Determinants characterizing the life of a caregiver treating an individual with Alzheimer’s disease

Abstrakt: Alzheimerové ochorenie predstavuje v súčasnej dobe vážny spoločenský problém, nakoľko predĺžením ľudského života sa tento typ demencie objavuje čoraz častejšie. O pacientov s Alzheimerovým ochorením sa v mnohých prípadoch starajú rodinní príslušníci, ktorí blízkemu jedincovi poskytujú nepretržitú dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Cieľom kvalitatívneho výskumu, ktorého výsledky vo vedeckej štúdii uvádzame, bolo popísať u opatrovateľov jedincov s Alzheimerovým ochorením tie determinanty, ktoré spôsobujú stres, zmapovať hlavné oblasti záťaže na opatrovateľov a zároveň identifikovať emócie, ktoré opatrovatelia – participanti počas výskumu najčastejšiemu popisovali. Výskum bol realizovaný metódou focus group a prebiehal v poradni špecializovaného sociálneho poradenstva v Krompachoch. Ako determinanty stresu sme identifikovali predovšetkým neschopnosť jedinca s Alzheimerovým ochorením vnímať realitu, rozumieť hovorenému slovu, možnosť úteku z domu, ale aj o to, že jedinec s Alzheimerovým ochorením vykazuje často známky popudlivosti a podráždenosti. Dopad starostlivosti o jedinca s Alzheimerovým ochorením vytvára u opatrovateľa citovú, fyzickú a finančnú záťaž, ale opatrovatelia popisujú aj výrazné pocity osamelosti. Najvýraznejšie popisovanou emóciou uvádzanou zo strany participantov bol hnev a smútok. Tento hnev pramenil z reálnej nemohúcnosti prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu blízkeho človeka a z toho, že opatrovatelia žili v neustálom strachu z možných komplikácii pri zabezpečovaní každodennej starostlivosti. V kontexte výskumu sme došli aj k zaujímavému zisteniu týkajúceho sa emocionálneho prežívania opatrovateľov v paradigme straty pozitívnych spomienok na rodinného príslušníka a to pred vznikom ochorenia.
Kľúčové slová: Alzheimerové ochorenie. Starostlivosť. Demencia. Opatrovateľ. Determinanty.

Abstract: Alzheimer’s disease is currently a serious social problem, because by prolonging human life this type of dementia appears more and more often. Patients with Alzheimer’s disease are in many cases treated by family members who provide 24 hour continuous care to a close person. The aim of the qualitative research, which we report in the scientific study, was to describe stressors in caregivers of individuals with Alzheimer’s disease, to map the main areas of burden on caregivers and to identify the emotions that the caregivers – research participants described most frequently. The research was conducted using the focus group method and was conducted in specialized social counselling in Krompachy. The inability of an Alzheimer’s individual to perceive reality, understand the spoken word, possibility of homelessness, but also that the individual with Alzheimer’s disease often shows signs of snappishness and irritability were identified as stress determinants. The impact of the care of an individual with Alzheimer’s disease creates an emotional, physical and financial burden on the caregiver, but the carers also describe strong feelings of loneliness. The most strikingly described emotion presented by the participants was anger and sadness. This anger arose from the real impotence to contribute to improving the health of a close person, and that caregivers lived in constant fear of possible complications in providing daily care. In the context of the research we also found an interesting finding regarding the emotional survival of caregivers in the paradigm of the loss of positive memories of a family member before the onset of the disease. Loss of positive memories has triggered acute sadness with participants and was identified by most participants.
Key words: Alzheimer’s disease. Care. Dementia. Caregiver. Determinants

Nutrition and hydration in curative and preventive care for the seniors

Abstrakt: Výživa a primeraná hydratácia plnia dôležitú úlohu v starostlivosti o seniorov. Výživa ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú pohodu, odolnosť voči infekciám a urýchľuje hojenie rán. V ústavných zariadeniach dietoterapia, racionálna výživa a hydratácia patria k najčastejším intervenciám komplexnej liečby seniorov.
Cieľom príspevku je prezentovať zameranie intervencii v starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov, ako aj reálne možnosti spolupráce v ústavných zariadeniach.
Výskumný súbor a metódy: Výskumný súbor tvorilo 229 sestier zo zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení v SR. Pri narrative review to boli dokumenty vybraté pomocou kľúčových slov. Metódami výskumu boli narrative review a dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol rozdelený na dve časti. Prvá časť obsahovala oblasti nefarmakologickej liečby a respondenti označili na Likertovej škále stupeň dôležitosti. Druhá časť bola podrobne zameraná na intervencie a respondenti označovali na Frekvenčnej škále, ako často intervencie realizujú.
Výsledky výskumu: sú súčasťou projektu KEGA- Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Výsledky sú uvádzané v absolútnych číslach, percentách, priemerných a modálnych hodnotách.
Na základe vyhľadaných štúdii v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central sme zistili, že výživa a hydratácia sú súčasťou komplexnej liečby seniorov. Najviac článkov bolo venovaných výžive a hydratácii u seniorov s kognitívnou poruchou a demenciou (115), poruchách vylučovania (98) a krehkých seniorov.
Vyhodnotením dotazníka sme zistili, že hydratácia dosiahla priemerné skóre 1,07, výživa 1,03. Pri zameraní na jednotlivé intervencie bolo priemerné skóre v oblasti hydratácia 2,85. V oblasti výživa 2,57. V oblasti hydratácia sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,18), časté podávanie tekutín (1,22). V oblasti výživa sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,34), pravidelné stravovanie podľa režimu zariadenia (1,41), podávanie liečebnej výživy (1,61).
Záver: Výživa a hydratácia patria k hlavným intervenciám nefarmakologickej liečby a naďalej je im dôležité venovať pozornosť. Rezervy sú v interdisciplinárnej spolupráci a v podávaní výživy a tekutín enterálne a parenterálne.
Kľúčové slová: Výživa. Hydratácia. Interdisciplinárna spolupráca. Intervencie sestry. Projekt KEGA.

Dovoľte nám pozvať Vás na jediné výnimočné stretnutie s pani profesorkou Monikou Krohwinkel na Slovensku, ktorej teoretickopraktický ošetrovateľsko/opatrovateľský model sa využíva v tisíckach zariadení sociálnych služieb najmä v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Luxembursku, Belgicku, Holandsku a v ďalších krajinách.

Obsah sympózia pripravila naša hosťka nielen pre vedeckých a akademických pracovníkov, ale aj pre samotných poskytovateľov a odborníkov z ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti.
Vítaní ste všetci, ktorí už pracujete podľa jej modelu, ale aj tí, ktorí hľadáte pre svoje zariadenie moderný a štruktúrovaný model ošetrovania a opatrovania, ktorý zodpovedá aj požiadavkám zákona o sociálnych službách a podmienkam kvality na Slovensku.

TEMATICKÉ ZAMERANIE
Koncepčné a empirické východiská ošetrovateľsko opatrovateľského procesu, ako výsledok neustálej výmeny a aktívneho vzájomného vzťahu teoretických poznatkov a skúseností z praxe.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Detašované pracovisko bl. Metoda Dominika Trčku v Michalovciach v spolupráci s ďalšími spoluorganizátormi pripravuje VI. Medzinárodnú vedeckú konferenciu s názvom „ZDRAVOTNO-SOCIÁLNE A OŠETROVATEĽSKÉ ASPEKTY CIVILIZAČNÝCH OCHORENÍ“, ktorá sa uskutoční 15. novembra 2019 v priestoroch Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Detašovaného pracoviska bl. Metoda Dominika Trčku na ul. Partizánskej 23 v Michalovciach.

Hlavné témy konferencie sú:
• Kardiovaskulárne choroby a význam ich prevencie
• Vplyv obezity a metabolického syndrómu na vznik civilizačných ochorení
• Pandémia diabetes mellitus u nás aj vo svete
• Onkologické choroby a ich sociálne dopady
• Choroby pečene a tráviaceho traktu ako významné sociálno-ekonomické bremeno spoločnosti
• Výživa a civilizačné ochorenia
• Psychologické aspekty civilizačných ochorení
• Psychické choroby ako celospoločenské bremeno
• Choroby pohybového ústrojenstva a ich dopad na život spoločnosti
• Význam edukácie v prevencii civilizačných ochorení
• Význam selfmonitoringu v liečbe civilizačných ochorení
• Podiel ošetrovateľstva na prevencii civilizačných ochorení
• Etické princípy v kontexte onkologického ošetrovateľstva
• Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť ako civilizačné ochorenie 21. storočia
• Prevencia civilizačných ochorení v 21. storočí
• Sektor sociálnych služieb v kontexte s civilizačným ochorením
• Civilizačné ochorenia a ich vplyv na kvalitu života
• Sociálne a ekonomické problémy človeka s civilizačným ochorením
• Etický prístup ako základ pomáhajúcich profesií
• Kompetencie zdravotníckych/sociálnych pracovníkov v oblasti spirituálnej starostlivosti
• Dobrovoľníctvo a jeho výhody pre spoločnosť
• Civilizačné choroby a moderný výskum
• Dôstojnosť ľudskej osoby v chorobe a starobe

Social support for seniors with cancer

Abstrakt: Sociálna opora predstavuje mieru pomoci pri prekonávaní nepriaznivej sociálnej situácie, ktorá môže vzniknúť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ťažkého zdravotného postihnutia, dovŕšenia dôchodkového veku a je považovaná za jeden z najvýznamnejších obranných faktorov zdravia človeka.
Kľúčové slová: zdravie, choroba, potreby, senior, sociálna opora.

Abstract: Social support is a measure of assistance in overcoming the unfavorable social situation that may arise due to illness, severe disability, reaching retirement age and is considered one of the most important defense factors of human health.
Key words: health, illness, needs, senior, social support.

8. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie Interdisciplinárna kooperácia v ošetrovateľstve, pôrodnej asistencii a sociálnej práci, sa konal dňa 26. 4. 2018 v Ružomberku. Prinášame vám zborník príspevkov z tejto konferencie.

Comunication with the context fear reduction of patient with surgical therapy

Abstrakt: Chirurgické ochorenie s indikáciou operačnej terapie má u pacienta psychické dôsledky aj v podobe prežívania strachu. K redukcii strachu u chirurgických pacientov môžu prispievať aj sestry prostredníctvom kvalitnej a efektívnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je nemysliteľná bez vzájomnej komunikácie medzi sestrou a pacientom. Cieľom výskumu bolo zistiť úroveň komunikácie sestier s pacientmi pri operačnej terapii a jej vplyv na redukciu strachu u pacientov. Na získanie údajov bola použitá kvantitatívna metóda empirického výskumu – viacpoložkový neštandardizovaný dotazník. Vzorku respondentov tvorilo 192 pacientov s chirurgickým ochorením hospitalizovaných na chirurgickom klinickom pracovisku, u ktorých bol realizovaný plánovaný operačný výkon. Zistili sme prežívanie strachu u pacientov pri operačnej terapii aj vzťah prežívaného strachu k hodnoteniu komunikácie vo vzťahu sestra – pacient.
Kľúčové slová: Strach. Pacient. Operačná terapia. Komunikácia. Sestra.

Abstract: Surgical disease with an indication of surgical therapy has psychological consequences also in the form of fear survival. Nurses can also contribute to reducing fear in surgical patients through quality and effective nursing care that is unthinkable without mutual communication between the nurse and the patient. The aim of the research was to determine the level of communication between patients and nurses in surgical therapy and its impact on the reduction of fear in patients. To obtain the data, a quantitative method of empirical research was used - a multi-item non-standardized questionnaire. A sample of respondents consisted of 192 patients with surgical disease hospitalized at the surgical clinic where the planned surgical procedure was carried out. We have seen the survival of fear in patients in surgical therapy, and the relationship of surviving fear to assessing nurse-patient communication.
Key words: Fear. Patient. Surgical therapy. Communication. Nurse.

Fear as the nursing diagnosis in surgical patient

Abstrakt: Operačná terapia sa zvyčajne spája s negatívnym psychickým prežívaním pacienta. Na redukciu strachu u chirurgických pacientov má vplyv aj ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná sestrami. Jej základom je dôsledné posudzovanie pacienta a následné stanovenie ošetrovateľských diagnóz. Jednou z najčastejšie stanovovaných ošetrovateľských diagnóz u pacientov pri operačnej terapii je Strach. Článok prináša charakteristiku tejto ošetrovateľskej diagnózy, jej určujúce znaky a súvisiace faktory, hodnotiace nástroje využiteľné pri diagnostike strachu, ako aj očakávané výsledky a ošetrovateľské intervencie v súvislosti s redukciou strachu u pacienta pri operačnej terapii.
Kľúčové slová: Strach. Operačná terapia. Ošetrovateľská diagnóza. Chirurgický pacient. Sestra.

Abstract: Surgical therapy are usually associated with negative psychological survival of the patient. A nursing care provided by nurses also affects the reduction of fear in surgical patients. It is based on a rigorous assessment of the patient and the subsequent establishing of nursing diagnoses. One of the most frequently diagnosed nursing diagnoses in patients in surgical therapy is Fear. The article presents the characteristics of this nursing diagnosis, its determinants and related factors, assessment tools useful in the diagnosis of fear, as well as the expected results and nursing interventions related to the reduction of fear in the patient in surgical therapy.
Keywords: Fear. Surgical therapy. Nursing diagnosis. Surgical patient. Nurse.

Shift work and prevalance chronic diseases of nurses

Abstrakt: Práca na zmeny má vplyv na kvalitu života, psychické a fyzické zdravie, rodinné vzťahy a pracovný výkon. V dnešnej modernej spoločnosti je práca na zmeny jedným z najrozšírenejších druhov povolania, ktoré ovplyvňuje mnohé profesie v celej pracujúcej populácii v Európe. V dôsledku práce na nočné zmeny sa spánok s optimálnou dĺžkou a kvalitou stáva čoraz dôležitejším faktorom vedúcim k prevencii vzniku mnohých ochorení. U zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na nočné zmeny dochádza často k narušeniu cirkadiánnej rytmicity spánkového cyklu. Tieto zmeny majú v priebehu času vplyv na vznik kardiovaskulárnych, gastrointestinálnych, metabolických a iných ochorení. V súvislosti s pracou na nočné zmeny dochádza aj k zvýšeným rizikám chýb/omylov. V rámci preventívnych opatrení zamestnávatelia by mali vytvárať podmienky smerujúce k predchádzaniu negatívnych vplyvov na zdravie u sestier a zdravotníckych pracovníkov a zachovávať bezpečnosť pacientov.
Kľúčové slová: chronické ochorenia, práca na zmeny, sestry, spánok, zdravotné riziká

Abstract: Shift work can impact quality of life, psychological and physical health, family relationships, alertness, circadian rhythms and work performance. In modern societies, night work has been recognized as one of the most prevalent occupational factors of the working population in Europe. Night shift work has been thought to play a role in the etiology of chronic diseases and an increased risk of errors and negative patient outcomes through a disruption of the circadian rhythm. Several epidemiology studies to indicate that night shift work over time can contribute to significant health risks for nurses. There is a growing a relationship between nurse night shift work and increased risk of cardiovascular, metabolic or gastrointestinal diseases. Employers and nurses need to know and to create preventive programs that help to prevent negative health risks associated with night shift work.
Keywords: chronic diseases, night shift work, nurses, dream, health risk

Emotional intelligence as one of the personality qualities of nurses

Abstrakt: Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať svoje emócie aj emócie ostatných ľudí, s ktorými sa sestra stretáva počas výkonu svojej profesie. Uplatňuje ju v rámci primárnej, sekundárnej a následnej starostlivosti u jednotlivcov aj v komunite. Emocionálnu inteligenciu tvorí päť základných zložiek a to, sebaovládanie, sebauvedomovanie, sebamotivácia, sociálne schopnosti a empatia. Je dôležité rozvíjať tento osobnostný faktor v rámci pregraduálneho a sústavného vzdelávania sestier.
Kľúčové slová: Emocionálna inteligencia, sestry, vzdelávanie.

Abstract: Emotional intelligence is the ability to know and control our emotions and the emotions of other people, that nurse encounters while performing her profession. She applies it in a primary, secondary and follow-up care to both individuals and the community. Emotional intelligence consists of five basic components such as: self-control, self-awareness, self-esteem, social skills, and empathy. It is important to develop this personality factor in the pre-graduate and continuous education of nurses.
Keywords: Emotional Intelligence, nurses, education

Frailty Senior in Home and Institutional Nursing Care

Abstrakt: V súvislosti so starnutím populácie a pribúdajúcim počtom dlhovekých seniorov, sa dostáva do povedomia odbornej verejnosti termín krehký/zraniteľný senior. Starostlivosť o takéhoto seniora je náročná pre rodinného príslušníka resp. opatrovateľa, ale aj pre zdravotníckych pracovníkov v domácej i ústavnej starostlivosti. Cieľom príspevku je prezentovať osobitosti ošetrovateľských intervencií v domácej starostlivosti o krehkého seniora, ale aj v akútnej, subakútnej a dlhodobej ústavnej liečbe. A porovnať poznatky z analýzy dostupnej vedeckej a odbornej literatúry s výsledkom výskumu, ktorý bol realizovaný v ústavných zdravotníckych zariadeniach a v domácom prostredí. Výskumná štúdia je súčasťou projektu KEGA s názvom: Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Hlavnou empirickou metódou bol dotazník vlastnej konštrukcie a doplňujúcou metódou analýza dokumentu. Výskumný súbor tvorili sestry pracujúce v ADOS a v ústavných zariadeniach na geriatrickom, doliečovacom oddelení, oddelení a liečebni pre dlhodobo chorých. Výskumom sme zistili ako sestry hodnotia zdravotný a psychický stav dlhovekých seniorov, aké hodnotiace nástroje poznajú a využívajú, na čo je zameraná liečba krehkého seniora, aké preventívne opatrenia používajú a ako hodnotia interdisciplinárnu spoluprácu v liečebnopreventívnej starostlivosti v domácom prostredí a v ústavných zdravotníckych zariadeniach.
Kľúčové slová: Krehký senior. Prevencia a liečba geriatrickej krehkosti. Ošetrovateľská starostlivosť. Akútna, subakútna a dlhodobá starostlivosť o krehkého seniora. Projekt KEGA

Abstract The aging of the population and increasing number of very old seniors bring new terms with them which include the frail senior. Taking care of such a senior is difficult for a family member, caregivers, but also for health care workers in home care or institutional care. The aim of the paper is to present the specificities of nursing interventions in home care for the frail senior, but also in acute, subacute and long-term constitutional treatment. And compare the date from the analysis of available scientific and professional literature with the result of research carried out in constitutional health facilities and in the home environment. The research study is part of the KEGA project called Possibilities of interdisciplinary cooperation in the implementation of non-pharmacological treatment of seniors in constitutional institutions. The main empirical method was a questionnaire of its own construction and the complementary method was the analysis of the document. The research group consisted of nurses working in the home care agencies and in institutional facilities at the geriatric department and departments for the long-term ill. By research, we found how nurses assess the health and mental state of long-term seniors. We have identified what assessment tools are used by treating frailty senior, what preventive measures they apply, and how they evaluate interdisciplinary co-operation in home environment and in institutional health care facilities.
Keywords: Frail senior. Prevention and treatment of frailty seniors. Nursing care. Acute, subacute and long-term care of a frailty seniors. The KEGA project.

Nursing Care for Seniors with Eye Diseases

Abstrakt: Pre seniorsky vek je charakteristický výskyt viacerých ochorení naraz, k jedným z nich patria choroby očí. Tieto ochorenia si často vyžadujú dlhodobú a interdisciplinárnu starostlivosť. K dôležitým členom tímu patria sestry. Sestry realizujú ošetrovateľskú starostlivosť v rôznom prostredí - v ústavnom zariadení, ambulancii i v domácnosti seniora. V príspevku opisujeme najčastejšie intervencie sestry ako aj obsah edukácie. Edukácia má veľký význam pre kvalitu spolupráce seniora a efektivitu liečby.
Kľúčové slová: Senior. Ošetrovateľská starostlivosť. Edukácia. Ochorenia očí

Abstract: Multimorbidity is a characteristic feature in the seniors’ treatment. Frequent diseases are the diseases and disorders of the eye. These diseases often require long-term and interdisciplinary care. Important members of the team are nurses. The nurses carry out nursing care in a variety of settings - in the institution, the ambulance and senior’s home environment. In the contribution, we describe the most frequent nurse's interventions as well as the content of education. Education is of great importance for the quality of senior co-operation and treatment effectiveness.
Keywords: Senior. Nursing care. Education. Eye diseases

Diagnostics of Dementia from the Perspective of Nurse

Abstrakt: Problematika kognitivního deficitu, potažmo demence, se stává stále více aktuálním tématem nejen odborné, ale i laické veřejnosti. Rostoucí prevalence a incidence nemoci, společně se stárnutím obyvatelstva, s sebou přináší obrovské dílčí i celospolečenské problémy, na které je nutné adekvátně a zejména rychle reagovat. Jedním z nich je včasná, respektive časná diagnostika demence
Klíčová slova: časná diagnostika, demence

Abstract: The problems of cognitive deficits, that´s dementia, is becoming more and more topical theme for not only professional, but also the general public. The growing prevalence and incidence of the disease, along with the aging population brings with it enormous partial and social problems, which must be solved adequately and especially quickly. One of them is well – timed, respectively early diagnosis of dementia
Keywords: well – timed diagnostics, dementia

Possibilities and limits of a family to provide an informal care for the terminally ill patient in the Czech Republic

Abstrakt: Předkládaný text se snaží uvést do problematiky poskytování laické ošetřovatelské péče o terminálně nemocného v domácím prostředí, představit možnosti řešení, případně identifikovat limity pro rozhodnutí poskytovat tuto péči. Základním předpokladem a rozhodujícím faktorem pro poskytování takovéto péče je skutečnost, že rodina bude vůbec ochotna takovouto péči poskytnout. Toto rozhodnutí pak může být podpořeno tím, že vůbec bude na takovouto péči personálně i věcně vybavena a v neposlední řadě bude umět takovouto péči poskytnout. Laická péče v domácím prostředí stojí na třech pilířích uvozených slovesy „chtít“, „moci“ a „umět“. Každý z těchto pilířů může mít jako oporu, tak i odpor v rodině, státu, zdravotně sociální a zaměstnanecké politice. Předložený článek se snaží stručně tyto faktory uvést a popsat s možnou vzájemnou vazbou a interakcí.
Klíčová slova: laická péče, neformální pečovatel, politika dlouhodobé péče, rodina, terminálně nemocný

Abstract: The present text seeks to bring the issue to provide general nursing care for terminally ill at home, introduce possible solutions or identify the limits for the decision to provide this care. The basic prerequisite and decisive factor for the provision of such care is the fact that the family is not willing to provide such care. This decision can then be supported by all of that care will be staffed and substantively equipped and ultimately will be able to provide that care. Informal care in home environment stands on three pillars which are linked to verbs "want", "can" and " know-how ". Each of these pillars can have a support as well as a resistance in a family, a state, medicare, social and employment policy . The present article tries to briefly introduce these factors and describe the possible interconnections and interactions.
Keywords: informal care, informal caregiver, long-term care policy, family, terminally ill patient