Abstrakt: Príspevok predstavuje a analyzuje názory F. A. von Hayeka na problém slobody jednotlivca a súkromného vlastníctva v rámci voľného trhu. Hayek v podstate akceptuje liberalistické ponímanie slobody. Naším zámerom je na základe tohto východiska predostrieť jeho chápanie slobody ako hodnoty morálnej. Ďalej sa zaoberáme špecificky vnímaným trhovým mechanizmom, ktorý chápe ako istý vzor dokonalosti či spontánneho poriadku, kde sa jeho účastníci – slobodní jednotlivci - riadia všeobecne platnými pravidlami výmeny.
Kľúčové slová: liberalizmus, sloboda, jednotlivec, voľný trh, súkromné vlastníctvo.
Abstract: The paper presents and analyzes the views of F. A. von Hayek on the issue of individual freedom and private property within the free market. In fact Hayek accepts the liberal understanding of freedom. On this assumption, our aim here is to explain his notion of freedom as a moral value. We also deal with his specifically perceived market mechanism, which is understood as certain ideal of perfectness or spontaneous order, where its participants – free individuals – follow the generally accepted rules of exchange.
Key words: liberalism, freedom, individual, free market, private property.
Friedrich August von Hayek je zástancom negatívnej liberálnej slobody a jednu z hlavných príčin súčasných problémov liberálnych spoločností vidí v karteziánskom, teda konštruktívnom rozume. Hlavným nedostatkom tohto rozumu je, že si trúfa vedome a cielene vytvárať nové spoločenské štruktúry alebo pravidlá konania, ktorými chce nahradiť základné, živelne vzniknuté negatívne pravidlá ľudského konania. Kritizuje karteziánsky rozum v tom, že smeruje predovšetkým k obrane negatívnej slobody, ktorá je umožnená negatívnou povahou samotných živelne vzniknutých pravidiel. Ak by pravidlá konania mali pozitívny charakter – teda, ak by svojím obsahom určovali indivíduu aj to, čo má robiť – potom máme pred sebou opak slobodnej spoločnosti. (1)
Kľúčové postavenie v Hayekovom sociálnom a politickom myslení má sloboda jednotlivca. V The Constitution of Liberty (1960) ju definuje ako „absenciu prekážky – donútenia zo strany iných ľudí“.(2) Hayek má teda pod pojmom slobodný človek na mysli jednotlivca, ktorý môže myslieť, konať a žiť podľa svojich vlastných predstáv bez toho, aby ho niekto iný nútil myslieť, konať alebo žiť iným spôsobom – jednoducho, aby jeho slobodu niekto iný násilne obmedzoval. Na takto definovanú slobodu má prirodzené právo každý človek za predpokladu, že rešpektuje a neobmedzuje slobodu iných ľudí. Tomuto chápaniu slobody hovoríme negatívna sloboda, pretože je negatívne vymedzená ako neprítomnosť donútenia. (3) Práve takto bola individuálna sloboda definovaná v politickom liberalizme a aplikovaná na ekonomickú oblasť v podobe nezasahovania štátu do ekonomiky. Prirodzeným dôsledkom, ktorý vyplýva z tohto prístupu, je dôraz na individuálnu zodpovednosť, na pravidlá, ich rešpektovanie jednotlivcami a obmedzenie donucovacích mechanizmov len na prípady ich porušovania. Sú to základné princípy právneho štátu s minimálnou agendou. (4)
Jeho definícia slobody závisí od významu určitej koncepcie donútenia, preto treba na tomto mieste objasniť, čo pojem donútenia pre Hayeka znamená. Rozumie ním takú kontrolu prostredia alebo podmienok jednotlivca iným jednotlivcom, že ten je prinútený konať nie podľa svojho vlastného plánu, ale slúžiť cieľom niekoho iného. Donútenie je zlom, pretože likviduje jednotlivca ako mysliacu a hodnotiacu bytosť a robí ho nástrojom na dosiahnutie cieľa niekoho iného. Treba však zároveň poznamenať, že určitej forme donútenia sa nemôžeme vyhnúť, nakoľko je to jediný spôsob, ako mu predchádzať – hrozbou donútenia. (5)
V modernej otvorenej spoločnosti preberá túto úlohu na seba štát, a to tým, že vymedzuje súkromnú sféru jednotlivcov a chráni ju proti tomu, aby do nej zasahovali iní. Sloboda vyžaduje, aby jednotlivec mohol sledovať svoje vlastné ciele a človeku, ktorý je slobodný, umožňuje slobodu individuálneho rozhodovania vymedzenie zvláštnych osobných práv a určenie sfér, v ktorých môže každý jednotlivec samostatne disponovať jemu dostupnými prostriedkami v záujme dosiahnutia svojich vlastných cieľov. Najdôležitejšie je, aby bola pre každého vyhradená „rozpoznateľná slobodná oblasť“. (6) To znamená, že základom dosahovania cieľov jednotlivca je mať niečo pre seba (aj keď je toho iba málo). Všeobecný predpoklad, že môžeme mať tento druh slobody i bez obmedzenia (7), tu zlyháva a v tomto kontexte súhlasíme s Hayekom, že všeobecná sloboda je viac-menej nemožná, pretože sloboda každého by stroskotala na neobmedzenej slobode, teda absencii zábran všetkých ostatných.
Sloboda človeka ako neprítomnosť donútenia je tak akýmsi druhom voľnosti, teda stavom, v ktorom človek nie je nútený slúžiť vôli iného človeka. „Toto donútenie zahŕňa tak hrozbu spôsobenia ujmy, ako aj zámer dosiahnuť týmto určité konanie.“(8) Manda v tejto súvislosti píše, že podľa Hayeka je nutné definovať slobodu ako takú voľnosť v konaní indivídua, ktorá je obmedzená všeobecným zákonom, platným pre všetkých rovnako. (9) Tieto zákony sú vlastne postupne sformované pravidlá modernej spoločnosti, ktoré majú abstraktný a negatívny, teda skôr zakazujúci charakter, čím vymedzujú individuálne (súkromné) sféry slobodného konania jednotlivca.
Ako teda zaistiť najväčšiu možnú slobodu pre všetkých? Hayek tvrdí, že ju môžeme zaistiť jednotným obmedzením slobody všetkých prostredníctvom abstraktných pravidiel, ktoré vylučujú, aby iní ľudia vo vzťahu k niekomu uplatňovali svojvoľný a diskriminačný nátlak, alebo aby niekto používal tento nátlak vo vzťahu s ním. Tieto pravidlá ďalej zabraňujú, aby ktokoľvek napádal slobodnú sféru kohokoľvek iného. (10) Spoločné konkrétne ciele sú teda nahradené spoločnými abstraktnými pravidlami. Úlohou vlády je tieto pravidlá presadzovať a ochraňovať tak jednotlivca pred nátlakom či vstupom iných do jeho osobnej sféry. „Zatiaľ čo vynútenú poslušnosť voči spoločným konkrétnym cieľom možno stotožniť s otroctvom, rešpektovanie spoločných abstraktných pravidiel (aj keď sú pociťované ťaživo) vytvára priestor pre najneobyčajnejšiu slobodu a rozmanitosť.“ (11)
Nevyhnutnosť slobody pre fungovanie spoločnosti odôvodňuje Hayek viacerými argumentmi. (12) Prvým argumentom je neinformovanosť ľudí vo vzťahu k veľkému počtu faktorov, od ktorých závisí dosahovanie individuálnych cieľov. Keďže presne nevieme, ako naše konanie a inštitúcie prispievajú k spoločenskému poriadku, nútenie ľudí, aby konali podľa centrálneho plánu (teda neslobodne), by mohlo (hoci nemuselo) viesť k zničeniu tohto mechanizmu. Po druhé, sloboda má veľký význam pri vytváraní priestoru pre niečo nové, nepredvídateľné, a teda pokrokové. Podstatné je to, že sloboda nám umožňuje experimentovať, a tým povzbudzovať pokrok v spoločnosti. Tretím Hayekovým argumentom je zistenie, že zložitosť potrebuje slobodu. Podľa neho sú totiž neplánované spoločnosti schopné omnoho väčšej zložitosti ako plánované organizácie.
S otázkou slobody úzko súvisí pojem súkromného vlastníctva, a to nielen u Hayeka.
Už staroveký Rím poskytol svetu model súkromného práva založeného na priamom poňatí súkromného (oddeleného) vlastníctva. Žiadna pokročilá civilizácia sa nerozvinula bez vlády, ktorá videla svoju hlavnú úlohu v ochrane súkromného vlastníctva, avšak príliš silné vlády ďalšiu evolúciu a rast spontánneho poriadku spoločnosti a dobrovoľnej spolupráce skôr zastavujú. Skĺzavajú totiž k zneužívaniu svojej moci a obmedzovaniu slobody, ktorú predtým chránili. Dôkazom je i to, že moderný industrializmus sa nerozvinul pod mocnými vládami, ale v mestách talianskej renesancie, v južnom Nemecku, Nizozemsku a v Anglicku.
Hayek obraňuje skôr ochranu individuálneho vlastníctva ako politických slobôd. Poriadok v spoločnosti sa totiž podľa neho mohol sformulovať iba vďaka „oddelenému vlastníctvu“. (13) Možnosť jednotlivca slobodne sa rozhodovať závisí od všeobecného rešpektovania súkromnej sféry, v ktorej môže jednotlivec slobodne pôsobiť, a na rovnako uznávanom spôsob, ktorým možno právo na rovnaké veci prevádzať z jedného človeka na iného. „Základ pre rozšírenie hustého pradiva výmeny služieb, ktoré utváralo rozšírený poriadok, položila ochrana oddeleného vlastníctva, nie vládne usmerňovanie jeho využitia.“ (14)
Slobodu človeka podmieňuje práve existenciou súkromného vlastníctva, vďaka ktorému je jednotlivec schopný samostatne rozhodovať o svojich cieľoch: „Indivíduum, ktoré bude mať dostatok prostriedkov, môže realizovať svoje individuálne zámery a ciele.“ (15) Problematickým sa tu stáva fakt, že v spoločnosti existujú aj jednotlivci, ktorí nedisponujú materiálnym vlastníctvom natoľko, aby mohli svoje ciele realizovať. Takéto sociálne nerovnosti však Hayek pokladá za prirodzené.
Ďalšia kritika v tejto súvislosti smeruje k tomu, že jeho koncept slobody sa nevzťahuje na ľudské indivíduum, ale na jeho spoločenskú formu súkromného vlastníka, pretože majetok patriaci jednotlivcovi urobil podstatou individuálnej sféry.
Za svoj postoj k slobode je však Hayek i kritizovaný. Paradoxne, reálnym základom Hayekovej slobody je, ako uvádza Manda, práve nesloboda. Pre väčšinu ľudí totiž súkromná sféra nie je jedinou sférou ich života, ale je tu sféra cielene a zámerne vytváraných organizácií, v rámci ktorých je konanie indivíduí usmerňované spoločným cieľom. Sloboda súkromných vlastníkov je teda v konečnom dôsledku výsledkom ich neslobody. Z tohto hľadiska možno konštatovať, že človek v Hayekovej koncepcii akoby existoval v dvoch svetoch: vo sfére súkromnej, kde je v rámci otvorenej spoločnosti slobodný, a v pracovnej sfére, ktorá podmieňuje slobodnú spoločnosť. (16) Práve voľný ekonomický trh drží pokope spoločnosť, v ktorej sa jednotlivci môžu realizovať. Jednotlivci sú v tomto zmysle iba akýmsi nástrojom: „Mnoho ľudí považuje za poburujúce to, že veľká spoločnosť nemá žiadne spoločné konkrétne účely, alebo, ako by sme mohli povedať, že ich spájajú iba prostriedky a nie ciele. Je vskutku pravda, že hlavný spoločný účel všetkých jej členov je čisto inštrumentálny, a síce, zabezpečenie vzniku abstraktného poriadku, ktorý nemá žiadne špecifické účely, ale bude všetkým ľuďom zvyšovať vyhliadky na dosiahnutie ich príslušných účelov.“(17) Sloboda indivídua má byť nástrojom vytvárania niečoho abstraktného, čo nemá vzhľadom na neho žiadny účel.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že bez ohľadu na to, aké ciele si jednotlivec slobodne volí, za predpokladu, že rešpektuje pravidlá spoločnosti, zároveň tým reprodukuje a upevňuje základy tejto spoločnosti. Keďže si teda neuvedomuje všeobecný účel svojej činnosti, je to činnosť síce slobodná, ale zároveň nevedomá a slepá. (18)
S otázkou slobody je u Hayeka úzko prepojený aj trhový systém, pre ktorý používa pojem „katalaxia“ (19), čo vo voľnom preklade znamená proces výmeny. Ten je podľa neho určitým druhom hry, ktorá je ohraničená možnosťami a schopnosťami hráčov, a trhový mechanizmus je pre teoretika vzorom dokonalosti, abstraktným poriadkom, kde platia všetky pravidlá, kde úspech či neúspech závisia od jednotlivca, od poznania jeho spoluhráčov a od získavania informácií. Treba ešte poznamenať, že pri vysvetľovaní trhu, jeho fungovania a pravidiel v občianskej spoločnosti je Hayekovi blízka Popperova teória pokusov a omylov, ktorá je typická pre otvorenú spoločnosť. (20)
Trhový systém si nevyžaduje zhodu v cieľoch, ktoré majú byť dosiahnuté, preto nelimituje slobodu jednotlivca. Umožňuje ľuďom s mnohými odlišnými hodnotami a zámermi prospešne spolunažívať, pretože riadiac sa vlastnými záujmami, bude každý z nich podporovať ciele mnohých ďalších s odlišnými a možno aj protichodnými záujmami. „Slobodná spoločnosť je pluralistickou spoločnosťou bez spoločnej hierarchie konkrétnych cieľov.“ (21) Trhový systém nie je a ani nemôže byť riadený žiadnou konkrétnou hodnotovou škálou alebo hierarchiou cieľov tak, ako je to v plánovanej ekonomike. Hayek tvrdí, že čím väčšie sú rozdiely v potrebách a cieľoch zúčastnených strán, tým pravdepodobnejší je úžitok z ich výmeny. S tým súhlasí i E. Butler, ktorý v súvislosti s ekonomickým a politickým prínosom Hayekovej filozofie uvádza: „Vzťahy medzi ľuďmi sú prostriedkami, umožňujúcimi zmierenie odlišných cieľov, spojenie ľudí úplne odlišného presvedčenia a cieľmi, pretože všetci ľudia majú z tohto spojenia úžitok.“ (22)
Aby sme pochopili fungovanie trhu tak, ako ho vníma Hayek, treba aspoň stručne naznačiť, akým spôsobom funguje komunikácia v rámci trhového systému a aké sú jeho názory na ekonomickú rovnováhu. Keďže, ako už bolo spomenuté, trh je určitým druhom hry, nemá význam ho plánovať, pretože ak by sme vopred vedeli výsledok, hra by pre nás strácala zmysel. Dôležité však je stanoviť spravodlivé pravidlá tak, aby mal každý šancu získať a snažiť sa v tejto hre uspieť do takej miery, do akej to sám považuje za potrebné. Samozrejme, ako každá hra, aj úspešnosť pôsobenia na trhu si okrem pravidiel vyžaduje aj vhodnú kombináciu šikovnosti a šťastia. Úloha štátu, resp. vlády spočíva v zabezpečení už spomínaných pravidiel a rešpektu voči nim. (23) Komunikačný systém trhu je veľmi zložitý a funguje prostredníctvom siete cien. Ceny fungujú ako signály, ktoré umožňujú jednotlivcovi prispievať k uspokojovaniu potrieb iných bez toho, aby o tom vedel, keďže zároveň tým dosahuje vlastné uspokojenie. (24)
Čo sa týka ekonomickej rovnováhy v trhovom hospodárstve, Hayek je voči nej skeptický. Tradičná teória rovnováhy totiž predpokladá, že ekonomika je statická, no podľa Hayeka dokonalý prehľad o tom, čo sa v ekonomike deje, je nemožný, pretože účastníci trhu sú neustále vystavení meniacim sa plánom ostatných: „Ak má pojem rovnováha nejaký význam, potom podľa Hayeka iba pre konkrétneho jednotlivca, ktorý presne vie, aké má plány a ktorého rôzne zámery sú v plnom a neotrasiteľnom súlade. V spoločnosti ako celku sa však nič podobné nikdy nemôže vyskytnúť.“ (25) To, čo v rámci trhu reálne existuje, je akási dynamická rovnováha, resp. vývoj smerujúci k rovnováhe, pretože činnosť a plány jednotlivých účastníkov trhu majú z dlhodobého hľadiska sklon k vzájomnému súladu.
V konečnom dôsledku môžeme konštatovať, že Hayekov trh nie je len naplnením ideálu ekonomickej dokonalosti, ale aj naplnením snaženia jednotlivcov, ktorých vníma ako subjekty obdarené slobodou. Trh je teda akýmsi „zmierovateľom, pretože vychádza z princípu umierneného obchodu, ktorý za každých okolností nahrádza konflikt vyjednávaním, a tak jednou ranou neutralizuje rivalitu i závisť“. (26) Pokrok, ktorý západná civilizácia dosiahla v 18. a 19. storočí, mohol podľa Hayeka nastať len vďaka rozvoju trhovej ekonomiky založenej na súkromnom vlastníctve, deľbe práce a dobrovoľnej výmene. Podobne ako L. von Mises, aj Hayek vnímal každý útok proti trhu ako útok proti slobode a základom prosperity, ktorý by mohol ľudstvo opäť uvrhnúť do stavu biedy a nedostatku. (27)
Autorka: PhDr. Jarmila Jurová, PhD.
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky
Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Použitá literatúra
Benoist, A.: Kritika ideológie liberalizmu. In: Filozofia, roč. 63, 2008, č. 9, s.817 – 829. ISSN 0046-385X.
Butler, E.: Hayek a jeho prínos k politickému a ekonomickému mysleniu dneška. Bratislava: Inštitút liberálnych štúdií, 1996. ISBN 80-967459-8-0.
Hayek, F. A.: Osudná domýšlivost. Omyly socialismu. Praha: Sociologické nakladatelství, 1995. ISBN 80-85850-05-2.
Hayek, F. A.: Právo, zákonodarství a svoboda 1. Pravidla a řád. Praha: Academia, 1991. ISBN 80-200-0279-0.
Hayek, F. A.: Právo, zákonodarství a svoboda 2. Fata morgána sociální spravedlnosti. Praha: Academia, 1991. ISBN 80-200-0309-6.
Hayek, F. A.: The Constitution of Liberty. Chicago: The University of Chicago Press, 1960. Library of Congress Catalog Number: 59-11618.
Manda, V.: Hayekova koncepcia slobody človeka. In: Človek, spoločnosť, myslenie. Banská Bystrica: UMB, 2002. s. 110-118. ISBN 80-8055-692-X.
Mises, L.: Liberalismus. Praha: Liberální institut, 1998. ISBN 80-86119-08-4.
Popper, K. R.: Otevřená společnost a její nepřátelé I., II. Praha: Oikúmené, 1994. ISBN 80-85241-53-6.
(1) Hayek, F. A.: Právo, zákonodarství a svoboda 1. Pravidla a řád, s. 14-15, 31-32.
(2) Hayek, F. A.: The Constitution of Liberty, s. 19.
(3) V angličtine ju poznáme ako freedom from, čo v preklade znamená sloboda od niečoho.
(4) Pre právny štát používa Hayek v angličtine pojem rule of law, teda vláda zákona.
(5) Hayek, F. A.: The Constitution of Liberty, s. 21.
(6) Hayek, F. A.: Osudná domýšlivost. Omyly socialismu, s. 70.
(7) Predpoklad, že „sloboda je, keď si môžem robiť, čo chcem“, vyslovil pravdepodobne už Voltaire.
(8) Hayek, F. A.: The Constitution of Liberty, s. 144.
(9) Manda, V.: Hayekova koncepcia slobody človeka, s. 110.
(10) Hayek, F. A.: The Constitution of Liberty, s. 22 – 38.
(11) Hayek, F. A.: Osudná domýšlivost. Omyly socialismu, s. 70.
(12) Butler, E.: Hayek a jeho prínos k politickému a ekonomickému mysleniu dneška, s. 35 - 38.
(13) Pojem oddeleného vlastníctva používa Hayek na označenie toho, čo si vo všeobecnosti predstavujeme pod súkromným alebo individuálnym vlastníctvom.
(14) Hayek, F. A.: Osudná domýšlivost. Omyly socialismu, s. 38.
(15) Manda, V.: Hayekova koncepcia slobody človeka, s. 112.
(16) Manda, V.: Hayekova koncepcia slobody človeka, s. 113 – 114.
(17) Hayek, F. A.: Právo, zákonodarství a svoboda 2. Fata morgána sociální spravedlnosti. Praha: Academia, 1991, s. 106.
(18) Manda, V.: Hayekova koncepcia slobody človeka. In: Človek, spoločnosť, myslenie. Banská Bystrica: UMB, 2002. s. 116.
(19) Hayek, F. A.: Právo, zákonodarství a svoboda 2. Fata morgána sociální spravedlnosti, s. 104.
(20) Bližšie k tomu pozri: Popper, K. R.: Otevřená společnost a její nepřátelé I., II.
(21) Hayek, F. A.: Právo, zákonodarství a svoboda 2. Fata morgána sociální spravedlnosti, s. 105.
(22) Butler, E.: Hayek a jeho prínos k politickému a ekonomickému mysleniu dneška, s. 54.
(23) Hayek, F. A.: Právo, zákonodarství a svoboda 1. Pravidla a řád,, s. 46 – 47.
(24) Bližšie k tomu pozri Hayek, F. A.: Právo, zákonodarství a svoboda 2. Fata morgána sociální spravedlnosti, s. 104 –122 (kapitola X.).
(25) Butler, E.: Hayek a jeho prínos k politickému a ekonomickému mysleniu dneška, s. 67.
(26) Benoist, A.: Kritika ideológie liberalizmu, s. 823.
(27) Bližšie k tomu pozri Mises, L.: Liberalismus.