Analysis of the impact of empathy on coping with stress in the medical profession

Abstrakt: Schopnosť porozumieť prežívaniu a perspektíve iných osôb predstavuje významný zdroj pri zvládaní profesionálne náročných situácií, keďže umožňuje zohľadňovať názory a postoje vychádzajúce aj z externého sociálneho kontextu. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať existenciu signifikantných vzťahov medzi empatiou a stratégiami zvládania náročných situácií v lekárskej profesii. Zber dát prebiehal prostredníctvom štandardizovaných psychodiagnostických nástrojov DE14 a Coping Strategy Indicator (CSI), ktoré vyplnilo 145 lekárov pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Výsledky poukázali na štatisticky významnú pozitívnu súvislosť medzi využívaním sociálnej opory a dimenziami empatie vnímavosť a otvorenosť, ako aj medzi stratégiou riešenia problémov a dimenziou otvorenosť. Zároveň bola identifikovaná významná negatívna korelácia medzi stratégiou vyhýbania sa a dimenziou otvorenosť.
Kľúčové slová: empatia, otvorenosť, riešenie problému, vnímavosť, vyhľadávanie sociálnej opory, vyhýbanie sa, zvládanie náročných situácií

Abstract: The ability to understand other people's experiences and perspectives is an important resource in coping with professionally demanding situations, as it allows for the consideration of opinions and attitudes based on external social contexts. The aim of this study was to investigate the existence of significant relationships between empathy and coping strategies in demanding situations in the medical profession. Data collection was carried out using the standardized psychodiagnostic tools DE14 and Coping Strategy Indicator (CSI), which were completed by 145 physicians working in healthcare facilities in the Slovak Republic. The results showed a statistically significant positive correlation between the use of social support and the dimensions of empathy, sensitivity, and openness, as well as between problem-solving strategies and the dimension of openness. At the same time, a significant negative correlation was identified between avoidance strategies and the dimension of openness.
Key words: empathy, openness, problem solving, perceptiveness, seeking social support, avoidance, coping with difficult situations

Úvod

Empatia predstavuje komplexnú psychologickú schopnosť jednotlivca porozumieť emocionálnym stavom iných osôb, zdieľať ich prežívanie a adekvátne naň reagovať, čím tvorí jeden zo základných pilierov sociálnych interakcií. Tento konštrukt zahŕňa tri navzájom prepojené dimenzie – kognitívnu, afektívnu a behaviorálnu. Kognitívna zložka empatie umožňuje identifikáciu a interpretáciu emócií druhého človeka, afektívna dimenzia sa vzťahuje na schopnosť emocionálnej rezonancie a behaviorálna empatia predstavuje aplikáciu týchto schopností v konkrétnom konaní. Práve behaviorálny aspekt empatie nadobúda mimoriadny význam v kontexte poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde sa empatické porozumenie premieta do praktických intervencií a profesionálneho správania zdravotníckeho pracovníka (Decety, 2025). Napriek tomu, že empatia je považovaná za nevyhnutnú súčasť klinickej praxe, súčasné teoretické prístupy zdôrazňujú, že nejde o jednotný ani statický konštrukt, ale o dynamickú schopnosť formovanú kontextuálnymi a situačnými faktormi a pozostávajúcu z viacerých vzájomne sa ovplyvňujúcich dimenzií (Gamble et al., 2024).

Význam empatie v zdravotnej starostlivosti je opodstatnený viacerými aspektmi. Predovšetkým tvorí základ starostlivosti orientovanej na pacienta, ktorá reflektuje jeho individuálne potreby, hodnoty a preferencie. Prostredníctvom empatického prístupu majú zdravotnícki pracovníci možnosť budovať kvalitné terapeutické vzťahy, založené na dôvere, rešpekte a otvorenej komunikácii. Takéto vzťahy zohrávajú kľúčovú úlohu v procese liečby, keďže pacienti, ktorí dôverujú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, majú tendenciu otvorenejšie zdieľať relevantné informácie, dôslednejšie dodržiavať odporúčané terapeutické postupy a aktívnejšie sa zapájať do starostlivosti o vlastné zdravie (Stewart et al., 2024). Z perspektívy pacientov sú obzvlášť pozitívne hodnotení tí lekári a zdravotnícki pracovníci, ktorí okrem vysokej odbornej kompetencie prejavujú úctivý a rešpektujúci spôsob komunikácie (Broadbridge et al., 2023). Takto formované vnímanie zdravotníckeho personálu zo strany pacientov sa premieta do vyššej miery dôvery, ktorá následne podporuje lepšiu adherenciu k liečebným odporúčaniam a zároveň prispieva k zvýšenej spokojnosti a aktívnemu zapojeniu pacientov do procesu zdravotnej starostlivosti (Arshad et al., 2024).

Okrem benefitov manifestujúcich sa vo vzťahu medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom zohráva empatia významnú úlohu aj pri zvládaní a riešení náročných situácií, ktoré sú inherentnou súčasťou lekárskej profesie. Prostredníctvom empatického prístupu dochádza k posilňovaniu medziľudských vzťahov na pracovisku, zvyšovaniu pracovnej spokojnosti a podpore emocionálnej odolnosti zdravotníckeho personálu. V kontexte zvládania záťažových situácií možno empatiu chápať ako osobný zdroj jednotlivca, ktorý má potenciál zlepšovať kvalitu vzťahov s pacientmi, posilňovať subjektívne prežívanie zmysluplnosti práce, avšak v prípade nedostatočnej regulácie môže zároveň prispievať k zvýšenej psychickej záťaži. Empirické výskumy poukazujú na to, že kognitívna dimenzia empatie je významne prepojená s aktívnymi copingovými stratégiami, ako je vyhľadávanie riešení a proaktívne zvládanie problémových situácií, zatiaľ čo zvýšená afektívna empatia a osobný distres sú asociované s emocionálnym vyčerpaním a vyšším rizikom syndrómu vyhorenia (Shoji et al., 2024).

Metodológia výskumu

Výskum bol koncipovaný ako kvantitatívna prierezová empirická štúdia, zameraná na skúmanie vzťahov medzi empatiou a spôsobmi zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii. Zber dát sa uskutočnil v časovom rozmedzí od januára do apríla 2024 prostredníctvom štandardizovaných výskumných nástrojov. Do výskumu bolo zahrnutých 145 lekárov pôsobiacich v rôznych typoch zdravotníckych zariadení na území Slovenskej republiky, ktorí dobrovoľne súhlasili s účasťou v štúdii a poskytli informovaný súhlas. Priemerný vek respondentov dosahoval 31 rokov, pričom priemerná dĺžka celkovej odbornej praxe predstavovala 5,73 roka. Respondenti zároveň uvádzali priemernú dĺžku pôsobenia na aktuálnom pracovisku 4,02 roka. Z hľadiska sociodemografickej štruktúry tvorili významnú časť výskumnej vzorky ženy (61 %). Viac než dve tretiny účastníkov pracovali na lôžkových oddeleniach nemocníc v systéme dvojzmennej prevádzky. Účastníci boli pred začatím zberu dát detailne informovaní o cieľoch, priebehu a význame štúdie. Účasť na výskume bola dobrovoľná a respondentom bola zaručená anonymita, ako aj dôverné spracovanie získaných údajov, ktoré boli využité výlučne na vedecko-výskumné účely.

Na zber dát boli využité štandardizované psychodiagnostické metódy, konkrétne dotazník DE14 a Coping Strategy Indicator (CSI). Uvedené nástroje boli doplnené o osobitnú časť zameranú na zisťovanie základných sociodemografických a pracovných charakteristík účastníkov výskumu. Zisťované premenné zahŕňali vek, pohlavie, najvyšší dosiahnutý stupeň vzdelania, celkovú dĺžku odbornej praxe, dobu pôsobenia na aktuálnom pracovisku, typ pracoviska, charakter zmenovej prevádzky a typ organizácie. Tieto údaje boli získané prostredníctvom vlastného súboru položiek tvoriacich samostatnú časť výskumného nástroja.

Dotazník DE14 (Tišanská, Kožený, 2012) je zameraný na hodnotenie empatického správania v širšom, všeobecnom kontexte. Úroveň empatie je v ňom operacionalizovaná prostredníctvom troch hlavných dimenzií. Prvou z nich je vnímanlivosť (VN), ktorá reflektuje tendenciu jednotlivca kontinuálne rozvíjať svoj kognitívny a emocionálny potenciál, a to nielen prostredníctvom formálnych foriem vzdelávania, ale aj prostredníctvom alternatívnych a neformálnych edukačných zdrojov vrátane observačného učenia. Druhou posudzovanou dimenziou je otvorenosť (OT), charakterizovaná ochotou jednotlivca prehodnocovať zaužívané vzorce myslenia a správania, ako aj schopnosťou prijímať nové podnety vychádzajúce zo sociálne alebo kultúrne odlišného prostredia. Treťou dimenziou je rešpekt (RE), ktorý vyjadruje mieru akceptácie iných osôb, ich názorov, postojov a presvedčení. Respondenti vyjadrujú mieru súhlasu s jednotlivými tvrdeniami prostredníctvom sedembodovej Likertovej škály, v rozpätí od 1 – rozhodne nesúhlasím po 7 – rozhodne súhlasím. Dotazník CSI – Coping Strategy Indicator (Amirkhan, 1990) obsahuje 33 položiek, ktoré sa vzťahujú k rôznym spôsobom zvládania záťažových situácií. Respondenti si v úvodnej časti dotazníka predstavili a stručne opísali konkrétnu náročnú situáciu, ku ktorej sa následne viazali jednotlivé položky. Otázky dotazníka smerujú do troch subškál reprezentujúcich stratégie zvládania stresu: vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému a vyhýbanie sa. Odpovede respondentov boli zaznamenávané na štvorbodovej Likertovej škále (1 – áno, 2 – skôr áno, 3 – skôr nie, 4 – nie).

Získané údaje boli podrobené štatistickému spracovaniu a analýze s využitím programov PSPP (verzia 25) a Microsoft Excel. V rámci deskriptívnej analýzy boli aplikované základné opisné štatistické postupy, zahŕňajúce výpočet absolútnych a relatívnych hodnôt (N, %), ukazovateľov centrálnej tendencie reprezentovaných aritmetickým priemerom (M) a miery variability vyjadrenej smerodajnou odchýlkou (SD). Zároveň boli stanovené minimálne a maximálne hodnoty analyzovaných premenných. Na posúdenie vzťahov medzi premennými bola využitá neparametrická korelačná metóda Spearmanovho korelačného koeficientu. Štatistická významnosť výsledkov bola hodnotená pri stanovenej hladine významnosti α = 0,05.

Posúdenie vzťahu medzi mierou empatie a spôsobmi zvládania náročných situácií

V rámci korelačných analýz bol skúmaný vzťah medzi mierou empatie a preferovanými spôsobmi zvládania záťažových situácií. Prehľad dosiahnutých výsledkov je uvedený v tabuľke 1. Analýza preukázala existenciu viacerých štatisticky významných vzťahov medzi vybranými premennými.

Signifikantná kladná súvislosť bola identifikovaná medzi využívaním sociálnej opory ako copingovej stratégie a dimenziami empatie vnímavosť (r = 0,168; p < 0,05) a otvorenosť (r = 0,360; p < 0,01). Tento výsledok naznačuje, že respondenti, ktorí sa v náročných situáciách častejšie opierajú o sociálnu podporu, vykazujú vyššiu mieru schopnosti vnímať potreby a perspektívy druhých, ako aj väčšiu otvorenosť voči odlišným názorom a postojom.
Ďalej bol zistený štatisticky významný pozitívny vzťah medzi stratégiou riešenia problémov a dimenziou otvorenosť (r = 0,277; p < 0,01), čo poukazuje na to, že jedinci preferujúci aktívne a analytické prístupy k riešeniu záťažových situácií sú zároveň otvorenejší alternatívnym pohľadom a možnostiam interpretácie problémov.

Naopak, medzi stratégiou vyhýbania sa a dimenziou otvorenosť bola zistená významná záporná korelácia (r = −0,281; p < 0,01). Tento vzťah indikuje, že vyššia miera využívania vyhýbavých copingových stratégií je spojená s nižšou úrovňou otvorenosti voči novým podnetom a perspektívam.

Tabuľka 1. Korelačná analýza medzi mierou sociálnej inteligencie a spôsobmi zvládania náročných situácií

**. Correlation is significant at the 0.01 level (2-tailed).
*. Correlation is significant at the 0.05 level (2-tailed).

Diskusia

Výsledky nášho skúmania vzťahu medzi empatiou a stratégiami zvládania záťaže v lekárskej profesii sa zbiehajú s narastajúcim súborom dôkazov, že kvalita vzťahu pacient–klinický pracovník a osobný coping zdravotníkov významne ovplyvňujú nielen ich pracovnú pohodu, ale aj pacientsky outcome. Viaceré výskumy realizované medzi zdravotníckymi pracovníkmi jednoznačne preukazujú, že vyššia úroveň empatie súvisí s adaptívnejšími stratégiami zvládania stresu a s nižšou mierou vyhorenia. V štúdii Shoji, et al. (2024) u japonských zdravotníkov (lekári, sestry, medici) sa ukázalo, že kognitívna empatia bola pozitívne asociovaná s aktívnym zvládaním stresu a lepšou kvalitou profesionálneho života, zatiaľ čo osobný distres súvisel s vyšším vyhorením a so zvýšeným používaním menej funkčných copingových stratégií. Podobné výsledky priniesli výskumy realizované v období pandémie COVID 19. Zdravotníci s vyššou empatiou a zároveň so schopnosťou regulovať vlastný distres častejšie využívali problémovo orientované copingové stratégie, zatiaľ čo vyhýbavé stratégie boli spojené s nižšou empatiou a vyšším psychickým vyčerpaním (Calegari, J. G. et al., 2022). V štúdii Abou Hashish, Atalla, (2023) realizovanej medzi zdravotnými sestrami v univerzitnej nemocnici s využitím dotazníka CSI spolu s meraním profesionálnej kvality života boli zistené pozitívne korelácie medzi stratégiami zameranými na riešenie problému a hľadanie sociálnej opory a súcitom. Ďalším zistením bolo, že vyhýbavé stratégie boli významne asociované s únavou a emocionálnym vyčerpaním. Tieto zistenia poukazujú na to, že copingové stratégie zachytené pomocou CSI sú úzko prepojené s emocionálnymi aspektami profesionálneho fungovania, ktoré sú priamo späté s empatiou. Veľká longitudinálna štúdia publikovaná v JAMA Network Open preukázala, že pacienti liečení lekármi s vysokou úrovňou empatie, dosahovali lepšie dlhodobé zdravotné výsledky. Autori zároveň poukazujú na to, že empatický prístup môže znižovať konflikty, zlepšovať komunikáciu a tým znižovať emocionálnu záťaž lekára, čo vytvára priaznivé podmienky pre adaptívny coping (Licciardone, et al., 2024).

Záver

Empatia predstavuje komplexnú schopnosť vnímať a porozumieť emocionálnemu prežívaniu druhých, ako aj adekvátne naň reagovať. Táto senzitivita voči perspektíve iných osôb umožňuje jednotlivcom v náročných a problémových situáciách uplatňovať také stratégie riešenia, ktoré reflektujú názory, postoje a preferencie ostatných aktérov. V dôsledku toho dochádza k posunu od rigidných a jednostranných prístupov k flexibilnému hľadaniu konsenzuálnych a spoločensky akceptovateľných riešení.

Na základe existujúcich teoretických východísk a empirických zistení možno konštatovať, že vyššia úroveň empatie, osobitne jej kognitívnej zložky, je dlhodobo a konzistentne spájaná s využívaním funkčných copingových stratégií, ako sú riešenie problémov a vyhľadávanie sociálnej opory. Naopak, osobný distres predstavuje maladaptívnu dimenziu empatie, ktorá je asociovaná s uprednostňovaním vyhýbavých foriem zvládania stresu a so zvýšeným rizikom syndrómu vyhorenia.

Autorka: PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika,Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

ABOU HASHISH, Ebtsam Aly – ATALLA, Amal Diab Ghanem. 2023. The relationship between coping strategies, compassion satisfaction, and compassion fatigue. In SAGE Open Nursing. ISSN 2377-9608, 2023, roč. 9, s. 1–11.

AMIRKHAN, H. James. 1990. Factor analytically derived measure of coping: The coping strategy indicator. In Journal of Personality and Social Psychology. ISSN 1066-1074, 1990, roč. 59, č. 5, s. 168-172.

ARSHAD, Maham, et al. 2024. Mediating role of physician’s empathy between physician’s communication and patient satisfaction. In Journal of Family Medicine and Primary Care. ISSN 2249-4863, 2024, roč. 13, č. 4, s. 1530–1534.

BROADBRIDGE, Elizabeth, et al. 2023. The influence of perceived provider empathic communication on disclosure decision-making. In Health Communication. ISSN 1041-0236, 2023. roč. 39, č. 9, s. 1807–1824.

CALEGARI, Jessica Graziella. et al. 2022. Coping strategies and professional quality of life during COVID-19. In Journal of Nursing Management. ISSN 0966-0429, 2022, roč. 30, č. 8, s. 4054–4063.

DECETY, Jean – LI, Joanna. 2025. The value of empathy in medical practice: A neurobehavioral perspective. In Social Sciences & Humanities Open. ISSN 2590-2911, 2025. č. 12.

GAMBLE, R. S. et al., 2024. The role of external factors in affect-sharing and their neural bases. In Neuroscience & Biobehavioral Reviews. ISSN 0149-7634, 2024, roč. 157, Article 105540.

LICCIARDONE, Jan, et al. 2024. Physician empathy and chronic pain outcomes. In JAMA Network Open. ISSN 2574-3805, 2024, roč. 7, č. 4, e246026.

SHOJI, Kotaro, et al., 2024. Empathy and coping strategies predict quality of life in Japanese healthcare professionals. In Behavioral Sciences. ISSN 2076-328X, roč. 14, č. 5, s. 400.
STEWART, Moira, et al. 2024. Patient-Centered Medicine: Transforming the Clinical Method. Boca Raton: CRC Press, 362 s. ISBN 978-1-003-39467-9.

TIŠANSKÁ, Lýdie – KOŽENÝ, Jiří. 2012. Vývoj a psychometrická analýza dotazníku empatie DE14. In Československá psychologie. ISSN 1804-6436, 2012, roč. 56, č. 2, s. 121–135.