The Impact of Blue Light Exposure on Behavioral and Physiological Determinants of Health in Children and Adolescents

Abstrakt: Expozícia modrého svetla emitovanému digitálnymi zariadeniami predstavuje v súčasnosti významný environmentálny faktor ovplyvňujúci zdravie detí a adolescentov. Narastajúca digitalizácia každodenného života vedie k predĺženému času strávenému pred obrazovkami, čo môže negatívne ovplyvňovať biologické rytmy organizmu, kvalitu spánku, psychické zdravie a behaviorálne návyky. Mechanizmus účinku modrého svetla spočíva najmä v supresii melatonínu a následnom narušení cirkadiánnej regulácie organizmu. Cieľom príspevku je analyzovať aktuálne vedecké poznatky o vplyve expozície modrého svetla na behaviorálne a fyziologické determinanty zdravia detí a adolescentov z pohľadu verejného zdravotníctva. Pozornosť je venovaná najmä súvislostiam medzi modrým svetlom, spánkom, chronodisrupciou, psychickou pohodou, kognitívnou výkonnosťou a vybranými fyziologickými dôsledkami. Výsledky poukazujú na to, že chronická večerná expozícia modrého svetla môže viesť k narušeniu spánkovo-bdelého cyklu, zhoršeniu kvality spánku, dennej únave, poruchám koncentrácie a negatívnym behaviorálnym zmenám u detí a adolescentov. Chronická desynchronizácia biologických rytmov môže zároveň ovplyvňovať hormonálnu reguláciu, metabolické procesy a psychické zdravie mladého organizmu.
Problematika modrého svetla predstavuje významnú výzvu pre verejné zdravotníctvo a vyžaduje interdisciplinárny prístup, preventívne stratégie a ďalší výskum zameraný na minimalizáciu negatívnych dôsledkov digitalizácie na zdravie detí a adolescentov.
Kľúčové slová: Modré svetlo, verejné zdravie, cirkadiánne rytmy, expozícia, rizikové faktory, deti a mládež

Abstract: Exposure to blue light emitted by digital devices currently represents a significant environmental factor affecting the health of children and adolescents. The increasing digitalization of everyday life has led to prolonged screen time, which may negatively influence biological rhythms, sleep quality, mental health, and behavioral habits. The primary mechanism of blue light exposure involves melatonin suppression and subsequent disruption of circadian regulation. The aim of this paper is to analyze current scientific evidence regarding the impact of blue light exposure on behavioral and physiological determinants of health in children and adolescents from a public health perspective. Particular attention is devoted to the associations between blue light exposure, sleep, chronodisruption, psychological well-being, cognitive performance, and selected physiological consequences.
The findings indicate that chronic evening exposure to blue light may lead to disruption of the sleep–wake cycle, impaired sleep quality, daytime fatigue, concentration difficulties, and negative behavioral changes in children and adolescents. Chronic desynchronization of biological rhythms may also affect hormonal regulation, metabolic processes, and mental health in the young population. Blue light exposure represents an important public health challenge and requires an interdisciplinary approach, preventive strategies, and further research focused on minimizing the negative health consequences of digitalization in children and adolescents.
Key words: Blue light, public health, circadian rhythms, exposure, risk factors, children and adolescents

Availability of Dental Care in Slovakia: A Regional Analysis of the Outpatient Care Network, Preventive Care, and Workforce Capacity

Abstrakt: Dostupnosť zubno-lekárskej starostlivosti predstavuje významný ukazovateľ kvality zdravotného systému a ovplyvňuje možnosti obyvateľstva využívať preventívnu aj liečebnú starostlivosť.

Cieľom práce bolo analyzovať dostupnosť zubno-lekárskej starostlivosti na Slovensku so zameraním na regionálne rozloženie zubných ambulancií, dostupnosť zubno-lekárskej pohotovostnej služby, účasť obyvateľstva na preventívnych prehliadkach ústnej dutiny, personálne zabezpečenie odboru zubné lekárstvo a vývoj počtu študentov zubného lekárstva.

Práca bola realizovaná formou deskriptívnej retrospektívnej analýzy sekundárnych údajov. Analyzované boli štatistické údaje Národného centra zdravotníckych informácií, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a ďalších verejne dostupných zdrojov za obdobie rokov 2015 – 2024. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky a prezentované v tabuľkách a grafoch.

Analýza potvrdila existenciu regionálnych rozdielov v dostupnosti zubno-lekárskej starostlivosti. Najvyšší počet zubných ambulancií bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji (n = 431), najnižší v Trnavskom kraji (n = 215). Zubno-lekársku pohotovostnú službu zabezpečovalo na území Slovenskej republiky iba 24 ambulancií, pričom ich rozloženie medzi jednotlivými krajmi bolo nerovnomerné. V roku 2024 absolvovalo preventívnu prehliadku ústnej dutiny 2 747 545 osôb. Najvyššia účasť bola zaznamenaná u detí vo veku 10 – 14 rokov, najnižšia u detí vo veku 0 – 4 roky. Počet zubných lekárov sa v období rokov 2015 – 2024 zvýšil z 2 647 na 2 966. Najpočetnejšiu vekovú skupinu tvorili lekári vo veku 30 – 39 rokov (33 %), pričom významný podiel predstavovali aj lekári vo veku 65 rokov a viac (19,8 %). Počet študentov zubného lekárstva vykazoval mierne rastúci trend.

Výsledky poukazujú na pretrvávajúce regionálne rozdiely v dostupnosti zubno-lekárskej starostlivosti na Slovensku, najmä v oblasti rozmiestnenia ambulancií a zabezpečenia pohotovostnej služby. Napriek miernemu rastu počtu zubných lekárov zostáva výzvou ich rovnomerné regionálne rozloženie a generačná obmena. Zlepšenie dostupnosti zubno-lekárskej starostlivosti si vyžaduje systematické plánovanie siete ambulancií, podporu preventívnych programov a prijatie opatrení smerujúcich k stabilizácii personálnych kapacít.
Kľúčové slová: dostupnosť zdravotnej starostlivosti, preventívna prehliadka, regionálne rozdiely, Slovensko, zubno-lekárska pohotovostná služba, zubno-lekárska starostlivosť, zubní lekári.

Abstract: The availability of dental care is an important indicator of the quality of a healthcare system and significantly influences the population’s access to preventive and therapeutic oral healthcare.

The aim of this study was to analyse the availability of dental care in Slovakia with a focus on the regional distribution of dental practices, the availability of emergency dental services, participation in preventive oral examinations, the dental workforce, and trends in the number of dental students.

A descriptive retrospective analysis of secondary data was conducted. Statistical data from the National Health Information Center of the Slovak Republic, the Ministry of Health of the Slovak Republic, and other publicly available sources covering the period from 2015 to 2024 were analysed. The data were processed using descriptive statistical methods and presented in tables and figures.

The analysis confirmed regional disparities in the availability of dental care across Slovakia. The highest number of dental practices was recorded in the Bratislava Region (n = 431), while the lowest was found in the Trnava Region (n = 215). Emergency dental care was provided by only 24 dental practices nationwide, with an uneven regional distribution. In 2024, a total of 2,747,545 individuals underwent preventive oral examinations. The highest participation rate was observed among children aged 10–14 years, whereas the lowest was recorded among children aged 0–4 years. Between 2015 and 2024, the number of dentists increased from 2,647 to 2,966. Dentists aged 30–39 years constituted the largest age group (33%), while those aged 65 years and older represented a substantial proportion (19.8%). The number of dental students showed a slight upward trend during the study period.

The findings indicate persistent regional disparities in the availability of dental care in Slovakia, particularly regarding the distribution of dental practices and the provision of emergency dental services. Despite a gradual increase in the number of dentists, equitable regional distribution and generational renewal of the dental workforce remain major challenges. Improving the availability of dental care requires systematic planning of the dental service network, strengthening preventive programmes, and implementing measures to ensure a stable and sustainable dental workforce.
Key words: healthcare availability, preventive dental examination, regional disparities, Slovakia, emergency dental service, dental care, dentists.

Stair walking training using digital tools

Abstrakt: Chôdza po schodoch patrí medzi najnáročnejšie bežné denné aktivity, predovšetkým u seniorov, pacientov po operačných výkonoch a úrazoch. Vyžaduje dostatočnú svalovú silu dolných končatín, stabilitu trupu, rovnováhu, koordináciu, ale aj primeranú dychovú a kardiovaskulárnu rezervu. Praktické skúsenosti fyzioterapeutov poukazujú na to, že pacienti zvládnu chôdzu po rovine, ale práve schody sú pre nich limitujúcim faktorom návratu ku samostatnosti. Pri nácviku chôdze po schodoch je možné využívať aj moderné informačno-komunikačné technológie. Digitálne nástroje nie sú náhradou fyzioterapie, ale predstavujú spôsob, ako pomôcť pacientovi lepšie porozumieť vlastnému pohybu pri chôdzi po schodoch. Článok prezentuje praktické využitie a benefity vybraných digitálnych nástrojov vo fyzioterapii. Využitie týchto nástrojov je nevyhnutné vnímať v širšom kontexte, preto je článok venovaný aj charakteristike chôdze po schodoch a jej najčastejším chybám, diferenciácii pacientov podľa diagnózy a hlavným typom patologickej chôdze. Zaoberá sa aj klinickým významom správnej chôdze po schodoch, benefitom a metodike jej nácviku. Následne je konkretizované využitie digitálnych nástrojov pri nácviku chôdze po schodoch, medzi ktoré patrí videoanalýza pohybu, mobilné aplikácie, senzory rovnováhy a tlaku, biofeedback, ako aj špecializované technológie – robotické systémy a virtuálna realita.
Kľúčové slová: Digitálne nástroje. Fyzioterapia. Chôdza po schodoch. Nácvik. Pacient.

Abstract: Walking up stairs is one of the most demanding daily activities, especially for seniors, patients after surgeries and injuries. It requires sufficient muscle strength of the lower limbs, trunk stability, balance, coordination, but also adequate respiratory and cardiovascular reserve. The practical experience of physiotherapists shows that patients can manage walking on level ground, but stairs are the limiting factor for them in returning to independence. Modern information and communication technologies can also be used when practicing walking up stairs. Digital tools are not a substitute for physiotherapy, but they represent a way to help the patient better understand their own movement when walking up stairs. The article presents the practical use and benefits of selected digital tools in physiotherapy. The use of these tools must be perceived in a broader context, therefore the article is also devoted to the characteristics of walking up stairs and its most common errors, differentiation of patients according to diagnosis and the main types of pathological gait. It also addresses the clinical significance of proper stair walking, its benefits and methodology for training. Subsequently, the use of digital tools in stair walking training is specified, including video motion analysis, mobile applications, balance and pressure sensors, biofeedback, as well as specialized technologies – robotic systems and virtual reality.
Key words: Digital tools. Physiotherapy. Stair walking. Training. Patient.

Social characteristics of nurses’ professional behavior by age

Abstrakt: Sociálne kompetencie sestier predstavujú významný predpoklad poskytovania kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti, keďže ovplyvňujú efektívnosť interakcie s pacientom, ako aj schopnosť efektívnej spolupráce v zdravotníckom tíme. Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi vekom sestier a vybranými dimenziami ich sociálneho fungovania v klinickej praxi. Výskumný súbor tvorilo 96 sestier. Na zber údajov boli použité štandardizované nástroje TSIS a MESI. Vzťah medzi premennými bol hodnotený pomocou Spearmanovho korelačného koeficientu. Výsledky analýzy nepreukázali štatisticky významné vzťahy medzi vekom a sledovanými dimenziami sociálneho fungovania. Zistenia naznačujú, že vek nemusí predstavovať rozhodujúci faktor, ktorý ovplyvňuje interpersonálne správanie sestier. Sociálne kompetencie sa pravdepodobne formujú a stabilizujú v priebehu profesijnej praxe a sú podmienené komplexom profesijných a organizačných faktorov, ktoré môžu byť silnejším determinantom ako vek sestier.
Kľúčové slová: ošetrovateľská prax, sestry, sociálne fungovanie, sociálne kompetencie, vek

Abstract: Nurses’ social competencies are a key prerequisite for providing high-quality nursing care, as they influence the effectiveness of interactions with patients as well as the ability to collaborate effectively within the healthcare team. The aim of this study was to analyze the relationship between nurses’ age and selected dimensions of their social functioning in clinical practice. The study sample consisted of 96 nurses. Standardized TSIS and MESI instruments were used for data collection. The relationship between variables was assessed using Spearman’s correlation coefficient. The results of the analysis did not reveal statistically significant relationships between age and the observed dimensions of social functioning. The findings suggest that age may not be a decisive factor influencing nurses’ interpersonal behavior. Social competencies likely develop and stabilize over the course of professional practice and are conditioned by a complex set of professional and organizational factors that may be stronger determinants than the nurses’ age.
Keywords: nursing practice, nurses, social functioning, social competencies, age

An Analysis of the Structural and Functional Dimensions of Nurses’ Social Functioning in Clinical Practice

Abstrakt: Sociálne fungovanie sestier predstavuje významný faktor ovplyvňujúci kvalitu interpersonálnych interakcií a efektivitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti v klinickej praxi. Cieľom štúdie bolo analyzovať úroveň dispozičných a funkčných dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickom prostredí. Štúdia mala kvantitatívny, deskriptívny a prierezový charakter. Skúmaný súbor tvorilo 96 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát boli použité štandardizované nástroje Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) a dotazník MESI. Výsledky poukázali na strednú úroveň funkčných dimenzií sociálneho fungovania, s najvyššími hodnotami v oblasti sociálnej vnímavosti a najnižšími v spracovaní sociálnych informácií, kde sa prejavila aj najvyššia variabilita. V dispozičných dimenziách dominovala vyššia a stabilná úroveň empatie pri vyrovnaných hodnotách manipulácie a sociálnej iritability. Sestry vykazujú vyvážený dispozično funkčný profil sociálneho fungovania s dominanciou empatie a sociálnej vnímavosti, pričom rezervy možno identifikovať v oblasti spracovania sociálnych informácií.
Kľúčové slová: dispozičné dimenzie, funkčné dimenzie, sestry, sociálne interakcie

Abstract: The social functioning of nurses is a significant factor influencing the quality of interpersonal interactions and the effectiveness of nursing care provided in clinical practice. The aim of the study was to analyze the level of dispositional and functional dimensions of nurses’ social functioning in a clinical setting. The study was quantitative, descriptive, and cross-sectional in nature. The study sample consisted of 96 nurses working in healthcare facilities in Slovakia. Standardized instruments—the Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) and the MESI questionnaire—were used for data collection. The results indicated a moderate level of the functional dimensions of social functioning, with the highest scores in the area of social perceptiveness and the lowest in the processing of social information, where the highest variability was also observed. In the dispositional dimensions, a higher and stable level of empathy dominated, with balanced values for manipulation and social irritability. Nurses exhibit a balanced dispositional-functional profile of social functioning, dominated by empathy and social perceptiveness, while room for improvement can be identified in the area of social information processing.
Key words: spatial dimensions, functional dimensions, nurses, social interactions

Microvascular and Macrovascular Complications of Type 2 Diabetes Mellitus in the Context of Current Diabetological Knowledge

Abstrakt: Diabetes mellitus 2. typu patrí medzi najvýznamnejšie chronické metabolické ochorenia súčasnosti a je spojený s vysokým rizikom mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. Chronická hyperglykémia, inzulínová rezistencia, oxidačný stres a endoteliálna dysfunkcia sa podieľajú na progresívnom poškodení cievneho systému a rozvoji diabetickej retinopatie, neuropatie, diabetickej choroby obličiek, ischemickej choroby srdca, cerebrovaskulárnych ochorení a periférneho artériového ochorenia. Predkladaný článok sumarizuje súčasné poznatky o patofyziológii, epidemiológii a klinickom význame sekundárnych komplikácií DM2. Zároveň zdôrazňuje význam včasného skríningu, intenzívnej modifikácie životného štýlu a individualizovanej farmakoterapie s cieľom redukcie kardiovaskulárneho a renálneho rizika pacientov s DM2.
Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu; mikrovaskulárne komplikácie; makrovaskulárne komplikácie; diabetická retinopatia; diabetická neuropatia

Abstract: Type 2 diabetes mellitus is one of the most significant chronic metabolic diseases of the modern era and is associated with a high risk of microvascular and macrovascular complications. Chronic hyperglycemia, insulin resistance, oxidative stress, and endothelial dysfunction contribute to progressive vascular damage and the development of diabetic retinopathy, neuropathy, diabetic kidney disease, ischemic heart disease, cerebrovascular diseases, and peripheral arterial disease. The presented article summarizes current knowledge regarding the pathophysiology, epidemiology, and clinical significance of secondary complications of T2DM. It also emphasizes the importance of early screening, intensive lifestyle modification, and individualized pharmacotherapy aimed at reducing cardiovascular and renal risk in patients with T2DM.
Key words: Type 2 diabetes mellitus; microvascular complications; macrovascular complications; diabetic retinopathy; diabetic neuropathy

The role of nutrition and dietary factors in the prevention and management of IBD

Abstrakt: Zápalové ochorenia čreva (IBD) predstavujú skupinu chronických, opakujúcich sa ochorení tráviaceho traktu, medzi ktoré patrí najmä Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. V posledných desaťročiach dochádza k nárastu ich incidencie a prevalencie, čo poukazuje na význam environmentálnych faktorov vrátane výživy. Cieľom práce bolo zhodnotiť úlohu výživy a diétnych faktorov v prevencii a manažmente zápalových ochorení čreva na základe dostupných vedeckých dôkazov. Práca bola spracovaná formou scoping prehľadu podľa princípov PRISMA-ScR. Literárna rešerš bola realizovaná v databázach PubMed, Scopus, Web of Science a Google Scholar, pričom do analýzy boli zahrnuté originálne štúdie, systematické prehľady a metaanalýzy publikované najmä po roku 2005. Výsledky poukazujú na to, že stravovacie vzorce bohaté na vlákninu, ovocie a zeleninu môžu pôsobiť preventívne, najmä vo vzťahu ku Crohnovej chorobe. Naopak, zvýšený príjem ultra-spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a niektorých tukových zložiek je spojený so zvýšeným rizikom vzniku IBD. V manažmente ochorenia sa ako prínosné ukazujú najmä rôzne dietoterapeutické prístupy, napríklad eliminačné diéty v kombinácii s čiastočnou enterálnou výživou, enterálna výživa alebo diéty zamerané na obmedzenie niektorých ťažšie stráviteľných sacharidov pri zmierňovaní symptómov. Dostupné poznatky naznačujú, že výživa predstavuje významný modifikovateľný faktor, ktorý môže ovplyvňovať nielen riziko vzniku ochorenia, ale aj jeho priebeh. Z tohto dôvodu by mala byť výživa vnímaná ako dôležitá súčasť komplexného manažmentu pacientov so zápalovými ochoreniami čreva. Napriek rastúcemu počtu dôkazov sú potrebné ďalšie dlhodobé randomizované štúdie na spresnenie účinku jednotlivých diétnych prístupov a ich individualizácie v klinickej praxi.
Kľúčové slová: Crohnova choroba, dietoterapia, ulcerózna kolitída, výživa, zápalové ochorenia čreva.

Abstract: Inflammatory bowel diseases (IBD) represent a group of chronic, relapsing disorders of the gastrointestinal tract, most commonly including Crohn’s disease and ulcerative colitis. In recent decades, the incidence and prevalence of these diseases have been increasing, highlighting the importance of environmental factors, including nutrition. The aim of this study was to evaluate the role of nutrition and dietary factors in the prevention and management of inflammatory bowel diseases based on available scientific evidence. The study was conducted as a scoping review following the PRISMA-ScR framework. A literature search was performed in the PubMed, Scopus, Web of Science, and Google Scholar databases. Original research articles, systematic reviews, and meta-analyses published mainly after 2005 were included in the analysis. The results indicate that dietary patterns characterized by a higher intake of fiber, fruits, and vegetables, as well as greater adherence to the Mediterranean diet, may have a protective effect, particularly in relation to Crohn’s disease. Conversely, a higher intake of ultra-processed foods, simple sugars, and certain types of fats is associated with an increased risk of IBD. In the management of the disease, various dietary interventions appear to be beneficial, including elimination diets combined with partial enteral nutrition, enteral nutrition, and dietary approaches aimed at reducing certain poorly absorbed carbohydrates to alleviate symptoms. The findings suggest that nutrition represents an important modifiable factor influencing both the risk of disease development and its clinical course. Therefore, nutrition should be considered an integral component of the comprehensive management of patients with inflammatory bowel diseases. Further long-term randomized studies are needed to better clarify the effects of specific dietary approaches and their role in clinical practice.
Key words: Crohn’s disease, dietary therapy, ulcerative colitis, nutrition, inflammatory bowel disease.

Social intelligence, empathy, and coping strategies: A descriptive analysis of selected psychosocial factors

Abstrakt: Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: empatia, lekárska profesia, náročné situácie, pacient, riešenie problému, sociálna inteligencia

Abstract: Social intelligence, empathy, and coping strategies are among the key psychosocial competencies that shape the quality of doctor-patient interaction and resilience to work stress in healthcare. The aim of the study was to determine the level of social intelligence, empathy, and stress management strategies among physicians in clinical practice based on the average values of validated scales. A cross-sectional quantitative survey of a sample of physicians to determine the level of social intelligence was conducted using the MESI questionnaire (domains: empathy, manipulation, social irritability), the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) was used to determine the level of empathy, and coping was determined using the CSI questionnaire (seeking social support, problem solving, avoidance). Descriptive statistics (min–max, M, SD) were used. Doctors achieved higher levels of empathy and social competence, especially in the areas of understanding others and the ability to adapt to social situations. All three areas of empathy measured by the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) proved to be relatively strong. In the area of coping with stress, doctors primarily used problem-solving strategies and social support. The profile of doctors indicates good social and empathic skills, which are important for quality communication with patients and for providing high-quality healthcare.
Key words: empathy, medical profession, challenging situations, patient, problem solving, social intelligence

Coping strategies in the medical profession and their differentiation according to socio-demographic factors

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať rozdiely v stratégiách zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii v kontexte vybraných sociálno-demografických premenných. Výskum mal deskriptívny, prierezový a kvantitatívny charakter a zameral sa na identifikáciu faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať preferované copingové mechanizmy zdravotníckych pracovníkov. Výsledky ukázali, že pohlavie predstavuje najvýraznejší diferenciálny faktor v spôsobe zvládania záťaže. Mann-Whitneyho U-testom boli potvrdené štatisticky významné rozdiely v dvoch copingových stratégiách: sociálnej opore (p = ,024) a v riešení problémov (p = ,040), ktoré boli častejšie preferované ženami. V našom výskume organizácia práce a úroveň formálneho vzdelania nevykazovali signifikantné rozdiely. Zistenia poukazujú na potrebu zohľadniť rodové špecifiká pri návrhu intervencií zameraných na podporu duševnej pohody zdravotníkov. Interpretácia výsledkov je však limitovaná tým, že dáta odrážajú charakteristiky konkrétnej výskumnej vzorky a nemožno ich generalizovať na širšiu populáciu.
Kľúčové slová: lekárska profesia, pohlavie, sociálno-demografické charakteristiky, záťaž, zvládanie

Abstract: The aim of the study was to analyze differences in coping strategies in stressful situations in the medical profession in the context of selected socio-demographic variables. The research was descriptive, cross-sectional, and quantitative in nature and focused on identifying factors that may influence the preferred coping mechanisms of healthcare professionals. The results showed that gender is the most significant differential factor in the way stress is coped with. The Mann-Whitney U test confirmed statistically significant differences in two coping strategies: social support (p = .024) and problem solving (p = .040), which were more frequently preferred by women. In our research, work organization and level of formal education did not show significant differences. The findings point to the need to take gender specifics into account when designing interventions aimed at promoting the mental well-being of healthcare professionals. However, the interpretation of the results is limited by the fact that the data reflect the characteristics of a specific research sample and cannot be generalized to the wider population.
Key words: medical profession, gender, socio-demographic characteristics, stress, coping

Analysis of the impact of empathy on coping with stress in the medical profession

Abstrakt: Schopnosť porozumieť prežívaniu a perspektíve iných osôb predstavuje významný zdroj pri zvládaní profesionálne náročných situácií, keďže umožňuje zohľadňovať názory a postoje vychádzajúce aj z externého sociálneho kontextu. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať existenciu signifikantných vzťahov medzi empatiou a stratégiami zvládania náročných situácií v lekárskej profesii. Zber dát prebiehal prostredníctvom štandardizovaných psychodiagnostických nástrojov DE14 a Coping Strategy Indicator (CSI), ktoré vyplnilo 145 lekárov pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Výsledky poukázali na štatisticky významnú pozitívnu súvislosť medzi využívaním sociálnej opory a dimenziami empatie vnímavosť a otvorenosť, ako aj medzi stratégiou riešenia problémov a dimenziou otvorenosť. Zároveň bola identifikovaná významná negatívna korelácia medzi stratégiou vyhýbania sa a dimenziou otvorenosť.
Kľúčové slová: empatia, otvorenosť, riešenie problému, vnímavosť, vyhľadávanie sociálnej opory, vyhýbanie sa, zvládanie náročných situácií

Abstract: The ability to understand other people's experiences and perspectives is an important resource in coping with professionally demanding situations, as it allows for the consideration of opinions and attitudes based on external social contexts. The aim of this study was to investigate the existence of significant relationships between empathy and coping strategies in demanding situations in the medical profession. Data collection was carried out using the standardized psychodiagnostic tools DE14 and Coping Strategy Indicator (CSI), which were completed by 145 physicians working in healthcare facilities in the Slovak Republic. The results showed a statistically significant positive correlation between the use of social support and the dimensions of empathy, sensitivity, and openness, as well as between problem-solving strategies and the dimension of openness. At the same time, a significant negative correlation was identified between avoidance strategies and the dimension of openness.
Key words: empathy, openness, problem solving, perceptiveness, seeking social support, avoidance, coping with difficult situations

Professional autonomy of nurses as an integral part of nursing practice

Abstrakt:
Východiská: Profesijná autonómia sestier predstavuje významný predpoklad samostatného rozhodovania, uplatňovania odborných kompetencií a efektívneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Cieľ: Analyzovať mieru profesijnej autonómie sestier v jednotlivých dimenziách ošetrovateľskej praxe.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 143 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom skrátenej verzie štandardizovanej škály Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS) obsahujúcej 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber dát prebiehal formou online dotazníka v období február - marec 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky.
Výsledky: Celkové priemerné skóre škály DPBS dosiahlo hodnotu x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo indikuje priaznivú mieru profesijnej autonómie. Vyššie hodnoty boli zaznamenané v dimenziách ocenenie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), nižšie v dimenziách splnomocnenie (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08), pričom vyššie hodnoty sa viazali na osobnú zodpovednosť a sebadôveru a nižšie na organizačné aspekty výkonu praxe.
Záver: Uplatňovanie profesijnej autonómie sestier je významne podmienené pracovným prostredím. Systematická podpora samostatného rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a redukcia administratívnych bariér môžu prispieť k posilňovaniu autonómneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Kľúčové slová: profesijná autonómia, sestry, ošetrovateľská prax, kompetencie, pracovné prostredie

Abstract:
Background: Professional autonomy of nurses represents an important prerequisite for independent decision-making, the application of professional competencies, and the effective delivery of nursing practice.
Objective: To analyse the level of professional autonomy of nurses across individual dimensions of nursing practice.
Methodology: The study sample consisted of 143 nurses. Data were collected using a shortened version of the standardized Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), comprising 28 items across four dimensions. Data collection was conducted through an online questionnaire between February and March 2025. The data were analysed using descriptive statistics.
Results: The overall mean score of the DPBS reached x̄ = 1.79 (SD = 0,36), indicating a favourable level of professional autonomy. Lower mean scores (reflecting higher autonomy) were observed in the dimensions of appreciation (x̄ = 1.31) and readiness (x̄ = 1.58), while higher scores (indicating lower autonomy) were found in empowerment (x̄ = 2.00) and actualization (x̄ = 2.08). Higher autonomy was mainly associated with personal responsibility and professional self-confidence, whereas lower autonomy related primarily to organisational aspects of practice.
Conclusion: The implementation of professional autonomy among nurses is significantly influenced by the work environment. Systematic support for independent decision-making, clear definition of competencies, and reduction of administrative barriers may contribute to strengthening autonomous nursing practice.
Keywords: professional autonomy, nurses, nursing practice, competencies, work environment

Vedecká monografia sumarizuje aktuálne teoretické a praktické poznatky o bezpečnosti zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, bezpečnosti pacientov a bezpečnosti sestier. Komplexnosť témy dopĺňa bezpečnosť prostredia, kultúra bezpečnosti a spravodlivosti, systém manažérstva bezpečnosti a riadenie nežiaducich udalostí. Bezpečnosť pacientov je kľúčovým prvkom poskytovania kvalitnej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Bezpečnosť pacientov nemožno zabezpečiť bez prístupu k bezpečnej infraštruktúre, technológiám, zdravotníckym pomôckam a ich bezpečnému používaniu pacientmi, ktorí musia byť informovaní kvalifikovaným a angažovaným zdravotníckym pracovníkom v bezpečnom prostredí. Vzhľadom k aktuálnosti témy bezpečnosti v zdravotníctve, ktorá je v súčasnosti hlavným globálnym problémom, prináša monografia aj prehľad medzinárodných aktivít, stratégií a programov. Pre rok 2025 boli stanovené medzinárodné ciele v oblasti bezpečnosti pacientov, ktoré predstavujú významný míľnik v prebiehajúcom úsilí o dosiahnutie excelentnosti v zdravotnej starostlivosti na globálnej úrovni.

Quality of life in people diagnosed with schizophrenia

Abstrakt: Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike.
Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.
Kľúčové slová: Kognitívne funkcie, Kognitívny deficit, Kvalita života, Schizofrénia

Abstract: Schizophrenia is a very serious mental illness whose etiology is not fully understood. It is characterized by disturbances in thinking, perception, and emotion. There are several described forms of schizophrenia, each of which has common features. One of them is cognitive impairment, which plays a significant role in a person's daily life. Cognitive deficit remains one of the biggest challenges in the treatment of schizophrenia, as no precise approach to its treatment has yet been established. The main deficiencies appear mainly in executive functions, attention, episodic memory, and psychomotor skills.
The study compared the quality of life of schizophrenics and a control group consisting of healthy people without a psychiatric diagnosis. The research findings confirm a significant relationship between cognitive deficits and quality of life, with quality of life declining significantly as cognitive deficits increase. The research did not confirm statistically significant differences in the quality of life of schizophrenics and the control group. The results do not demonstrate a significant difference in self-assessment of quality of life and cognitive functions in both schizophrenics and healthy people. The results also showed no relationship between age and quality of life.
Key words: Cognitive functions, Cognitive deficit, Quality of life, Schizophrenia

Nutritional recommendations and their implementation in patients with phenylketonuria

Abstrakt: Fenylketonúria je najčastejšie sa vyskytujúca porucha metabolizmu aminokyselín. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, liečba ktorého je celoživotná a vyžaduje dodržiavanie individuálnej diéty s obmedzením príjmu bielkovín. Zdravotná gramotnosť rodičov, ale aj samotného pacienta zohráva kľúčovú úlohu v oblasti manažmentu ochorenia, prevencie vzniku komplikácií a zlepšovania kvality života pacienta.
Kľúčové slová: Fenylketonúria. Zdravotná gramotnosť. Nízkobielkovinová diéta. Selfmonitoring.

Summary: Phenylketonuria most often occurs as a disorder of amino acid metabolism. It is an incurable disease, the treatment of which is lifelong and permanent treatment with limited intake. Health literacy of parents, but also of the patient himself, plays a key role in the management of diseases, prevention of complications and improvement of the patient's quality of life.
Keywords: Phenylketonuria. Health literacy. Low-protein diet. Self-monitoring.