Sociálne služby sú zamerané na ľudí, na ich rodiny a na ich sociálne siete. Aké sociálne služby by mali byť poskytované občanom SR vyplýva z individuálnych potrieb jednotlivcov a komunít. Aké sociálne služby však sú a budú poskytované občanom v nepriaznivej sociálnej situácii ovplyvňuje predovšetkým legislatívne nastavený sociálny systém SR.
Sociálne služby sú zamerané na ľudí, na ich rodiny a na ich sociálne siete. Aké sociálne služby by mali byť poskytované občanom SR vyplýva z individuálnych potrieb jednotlivcov a komunít. Aké sociálne služby však sú a budú poskytované občanom v nepriaznivej sociálnej situácii ovplyvňuje predovšetkým legislatívne nastavený sociálny systém SR.
Asociácia odborných pracovníkov v sociálnych službách (ďalej len AOPSS) vznikla v apríli 2013 za účelom:
a) tvorby, rozvoja, ochrany a prezentácie sociálnych istôt a hodnôt.
b) podpory vzdelávania a výchovy v oblasti sociálnej práce a sociálnych služieb.
c) združovania odborných pracovníkov pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb, alebo v domácej starostlivosti a alebo odborných pracovníkov, ktorí pracujú v oblasti aktivít zdravotníckej starostlivosti a verejného zdravotníctva.
d) zastupovania záujmy svojich členov pred verejnými inštitúciami a inými právnickými osobami, ktorých rozhodnutia ovplyvňujú spôsob práce, výsledky a pôsobenie sociálnej práce a sociálnych služieb na národnej aj nadnárodnej úrovni.
e) spolupráce s regionálnymi štátnymi a samosprávnymi úradmi, inštitúciami a právnickými osobami pri rozvoji vzdelávania, profesionalizácie pracovníkov sociálnej práce a sociálnych služieb a zlepšovania ich pracovného prostredia a pracovných podmienok.
f) prezentácie výsledkov, rozvoj a stratégii aktivít členov združenia na národnej aj nadnárodnej úrovni.
Asociácia nezastupuje záujmy vybraných skupín poskytovateľov, ale záujmy odborných pracovníkov, ktorí pracujú v sociálnych službách a ktorých sa každá legislatívna zmena dotýka v ich každodennej pracovnej činnosti. V asociácii máme zastúpených riaditeľov, sociálnych pracovníkov, terapeutov, sestry, ale aj samotné opatrovateľky.
Pracovné podmienky, rizikové prostredie a predovšetkým fyzicky, ale aj psychicky náročná práca s prijímateľmi sociálnych služieb sú na hranici únosnosti každého jedného z nich.
Aj keď táto veľká skupina do dnešného dňa ticho prijímala rýchle, nekoncepčné legislatívne zmeny a trpela tým, že sa dlhodobo zabúdalo na rozvoj sociálnych služieb nielen v materiálnej a finančnej, ale aj v personálnej vybavenosti, dnes sa rozhodla vyjadriť sa k ďalšej novele Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.
V dôvodovej správe uvádzajú tvorcovia návrhu, že hlavným cieľom predkladanej novely zákona o sociálnych službách je zlepšiť kvalitu sociálnych služieb, zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb a upraviť pravidlá podpory sociálnych služieb z verejných zdrojov a tým zvýšiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb.
Členovia asociácie po podrobnej analýze návrhu dospeli k záveru, že novela nezabezpečí ani jeden z vyššie uvedených cieľov.
Naopak uvádzame zásadné výstupy, ku ktorým nás novela nasmerovala:
1. Novela, tak ako je nastavená, je skryte zameraná na likvidáciu súčasných zariadení sociálnych služieb s vyššou kapacitou klientov a to bez ohľadu na kvalitu poskytovaných služieb a na kvalitu pracovníkov a kvalitu infraštruktúry. Snaží sa zabraňovať rozvoju ďalších pobytových zariadení, proti ktorým je jednoznačne a hlavne nezdôvodnene zameraná. Vďaka nastavenému programu deinštitucionalizácie (DI) sa snaží legislatívne zamedzovať rozvoju a humanizácii už poskytovaných sociálnych služieb, ktoré majú nielen svoju históriu, ale predovšetkým aj dobré výsledky a dobrú prax v poskytovaní sociálnych služieb. Klienti v nich sú potrestaní tým, že sa koncepcia DI snaží zakonzervovať podmienky ich života do existujúceho stavu.
2. Novela zásadným spôsobom mení systém financovania. Dopady niektorých opatrení sú nasledovné:
- Po prepočte klesnú príjmy do zariadení sociálnych služieb od 3% do 80% na klienta (podľa stupňa odkázanosti). Bežný prepočet v zariadeniach pre seniorov hovorí až o cca 35% poklese príjmov z príspevkov na klienta. Tento pokles spôsobí buď:
- Reštrikcie v zariadení – keďže najväčšou položkou sú mzdy a odvody, najsilnejšie reštrikcie budú smerovať do personálu a očakávame prudký pokles kvality sociálnych služieb v zariadeniach.
- Alebo zvýšenie úhrad za služby zo strany klienta a jeho rodinných príslušníkov o adekvátnu sumu. Pripomíname však fakt, že existuje pomerne veľa klientov, ktorí už teraz nemajú dostatočnú výšku príjmov na existujúce úhrady a nemajú ani blízkych príbuzných, na ktorých by bolo možné podľa zákona o rodine túto ťarchu preniesť. Niektoré zariadenia uvádzajú, že zadĺženosť týchto klientov voči poskytovateľovi neustále narastá a celkový dlh môže predstavovať úhrnom až 13% ročného rozpočtu zariadenia. Pýtame sa teda, ako je možné ešte zvýšiť poplatky tejto skupine klientov. Pýtame sa, či je morálne a odborne správne, že pripravované opatrenia majú spôsobilosť zvyšovať zadlžovanie klientov voči poskytovateľovi a pýtame sa, ako ich majú zariadenia vymáhať. Exekúciami? Ak nie, potom musia hľadať dodatočné zdroje na vykrývanie nedoplatok, pretože tieto v rozpočtoch reálne chýbajú. Ak aj áno, čo budú exekuovať u sociálne slabých skupín? Dnes sa bavíme o probléme exekúcií desiatkach tisíc klientov sociálnych služieb. Ako môžu samotní poskytovatelia k tomuto číslu priložiť exekúcie vlastných klientov? Už dlhší čas upozorňujeme na schodnú cestu riešenia tohto problému a to je kategorizácia služieb, ale doteraz sa nenašla žiadna vôľa o tom čo len diskutovať.
- Alebo poskytovatelia sociálnych služieb nepristúpia k reštrikciám, lebo nebudú vedieť zabezpečiť kvalitu a hlavne bezpečnosť vlastných služieb a nebudú vedieť preniesť finančný schodok na klienta a jeho príbuzných z vyššie uvedených dôvodov a potom nastupujú cestu k vlastnej likvidácii, ktorá je podľa novely veľmi jednoduchá. Postačí výkon rozhodnutia zo sociálnej, zdravotnej poisťovne alebo daňového úradu a tento výkon rozhodnutia je logickým vyústením nožníc, ktoré chce novela roztvoriť.
- Vedie nás to k domnienke, že toto nastavenie je účelové, zámerné a smeruje k postupnej, neprirodzenej a vynútenej likvidácie pobytových sociálnych služieb. Podotýkame, že v konečnom dôsledku s akoukoľvek kapacitou. Ekonomické prepočty prevádzky hovoria, že čím menšia kapacita, tým menšia ekonomická udržateľnosť. Takto nastavená novela nemôže zabezpečiť ani kvalitu ale ani udržateľnosť siete sociálnych služieb na Slovensku.
3. Novela vďaka nastavenému programu DI sa snaží bez dlhodobej a profesionálnej prípravy odborníkov a samotných občanov SR uprednostniť starostlivosť o klientov v ich prirodzenom prostredí (domácom) prostredí pred inými formami (pobytovými formami):
- Bez toho, aby dôkladne a hlavne systémovo pripravila najskôr samotné prostredie komunity (kulturálne, psychologicky, ako aj zavedením spoločenskej zodpovednosti občanov za komunitu, v ktorej žijú). Takáto príprava si vyžiada niekoľko rokov a to z dôvodu, že SR nebola historicky nastavená na komunitnú prácu, komunitné rozhodovanie a komunitný rozvoj . Preto nemôžeme len legislatívne kopírovať sociálne programy z iných krajín, v ktorých je komunitná sociálna práca etablovanou metódou sociálnej práce vychádzajúc z ich dlhodobej a kontinuálnej histórie komunitnej práce a dobrovoľníctva, ale musíme jej venovať dlhodobú prípravu skôr, ako legislatívne reštrikčne potlačíme iné, zastabilizované druhy a formy, ktoré zabezpečujú saturáciu existujúcich potrieb a prispievajú k sociálnemu zmieru.
- Bez toho, aby systémovo pripravila odborné koncepty pre vzdelávanie komunitných pracovníkov na komunitnú prácu a tzv. terénnu formu sociálnych služieb na akademickej úrovni.
- Bez toho, aby systémovo vyčlenila finančné prostriedky na dlhodobo udržateľné tzv. nové služby. Nie je správne, aby zavedením znižovania kapacít v bytových domoch (na 40 a 12 klientov) a zavedením terénnej sociálnej služby bola prenesená finančná, koncepčná, ale aj personálna zodpovednosť buď na obce a mestá, alebo dokonca na samotného občana v nepriaznivej sociálnej situácii a jeho rodinných príslušníkov. Tento krok potom vyznieva ako zbabelé prenášanie zodpovednosti celej spoločnosti na verejnú správu a samotného občana, alebo ako tvrdohlavé pretláčanie „in“ modelov sociálnej práce na Slovensko úzkou skupinou ľudí a to bez širšej odbornej diskusie a konsenzu. Podľa nás ide tiež o šetrenie finančných prostriedkov na nesprávnom mieste. Pilotné projekty z procesu deinštitucionalizácie totiž nepreukázali, že pobytové služby s nižšou kapacitou klientov budú efektívnejšie, účelnejšie, účinnejšie a kvalitnejšie. Vo vyspelých krajinách EÚ neprebieha proces nevysvetlenej a neobhájenej likvidácie veľkokapacitných zariadení, ale sme svedkami ďalšieho rozvoja a budovania zariadení sociálnych služieb predovšetkým pre nárast populácie starých ľudí. To čo sa u nich radikálne mení je infraštruktúra, štruktúra služieb a prístupy v zabezpečovaní kvality. Podobne sa vzhľadom k nárastu seniorov s ochoreniami rôzneho typu demencie budujú nové pobytové zariadenia sociálnych služieb pre ľudí, ktorí nemôžu zostať v domácom prostredí a nie sa obmedzujú alebo dokonca likvidujú existujúce.
- Bez toho, aby mala dôkazy z prostredia Slovenskej republiky o efektívnosti, účelnosti a účinnosti tohto postupu, pretože doteraz neboli ani len spustené prvé procesy a už sú tu reštrikcie a zákazy iných foriem.
4. Nesystémové a akademicky nepripravené tzv. nové služby v nás vyvolávajú podozrenie skrytého zámeru, že finančné prostriedky, ktoré boli do dnešného dňa investované na doterajšie sociálne služby pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím, budú prerozdeľované aj na riešenie samostatnej problematiky hmotnej núdze pre skupinu občanov v priestorovo segregovanej lokalite. V prípade, že ide o skryté riešenie rómskej problematiky, ktoré má byť len akousi náhradou za doteraz neexistujúcu koncepciu, žiadame, aby boli tieto nové služby vyňaté z novely zákona a riešené samostatnou koncepciou tak, aby boli zrejmé, sledovateľné a vyhodnotiteľné. V tomto bode vidíme totiž preferovanie marginalizovanej skupiny rómskej komunity a potláčanie princípu adresnosti sociálnych služieb. K dnešnému dňu tak ako bol zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z. napísaný a aj realizovaný neboli uprednostňované žiadne skupiny občanov. Práve naopak, nepriaznivá sociálna situácia bola určená veľmi exaktne a to bez rozdielu etnickej príslušnosti, alebo priestorovej lokality.
Podľa Repkovej a Brichtovej (2009): je cieľom a hodnotou služieb vo verejnom záujme
- univerzálny prístup pre všetkých (sociálny, priestorový a finančný),
- garancia kontinuity služby,
- kvalita služieb,
- možnosť dovoliť si službu a udržateľnosť,
- súladnosť s potrebami užívateľov,
- ochrana konzumenta.
Pripravovaná novela zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách však nastaveným systémom financovania negarantuje ani univerzálny prístup pre všetkých, ani dlhodobú udržateľnosť sociálnych služieb, ale ani kvalitu a finančnú dostupnosť sociálnych služieb. Dokonca na úkor princípu solidarity porušuje druhý základný princíp a to princíp spravodlivosti.
Systém financovania je nastavený podľa stupňov odkázanosti prijímateľov sociálnych služieb. To znamená, že na klienta v celoročnej pobytovej sociálnej službe, ktorý je posúdený na stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy VI. bude výška finančného príspevku na mesiac 311Eur. Na prijímateľa sociálnej služby so stupňom V. bude výška finančného príspevku na mesiac už len 249Eur. Takto postupne výšky finančného príspevku sú znižované až po stupeň 2 a to vo všetkých formách (pobytovej celoročne, pobytovej týždennej, ambulantnej a opatrovateľskej službe).
Súčasná prax ukázala, že každý dobrý manažér zariadenia chce pre svoje zariadenie získať čo najvyššiu výšku finančného príspevku, čo ho buď vedie
- po prvé k tomu, že do zariadenia sa snaží prijímať klientov s najvyšším stupňom odkázanosti. Tento fakt, ktorý je bežnou praxou smeruje k tomu, že sa nastavujú posudky umelo a alebo nepravdivo, teda nie podľa skutočného zdravotného, alebo sociálneho stavu klienta. Odborná prax z ošetrovateľského a prevažne opatrovateľského procesu však poskytuje dokumentované dôkazy, že dvaja klienti s rovnakým stupňom VI si vyžadujú úplne inú náročnosť výkonov pri úkonoch sebaobsluhy, alebo ďalšej odbornej činnosti. Jeden z klientov si vyžaduje 24 hodinový opatrovateľský proces a ošetrovateľský proces (imobilný klient na lôžku) a druhý klient je úplne sebestačný v sebaobsluhe, ale bol posúdený na stupeň VI z titulu diagnózy a/alebo nepriaznivej bytovej situácie, ale tento klient potrebuje len dohľad, stravu a bývanie. Keď zdokumentujeme výkonnosť odborného a obslužného personálu, ako aj náročnosť zabezpečenia zdravotníckeho a opatrovateľského vybavenia pre ležiaceho klienta a porovnáme s výkonnosťou a vybavením pre klienta sebestačného, dospejeme k rozdielnym číslam a to nielen v Eur, ale aj v počte zamestnancov. Navrhujeme, aby bol zrušený tento nespravodlivý a netransparentný systém financovania.
- A to aj z druhého dôvodu, ktorý uvádzame opäť z praxe . Na kurzoch opatrovania, ako aj v rámci vzdelávacieho procesu na vysokých školách sociálnej práce a ošetrovateľstva vedieme študentov k tomu, aby v praxi zavádzali tzv. aktívne opatrovanie, ktoré má viesť k znižovaniu závislosti klienta na pomoci odborných aj obslužných činnosti a k zvyšovaniu sebestačnosti. Prax však ukázala a citujeme pracovníkov zariadení sociálnych služieb: „Čo nás má viesť k tomu, aby sme zvyšovali sebestačnosť klienta a znižovali jeho závislosť na nás, keď nám po preposúdení klienta, ktorého sme dostali z nemocnice, alebo domáceho prostredia ako imobilného, len preto, že sme ho dobrým opatrovateľským terapeutickým, ošetrovateľským alebo rehabilitačným procesom zmobilizovali, dostali na nohy a osamostatnili, znížia na základe posudku o odkázanosti finančné prostriedky na našu prevádzku? Mám ten schodok potom strhnúť príslušnej opatrovateľke „za odmenu“? . Prečo by sme mali z klientov, ktorí boli v stupni odkázanosti VI. robiť „päťkárov, alebo štvorkárov, keď sa mi nedostáva potom štandardných prostriedkov na mzdy, odvody, energie a ostatné veci?“
Naša odpoveď je: nič vás nevedie k znižovaniu závislosti a zvyšovaniu kvality života klienta, pokiaľ bude zariadenie financované týmto spôsobom. Nás odborných pracovníkov, však bude neustále trápiť tento model financovania práve z pohľadu kvality a výkonnosti odborných pracovníkov, ako aj implementácie kvalitných opatrovateľských, ošetrovateľských, rehabilitačných, či terapeutických procesov.
| Číslo | Časť | Pripomienka |
| 01 | § 2 ods. 2 pism. h) a ods. 7 a 8. | Nesúhlasíme s definíciou nepriaznivej sociálnej situácie podľa písmena h) „pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby“. Odseky 7 a 8 neobsahujú presnú špecifikáciu, ktorá by vylúčila osoby, ktoré nie sú v hmotnej núdzi, alebo v inej nepriaznivej sociálnej situácii napriek tomu, že v takejto lokalite zotrvávajú. Návrh indikuje, že každý občan, ktorý žije v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby je chudobný a/alebo odkázaný na sociálnu službu. Týmto bodom je narušený predovšetkým princíp adresnosti sociálnych služieb. Aby bola dodržaná adresnosť sociálnej služby, obyvatelia tejto segregovanej lokality spadajú buď pod jeden z dôvodov podľa písmena a) až g), alebo sa ich dotýka kombinácia týchto dôvodov. V prípade že navrhovatelia zákona majú vedomosť o ďalšom konkrétnom dôvode, ktorý nie je spomenutý v písmene a) až g) a zakladá vznik nepriaznivej sociálnej situácie, nech ho exaktne uvedú, tak aby bol dodržaný princíp adresnosti. Len tak bude možné zmysluplne kontrolovať a vyhodnocovať činnosť komunitných centier a zabezpečená ochrana pred zneužívaním ich služieb. Navrhujeme písmeno h) vypustiť alebo upresniť. |
| 02 | § 9 ods. 2 | Vypustiť slovo kľúčový pracovník. Navrhujeme doplniť: „Individuálny plán je koordinovaný odborným pracovníkom“. Pojem kľúčový pracovník je zmätočným pojmom, ktorý nie je vysvetlený v zákone ani v odbornej literatúre a pre právnu a odbornú prax je umelý. Navrhujeme vypustiť slová komplexný, flexibilný, koordinovaný k individuálnemu plánu. Slovo komplexný je príliš širokospektrálne a neprimerane rozširuje poslanie individuálneho plánu. Znamená, že je nutné vyhodnotiť a realizovať všetky stránky života človeka (zdravotné, sociálne, kulturálne, biologické, duchovné a ďalšie aspekty), čo je pri výkone a vzhľadom na vzdelanie pracovníkov v sociálnych službách nerealizovateľné). Slovo flexibilný je zbytočné adjektívum, pretože je obsiahnuté v základnom princípe a to je individuálny prístup ku klientovi. Pojem koordinovaný je zbytočný, lebo je následne uvedený v ďalšej vete. Všetky tri adjektíva umelo zdôrazňujú dôležitosť individuálneho plánu, ktorá nie je bez ich uvedenia znížená. |
| 03 | § 12 ods. 1 pism. a) | Druhy sociálnych služieb boli zmenené terminológiou, ktorá sa nepoužíva v akademickej pôde ani v odbornej literatúre. Paragraf zavádza zmätok v terminológii, pretože študenti sociálnej práce sa učia iný obsah uvedených termínov. To znamená, že sociálny pracovník ho nebude vedieť používať podľa zákona. Zákon má vychádzať z terminológie, ktorú sa učia absolventi študijného odboru sociálna práca, inak k nim nepriradia zodpovedajúce metódy a postupy sociálnej práce. Akademická obec je v terminológii systematickejšia ako legislatíva a preto netreba zavádzať nové pojmy. |
| 04 | § 13 | Nesúhlasíme, aby sa redukoval názov formy - konkrétne ambulantná forma sociálnej služby a pobytová forma sociálnej služby na „ambulantná sociálna služba“ „pobytová sociálna služba“ . Zvlášť vo vzťahu k odseku 3, kde sa práve takáto redukcia škrtá. Ak je to forma, tak trváme na tom, aby bolo slovo „forma“ zachované v každom texte inak môže nastať terminologický chaos, k čomu zvádza aj zámena pojmov „terénne formy sociálnej služby“ a „terénna sociálna služba.“ Viď ods. 4.
Žiadame, aby navrhovatelia zákona vymedzili presnú definíciu pojmov „terénna forma sociálnej služby“ a „terénna sociálna služba“, pretože rozlíšenie v návrhu nie je zrejmé a môžu byť ľahko zameniteľné. Viď§ 13 ods. 3 -4 a §24a. |
| ods. 6 | Navrhujeme upraviť ods. 6 týmto textom: Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby, ambulantnej sociálnej služby alebo pobytovej sociálnej služby sa uplatňuje v súlade s právom fyzickej osoby na výber formy poskytovanej sociálnej služby. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba. | |
| 05 | § 16 ods. 1 pism. c) | Navrhujeme zmeniť pomenovanie odbornej činnosti písmena c) „pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby“ na zrozumiteľnejšie a konkrétnejšie pomenovanie „opatrovateľská starostlivosť“, ktorá vyplýva aj priamo z ďalších ustanovení. Pojem opatrovanie sa používa v odbornej literatúre EÚ ako aj v SR, na akademickej pôde, kurzoch opatrovania a samotný pojem opatrovateľ/opatrovateľka ako odborný personál je presnejší než uvedený tvar. |
| 06 | § 16 ods. 1 pism. l) až p) | Nevieme odkiaľ sa vzali tieto činnosti. N akademickej pôde nie sú tieto činnosti zadefinované, chýba nám výklad. Ak to nebude zadefinované, umožní to ľubovoľný výklad. A ak vychádzajú tieto pojmy z Národného programu DI, namietame, že tento program nie je dostatočným odborným materiálom pre prevzatie terminológie do legislatívy bez jej výkladu. |
| 07 | § 16 ods. 3 | Žiadame zdôvodniť potrebu akreditácie pre písmeno o) a p). |
| 08 | § 16 ods. 4 | Ods. 4 nie je možné realizovať. Napríklad pri písmene f) si nemôže objednať služby ADOS ale musí ich realizovať vo vlastnej réžii. Aký zmysel má potom predchádzajúci odsek? Domnievame sa, že ods. 4 je protiústavný. Ak je možné akreditovať vybrané odborné činnosti pre samostatné vykonávanie, predpokladá to výkon aj na princípe SZČO. Zároveň je trh pre poskytovateľov služieb zákonom obmedzený a to bez relevantného vysvetlenia. |
| 09 | § 17 ods. 1 | Vypustiť „užívanie spoločných priestorov“ . Užívanie spoločných priestorov je implicitne v ubytovaní. Okrem toho je to nesprávny termín, nakoľko túto činnosť – teda samotné užívanie – vykonáva klient, nie poskytovateľ služieb. Poskytovateľ služieb zabezpečuje užívanie spoločných priestorov. |
| 10 | § 17 ods. 5 | Nespôsobilosť na právne úkony nemôže zakladať povinnosť odoberať jedlo. Nespôsobilosť na právne úkony sa viaže na schopnosť posúdiť právne dôsledky právnych vzťahov a nie sa stravovať. Vztiahnuť nespôsobilosť na právne úkony k povinnosti odoberať jedlo považujeme za právne absurdnú a zakladá precedens na ukladanie ďalších povinností občanom zbaveným spôsobilosti na právne úkony. Z odborného hľadiska ako aj z hľadiska kvality služieb porušuje princíp individuálneho prístupu ku klientovi. Okrem toho táto povinnosť sa nedá u klienta reálne vymáhať bez toho, aby nenasledovala sankcia napríklad v podobe zrušenia zmluvy o poskytovaní služieb z dôvodu neplnenia si povinnosti odoberať jedlo. Ustanovenie smeruje v realite iba k tomu, že od klienta budú vymáhané úhrady za jedlo bez ohľadu na to, či si ho reálne odoberie alebo nie, lebo bude mať ustanovenú povinnosť k jeho odberu a teda de jure aj de facto ustanovenú povinnosť ho zaplatiť. |
| 11 | § 23a | Obsah preventívnych aktivít je príliš široký a jednoznačne prekračuje rámec sociálnej práce a pracovníkov v sociálnej oblasti. Je potrebné zadefinovať, kto to bude vykonávať. Navrhujeme túto odbornú činnosť vymazať z dôvodu, že nie sú stanovené konkrétne činnosti, ktoré by viedli k takzvanej preventívnej aktivite a nepoznáme ju ani v katalógu pracovných činností. V prípade, že nebude vymazaná je potrebné definovať tento nový pojem na akademickej úrovni. |
| 12 | § 23b | Navrhujeme vypustiť slovo komplexné. Zabezpečenie tohto termínu prekračuje možnosti sociálnej práce a zasahuje viac do pedagogiky a rovnako aj problematiky zdravia. Je problém s kompetenciami (katalóg pracovných činnosti, analytický list). |
| 13 | § 25 | Bod 3 ošetrovateľská starostlivosť je v nocľahárni za súčasných ale aj predpokladaných budúcich personálnych, procedurálnych a prevádzkových podmienkach nevykonávateľná. Zvlášť, ak si tieto služby nebude môcť objednávať dodávateľsky, napríklad od ADOS. Viď § 16 odsek 4. |
| 14 | § 27 a §28 | Navrhujeme vzhľadom k potrebám cieľových skupín doplniť špecializované sociálne poradenstvo. |
| 15 | § 26 | Navrhujeme vypustiť z dôvodu potrieb cieľových skupín a zaťaženia ekonomickými nákladmi záujmovú činnosť. |
| 16 | § 33 | Žiadame doplniť definíciu terénneho programu. |
| 17 | § 34 | Žiadame doplniť odvolanie na vyhlášku pre podmienky bývania a na stavebný zákon, ktorý definuje bytovú budovu. |
| 18 | § 35 ods. 3 | Pre počet 12 nie je žiadne ekonomické, právne ani odborné odôvodnenie, preto žiadame odsek 3 vypustiť. |
| 19 | § 38 ods. 1 | Opatrenie nerieši kľúčový dôvod, aby v DSS zostávali klienti v produktívnom veku. A to z toho dôvodu, že ak by si klient, ktorý má príslušné zdravotné postihnutie požiadal o prijatie do DSS aj tesne pred dovŕšením dôchodkového veku, potom by pre neho platilo, že po dovŕšení veku by musel opustiť dôverné prostredie v ktorom prebehol adaptačný proces. Navrhujeme zrušiť ods. 1. V súčasnosti je potrebné riešiť štruktúru služieb v DSS podľa aktuálnych potrieb a požiadaviek klientov a nie vytvárať umelé obmedzenia. V bode (2) zameniť namiesto „pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby“ na opatrovanie. |
| 20 | § 38 ods. 6 | Navrhujeme bod 6 vypustiť. Pre počet 40 PSS v jednej bytovej budove nie sú k dispozícii žiadne ekonomické, právne, odborné analýzy a odôvodnenia, ktoré by boli dôkazom pre účelnosť, účinnosť a efektívnosť takéhoto kritéria. |
| 21 | § 39 ods. 4 | Navrhujeme bod 6 vypustiť. Pre počet 40 PSS v jednej bytovej budove nie sú k dispozícii žiadne ekonomické, právne, odborné analýzy a odôvodnenia, ktoré by boli dôkazom pre účelnosť, účinnosť a efektívnosť takéhoto kritéria. |
| 22 | § 41 | § 41 neodporúčame domácu opatrovateľskú službu nazývať „ďalej len opatrovateľská služba“, pretože §41, ktorý sa zaoberá opatrovateľskou službou je samostatným §, ktorý ju nedefinuje ako domácu opatrovateľskú službu. V prípade, že to je domáca opatrovateľská služba, tak vzhľadom k tomu, že to je samostatný paragraf, je nutné to tam vyslovene uviesť. Ak to nie domáca opatrovateľská služba potom musí byt zátvorka v § 12 ods. 2 zrušená. |
| 23 | § 49 | Navrhujeme upraviť názov primeraným spôsobom. Sestra nemôže vykonávať „lekársku“ posudkovú činnosť a nemôže vystavovať lekársky posudok. V odvolávke na vzdelanie sa okrem lekárov uvádza aj sestra s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo. Jej kompetencia podľa zákona č. 296/2010 Z.z. je výkon odborných pracovných činností, spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti. Domnievame sa, že posudzovanie lekárskeho nálezu z ktorého má vychádzať aj zaujatie lekárskeho stanoviska k tomuto nálezu nie je v jej kompetencii. Konzultácia s Komorou sestier. |
| 24 | § 50 ods. 7 | Nedá sa realizovať, lekársky posudok sa v realite môže líšiť od sociálneho posudku. Upozorňujeme na to, že posudky, ktoré boli k dnešnému dňu vykonávané boli často vypracované neodborne (nekvalifikovane). Nemáme vedomosť o metodike posúdenia k prílohe č. 3 V súčasnosti má akademická, ale aj odborná verejnosť k dispozícii moderné, overené a validované testy na posúdenia, ku ktorým sú aj metodické pokyny. Odporúčame, aby sa pracovníci na posudkovú činnosť školili jednotne a aby sa venovala pozornosť aj kontrole posudkovej činnosti. Zariadenia sociálnych služieb nedostávajú tieto posudky a preto si musia vypracovať svoje vlastné posúdenie. Prax ukázala, že často krát sa posúdenie, ktoré vykonali skúsení sociálni pracovníci zariadenia sociálnych služieb líšilo od lekárskeho a sociálneho posúdenia a to aj v stupni odkázanosti. Ak je to v legislatíve vymedzené takto konfrontačne, ako postupovať, keď sa reálne budú líšiť? |
| 25 | § 54 ods. 3 | Navrhujeme, aby sa odľahčovacia služba poskytovala na hodiny podľa potreby. Minimálna sadzba 12 hodín na deň nemá zdôvodnenie a nerieši častú potrebu pre odľahčovaciu službu, ktorá je na úrovni 3 – 6 hodín na deň. |
| 26 | § 64 ods. 8 | Navrhujeme, aby poskytovateľ, ktorý má záujem poskytovať iný druh sociálnej služby než ten, ktorý poskytuje, alebo má záujem zmeniť miesto poskytovanej sociálnej služby bol povinný podať žiadosť o zmenu zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb a nie návrh na registráciu. Prax zmeny v registroch je na Slovensku zavedená aj pri prísnejších formách, ako je napríklad živnostenský register, obchodný register, register neziskových organizácií, register nehnuteľností a podobne. Podávať návrh na registráciu pri malých zmenách, akoby subjekt predtým neexistoval, považujeme za absurdné. |
| 27 | § 65 ods. 6 písm. g) | Nie je žiadny právny, odborný, ani legislatívny dôvod na takéto reštriktívne opatrenie. Celoročná pobytová forma pokrýva aj cieľové skupiny, ktoré nemôžu využívať týždennú formu. Nemôžu totiž opustiť zariadenie, pretože nemajú vlastnú domácnosť, alebo príbuzných, ku ktorým by mohli počas prerušenia pobytu odísť. Taktiež existujú skupiny klientov, ktorí časom o svoju domácnosť, alebo o svojich rodinných príslušníkov prídu a takúto možnosť návratu stratia. Vzhľadom na starnutie klientov v DSS je to logický vývoj ich rodinnej a osobnej situácie a takýto klienti budú vždy existovať, to znamená, že bude aj potreba a požiadavka na tento druh, formu a rozsah služieb. Zároveň to obmedzuje podnikateľské aktivity, pretože nebude možné zriadiť živnosť na poskytovanie tohto druhu služieb pričom ale budú reálne existovať u iných poskytovateľov. Z tohto dôvodu sa domnievame, že je to protiústavné. |
| 28 | § 67b ods. 5 písm. b) | Bod 5b je neprijateľný, pretože výkonom rozhodnutia sa vymáhajú aj veľmi malé sumy rádovo v desiatkach Eur, ktoré sú zanedbateľnou položkou prevádzkovateľa. Vznikajú hlavne opomenutím, alebo zlým prepočtom odvodov a žiadnym spôsobom nedokladujú to, že prevádzkovať je vo finančnej núdzi a nie je schopný prevádzku financovať. Je neprijateľné, aby takéto dôvody viedli k ohrozovaniu existencie prevádzky ako aj stability sociálnej siete a ohrozovali aj samotných klientov. Ďalším štandardným dôvodom pre ktoré vznikajú výkony rozhodnutia poisťovní je, že sa oneskorujú príspevky na ekonomicky oprávnené náklady, čo je systémový problém. Za tento problém nemôže niesť zariadenie sociálnych služieb zodpovednosť a nemôže byť za to sankcionovaná zo strany toho, kto mu ten problém vlastne spôsobuje. Takáto tvrdá požiadavka nie je ani v podnikateľskom prostredí, pretože nízky dlh podnikateľa voči odvodom na daniach a poistení nezakladá právny nárok na zrušenie živnosti alebo obchodnej spoločnosti. Takáto podmienka je spôsobilá reálne ohroziť stabilitu sociálnej siete a sociálny zmier. |
| 29 | § 68 ods. 1 písm. a) | Je neprijateľné, aby zariadenie sociálnych služieb zodpovedalo pod hrozbou výmazu za neúplnosť údajov, pokiaľ už raz bolo zapísané do registra. Túto zodpovednosť musí prevziať ten, kto zápis vykonal. Zariadenie sociálnych služieb pri predkladaní nemôže posudzovať úplnosť, alebo neúplnosť ak ich predkladá v dobrej viere. Posudzovanie úplnosti údajov vykonáva úrad nie predkladateľ. |
| 30 | § 68 ods. 1 písme. c) | Písmeno c) je neprijateľné z toho istého dôvodu, ktorý uvádzame v pripomienke ku § 67b ods. 5 písmeno b) v ktorom sa definuje nesplnenie finančných podmienok . Vo viacerých prípadoch a to bez rozdielu či ide o neverejného alebo verejného poskytovateľa sociálnej služby by v súčasnom období, v ktorom nie je zabezpečená systémová finančná stabilita zariadení, by dochádzalo k výmazom z registra. Chceme upozorniť na to, že každým dňom dochádza k zadlžovaniu sa klientov voči zariadeniam vďaka finančnej nedostupnosti služby (nízke dôchodky a nízke invalidné dôchodky) a chudobe rodinných príslušníkov, ktorí nedokážu pokryť poplatky súvisiace so službami poskytované ich príbuzným. Okrem toho poskytovatelia sociálnych služieb čelia ďalšiemu ožobračovaniu klientov z dôvodu množstva exekúcií, ktorá vznikajú pravdepodobne zneužívaním dôvery klientov alebo ich zníženej schopnosti posúdiť riziká pôžičiek od nebankových subjektov. Zariadenia tieto straty nedokážu flexibilne vykrývať. |
| §68 ods. 1 písm. d) | Bod d je neprijateľný. Súčasný systém financovania nezabezpečuje plnenie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby v súlade s prílohou č. 2. Naopak ak táto novela bude platná, vieme vďaka vykonaným auditom a riadenej dokumentácii vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb preukázať, že na plnenie podmienok kvality tak ako sú navrhnuté, nebude dostatok finančných prostriedkov. |
Za Asociáciu odborných pracovníkov sociálnych služieb
PhDr. Mária Kovaľová, PhD. MHA prezidentka AOPSS
Ing. Božena Kováčová, viceprezidentka AOPSS
PhDr. Miroslava Urblíková, tajomníčka AOPSS
Verzia pre tlač
