Current issues in home-based care for the long-lived elderly

Abstrakt: Starnutie populácie, dynamický nárast skupiny seniorov vo veku 80 a viac patrí medzi najvýznamnejšie demografické výzvy súčasnosti. Obdobie pravej staroby a dlhovekosti má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať a akceptovať pri zabezpečovaní odbornej i laickej pomoci. V príspevku sa preto venujeme špecifikám starostlivosti o veľmi starých seniorov so zameraním na charakteristiku generácie (tichá generácia), fyziologické a psychosociálne zmeny starnutia, atypický klinický priebeh ochorení, výskyt geriatrických syndrómov, polymorbiditu, polyfarmáciu a polypragmáziu. Osobitná pozornosť je zameraná kožným zmenám a ich komplikáciám, ako aj prevencii úrazov a funkčného úpadku. Zdôraznená je potreba včasnej identifikácie rizík prostredníctvom skríningových nástrojov, interdisciplinárnej spolupráce, individualizovaného a empatického prístupu k pacientovi. V závere je zdôraznený hlavný cieľ komplexnej geriatrickej starostlivosti, ktorým je udržanie funkčnej nezávislosti, kvality života a čo najdlhšie zotrvanie seniora v domácom prostredí.
Kľúčové slová: Dlhovekí seniori. Domáca starostlivosť. Charakteristika populácie. Interdisciplinárna starostlivosť.

Abstract: The aging of the population, the dynamic increase in the group of seniors aged 80 and over, is one of the most significant demographic challenges of our time. The period of true old age and longevity has its own specifics, which are important to know and accept when providing professional and lay assistance. Therefore, in this article, we focus on the specifics of care for very old seniors, focusing on the characteristics of the generation (silent generation), physiological and psychosocial changes in aging, atypical clinical course of diseases, the occurrence of geriatric syndromes, polymorbidity, polypharmacy and polypragmasia. Special attention is paid to skin changes and their complications, as well as the prevention of injuries and functional decline. The need for early identification of risks through screening tools, interdisciplinary cooperation, individualized and empathetic approach to the patient is emphasized. In conclusion, the main goal of comprehensive geriatric care is emphasized, which is to maintain functional independence, quality of life, and allow seniors to remain in their home environment for as long as possible
Keywords: Long-lived seniors. Home care. Characteristics of the population. Interdisciplinary care.

Social intelligence, empathy, and coping strategies: A descriptive analysis of selected psychosocial factors

Abstrakt: Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: empatia, lekárska profesia, náročné situácie, pacient, riešenie problému, sociálna inteligencia

Abstract: Social intelligence, empathy, and coping strategies are among the key psychosocial competencies that shape the quality of doctor-patient interaction and resilience to work stress in healthcare. The aim of the study was to determine the level of social intelligence, empathy, and stress management strategies among physicians in clinical practice based on the average values of validated scales. A cross-sectional quantitative survey of a sample of physicians to determine the level of social intelligence was conducted using the MESI questionnaire (domains: empathy, manipulation, social irritability), the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) was used to determine the level of empathy, and coping was determined using the CSI questionnaire (seeking social support, problem solving, avoidance). Descriptive statistics (min–max, M, SD) were used. Doctors achieved higher levels of empathy and social competence, especially in the areas of understanding others and the ability to adapt to social situations. All three areas of empathy measured by the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) proved to be relatively strong. In the area of coping with stress, doctors primarily used problem-solving strategies and social support. The profile of doctors indicates good social and empathic skills, which are important for quality communication with patients and for providing high-quality healthcare.
Key words: empathy, medical profession, challenging situations, patient, problem solving, social intelligence

Professional autonomy of nurses as an integral part of nursing practice

Abstrakt:
Východiská: Profesijná autonómia sestier predstavuje významný predpoklad samostatného rozhodovania, uplatňovania odborných kompetencií a efektívneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Cieľ: Analyzovať mieru profesijnej autonómie sestier v jednotlivých dimenziách ošetrovateľskej praxe.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 143 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom skrátenej verzie štandardizovanej škály Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS) obsahujúcej 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber dát prebiehal formou online dotazníka v období február - marec 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky.
Výsledky: Celkové priemerné skóre škály DPBS dosiahlo hodnotu x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo indikuje priaznivú mieru profesijnej autonómie. Vyššie hodnoty boli zaznamenané v dimenziách ocenenie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), nižšie v dimenziách splnomocnenie (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08), pričom vyššie hodnoty sa viazali na osobnú zodpovednosť a sebadôveru a nižšie na organizačné aspekty výkonu praxe.
Záver: Uplatňovanie profesijnej autonómie sestier je významne podmienené pracovným prostredím. Systematická podpora samostatného rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a redukcia administratívnych bariér môžu prispieť k posilňovaniu autonómneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Kľúčové slová: profesijná autonómia, sestry, ošetrovateľská prax, kompetencie, pracovné prostredie

Abstract:
Background: Professional autonomy of nurses represents an important prerequisite for independent decision-making, the application of professional competencies, and the effective delivery of nursing practice.
Objective: To analyse the level of professional autonomy of nurses across individual dimensions of nursing practice.
Methodology: The study sample consisted of 143 nurses. Data were collected using a shortened version of the standardized Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), comprising 28 items across four dimensions. Data collection was conducted through an online questionnaire between February and March 2025. The data were analysed using descriptive statistics.
Results: The overall mean score of the DPBS reached x̄ = 1.79 (SD = 0,36), indicating a favourable level of professional autonomy. Lower mean scores (reflecting higher autonomy) were observed in the dimensions of appreciation (x̄ = 1.31) and readiness (x̄ = 1.58), while higher scores (indicating lower autonomy) were found in empowerment (x̄ = 2.00) and actualization (x̄ = 2.08). Higher autonomy was mainly associated with personal responsibility and professional self-confidence, whereas lower autonomy related primarily to organisational aspects of practice.
Conclusion: The implementation of professional autonomy among nurses is significantly influenced by the work environment. Systematic support for independent decision-making, clear definition of competencies, and reduction of administrative barriers may contribute to strengthening autonomous nursing practice.
Keywords: professional autonomy, nurses, nursing practice, competencies, work environment

Social intelligence and coping strategies for challenging work situations in the context of medical practice

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami v kontexte zvládania náročných pracovných situácií v lekárskej praxi. Výskumnú vzorku tvorili lekári pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Boli použité štandardizované meracia nástroje MESI a CSI, prostredníctvom ktorých boli dáta spracované neparametrickou korelačou analýzou Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky odhalili viacero štatisticky významných negatívnych vzťahov medzi sledovanými premennými. Zistené negatívne korelácie medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou a sociálnou iritabilitou) naznačujú, že vyššia miera sociálnych kompetencií je spojená s menšou tendenciou spoliehať sa na externé sociálne zdroje pri zvládaní záťaže. Negatívny vzťah medzi vyhýbaním sa a sociálnou iritabilitou poukazuje na možný krátkodobý regulačný efekt tejto stratégie na sociálne napätie. Zistenia podporujú teoretické poznatky o prepojení sociálnej inteligencie s adaptívnymi mechanizmami zvládania stresu, pričom podčiarkujú význam rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií u zdravotníckych pracovníkov. Štúdia prináša nové údaje o vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a copingom a má praktické implikácie pre psychologickú podporu a edukáciu v zdravotníckej praxi.
Kľúčové slová: lekárska profesia, náročné situácie, sociálna inteligencia, zvládanie,

Abstract: The aim of the study was to analyze the relationship between social intelligence and preferred coping strategies in the context of coping with challenging work situations in medical practice. The research sample consisted of doctors working in healthcare facilities in Slovakia. Standardized MESI and CSI measurement tools were used, and the data were processed using Spearman's correlation coefficient nonparametric correlation analysis. The results revealed several statistically significant negative relationships between the variables studied. The negative correlations found between the strategy of seeking social support and all factors of social intelligence (empathy, manipulation, and social irritability) suggest that a higher level of social competence is associated with a lower tendency to rely on external social resources when coping with stress. The negative relationship between avoidance and social irritability points to a possible short-term regulatory effect of this strategy on social tension. The findings support theoretical knowledge about the link between social intelligence and adaptive stress coping mechanisms, while underscoring the importance of developing social and emotional competencies in healthcare professionals. The study provides new data on the relationship between social intelligence and coping and has practical implications for psychological support and education in healthcare practice.
Key words: medical profession, challenging situations, social intelligence, coping,

Digital health literacy management in seniors

Abstrakt: Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje kľúčový predpoklad efektívneho využívania digitálnych zdravotníckych služieb, najmä u seniorov, ktorá je často ohrozená digitálnym vylúčením. Príspevok sa zameriava na manažment digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov ako súčasť podpory aktívneho a zdravého starnutia. Cieľom je analyzovať hlavné bariéry, ktoré seniorom bránia v používaní digitálnych technológie, nástrojov, a identifikovať efektívne manažérske prístupy k ich rozvoju. Pozornosť je venovaná úlohe zdravotníckych pracovníkov, inštitúcií, rodiny, komunity a verejných politík pri vzdelávaní seniorov v oblasti práce s digitálnymi technológiami, ako sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či mobilné zdravotné aplikácie. Príspevok zdôrazňuje význam individuálne prispôsobených vzdelávacích stratégií, medziodborovej spolupráce a podpory používateľsky prístupných technológií. Príspevok poukazuje na potrebu systematického manažmentu digitálnej zdravotnej gramotnosti ako nástroja na zvyšovanie samostatnosti seniorov, zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a znižovanie nerovností v prístupe k zdravotným službám.
Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA č. 002KU-4/2025 Digitálna zdravotná gramotnosť seniorov z perspektívy ošetrovateľstva a fyzioterapie.
Kľúčové slová: digitálna zdravotná gramotnosť, informácie, manažment, senior, zdravie

Abstract: Digital health literacy is a key prerequisite for the effective use of digital health services, especially among seniors, who are often at risk of digital exclusion. The paper focuses on the management of digital health literacy among seniors as part of supporting active and healthy aging. The aim is to analyze the main barriers that prevent seniors from using digital technologies and tools, and to identify effective management approaches to their development. Attention is paid to the role of healthcare professionals, institutions, families, communities and public policies in educating seniors in working with digital technologies, such as electronic health records, telemedicine and mobile health applications. The paper emphasizes the importance of individually tailored educational strategies, interdisciplinary cooperation and support for user-friendly technologies. The paper points to the need for systematic management of digital health literacy as a tool for increasing the independence of seniors, improving the quality of healthcare and reducing inequalities in access to healthcare services. The contribution is part of the research project KEGA No. 002KU-4/2025 Digital health literacy of seniors from the perspective of nursing and physiotherapy.
Key words: digital health literacy, health, information, management, senior

Vedecká monografia sumarizuje aktuálne teoretické a praktické poznatky o bezpečnosti zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, bezpečnosti pacientov a bezpečnosti sestier. Komplexnosť témy dopĺňa bezpečnosť prostredia, kultúra bezpečnosti a spravodlivosti, systém manažérstva bezpečnosti a riadenie nežiaducich udalostí. Bezpečnosť pacientov je kľúčovým prvkom poskytovania kvalitnej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Bezpečnosť pacientov nemožno zabezpečiť bez prístupu k bezpečnej infraštruktúre, technológiám, zdravotníckym pomôckam a ich bezpečnému používaniu pacientmi, ktorí musia byť informovaní kvalifikovaným a angažovaným zdravotníckym pracovníkom v bezpečnom prostredí. Vzhľadom k aktuálnosti témy bezpečnosti v zdravotníctve, ktorá je v súčasnosti hlavným globálnym problémom, prináša monografia aj prehľad medzinárodných aktivít, stratégií a programov. Pre rok 2025 boli stanovené medzinárodné ciele v oblasti bezpečnosti pacientov, ktoré predstavujú významný míľnik v prebiehajúcom úsilí o dosiahnutie excelentnosti v zdravotnej starostlivosti na globálnej úrovni.

Nutritional recommendations and their implementation in patients with phenylketonuria

Abstrakt: Fenylketonúria je najčastejšie sa vyskytujúca porucha metabolizmu aminokyselín. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, liečba ktorého je celoživotná a vyžaduje dodržiavanie individuálnej diéty s obmedzením príjmu bielkovín. Zdravotná gramotnosť rodičov, ale aj samotného pacienta zohráva kľúčovú úlohu v oblasti manažmentu ochorenia, prevencie vzniku komplikácií a zlepšovania kvality života pacienta.
Kľúčové slová: Fenylketonúria. Zdravotná gramotnosť. Nízkobielkovinová diéta. Selfmonitoring.

Summary: Phenylketonuria most often occurs as a disorder of amino acid metabolism. It is an incurable disease, the treatment of which is lifelong and permanent treatment with limited intake. Health literacy of parents, but also of the patient himself, plays a key role in the management of diseases, prevention of complications and improvement of the patient's quality of life.
Keywords: Phenylketonuria. Health literacy. Low-protein diet. Self-monitoring.

The benefit of peer review in nursing to enhance patient safety and prevent adverse events – pilot study

Abstrakt: Východiská: Vzájomné hodnotenie sestier založené na moderných princípoch meria kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti v porovnaní so zavedenými štandardmi a identifikuje silné a slabé stránky v praxi. Účelom sesterského peer review je zabezpečiť, aby sa starostlivosť o pacienta poskytovala v súlade so štandardmi; dosiahla sa optimálna úroveň kvality a zvýšila sa kultúra bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach.
Cieľ: Posúdiť prínos peer review hodnotenia v ošetrovateľstve v kľúčových atribútoch kvality a bezpečnosti.
Súbor a metodika: Peer hodnotenia sa zúčastnilo 86 sestier pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Na peer hodnotenie sme použili modifikovaný formulár autoriek Svetić Čišić, Frankovic (2015) so súhlasom R. Svetić Čišić, BsN, MN, Ph.D.
upravený v súlade s legislatívnymi požiadavkami na rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou v SR.
Výsledky: Z posudzovaných kritérií peer review hodnotenia v dimenzii kvalita a bezpečnosť hodnotené sestry považujú za najvýznamnejšie: identifikáciu pacienta (x̄ = 4,465); kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti (x̄ = 4,325); prevenciu nozokomiálnych nákaz (x̄ = 4,186); prevenciu dekubitov (x̄ = 4,023); prevenciu pádov (x̄ = 3,93); rozpoznávanie chýb (x̄ = 3,86); dodržiavanie predpisov, smerníc, štandardov (x̄ = 3,86) a zvyšovanie kvality práce (x̄ = 3,81).
Záver: Vzájomné peer hodnotenie v ošetrovateľstve podporuje sestry v poskytovaní kvalitnej a bezpečnej starostlivosti založenej na dôkazoch, v kritickom hodnotení ich praxe, v riešení odchýlok od štandardov starostlivosti, ktoré môžu viesť k poškodeniu pacienta.
Kľúčové slová: Peer review hodnotenie. Bezpečnosť pacientov. Kvalita. Ošetrovateľstvo.

Abstract: Background: Peer review of nurses based on modern principles measures the quality of nursing care against established standards and identifies strengths and weaknesses in practice. The primary objective of nursing peer review is to ensure the delivery of patient care aligns with accepted standards, to promote the highest possible quality of care, and to strengthen the culture of safety across healthcare settings.
Purpose: To assess how peer review contributes to the key nursing attributes of quality and safety.
Sample and Method: A total of 86 nurses participated in the pilot study. The peer review was conducted using a modified version of the assessment form developed by Svetić Čišić, Frankovic (2015), adapted with the permission of R. Svetić Čišić, BsN, MN, Ph.D. to align with the legislative requirements governing the scope of nursing practice in the Slovak Republic.
Results: Among the peer review criteria within the dimension of quality and safety, the evaluated nurses identified the following as the most significant: patient identification (x̄ = 4.465); quality of nursing care provided (x̄ = 4.325); prevention of nosocomial infections (x̄ = 4.186); pressure ulcer prevention (x̄ = 4.023); fall prevention (x̄ = 3.93); error recognition (x̄ = 3.86); adherence to regulations, guidelines, and standards (x̄ = 3.86); and continuous quality improvement (x̄ = 3.81).
Conclusion: Peer review in nursing supports nurses in delivering high-quality, evidence-based, and safe care. It promotes critical reflection on their clinical practice and facilitates the identification and resolution of deviations from care standards that may pose a risk of patient harm.
Key words: Peer review. Patient Safety. Quality. Nursing.

Assessment of nurse manager's roles according to mintzberg's theory by nurses of the "Z" generation cohort

Abstrakt:
Úvod: Mintzberg rozdelil desať manažérskych rolí do troch kategórií: interpersonálne, informačné a rozhodovacie.
Cieľ: Zistiť preferencie vo vnímaní manažérskych rolí u sestier generačnej kohorty „Z“.
Súbor a metodika: Kvalitatívna štúdia bola realizovaná v období september – október 2025 na vzorke 47 sestier generácie Z. Boli použité metódy focus group a rozhovory.
Výsledky: Kvalitatívna analýza štúdie potvrdila, že za najdôležitejšiu rolu v kategórii interpersonálnych rolí považovali sestry rolu vodcu (n=42); v kategórii informačných rolí dominovala rola monitora (n=23) a z rozhodovacích rolí sestry preferovali rolu riešiteľa (n=36).
Záver: Výsledky štúdie reflektujú charakteristiky a preferencie sestier generačnej kohorty „Z“, ktoré je možné využiť nielen vo vysokoškolskom vzdelávaní, ale najmä vo vedení a strategickom nasledovníctve v manažmente v ošetrovateľstve.
Kľúčové slová: Generácia Z. Manažérky. Mintzbergova teória. Roly.

Abstract:
Introduction: Mintzberg divided ten managerial roles into three categories: interpersonal, informational, and decision-making.
Objective: To find out preferences in the perception of managerial roles among nurses of the “Z” generation cohort.
Sample and Methods: The qualitative study was carried out in the period September - October 2025 on a sample of 47 nurses of generation Z. The methods of focus groups and interviews were used.
Results: The qualitative analysis of the study confirmed that the most important role in the category of interpersonal roles was considered by nurses to be the role of Leader (n=42); in the information role category, the role of Monitor dominated (n=23), and among decisional roles, nurses preferred the role of Disturbance Handler (n=36).
Conclusion: The results of the study reflect the characteristics and preferences of nurses of the generational cohort “Z”, which can be used not only in higher education, but especially in leadership and strategic succession in nursing management.
Keywords: Generation Z. Managers. Mintzberg´s Theory. Roles.

The importance of digital health literacy for physical activation of seniors

Abstrakt: Zdravotná gramotnosť je kľúčovým predpokladom aktívneho prístupu seniorov k zdraviu a významne ovplyvňuje ich schopnosť realizovať preventívne a liečebné opatrenia. Telesná aktivizácia patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické postupy, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, kognitívne funkcie a kvalitu života seniorov. Pravidelná pohybová aktivita prispieva k prevencii pádov, spomaľuje rozvoj sarkopénie a podporuje sebestačnosť.
Výskumné zistenia potvrdzujú, že v ošetrovateľskej praxi sa najčastejšie využívajú metódy pohybovej terapie a aktivizácie. Významným faktorom podpory pohybovej aktivity je aj digitálna zdravotná gramotnosť, ktorá seniorom umožňuje využívať moderné technológie – aplikácie, nositeľné zariadenia či online programy – na sledovanie a realizáciu cvičení. Rovnako aj štúdie, ktoré sú v článku prezentované preukazujú pozitívny vzťah medzi vyššou digitálnou gramotnosťou a úrovňou fyzickej aktivity. Zvýrazňujú však aj faktory, ktoré na rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti v oblasti telesnej aktivácie pôsobia negatívne. K najčastejším patrí zlý zdravotný stav, zmeny v zmyslových a kognitívnych funkciách, nevyhovujúca socio-ekonomická situácia, neochota seniorov využívať moderné technológie, ale aj nedostatočná podpora zo strany spoločnosti.
Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zlepšovanie digitálnych zručností seniorov predstavuje perspektívnu stratégiu pre podporu zdravia, prevencie a aktívneho starnutia.
Kľúčové slová: Cvičebné programy. Digitálna zdravotná gramotnosť. Digitálne nástroje a pomôcky. Nefarmakologická metóda. Senior. Telesná aktivizácia

Abstract: Health literacy is a key prerequisite for an active approach to health by seniors and significantly influences their ability to implement preventive and therapeutic measures. Physical activation is one of the most effective non-pharmacological procedures that improve physical fitness, psychological well-being, cognitive functions and quality of life of seniors. Regular physical activity contributes to the prevention of falls, slows the development of sarcopenia and supports self-sufficiency. Research findings confirm that the methods of physical therapy and activation are most often used in nursing practice. A significant factor in supporting physical activity is also digital health literacy, which allows seniors to use modern technologies – applications, wearable devices or online programs – to monitor and perform exercises. Similarly, the studies presented in the article demonstrate a positive relationship between higher digital literacy and the level of physical activity. However, they also highlight factors that have a negative effect on the development of digital health literacy in the area of physical activation. The most common include poor health, changes in sensory and cognitive functions, unfavorable socio-economic situation, reluctance of seniors to use modern technologies, but also insufficient support from society. In general, however, we can state that improving the digital skills of seniors represents a promising strategy for promoting health, prevention and active aging.
Keywords: Exercise programs. Digital health literacy. Digital tools and aids. Non-pharmacological method. Senior. Physical activation

Predhovor

Žijeme v rýchlo sa meniacej sa spoločnosti, kde okrem technologického pokroku riešime problémy súvisiace s meniacim sa demografickým profilom populácie. U obyvateľov sa predlžuje dĺžka života, pribúda počet starších ľudí, ale zároveň rastie aj počet chronických ochorení, krehkých seniorov a osamelých starších osôb. Tento vývoj si od zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, vyžaduje novú perspektívu a rozvoj interdisciplinárnej spolupráce. Pretože starostlivosť o seniora nie je len o podaní lieku resp. aplikácií iných metód liečby. Je to komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzické, psychické, sociálne aj spirituálne potreby človeka. Žiadna profesia nedokáže tieto potreby naplniť sama.

Inštitút bl. Metoda Dominika Trčku v Michalovciach v spolupráci s domácimi a zahraničnými vysokými školami ako i ďalšími inštitúciami organizuje XII. Medzinárodnú vedeckú konferenciu´ “Medzigeneračné vzťahy v kontexte sociálnej práce a zdravotníckych vied – teória a prax“.

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta zdravotníctva, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Fakulta zdravotnických studií v Ústí nad Labem, Fakultná nemocnica v Trenčíne, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov organizujú vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou 14. Trenčiansky ošetrovateľský deň, pod záštitou rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne doc. Ing. Jozefa Habánika, PhD..

Miesto konania konferencie
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ul. Študentská 2, Trenčín

Dátum konania konferencie: 13. november 2025
Začiatok konferencie: 9:00 hod.

Morbidly obese patient from the perspective of intensive nursing care

Abstrakt: Svetová zdravotnícka organizácia definuje obezitu ako neprimerané ukladanie telesného tuku s následným negatívnym vplyvom na zdravie. Obezitu označila ako epidémiu tretieho tisícročia s rozsiahlymi zdravotnými a socio-ekonomickými dôsledkami. Výsledkom je rastúci počet obéznych pacientov hospitalizovaných na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. V rámci ošetrovateľskej starostlivosti čelia zdravotnícki pracovníci mnohým problémom, ktoré komplikujú intenzívnu starostlivosť takmer na každej úrovni. Materiálne a personálne vybavenie lôžkových oddelení je vzhľadom na potreby morbídne obézneho pacienta nedostatočné, čo môže viesť k zhoršeniu kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V predkladanom príspevku uvádzame prehľad najčastejších problémov týkajúcich sa intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti o morbídne obézneho pacienta.
Kľúčové slová: Obezita. Morbídna obezita. Kriticky chorý. Ošetrovateľská starostlivosť.

Summary: The World Health Organization defines obesity as an excessive accumulation of body fat with a consequent negative impact on health. It has described obesity as an epidemic of the third millennium with extensive health and socio-economic consequences. The result is a growing number of obese patients hospitalized in intensive care units. In nursing care, healthcare professionals face many problems that complicate intensive care at almost every level. The material and personnel equipment of inpatient wards is insufficient for the needs of morbidly obese patients, which can lead to a deterioration in the quality of nursing care provided. In the presented article, we present an overview of the most common problems related to intensive nursing care for morbidly obese patients.
Keywords: Obesity. Morbid obesity. Critically ill. Nursing care.