Osobnosť obete šikanovania a kyberšikanovania

Personality of victim of bullying and cyberbullying

Abstrakt: Príspevok je zameraný na osobnosť obete šikanovania a kyberšikanovania. Preto sa v príspevku venujeme varovným signálom a následkom šikanovania u obete. Poukazujeme na problémy, ktoré sa objavujú u obete, a zaraďujeme ich do kategórií, ktoré sa prejavujú psychickými a somatizujúcimi symptómami.
Kľúčové slová: osobnosť, obeť, agresor, šikanovanie, kyberšikanovanie.

Abstract: The paper deals with the personality of victim of bullying and cyberbullying. Consequently, we discuss warning signals and also the consequences of bulying on the victim. We point out the issues that victim has, we classify them and sort them according to the psychic and somatc symptoms.
Keywords: personality, victim, aggressor, bullying, cyberbullying.

Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)

Obeťou šikanovania v triede sa najčastejšie stávajú tí najslabší. Svojou plachosťou, nepriebojnosťou, s pocitmi menejcennosti a trúfam si povedať aj slušnosťou. Tieto obete dávajú svojím postojom a povahou agresorovi doslova signál, že sú pre neho vhodná korisť. Vo svojej praxi som sa veľmi často stretla so šikanovaním detí, ktoré boli prospechovo výborné, usilovné, športovo úspešné. Terčom šikanovania bývajú žiaci s mentálnym alebo fyzickým hendikepom (poruchy učenia, nadváha, nosia okuliare, pehy, poruchy reči), ako aj žiaci, ktorí veľmi dobre vyzerajú, pekné dievčatá, či pekní chlapci. Obeťou šikanovania bývajú aj noví žiaci, ktorí sa ocitnú ako dobrý terč už v zabehnutom kolektíve triedy. Obeťou môže byť ktorékoľvek dieťa, ktoré sa z nejakého dôvodu nemôže alebo nie je schopné brániť. Častejšie také, ktoré má málo kamarátov, niečím sa odlišuje od iných -výzorom, oblečením, pôvodom, náboženským presvedčením. Osobitnú kategóriu tvoria obete pochádzajúce z rodín so slabým socioekonomickým statusom. V týchto rodinách býva vyššia miera tolerancie násilia a menšia možnosť, že takíto rodičia budú dieťa ochraňovať.

Varovné signály u obete

Poznanie varovných signálov, ktoré naznačujú, že dieťa je šikanované, je zásadným krokom v boji proti nej. Nie všetky deti vedia požiadať o pomoc. Mnohé deti sa nedokážu zdôveriť, dokonca ani rodičom alebo pedagógovi. Preto poznanie varovných signálov vám napovie, že dieťa je obeťou šikanovania:

• nevysvetliteľné zranenia (modriny, odreniny, opuchy),
• stratené alebo zničené oblečenie, knihy, elektronika, šperky,
• časté bolesti hlavy alebo brucha, pocity nevoľnosti, alebo falošná choroba, celkový pocit únavy dieťaťa,
• zmeny stravovacích návykov – odmietanie jedla, nechutenstvo alebo prejedanie dieťa príde domov hladné, pretože v škole mu zobrali desiatu, obed,
• ťažkosti so spánkom, časté nočné mory, problematické zaspávanie,
• zhoršenie prospechu, strata záujmu o školu, strata motivácie učiť sa alebo úplne chodiť do školy,
• strata priateľov, vyhýbanie sa spoločenským situáciám,
• pocity bezmocnosti, znížené sebavedomie, výkyvy nálad,
• úteky z domova,
• deštruktívne správanie – sebapoškodzovanie, alebo rozprávanie o samovražde.

Považujem za dôležité rozpoznať varovné signály potenciálneho výskytu šikanovania a okamžite ho začať riešiť. V praxi som sa stretla aj s deťmi, ktoré disponovali viacerými signálmi a o šikanovanie nešlo. Išlo o depresívne, úzkostné alebo zneužívané deti.

Následky šikanovania

Následky šikanovania sa často prejavujú ešte veľmi dlho po skončení školskej dochádzky či už u obetí, alebo agresorov. Napríklad agresori, ktorí sa počas školskej dochádzky naučia, že šikanovanie a násilie sa oplatilo, využívajú túto stratégiu správania aj v dospelosti.

Pre obete šikanovania považujem za veľmi dôležité, aby mali v niekom blízkom oporu, napríklad v rodičoch. Pri pocite opory a lásky sa svojim rodičom zdôveria skôr ako tie obete, na ktoré rodičia nemajú čas alebo s nimi nemajú vytvorený dobrý vzťah. Obeť začne utekať zo školy alebo do školy vôbec nejde. Pribúdajú neospravedlnené hodiny a rodiča sú predvolaní do školy. Sú dve možnosti reakcie rodiča, keď príde domov z pohovoru. Okamžite dieťaťu poskytne emocionálne zázemie a racionálne riešenia. Zodpovední rodičia prevezmú aktivitu a participujú so školou a ostatnými organizáciami na riešení šikanovania ich dieťaťa. Ale sú aj rodičia, ktorí sa vrátia domov a na dieťa nakričia, nepochopia ho. Nespýtajú sa ho, prečo nešlo do školy, čo ho k tomu viedlo, či má v škole problémy? Dieťa potrebuje cítiť, že rodič má záujem vypočuť ho a chce mu poskytnúť pomoc. Problémy sa často stupňujú, lebo takýto záujem dieťa nevidí. Zhorší sa mu prospech, pre záškoláctvo aj známka zo správania a v konečnom dôsledku sa z dieťaťa stane problémový žiak. Nehľadali sa príčiny a dieťa sa k šikanovaniu nepriznalo. Čím dlhšie tento sociálnopatologický jav trvá, tým sú jeho dôsledky vážnejšie.

Šikanovanie trvalo poškodzuje duševné aj telesné zdravie obete. Mohlo by sa zdať, že mierne formy šikanovania nemôžu mať nežiaduce následky, pravdou však je, že „ostrakizovaní“ žiaci sa v škole necítia dobre, z čoho vyplynie negatívny vzťah ku škole, resp. časté absencie. Takíto žiaci majú často problémy s prospechom, sú nepozorní na vyučovaní, objavuje sa záškoláctvo, poruchy učenia, poruchy sebahodnotenia, neistota a neustály strach. Počiatočné štádiá šikanovania (1. až 3. stupeň) nakoniec dokážu spustiť neurotické poruchy či psychosomatické problémy. U obetí 4. až 5. stupňa šikanovania, sa následky dotýkajú celej osobnosti. Pri pokročilých štádiách je už ohrozený život obete. Keď považuje situáciu za nezvládnuteľnú, môže to „riešiť“ samovraždou.

M. Valihorová (2011) uvádza, že následky šikanovania sú psychické a fyzické a ak sa šikanovanie nevyrieši v detstve, môže to u obete spôsobiť celoživotné problémy. Autorka tvrdí, že u toho, kto bol šikanovaný v detstve, v dospelosti môžu vzniknúť problémy s menejcennosťou a depresiami. Medzi psychické následky patrí frustrácia sociálnych potrieb, emočný tlak a stále napätie. V horšom prípade sa v pokročilejšom štádiu môže vyskytnúť všadeprítomný strach, neúspechy v štúdiu, ale aj v osobnom živote. Za fyzickými dôsledkami stojí rad chorôb, ako-astma, cukrovka, zvýšená činnosť štítnej žľazy. Dôsledky bývajú aj sociálne a odráža sa to v sebavedomí obete, v zlom spoločenskom postavení a má zlú schopnosť nadviazať normálnu komunikáciu. S. Bendl (2003) poukazuje na problémy, ktoré sa objavujú u obete, a zaraďuje ich do kategórie posttraumatickej stresovej poruchy. Prejavuje sa psychickými a somatizujúcimi symptómami.

Čo treba robiť, ak si obeťou šikanovania

Šikanovanie je vždy nesprávne, kdekoľvek sa odohráva. V škole, vonku, na krúžkoch, na sociálnych sieťach. Preto si pozorne prečítaj niekoľko rád, ako postupovať:

1. Nezostaň v tom sám! Porozmýšľaj, komu sa môžeš vo svojom okolí zdôveriť, kto by sa vedel o teba postarať a zabezpečiť tvoju ochranu. Ubezpečujem ťa, že je dôležité to niekomu povedať, či už rodičom, priateľom, pani učiteľke... Aj v škole máš možnosť zájsť za pani psychologičkou, či iným odborníkom školy (sociálnym pedagógom, výchovným poradcom, špeciálnym pedagógom), ktorí ti poradia čo ďalej.
2. Možno prežívaš pocity hanby a viny. Zapamätaj si, že to nikdy nie je tvoja vina, keď ti druhí ubližujú! Rovnako to nie je ani tvoja hanba.
3. Nie je priateľom ten, čo ti ubližuje. Dobrí priatelia medzi sebou väčšinou vychádzajú, aj keď sú chvíle, keď sa pohádajú. Dobrý priateľ si však dokáže priznať chybu, ospravedlniť sa, vtedy môže priateľstvo pokračovať. Pokiaľ s tým neprestane aj napriek tomu, že si mu povedal, ako ti je to nepríjemné a ako ti to ubližuje, preruš s ním čo najskôr kontakt.
4. Porozmýšľaj nad tým, ako sa k tebe kamaráti správali! Niekedy si nemusia sami uvedomovať, že ti svojím správaním ubližujú.
5. Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch! Povedz im ako sa cítiš! Hovor o konkrétnych situáciách! (napríklad „Som smutný, keď sa mi vysmievaš“, „Hnevá ma, keď do mňa stále strkáš.“) Priateľ si tak môže uvedomiť, že jeho konanie je nevhodné a nesprávne.
6. Pamätaj si, že keby si mu to chcel vrátiť späť, môžeš tak celú situáciu ešte zhoršiť!
7. Nezostaň ticho! Prekonaj svoj strach a povedz to nejakému dospelému. Čím dlhšie budeš čakať, môže to byť ešte horšie. Mlčanie si tí, ktorí ubližujú, vyložia ako „tichý súhlas“, aby v šikanovaní pokračovali.

Rodičia obete

Učiteľ a hlavne rodič môže na obeti odpozorovať nasledovné príznaky:

• za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci alebo iní priatelia;
• dieťa nemá ani jedného priateľa, s ktorým by trávilo voľný čas, telefonovalo s ním;
• dieťa nepozývajú na návštevu k iným deťom;
• nechuť ísť ráno do školy (najmä, ak predtým malo dieťa školu rado); Dieťa odkladá odchod z domu, prípadne na ňom pri starostlivejšej pozornosti badať strach. Stratí chuť do jedla;
• dieťa nechodí do školy a zo školy najkratšou cestou, prípadne strieda rôzne cesty, prosí o dovoz a odvoz autom;
• dieťa chodí domov zo školy hladné (agresori mu berú desiatu alebo peniaze na desiatu, bojí sa chodiť na obed);
• zaspáva s plačom, má nepokojný spánok, kričí zo sna;
• dieťa stráca záujem o učenie a schopnosť sústrediť sa;
• dieťa býva doma smutné či apatické, alebo sa objavujú výkyvy nálad, zmienky o možnej samovražde. Odmieta sa zdôveriť s tým, čo ho trápi;
• dieťa žiada o peniaze, pričom udáva málo vierohodné dôvody (napr. opakovane hovorí, že ich stratilo), prípadne kradne doma peniaze;
• dieťa nápadne často hlási stratu osobných vecí;
• dieťa je obvykle nečakane agresívne voči súrodencom alebo iným deťom, možno prejavuje zlobu voči rodičom;
• dieťa sa sťažuje na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, možno ráno vracia, snaží sa zostať doma. Svoje zdravotné ťažkosti môže preháňať, prípadne ich simulovať;
• dieťa sa zdržuje doma viac, než malo vo zvyku.

Šikanované dieťa môže mať pocity viny a hanby. Často sa cíti v bezvýchodiskovej situácii. Má pocity bezmocnosti, strachu a úzkosti. Niektoré šikanované deti hovoria, že si mysleli, že to musia vydržať, že je to súčasťou dospievania, alebo že to musia zvládnuť samy. Nenapadne im, že by sa mohli zdôveriť dospelému, ktorý by im pomohol pomôcť, alebo sa obávajú toho, že sa potom situácia ešte zhorší.

Autorka: kpt. PhDr. Ľudmila Húsková, PhD.

POUŽITÁ LITERATÚRA

BENDL, S., 2003. Prevence a řešení šikany ve škole. Praha: ISV nakladatelství, 2003. 123 s. ISBN 80-86642-08-9.

HÚSKOVÁ, Ľ. 2022. Šikanovanie a kyberšikanovanie v praxi. Martin: A-Knihy, 2022. 111 s. ISBN 978-80-914306-4-1. www. kriminalitamladeze.sk

HÚSKOVÁ, Ľ. 2023. Šikanovanie a kyberšikanovanie mládeže. Turany: P+M, 2023. 112 s. ISBN 978-80-974306-4-1. www. kriminalitamladeze.sk

VALIHOROVÁ, M., 2011. Psychológia výchovy. Banská Bystrica: 2011 121 s. ISBN 9788055701974.
Projekty eSlovensko-Zodpovedne.sk, Ovce.sk, Kybersikanovanie.sk, Sidliskovysen.sk.

Nehejtuj.sk, neZavislost.sk, Pomoc.sk, Stopline.sk. [online].[cit.2022-06-03].URL: https://www.kybersikanovanie.sk/index.php [3].