Prohuman

Otvorený list predsedovi vlády Slovenskej republiky doc. JUDr. Róbertovi Ficovi, CSc.

Vážený pán premiér,

Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci (AVSP) ako odborné a profesijné združenie univerzít, vysokých škôl a odborníkov, ktorí zabezpečujú vzdelávanie v študijnom odbore sociálna práca na Slovensku, považuje za potrebné reagovať na Vaše verejné výroky, ktoré vedú k spochybňovaniu významu spoločenských vied pre potreby praxe, okrem iných i sociálnej práce, a ktorých štúdium označujete za „nezmysel”, či „päť rokov strateného života”. Takéto tvrdenia považujeme za neprimerané, zjednodušujúce a zároveň závažne poškodzujúce spoločenské vnímanie profesie sociálnej práce. Sociálna práca je etablovaným vedným odborom a zároveň legislatívne upravenou profesiou s jasne definovanými kompetenciami vo vzťahu ku klientom, ako aj s jednoznačne stanovenými požiadavkami na odbornú spôsobilosť.

Slovenská republika dlhodobo čelí viacerým závažným sociálnym výzvam, ktoré sa prejavujú napríklad rastom pracujúcej chudoby, zvyšujúcim sa počtom destabilizovaných rodín, problémami súvisiacimi so sociálnym vylúčením, starnutím populácie či nárastom rôznych foriem rizikového správania. Reagovať na tieto výzvy si vyžaduje kvalifikovaných odborníkov pripravených systematickým vysokoškolským vzdelávaním a odbornou praxou. Členovia AVSP pripravujú študentov na výkon profesie sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorí nachádzajú uplatnenie najmä v rezortoch práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctva či školstva. Ide o odborníkov zabezpečujúcich napríklad výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poskytovanie sociálnych služieb, prácu s rodinami v krízových situáciách, podporu ľudí ohrozených sociálnym vylúčením či prevenciu a intervenciu v problematike rizikových sociálnych fenoménov. AVSP združuje akademické pracoviská a odborníkov, ktorí sa dlhodobo venujú rozvoju teórie, výskumu aj praxe sociálnej práce. Naším poslaním je prispievať k rozvoju teoretických poznatkov a praktických kompetencií v sociálnej práci, podporovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania, spolupracovať s verejnými inštitúciami a podieľať sa na tvorbe odborných štandardov a verejných politík v sociálnej oblasti.

Príbehy v tejto knihe sú inšpirované skutočnými osudmi ľudí a udalosťami na slovenskom internete. Títo ľudia sa stali obeťami internetových parazitov, predátorov, podvodníkov aj konšpirátorov, ktorí neraz berú osudy svojich obetí do vlastných rúk. Ovládajú ich, oberajú o čas, peniaze, vlastné myslenie a často ich cez spôsobenú traumu poznačia na celý život. O mnohých postupoch a trikoch, ktoré používajú, ani netušíme, rovnako ako netušíme, že môže byt ich obeťou naše dieťa, priateľ, sused, či vlastný rodič, práve v tejto chvíli mlčky sediaci za počítačom ponorený do prijatých správ.

Temná stránka slovenského internetu je sériou prípadov, ktoré sa skutočne stali, ilustrujúcich konce, ku ktorým sa mohli uberať. V niektorých prípadoch v sebe kombinujú viaceré podobné príbehy do situácií, ktoré našťastie pre nás prežil niekto iný. Vďaka tomu môžu poslúžiť ako cenné varovanie.

Každý človek, bez ohľadu na to či ide o dieťa alebo dospelého, má krehkú psychiku. Rozbitnú, ktorá sa často veľmi dlho a ťažko vyrovnáva s negatívnymi životnými skúsenosťami. Niekedy však ide o situácie, ktorým sa dalo predísť. A práve v tom spočíva zmysel tejto knihy – pomôcť nám pochopiť hrozby, ktoré na nás na internete číhajú, spôsoby, ako ich odhaliť a vďaka tomu sa im vyhnúť.

Mental well-being of university students in the context of academic pressure and coping strategies

Abstrakt: Psychická pohoda vysokoškolských študentov je významne ovplyvňovaná akademickými nárokmi a spôsobmi zvládania stresu. Cieľom predkladanej štúdie bolo preskúmať vzťah medzi vnímaným akademickým stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou vysokoškolských študentov, ako aj identifikovať možné rodové rozdiely v týchto premenných. Výskum bol realizovaný na vzorke 561 slovenských vysokoškolských študentov, ktorí študovali na vysokých školách na Slovensku a v Českej republike. Psychická pohoda bola meraná prostredníctvom škály Ryff PWB-18, vnímaný stres pomocou škály PSS-10 a copingové stratégie dotazníkom Brief COPE. Výsledky ukázali stredne silný negatívny vzťah medzi vnímaným akademickým stresom a psychickou pohodou. Adaptívne copingové stratégie zamerané na riešenie problémov boli pozitívne spojené s psychickou pohodou, zatiaľ čo maladaptívne stratégie vykazovali negatívny vzťah k pohode a pozitívny vzťah k stresu. Moderujúci efekt copingových stratégií vo vzťahu medzi stresom a psychickou pohodou sa nepotvrdil. Zároveň sa ukázali rozdiely podľa pohlavia, pričom ženy vykazovali vyššiu mieru stresu a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie zvládania. Zistenia poukazujú na význam rozvoja adaptívnych copingových stratégií a podpory duševného zdravia študentov v akademickom prostredí.
Kľúčové slová: psychická pohoda, akademický stres, copingové stratégie, vysokoškolskí študenti, duševné zdravie

Abstract: The mental well-being of university students is significantly influenced by academic demands and the ways in which students cope with stress. The aim of the present study was to examine the relationship between perceived academic stress, coping strategies, and the mental well-being of university students, as well as to identify potential gender differences in these variables. The study was conducted on a sample of 561 Slovak university students enrolled at universities in Slovakia and the Czech Republic. Mental well-being was measured using the Ryff Psychological Well-Being Scale (PWB-18), perceived stress using the Perceived Stress Scale (PSS-10), and coping strategies using the Brief COPE inventory. The results revealed a moderately strong negative relationship between perceived academic stress and mental well-being. Adaptive coping strategies focused on problem solving were positively associated with mental well-being, whereas maladaptive strategies showed a negative association with well-being and a positive association with stress. The moderating effect of coping strategies on the relationship between stress and mental well-being was not confirmed. Gender differences were also identified, with women reporting higher levels of stress and more frequent use of emotional and maladaptive coping strategies. The findings highlight the importance of developing adaptive coping strategies and supporting students’ mental health in the academic environment.
Keywords: mental well-being, academic stress, coping strategies, university students, mental health

Teachers‘ Perceptions of Self-Harm in Adolescent Girls: A Qualitative Study

Abstrakt: Sebapoškodzovanie adolescentov predstavuje závažný problém duševného zdravia, pri ktorom školy zohrávajú dôležitú úlohu pri jeho včasnom rozpoznaní. Cieľom štúdie bolo preskúmať, ako učitelia stredných škôl vnímajú sebapoškodzovanie adolescentných dievčat a ako hodnotia svoju pripravenosť reagovať na tieto situácie. Výskumný súbor tvorilo päť učiteľov stredných škôl zo štyroch krajov Slovenska, ktorí mali osobnú skúsenosť so sebapoškodzovaním žiačky. Dáta boli získané prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov a analyzované pomocou interpretatívnej fenomenologickej analýzy. Analýza identifikovala tri tematické oblasti. Prvá poukazuje na konštruovanie učiteľskej roly medzi morálnou zodpovednosťou za žiakov a vedomím hraníc vlastnej kompetencie, sprevádzané výraznou emocionálnou záťažou. Druhá zachytáva interpretačné rámce, prostredníctvom ktorých učitelia vysvetľujú sebapoškodzovanie najmä ako reakciu na psychický tlak, rodinné problémy a intenzívne emócie. Tretia téma poukazuje na napätie medzi snahou pomôcť a limitmi pedagogickej praxe, pričom respondenti zdôrazňovali nedostatok systematického vzdelávania a význam spolupráce so školskými a externými odborníkmi. Výsledky poukazujú na potrebu systematickej metodickej podpory učiteľov, rozvoja vzdelávania v oblasti duševného zdravia a vytvárania jasných školských postupov pri riešení sebapoškodzovania.
Kľúčové slová: sebapoškodzovanie, adolescentné dievčatá, učitelia, školské prostredie, interpretatívna fenomenologická analýza (IPA)

Abstrakt: Self-harm among adolescents represents a serious mental health concern, with schools playing an important role in its early identification. The aim of this study was to explore how secondary school teachers perceive self-harm among adolescent girls and how they evaluate their preparedness to respond to such situations. The research sample consisted of five secondary school teachers from four regions of Slovakia who had personal experience with cases of self-harm among their female students. Data were collected through semi-structured interviews and analysed using interpretative phenomenological analysis. The analysis identified three thematic areas. The first reflects the construction of the teacher’s role between moral responsibility for students and the awareness of professional boundaries, accompanied by significant emotional burden. The second captures the interpretative frameworks through which teachers explain self-harm, most commonly as a response to psychological pressure, family problems, and intense emotions. The third theme highlights the tension between the effort to help and the limits of pedagogical practice, with respondents emphasising the lack of systematic training and the importance of cooperation with school-based and external professionals. The findings indicate the need for systematic methodological support for teachers, the development of mental health education, and the establishment of clear school procedures for responding to self-harm.
Kľúčové slová: self-harm, adolescent girls, teachers, school setting, interpretative phenomenological analysis (IPA)

Current issues in home-based care for the long-lived elderly

Abstrakt: Starnutie populácie, dynamický nárast skupiny seniorov vo veku 80 a viac patrí medzi najvýznamnejšie demografické výzvy súčasnosti. Obdobie pravej staroby a dlhovekosti má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať a akceptovať pri zabezpečovaní odbornej i laickej pomoci. V príspevku sa preto venujeme špecifikám starostlivosti o veľmi starých seniorov so zameraním na charakteristiku generácie (tichá generácia), fyziologické a psychosociálne zmeny starnutia, atypický klinický priebeh ochorení, výskyt geriatrických syndrómov, polymorbiditu, polyfarmáciu a polypragmáziu. Osobitná pozornosť je zameraná kožným zmenám a ich komplikáciám, ako aj prevencii úrazov a funkčného úpadku. Zdôraznená je potreba včasnej identifikácie rizík prostredníctvom skríningových nástrojov, interdisciplinárnej spolupráce, individualizovaného a empatického prístupu k pacientovi. V závere je zdôraznený hlavný cieľ komplexnej geriatrickej starostlivosti, ktorým je udržanie funkčnej nezávislosti, kvality života a čo najdlhšie zotrvanie seniora v domácom prostredí.
Kľúčové slová: Dlhovekí seniori. Domáca starostlivosť. Charakteristika populácie. Interdisciplinárna starostlivosť.

Abstract: The aging of the population, the dynamic increase in the group of seniors aged 80 and over, is one of the most significant demographic challenges of our time. The period of true old age and longevity has its own specifics, which are important to know and accept when providing professional and lay assistance. Therefore, in this article, we focus on the specifics of care for very old seniors, focusing on the characteristics of the generation (silent generation), physiological and psychosocial changes in aging, atypical clinical course of diseases, the occurrence of geriatric syndromes, polymorbidity, polypharmacy and polypragmasia. Special attention is paid to skin changes and their complications, as well as the prevention of injuries and functional decline. The need for early identification of risks through screening tools, interdisciplinary cooperation, individualized and empathetic approach to the patient is emphasized. In conclusion, the main goal of comprehensive geriatric care is emphasized, which is to maintain functional independence, quality of life, and allow seniors to remain in their home environment for as long as possible
Keywords: Long-lived seniors. Home care. Characteristics of the population. Interdisciplinary care.

Social intelligence, empathy, and coping strategies: A descriptive analysis of selected psychosocial factors

Abstrakt: Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: empatia, lekárska profesia, náročné situácie, pacient, riešenie problému, sociálna inteligencia

Abstract: Social intelligence, empathy, and coping strategies are among the key psychosocial competencies that shape the quality of doctor-patient interaction and resilience to work stress in healthcare. The aim of the study was to determine the level of social intelligence, empathy, and stress management strategies among physicians in clinical practice based on the average values of validated scales. A cross-sectional quantitative survey of a sample of physicians to determine the level of social intelligence was conducted using the MESI questionnaire (domains: empathy, manipulation, social irritability), the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) was used to determine the level of empathy, and coping was determined using the CSI questionnaire (seeking social support, problem solving, avoidance). Descriptive statistics (min–max, M, SD) were used. Doctors achieved higher levels of empathy and social competence, especially in the areas of understanding others and the ability to adapt to social situations. All three areas of empathy measured by the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) proved to be relatively strong. In the area of coping with stress, doctors primarily used problem-solving strategies and social support. The profile of doctors indicates good social and empathic skills, which are important for quality communication with patients and for providing high-quality healthcare.
Key words: empathy, medical profession, challenging situations, patient, problem solving, social intelligence

O čom je stretnutie na encounter skupine? To sú časté otázky od ľudí, ak ich pozývam na takéto stretnutie. Tak si predstavte situáciu: ak ste po krk v nejakom "osobnom bahne" a je ponúknutá ruka na podporu, ktorá Vás nechce ťahať z niečoho a niekam. Ak sa prestanete báť chytiť sa jej, uchopíte príležitosť, a postupne sa vytiahnete step-by step z toho bahna von. Pomohlo to, že tá ruka ostáva pevná a vydrží byť pevnou, kým sa zo svojho bahna ťaháte von. Tou rukou sú ľudia a ich autentické bytie tu a teraz.

Kus z toho balíka, čo ťaží, odpadne a je to úľava ako po poriadnej "makačke", po ktorej príde nejaká odmena.

The Initial Interview in Psychodynamic Psychotherapy: The Beginning of Therapeutic Collaboration

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá významom úvodného interview v psychodynamickej psychoterapii ako špecifickej fázy začiatku terapeutickej spolupráce. Poukazuje na jeho diagnostickú aj vzťahovú funkciu a úlohu prvého kontaktu pri formovaní terapeutickej aliancie. Text opisuje preterapeutické obdobie, prvé stretnutie, zber anamnestických údajov a význam empatie pri nadväzovaní spolupráce, ako aj reakcie pacienta na rámec liečby a riziko predčasného ukončenia terapie. Vychádzajúc z psychodynamickej teórie a súčasných procesových výskumov je úvodné interview chápané nielen ako diagnostické vyšetrenie, ale ako začiatok liečebného procesu, ktorý ovplyvňuje ďalší priebeh liečby a ochotu pacienta pokračovať v terapii. Na záver sú formulované odporúčania pre klinickú prax.
Kľúčové slová: úvodné interview, psychodynamická psychoterapia, terapeutická aliancia, anamnéza, terapeutický vzťah

Abstract: The paper examines the significance of the initial interview in psychodynamic psychotherapy as a specific phase at the beginning of therapeutic collaboration. It highlights both its diagnostic and relational functions and the role of first contact in the formation of the therapeutic alliance. The text describes the pre-therapeutic period, the first session, the collection of anamnestic data, and the importance of empathy in establishing cooperation, as well as patients’ reactions to the treatment frame and the risk of premature termination of therapy. Drawing on psychodynamic theory and recent process research, the initial interview is understood not only as an assessment but as the beginning of the therapeutic process influencing the further course of treatment and the patient’s willingness to continue therapy. Practical recommendations for clinical practice are provided.
Keywords: initial interview, psychodynamic psychotherapy, therapeutic alliance, anamnesis, therapeutic relationship

Coping strategies in the medical profession and their differentiation according to socio-demographic factors

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať rozdiely v stratégiách zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii v kontexte vybraných sociálno-demografických premenných. Výskum mal deskriptívny, prierezový a kvantitatívny charakter a zameral sa na identifikáciu faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať preferované copingové mechanizmy zdravotníckych pracovníkov. Výsledky ukázali, že pohlavie predstavuje najvýraznejší diferenciálny faktor v spôsobe zvládania záťaže. Mann-Whitneyho U-testom boli potvrdené štatisticky významné rozdiely v dvoch copingových stratégiách: sociálnej opore (p = ,024) a v riešení problémov (p = ,040), ktoré boli častejšie preferované ženami. V našom výskume organizácia práce a úroveň formálneho vzdelania nevykazovali signifikantné rozdiely. Zistenia poukazujú na potrebu zohľadniť rodové špecifiká pri návrhu intervencií zameraných na podporu duševnej pohody zdravotníkov. Interpretácia výsledkov je však limitovaná tým, že dáta odrážajú charakteristiky konkrétnej výskumnej vzorky a nemožno ich generalizovať na širšiu populáciu.
Kľúčové slová: lekárska profesia, pohlavie, sociálno-demografické charakteristiky, záťaž, zvládanie

Abstract: The aim of the study was to analyze differences in coping strategies in stressful situations in the medical profession in the context of selected socio-demographic variables. The research was descriptive, cross-sectional, and quantitative in nature and focused on identifying factors that may influence the preferred coping mechanisms of healthcare professionals. The results showed that gender is the most significant differential factor in the way stress is coped with. The Mann-Whitney U test confirmed statistically significant differences in two coping strategies: social support (p = .024) and problem solving (p = .040), which were more frequently preferred by women. In our research, work organization and level of formal education did not show significant differences. The findings point to the need to take gender specifics into account when designing interventions aimed at promoting the mental well-being of healthcare professionals. However, the interpretation of the results is limited by the fact that the data reflect the characteristics of a specific research sample and cannot be generalized to the wider population.
Key words: medical profession, gender, socio-demographic characteristics, stress, coping

Review of a Professional Lecture: Psychology of Serial Killers

Abstrakt: Předložená recenze analyzuje odbornou přednášku PhDr. Andreje Drbohlava, DBA na téma psychologie sériových vrahů, realizovanou v lednu 2026 v Hradci Králové v rámci přednáškové tour Institutu behaviorálních studií – IBSARO. Text reflektuje hlavní teoretické i aplikační roviny přednášky, zejména vývojové souvislosti vzniku extrémního násilného chování, roli traumatických zkušeností v dětství, význam sociálního prostředí a kumulaci rizikových faktorů. Pozornost je věnována konceptu psychopatické osobnosti, diagnostickým nástrojům včetně škály PCL-R, fenoménu nápodoby, fascinace násilím a hybristofilie. Recenze rovněž zdůrazňuje význam mezioborového přístupu a preventivních intervencí v práci s ohroženými dětmi a dospívajícími. Cílem textu je zhodnotit odborný přínos přednášky pro pomáhající profese a přispět k diskusi o možnostech včasné identifikace a prevence závažných poruch chování.
Klíčová slova: Sériový vrah, behaviorální patologie, psychopatie, vývojové trauma, sociální patologie, prevence kriminality, práce s mládeží, pomáhající profese

Abstract: This review analyzes the professional lecture by PhDr. Andrej Drbohlav, DBA on the psychology of serial killers, delivered in January 2026 in Hradec Králové as part of the IBSARO – Institute of Behavioral Studies lecture tour. The text reflects the main theoretical and applied dimensions of the lecture, particularly the developmental origins of extreme violent behavior, the role of childhood trauma, the influence of social environment, and the accumulation of risk factors. Attention is paid to the concept of psychopathic personality, diagnostic tools including the PCL-R scale, as well as to the phenomena of imitation, fascination with violence, and hybristophilia. The review also emphasizes the importance of interdisciplinary approaches and preventive interventions in work with at-risk children and adolescents. The aim of the article is to assess the professional contribution of the lecture for helping professions and to contribute to the discussion on early identification and prevention of severe behavioral disorders.
Key words: Serial homicide, behavioral pathology, psychopathy, developmental trauma, social pathology, crime prevention, youth at risk, helping professions