Recenzia publikácie: SVOBODA, J. Agrese a agresivita v předškolním a mladším školním věku. Praha: Portál. 2014

jún 17 2016

SVOBODA, J. Agrese a agresivita v předškolním a mladším školním věku. Praha: Portál. 2014, 164 s. ISBN 978-80-262-0603-3.

Cieľom publikácie „Agrese a agresivita v předškolním a mladším školním věku“ bolo podľa autora predstaviť čitateľom problematiku agresivity súčasných detí, ale i zmeny, ktoré sa dotýkajú výchovy a celkovej orientácie rodiny. Okrem toho si publikácia kladie za cieľ aj na niektoré chyby pri výchove upozorniť a inšpirovať čitateľov v kontexte toho, ako je možné tieto chyby odstrániť, prípadne ako zaistiť priebeh udalosti tak, aby tieto chyby vôbec nevznikali.

Obsahovo je publikácia členená do dvanástich tematických okruhov, ktoré s danou témou priamo alebo nepriamo súvisia. Jednotlivé kapitoly sú vyvážené a ponúkajú k danej problematike veľmi cenné odborné informácie. Autor v úvodných častiach mapuje ranné fázy vývoja dieťaťa, popisuje prechodové rituály a poukazuje na exekutívnu funkciu mozgu, ktorá má za úlohu zabezpečovať sebareflexiu a celkovú organizáciu osobnosti v rámci dodržiavania stanovených pravidiel. Následne sa autor zameral na definíciu agresivity, ale zároveň aj na popísanie jej funkcií. V kontexte toho, že pochopíme, čo sa skrýva za agresivitou dieťaťa, môžeme agresivite viac porozumieť a zároveň k nej pristupovať oveľa citlivejšie a odbornejšie. Rozdiel medzi agresivitou a agresiou chápeme v tej paradigme, že agresivita je určitá predispozícia konať agresívne, pričom agresia je konkrétny čin, ktorý má nežiaduce prejavy a aspekty. Pri vymedzovaní rozdielov medzi agresivitou a agresiou sa mohol autor viac sústrediť na definovanie agresie, pretože u čitateľa, ktorý nie je v tejto oblasti dostatočne fundovaný, môže dochádzať k zámene pojmov v dôsledku ich nesprávneho pochopenia.

Agresivita je pritom podľa autora prirodzený prejav každej živej bytosti a má svoje základy v pude sebazáchovy, pričom pokiaľ riešime agresivitu agresívnym spôsobom, vytvárame podnet pre ďalšiu agresiu. Autor na toto zhrnutie nadväzuje časťou, v ktorej sa zameriava priamo na neurobiologický princíp fungovania organizmu a následne vzniku agresivity. Podľa autora problematiku agresivity dôsledne študujú všetky smery, ktoré sa existenciou človeka zaoberajú, pričom nemalý podiel na vysvetlení agresivity má práve neurobiológia. Autor dáva v tejto časti do vzájomného kontextu emócie a racionálnu analýzu, pričom tvrdí, že v neurologickom modely je agresia prirodzeným prejavom vitálnej sily a samotného života. Následne sa už autor zaoberá chovaním detí v materskej škôlke a agresiou detí medzi vrstovníkmi v škole.

Autor prináša veľmi zaujímavý pohľad na danú problematiku v rámci toho, že pokiaľ sa zamyslíme nad prirodzenou existenciou materskej škôlky, musíme uznať, že ide o anomáliu, pretože je veľmi málo pravdepodobné, že by sa v dávnej histórii ľudstva pravidelne stýkalo viac ako dvadsať detí, na tak malom priestore. Anomálne podmienky tak vyvolávajú anomálne chovanie a preto sú niektorí rodičia skutočne prekvapení, keď sa dozvedia od učiteľky, že ich dieťa sa chová agresívne. Podľa autora pritom ide len o nasycovanie základných potrieb, pričom toto nasycovanie pokračuje aj na základnej škole. Názor autora je odborne podložený a vychádza z reálnych skúsenosti z praxe. Aj keď agresivita detí nie je vo svojej podstate novým javom, novým prvkom sa stáva intenzita a brutalita agresivity. Autor tvrdí, že nad týmto problémom môžeme iba špekulovať, pretože nie je známy adekvátny výskum tejto témy, myslí si však, že ide o súhru niekoľkých faktorov a to blahobytu, absencie kvalitných vzorov, negatívne vzory z počítačových hier, nízka schopnosť vzájomnej komunikácie a stále sa zvyšujúca individualizácia.

V nasledujúcej časti publikácie sa autor sústredí na základné sociálne potreby dieťaťa a na dôsledky ich nenasýtenosti. Ide predovšetkým o potrebu dostatočného miesta (rozlohy), potrebu bezpečia, potrebu podnetu a potrebu starostlivosti a výživy, podporu opory a potrebu limitu. Jednotlivé potreby a možnosti ich nasycovania autor rozoberá v kazuistikách, ktoré sú súčasťou celej publikácie. Z prezentovaných potrieb nás zaujala predovšetkým potreba limitu. Autor považuje limit za druhú najvýznamnejšiu základnú potrebu a to hneď za potrebou miesta. Za základnú funkciu limitu pritom pokladá aspekt ochraňovania a zároveň zabraňovania. Polemizujeme v tejto súvislosti s autorom v rámci toho, že aspekt zabraňovania môže z ochraňovania priamo vychádzať a tým pádom táto funkcia limitu je skôr podfunkciou aspektu ochraňovania.

Autor v posledných častiach publikácie reflektuje na sociálnu oporu a jej význam, pričom túto tému rozoberá v širších súvislostiach a to predovšetkým vo vzťahu ku kríze v rámci partnerských vzťahov. Záver publikácie je venované niektorým druhom detskej závislosti a to gamblerstvu, závislosti na počítačoch, krádežiam, drogovým závislostiam, ale i predispozíciam k užívaniu alkoholu.

Autor v závere prezentuje niektoré príklady z praxe, čo hodnotíme veľmi pozitívne predovšetkým preto, lebo publikácia tak ponúka unikátne prepojenie teórie a praxe. Publikácia je tak významná nielen z hľadiska toho, že poskytuje súbor odborných informácii a komplexný pohľad na danú problematiku. Za veľký prínos považujeme práve to, že je prepojená s praxou a môže byť tak významnou pomôckou nielen pre odbornú vedeckú verejnosť, ale aj pre profesionálov, ktorí sa práci s dieťaťom venujú, napr. konkrétne spomenieme profesionálnych rodičov, ktorí sa v súčasnej dobe s agresivitou detí stretávajú veľmi často. Práca má jednotný odborný štýl a je logicky členená, čo umožňuje čitateľovi dosiahnuť súvislý prehľad danej problematiky.

Autor: Mgr. Katarína Kotradyová, PhD.