Prohuman

Aktuálna správa AidWatch 2025 – hodnotenie systému Oficiálnej rozvojovej spolupráce SR z dielne Platformy rozvojových organizácií – Ambrela sleduje obdobie rokov 2022–2024, počas ktorých sa na Slovensku vystriedali tri vlády. Ponúka nielen kritickú reflexiu súčasného nastavenia systému zahraničnej pomoci SR vo svete, ale aj návrhy riešení a smerovania, akými by sa slovenská rozvojová politika mohla a mala uberať.

Keď sa začne hovoriť o téme násilia, najčastejšie sa spomínajú ženy, deti a seniori. 24. november je Medzinárodným dňom odstránenia násilia páchaného na ženách. Tento blog venujem ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím a násiliu, ktoré je páchané práve na nich.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia viacerým a prelínajúcim sa formám diskriminácie. Upozorňuje aj na ich osobitnú náchylnosť na násilie, zranenie, zneužívanie, zanedbávanie či nedbanlivé zaobchádzanie a vykorisťovanie. Prvý svetový akčný program týkajúci sa osôb so zdravotným postihnutím označuje tieto osoby za „špeciálnu skupinu“ a poukazuje na špecifické prekážky, ktorým čelia pri prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a zamestnaniu.

Lost Between Worlds: The Story of a Seventeen-Year-Old Boy and the Limits of Help

Tento příběh je pravdivý, avšak pro zachování anonymity změněný. Příběh Jakuba (jméno bylo změněno) ukazuje, jak snadno se může dospívající člověk ocitnout mimo systém – ne kvůli odmítnutí pomoci, ale kvůli její neúplnosti. Včasná intervence, spolupráce mezi institucemi a lidský přístup jsou klíčem k tomu, aby se podobné příběhy nestávaly samozřejmostí.

The relationship between emotional intelligence and personal well-being among university students

Abstrakt: Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť so životom, študenti, subjektívne prežívanie

Abstract: This study examines the relationship between the level of emotional intelligence (EI) of university students and their subjectively perceived personal well-being. Emotional intelligence, defined as the ability to recognize, regulate, and effectively use emotions in interpersonal relationships, plays a key role in an individual's mental health and adaptability. The aim of the study was to determine the extent to which individual EI factors (e.g., assessment of one's own emotions and the emotions of others, use of emotions, and regulation of emotions) correlate with the level of personal well-being, which includes aspects such as satisfaction with life, standard of living, health, achieved goals, relationships, security, community, and certainty about the future. The findings were obtained using bivariate analysis, which was performed using a nonparametric statistical method—Spearman's coefficient. The study confirmed the existence of statistically significant relationships between emotional intelligence factors and personal well-being. The results showed that subjectively perceived personal well-being is most significantly influenced by three factors of emotional intelligence – the ability to assess, use, and regulate one's own emotions. These components have been shown to be key to maintaining mental balance, life satisfaction, and overall personal well-being. The results may contribute to a better understanding of the importance of emotional competencies in the academic environment and support the development of programs to promote mental health among university students.
Keywords: emotional intelligence, personal well-being, life satisfaction, students, subjective experience

Emotional intelligence and its connection to personal well-being in an academic environment

Abstrakt: Emocionálna inteligencia predstavuje schopnosť riadiť sa s vlastnými emóciami, ako aj rozumieť emóciám iných ľudí. Pochopenie a správne využívanie, spolu s vnímaním pocitov druhých, podporuje zlepšenie medziľudských vzťahov a prispieva k zvýšeniu osobnej pohody. Cieľ tejto štúdie bolo zmerať úroveň emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov škôl a poukázať na význam rozvoja emocionálnych zručností pre ich psychickú odolnosť a životnú spokojnosť. V rámci výskumu 82 študentov vysokých škôl vyplnilo štandardizované dotazníky WLEIS na hodnotenie emocionálnej inteligencie a IOP na meranie osobnej pohody. Analýza jednotlivých prvkov bola vykonaná pomocou deskriptívnych štatistických metód. Schopnosť využívať správne emócie má najmä význam pri zvládaní náročných životných situácií, čo je v konečnom dôsledku
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť, študenti

Abstract: Emotional intelligence is the ability to manage one's own emotions and understand the emotions of others. Understanding emotions and using them appropriately, together with perceiving the feelings of others, promotes improved interpersonal relationships and contributes to increased personal well-being. The aim of this study was to measure the level of emotional intelligence and personal well-being of school students and to emphasize the importance of developing emotional skills for their mental resilience and life satisfaction. As part of the research, 82 university students completed standardized WLEIS questionnaires to assess emotional intelligence and IOP questionnaires to measure personal well-being. The analysis of individual elements was performed using descriptive statistical methods. The ability to use emotions appropriately is particularly important in coping with difficult life situations, which ultimately.
Key words: emotional intelligence, personal well-being, satisfaction, students

Predhovor

Žijeme v rýchlo sa meniacej sa spoločnosti, kde okrem technologického pokroku riešime problémy súvisiace s meniacim sa demografickým profilom populácie. U obyvateľov sa predlžuje dĺžka života, pribúda počet starších ľudí, ale zároveň rastie aj počet chronických ochorení, krehkých seniorov a osamelých starších osôb. Tento vývoj si od zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, vyžaduje novú perspektívu a rozvoj interdisciplinárnej spolupráce. Pretože starostlivosť o seniora nie je len o podaní lieku resp. aplikácií iných metód liečby. Je to komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzické, psychické, sociálne aj spirituálne potreby človeka. Žiadna profesia nedokáže tieto potreby naplniť sama.

Mnohí ľudia si pod pojmami chránená dielňa a sociálny podnik predstavia, že fungujú na rovnakom princípe. Nie je to však pravda. V tomto blogu si ukážeme ich rozdiely.

Podľa zákona č. 5/2004, § 55, je chránená dielňa definovaná ako pracovisko, na ktorom právnická alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, ktorý má sťažený prístup na trh práce. Pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu zamestnanca.

Ve dnech 4. a 5. listopadu 2025 se ve spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity Karlovy a Českou andragogickou společností uskutečnil již 15. ročník mezinárodní vědecké konference Vzdělávání dospělých 2025, tentokrát s podtitulem Transformace a perspektivy celoživotního učení.

Konference se zúčastnilo široké spektrum akademiků nejen z oblasti andragogiky, gerontagogiky, gerontologie, sociální práce a pedagogiky, ale také odborníků z praxe ze sociálních a zdravotně-sociálních služeb. Této odborné události se účastnili jak tuzemští odborníci, tak zahraniční experti z partnerských univerzit a institucí, kteří sdíleli své poznatky o vývoji a transformaci vzdělávání dospělých v evropském kontextu. Diskuse potvrdily, že vzdělávání a aktivizace dospělých v pokročilém věku představují klíčovou součást udržitelného rozvoje společnosti a že výměna zkušeností mezi výzkumníky a odborníky z praxe je nezbytná pro další inovaci vzdělávacích přístupů a podporu celoživotního učení.

Abstract: This study examines the transformation of the school principal’s role in the Czech context from the establishment of Czechoslovakia to the present day. The research aimed to analyze the evolution of legal frameworks, competencies, and the social standing of principals across distinct historical periods, and to compare these with contemporary principals’ reflections based on qualitative research. Using semi-structured interviews with experienced, long-serving school principals, the study identified key shifts in the profession, with particular emphasis on the post-1989 era. The findings reveal an increase in autonomy, accompanied by a high administrative burden and insufficient systemic support.
Key words: administration, autonomy, competencies, legislation, school principal

The Impact of ADHD Symptoms on Quality of Life in Adults - A Quantitative Analysis of Five Life Domains

Abstrakt: Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) sa u dospelých často prejavuje spôsobom, ktorý výrazne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie, kvalitu života a osobné prežívanie spokojnosti. Cieľom tejto kvantitatívnej štúdie je preskúmať, ako prejavy ADHD narúšajú život dospelých jednotlivcov v piatich vybraných oblastiach: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz.
Ako výskumnú metódu zberu dát sme použili štandardizovaný nástroj DIVA-5. Výskumnej vzorky sa zúčastnilo 83 dospelých respondentov s diagnostikovanou poruchou ADHD (subtyp kombinovaný). Dáta boli spracované pomocou overených štatistických postupov, deskriptívnej a korelačnej analýzy. Výsledky naznačujú, že početnosť príznakov nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity má vplyv na narušenie subjektívne vnímanej pohody, potvrdila sa slabá korelácia. Avšak nepotvrdil sa vplyv veku či pohlavia na úmeru narušenia sledovaných oblastí. Analýza ukázala, že problémy sa šírili rovnomerne do všetkých sledovaných oblastí, ktoré respondenti označili ako narušené. Neexistovala žiadna konkrétna oblasť s výraznejším narušením v porovnaní s ostatnými. Zistenia môžu slúžiť ako východisko pre rozšírenie porozumenia o dopadoch ADHD v dospelosti a pre budúci vývoj cielenej podpory tejto skupiny ľudí.
Kľúčové slová: ADHD, dospelosť, kvalita života, osobná pohoda

Abstract: Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD) in adults often manifests in ways that significantly affect their daily functioning, quality of life, and personal sense of well-being. The aim of this quantitative study is to examine how ADHD symptoms disrupt the lives of adults across five selected domains: work and education, relationships and/or family, social contacts, leisure/hobbies, and self-esteem/self-image.
For data collection, the standardized instrument DIVA-5 was used. The research sample consisted of 83 adult respondents diagnosed with ADHD (combined subtype). Data were analyzed using validated statistical procedures, including descriptive and correlational analysis. The results suggest that the frequency of symptoms of inattention, hyperactivity, and impulsivity influences the disruption of subjectively perceived well-being, with a weak correlation confirmed. However, no significant effect of age or gender on the extent of impairment across the observed domains was found. The analysis showed that difficulties were evenly distributed across all the assessed domains identified by respondents as impaired, with no single domain being more severely affected than the others. These findings may serve as a basis for expanding understanding of the impact of ADHD in adulthood and for the future development of targeted support for this population.
Key words: ADHD, adulthood, quality of life, well-being