Pracovné prostredie ako faktor spokojnosti sestier

Work environment as a factor of nurses' satisfaction

Abstrakt: Východiská: Výkon povolania sestry determinujú rôzne faktory pracovného prostredia. Prítomnosť alebo absencia niektorých z faktorov má významný vplyv na pracovnú spokojnosť sestier.
Cieľ: Zistiť pracovnú spokojnosť sestier.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 285 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom štandardizovaného dotazníka pracovnej spokojnosti - Job satisfaction survey (JSS ) v období apríl – máj 2022.
Výsledky: Najvyššie skóre pracovnej spokojnosti sme zistili v oblasti charakter práce (x̄ =18,41), interpersonálna komunikácia (x̄ =17,23), vzťah s spolupracovníkmi (x̄ =16,29) a nadriadeným (x̄ =16,20). Najvyššie skóre pracovnej spokojnosti signalizovali sestry s vyšším odborným vzdelaním (x̄=114,04), vo veku 45-59 rokov (x̄=114,42), zamestnané v štátnych zdravotníckych zariadeniach (x̄=113,30).
Záver: Tlak na systém zdravotnej starostlivosti neustále rastie. Výrazne sa zvýšil dopyt po sestrách. Aby sme udržali systém poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v kondícií, je potrebné intenzívnejšie sa zaoberať spokojnosťou sestier a faktormi pracovného prostredia, ktoré ich determinujú.
Kľúčové slová: faktor, práca, prostredie, podmienky, sestry, spokojnosť

Abstract: Background: The nurse's profession activities are determined by various factors of the working environment. Therefore, the presence or absence of some of those factors has a significant impact on nurses' job satisfaction.
Objective: To investigate the job satisfaction of nurses.
Methodology: 285 nurses participated in the survey. The data was collected through a standardized job satisfaction survey - Job satisfaction survey (JSS)- in the period April - May 2022.
Results: We found the highest job satisfaction scores in the area of nature of work (x̄ = 18,41), interpersonal communication (x̄ = 17,23), relationship with colleagues (x̄ = 16.29) and superior persons (x̄ = 16,20). The highest job satisfaction score was reported by nurses with a higher professional education (x̄=114,04), aged 45-59 (x̄=114,42), employed in state healthcare facilities (x̄=113,30).
Conclusion: The pressure on the health care system is constantly increasing. The demand for nurses has increased significantly. In order to keep the system of nursing care in optimal condition, it is necessary to focus more intensively on the satisfaction of nurses and the factors of the working environment that determine it.
Key words: factor, work, environment, conditions, nurses, satisfaction

Úvod

Pracovné prostredie tvorí komplex faktorov, ktoré pôsobia na sestry v pracovnom procese a ovplyvňujú jeho efektívny priebeh. Podliehajú právnym predpisom, interným smerniciam zamestnávateľov. Sú ovplyvnené ekonomickými zdrojmi zamestnávateľa, organizáciou práce, kultúrou riadenia (Eliašová, Cuperová a kol. 2016). Zhoršujúce sa pracovné podmienky a prostredie sestier, môžu byť zdrojom ich fluktuácie, nezáujmu o výkon povolania alebo sú príčinou predčasného odchodu z povolania. Odborníci sa zhodujú v názore, že pracovné prostredie determinuje pracovnú spokojnosť sestier. Potvrdzuje to štúdia Bujacz a kol. (2021), z ktorej vplynulo zistenie, že profily pracovných podmienok, ktorým boli sestry vystavené sú rozhodujúce pre nepretržitý výkon povolania. Iní autori sú toho názoru, že spokojnosť sestier v povolaní je podmienená okrem pracovného prostredia najmä schopnosťou organizácie naplniť ich základné požiadavky. Splnenie požiadaviek má silný motivačný význam a je rozhodujúcim faktorom celkovej spokojnosti sestier (Katriňáková, 2022). Na vzťah medzi spokojnosťou sestier a zámerom sestier zostať v povolaní upriamili pozornosť Al-Hamdan a kol. (2017). Zistili, že exitujúce pracovné podmienky mali pozitívny vplyv na rozhodnutie sestier zostať na svojej súčasnej pozícii. Heczková a Bulavá (2018) vo svojom prieskume odhalili, že pracovné podmienky sú z dlhodobého hľadiska hlavným zdrojom odchodu sestier zo zamestnania. Llop a kol. (2021) uvádzajú, že zhoršujúce sa pracovné podmienky sestier predstavujú negatívnu zmenu, ktorá spôsobuje migráciu, nezáujem o povolanie, prípadne zmenu povolania. Naliehavosť riešenia tohto problému je spôsobená skutočnosťou, že spokojnosť sestier by mala byť kľúčovým aspektom personálnej politiky každého zdravotníckeho zariadenia, pretože práve sestry sú najvýznamnejšou súčasťou pracovnej sily v ošetrovateľstve. Na význam pracovných podmienok sestier ako psychologického faktora pracovnej motivácie a spokojnosti na pracovisku upriamili pozornosť Sodeify a Habibpour (2021). Výsledky ich prieskumu ukázali, že sestry boli motivované a spokojné, keď cítili podporu svojich kolegov a nadriadených. Podobnú štúdiu realizovali Sodeify, Vanaki a Mohammadi (2013).

Výsledkom analýzy ich hĺbkových rozhovorov bolo zistenie, že zlá organizačná klíma, nízka sociálna dôstojnosť, zlé pracovné podmienky a nevedomosť manažérov boli považované za inhibičné faktory pracovnej spokojnosti sestier.

Cieľ
Cieľom našej štúdie bolo hodnotiť pracovnú spokojnosť sestier.

Súbor a metodika
Do výberového súboru bolo zaradených 285 sestier. Sestry boli najviac zastúpené vo veku od 30 do 44 rokov (39 %). Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa malo 143 (50 %) sestier. 155 sestier (54 %) malo špecializáciu v niektorom z klinických odborov. 81 sestier (28 %) povolanie vykonávalo 6-15 rokov. 169 sestier (59 %) pracovalo v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Metódou zberu dát bola slovenská verzia štandardizovaného dotazníka deviatich oblastí pracovnej spokojnosti – Job satisfaction survey (Al Henami, Slezáková, 2022). Dotazník obsahoval 36 položiek a šesťstupňovú škálu na hodnotenie spokojnosti. Dotazník bol administrovaný elektronicky prostredníctvom databázy registrovaných sestier v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek (SKS a PA). Zber údajov sme realizovali v mesiacoch apríl a máj 2022. Na štatistickú analýzu a spracovanie dát sme použili program SPSS for Windows verzia 21.0. Uskutočnili sme deskriptívnu štatistickú analýzu dát pomocou početností (n), mediánu (xm), modusu (mod), aritmetického priemeru (x̄), štandardnej odchýlky (sd), minimálnych (min.) a maximálnych (max.) hodnôt.
Výsledky a diskusia

Tabuľka 1 Skóre pracovnej spokojnosti sestier vzhľadom na demografické charakteristiky
[3]
Legenda: x̄ - aritmetický priemer, xm – medián, min.- minimálna hodnota, max.- maximálna hodnota

Vo všeobecnosti, pracovná spokojnosť u sestier sa značne líši a je ovplyvňovaná viacerými faktormi, ktoré sa podieľajú v rôznej miere na ich tzv. celkovej pracovnej spokojnosti. V našom súbore (n=285), determinantmi celkovej pracovnej spokojnosti boli vek, vzdelanie, dĺžka odbornej praxe, miesto výkonu povolania (Tabuľka 1). Najvyššie priemerné skóre spokojnosti sme identifikovali u sestier vo veku od 45 do 59 rokov (x̄=114,42). Vzhľadom na najvyššie dosiahnuté vzdelanie, pracovne najspokojnejšie boli diplomované všeobecné sestry (x̄=114,04) a sestry s stredoškolským vzdelaním (x̄=113,77). Priemerné skóre pracovnej spokojnosti sestier s dĺžkou praxe od 26 do 35 rokov je vyššie (x̄=115,49), ako v ostatných kategóriách dĺžky praxe. S pracovnými podmienkami sú celkovo viac spokojné sestry v štátnych zdravotníckych zariadeniach (x̄=113,30). V súbore 285 sestier sme hodnotili pracovnú spokojnosť v deviatich oblastiach (Tabuľka 2).

Tabuľka 2 Pracovná spokojnosť sestier v jednotlivých oblastiach

Legenda: x̄ - aritmetický priemer, xm – medián, mod = modus, min.- minimálna hodnota, max.- maximálna hodnota, sd – smerodajná odchýlka.

Pracovné prostredie, v ktorom sa ošetrovateľská starostlivosť realizuje tvorí množstvo faktorov, ktoré rôznym spôsobom a intenzitou ovplyvňujú spokojnosť sestier. Potvrdzujú to aj výsledky štúdie Lai a kol. (2021). Hierarchická viacnásobná regresná analýza ukázala, že prostredie ošetrovateľskej praxe bolo významným prediktorom starostlivosti zameranej na človeka (β=0,31, p<0,001). Z analýzy našich dát vyplynulo zistenie, že charakter práce – starostlivosť zameraná na osobu je oblasť, ktorá v priemere najviac ovplyvňuje pracovnú spokojnosť sestier (x̄ =18,41). Komunikácia na pracovisku (x̄ =17,23), vzťahy s spolupracovníkmi (x̄ =16,29) a s nadriadeným (x̄ =16,2), sú ďalšie významné pozitívne prediktory pracovnej spokojnosti sestier v našom súbore (n=285). Hulková, Meluš (2023) skúmali faktory pracovných podmienok, ktoré majú vplyv na fluktuáciu sestier. V súbore (n= 136) respondentov až 63,2 % sestier uviedlo, že konflikty s nadriadenými alebo manažérmi, zlé vzťahy na pracovisku vnímajú ako dôvod fluktuácie. Z výsledkov ich štúdie vyplynulo zistenie, že rozhodnutie sestier ukončiť pracovný pomer, by naviac ovplyvnil pracovný kolektív (43,4 %) a vzťahy s nadriadenými (21 %). Oblasť „mzda“ je v našom súbore respondentov faktorom s nízkym priemerným skóre (x̄ =7,65), a preto je možné ho považovať za faktor nespokojnosti. Nízke priemerné skóre pracovnej spokojnosti sme identifikovali aj v oblasti kariérny rast (x̄ = 8,27), ocenenie a uznanie (x̄ =8,11). Na význam kariérneho rastu upozorňuje Hulková (2023). Vo štúdií o perspektívach generácie sestier Z v nástupníctve v riadení ošetrovateľstva zistila, že kariérny rast je rozhodujúcim stimulom (x̄ =4,725 z 5; sd = 0,446) pre generáciu sestier Z. V našom súbore (n= 285) sme namerali nižšie priemerné skóre pracovnej spokojnosti v oblasti kariérneho rastu (x̄ =8,27). V porovnaní s výsledkami štúdie Aslan a kol. (2017), ktorú realizovali v univerzitnej nemocnici v Istanbule konštatujeme, že v oblasti ocenenie, uznanie a zodpovednosť za prácu je skóre pracovnej spokojnosti našich sestier úplne protichodné - najnižšie. Diametrálne odlišné sú zistenia Kubišovej (2013). Vo svojej štúdii hodnotila úroveň spokojnosti sestier v nemocnici Milosrdných Bratov v Brne. Zistila, že až 80 % opýtaných sestier bolo celkovo spokojných s pracovnými podmienkami. U Mácsadyovej (2013) viac ako dve tretiny sestier (82 %) odpovedalo, že sú spokojné s nastavenými pracovnými podmienkami. Zaujímavým zistením je, že s vekom a rokmi odbornej praxe sa zvyšuje spokojnosť sestier. Al - Hamdan a kol. (2018) skúmali, či komunikácia je významným mediátorom pracovnej spokojnosti. V našom prieskume priemerné skóre v oblasti komunikácia (x̄=17,23) dokazuje pozitívny vzťah medzi pracovnou spokojnosťou a existujúcimi pracovnými podmienkami. Podobne, výsledky prieskumu Sypniewskej (2014) preukázali pozitívny vzťah medzi pracovnou spokojnosťou a komunikáciou medzi pracovníkmi a manažmentom zdravotníckeho zariadenia. Vplyv demografických faktorov na pracovnú spokojnosť sestier bol sledovaný vo viacerých štúdiách. Kožuchová a Vargová (2015) vo svojom výskume zistili, že neexistuje štatisticky významná korelácia medzi pracovnou spokojnosťou a demografickými ukazovateľmi (p = 0,907). Dĺžka praxe v ich súbore respondentov nezvyšovala skóre pracovnej spokojnosti (p=0,106). V našom prieskume štatisticky významné priemerné rozdiely v skóre spokojnosti sa potvrdili medzi skupinami sestier s dĺžkou praxe od 6 do 15 rokov (x̄ =17,9) a od 16 do 25 rokov (x̄ =16,5). Vek a dĺžka praxe sú oblasti vykazujúce korelácie s pracovnou spokojnosťou sestier aj vo výskume Horákovej a Gurkovej (2012). Potvrdili slabú pozitívnu koreláciu medzi celkovou dĺžkou praxe a celkovým skóre MMSS (p = 0,027). Podobne, medzi dĺžkou celkovej odbornej praxe a faktormi: plánovanie a harmonogram práce (p = 0,0001), pochvala a uznanie (p = 0,026), kontrola a zodpovednosť (p = 0,007). Zistenie v oblasti pochvala a uznanie je porovnateľné s našimi výsledkami. Potvrdzuje to priemerné skóre pracovnej spokojnosti (x̄ =8,11).

Záver

Pracovná pokojnosť sestier je dôležitým indikátorom funkčnosti zdravotníckeho systému. Má významný vplyv na kvalitu poskytovanej starostlivosti a zotrvanie sestier v povolaní. Výskumy preukázali, že sestry, ktoré sú v práci spokojné podávajú lepší pracovný výkon, majú uspokojené svoje potreby a zotrvajú u svojho zamestnávateľa. Spokojnosť sestier je možné podľa viacerých autorov ovplyvniť estetickým zlepšením pracoviska, optimalizáciu zdravotníckej techniky a pomôcok, udržiavaním pozitívnej atmosféry na pracovisku, korektnými vzťahmi s nadriadenými a spolupracovníkmi, prepojením súkromného a pracovného života. Sme toho názoru, že monitoring pracovnej spokojnosti, implementácia zmeny v pracovných podmienkach a v prostredí môže byť nástrojom zníženia ekonomickej mobility sestier. Sestry, odborne spôsobilé profesionálky, majú ambície učiť sa novým postupom, byť motivované k výkonu a zotrvaniu v povolaní. Ich rozhodnutie ostať alebo odísť je však vo väčšine prípadov v rukách zamestnávateľov. Zamestnávateľ je ten, ktorý vytvára pracovné podmienky a prostredie s množstvom faktorov pôsobiacich na rozhodovacie procesy sestier.

Autorky:
prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH
PhDr. Tatiana Katriňáková

Zoznam bibliografických odkazov

AL - HAMDAN, Z. − MANOJLOVICH, M. − TANIMA, B. 2017. Jordanian Nursing Work Environments, Intent to Stay, and Job Satisfaction. J Nurs Scholarsh. [online]. Jan 2017; 49(1):103-110. [cit. 2022-03-30]. Dostupné na internete: http s://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27899008/

AL HENAMI, J. − SLEZÁKOVÁ, Z. 2022. Job satisfaction survey (JSS) - Slovak version. [online]. 2022, [cit. 2022-03-30]. Dostupné na internete: https://paulspector.com/assessments/pauls-no-cost-assessments/job-satisf... [4]

ASLAN, M. 2017. Personality and Job Satisfaction among Nurses: The Mediating Effect of Contextual Performance. In International Journal of Caring Sciences. ISSN 1791-5201, 2017, roč. 10., č.1, s. 544-552.

BUJACZ, A. a kol. 2021. Psychosocial working conditions of shift-working nurses: A longitudinal latent transition analysis. J Nursing Management. [online]. 26. júla 2021; 29(8):2603-2610. [cit. 2022-03-30]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34309949/ [5]

ELIAŠOVÁ, A., − CUPEROVÁ, J. a kol. Východiská v ošetrovateľstve 2. Lipovce pri Prešove : A-print, 2016, s. 179. ISBN 978-80-89721-11-5.

HECZKOVÁ, J. − BULAVA, A. 2018. Důvody odchodů sester z profese. Urologie pro praxi. In Solen. [online]. XIX. roč., č.2/2018. [cit. 2022-03-19]. s. 95–98. Dostupné na internete: https://www.urologiepropraxi.cz/pdfs/uro/2018/02/11.pdf˃ ISSN 1213-1768

HAROKOVÁ, S. − GURKOVÁ, S. 2013. Pracovní spokojenost jako prediktor setrvání sester na pracovišti - literární přehled. In Ošetřovatelství a porodní asistence. [online]. IV roč., č. 2/2013. [cit. 2022-05-15]. s. 573-582. Dostupné na internete: https://cejnm.osu.cz/artkey/cjn-201302-0004_pracovni-spokojenost-jako-prediktor-setrvani-sester-na-pracovisti-literarni-prehled.php?l=cz˃ISSN 1804-2740

HULKOVÁ, V. − MELUS, V. Fluktuácia sestier ako ukazovateľ úrovne organizačnej kultúry zdravotníckeho zariadenia. In Prohuman [online]. 31. marec 2023. [cit. 2023-08-10]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/fluktuacia-sestier-ako-ukazovate... [6]

HULKOVÁ, V. Perspektívy generácie sestier Z v nástupníctve v riadení ošetrovateľstva. In Prohuman [online]. 8. august 2023. [cit. 2023-08-10]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/perspektivy-generacie-sestier-z-... [7].

KATRIŇÁKOVÁ, T. Pracovné podmienky ošetrovateľskej praxe ako motivátor výkonu povolania sestra : rigorózna práca. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2022, 112s.

KOŽUCHOVÁ, M. – VARGOVÁ, A. 2015. Selected factors of Slovak Nurses´ job satistfaction. Cent Eur J Nurs Midw. [online]. 30. septembra 2015; 6(2):260-266. [cit. 2022-05-15]. Dostupné na internete: https://cejnm.osu.cz/pdfs/cjn/2015/02/06.pdf [8]

KUBIŠOVÁ, H. 2013. Motivace všeobecných sester při výkonu jejich povolání : bakalárska práca. Brno : Masaryková univerzita, Lékařská fakulta. [online]. 2013, 83 s. [cit. 2022-02-27]. Dostupné na internete: ˂https://is.muni.cz/th/dxwvv/Motivace_vseobecnych_sester_pri_vykonu_jejich_povolani.pdf?info˃.

LAI, W. a kol. 2021. Current Situation and Influencing Factors of Nursing Practice Environment in Five Tertiary General Hospitals in Shenzhen: A Cross-Sectional Study. Journal of Public Health. [online]. 5. marca 2021 1(8). [cit. 2022-03-30]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33717831/ [9]

LLOP, G. a kol. 2021. Employment and working conditions of nurses: where and how health inequalities have increased during the COVID-19 pandemic? Hum Resour Health. [online]. 16. septembra 2021; 19(1):112. [cit. 2022-03-17]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34530844/ [10]

MÁCSADYOVÁ, G. 2013. Motivácia v záťažových pracovných pozíciách so zameraním na zdravotníckych pracovníkov na onkologickom oddelení : diplomová práca. Trnava, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta, Katedra psychológie. [online]. 2013, 78 s. [cit. 2022-04-04]. Dostupné na internete: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=5D4D29B46C695A5DF59B193F1343 [11]

SODEIFY, R. − VANAKI, Z. − MOHAMMADI, E. 2013. Nurses' experiences of perceived support and their contributing factors: A qualitative content analysis. Iran J Nurs Midwife Res. [online]. Maj-Jun 2013; 18(3):191-7. [cit. 2022-03-21]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23983753/ [12]

SODEIFY, R. − HABIBPOUR, Z. 2021. Nurses' perceptions of co-worker support in the workplace: Qualitative research. Enferm Clin (Engl Ed). [online]. Nov-Dec 2021; 31(6):355-362. [cit. 2022-02-17]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34756239/ [13]

SYPNIEWSKA, B. 2014. Evaluation of Factors Influencing Job Satisfaction. In Contemporary Economics [online]. VIII. roč., č.1/2014. [cit. 2022-03-30]. s. 57-72. Dostupné na internete: https://www.econstor.eu/handle/10419/105425˃ ISSN 2084-0845.