Coping strategies in the medical profession and their differentiation according to socio-demographic factors

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať rozdiely v stratégiách zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii v kontexte vybraných sociálno-demografických premenných. Výskum mal deskriptívny, prierezový a kvantitatívny charakter a zameral sa na identifikáciu faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať preferované copingové mechanizmy zdravotníckych pracovníkov. Výsledky ukázali, že pohlavie predstavuje najvýraznejší diferenciálny faktor v spôsobe zvládania záťaže. Mann-Whitneyho U-testom boli potvrdené štatisticky významné rozdiely v dvoch copingových stratégiách: sociálnej opore (p = ,024) a v riešení problémov (p = ,040), ktoré boli častejšie preferované ženami. V našom výskume organizácia práce a úroveň formálneho vzdelania nevykazovali signifikantné rozdiely. Zistenia poukazujú na potrebu zohľadniť rodové špecifiká pri návrhu intervencií zameraných na podporu duševnej pohody zdravotníkov. Interpretácia výsledkov je však limitovaná tým, že dáta odrážajú charakteristiky konkrétnej výskumnej vzorky a nemožno ich generalizovať na širšiu populáciu.
Kľúčové slová: lekárska profesia, pohlavie, sociálno-demografické charakteristiky, záťaž, zvládanie

Abstract: The aim of the study was to analyze differences in coping strategies in stressful situations in the medical profession in the context of selected socio-demographic variables. The research was descriptive, cross-sectional, and quantitative in nature and focused on identifying factors that may influence the preferred coping mechanisms of healthcare professionals. The results showed that gender is the most significant differential factor in the way stress is coped with. The Mann-Whitney U test confirmed statistically significant differences in two coping strategies: social support (p = .024) and problem solving (p = .040), which were more frequently preferred by women. In our research, work organization and level of formal education did not show significant differences. The findings point to the need to take gender specifics into account when designing interventions aimed at promoting the mental well-being of healthcare professionals. However, the interpretation of the results is limited by the fact that the data reflect the characteristics of a specific research sample and cannot be generalized to the wider population.
Key words: medical profession, gender, socio-demographic characteristics, stress, coping

Multifaktoriálny rámec zvládania stresu u lekárov

Zvládanie (coping) je bežnou súčasťou takmer každého povolania. Obzvlášť profesie, ktorých základom sú interpersonálne situácie, si vyžadujú vysokú úroveň schopnosti zvládať náročné situácie. Predovšetkým práca v zdravotníctve je náročná najmä z toho dôvodu, že jej úspech a dosahovanie cieľov je determinované schopnosťou zdravotníckych pracovníkov efektívne riešiť sociálne situácie. Práca zdravotníckych pracovníkov sa zakladá na odbornosti, altruizme a schopnosti adekvátne reagovať v každej situácii. Lekári sú tí zdravotníci, ktorí sú mnoho krát vystavení mnohým náročným situáciám, nakoľko práve oni sú často prvými oznamovateľmi emocionálne náročných negatívnych správ, v rámci ktorých často dochádza k vzniku náročných situácií. Zvládanie záťaže v lekárskej profesii je ovplyvňované kombináciou individuálnych (vek, pohlavie, osobnostné črty atď.) a organizačno kontextových faktorov (typ pracoviska, pracovná záťaž, zmenovosť). V tejto súvislosti Obeng Nkrumah et al., (2025) uvádzajú výsledky súhrnných prehľadov ukazujúce široké rozpätie prevalencie vyhorenia, depresie a úzkosti u lekárov, pričom v týchto prehľadoch práve demografické premenné (najmä pohlavie a vek) a charakteristiky práce výrazne korelujú s výberom copingových stratégií. Aj iní autori (Yan, et al., 2023, Peng, et al., 2022) prezentujú zistenia, že demografické premenné, ako je vek, pohlavie, vzdelanie, rodinný stav, miesto bydliska a profesionálne zázemie, preukázateľne ovplyvňujú odolnosť a oblasti kvality života zdravotníckych pracovníkov. Empirické zistenia Crisana, Pop, Stretea, et al., (2024) poukazujú na skutočnosť, že ženy lekárky častejšie vnímajú vyššiu psychickú záťaž a zároveň upozorňujú na niektoré štúdie, v ktorých sa líši preferencia typov copingových stratégií na základe pohlavia (napr. častejšie využívanie emocionálnej podpory u žien a nižšie u mužov). Spomínané výskumy tieto výsledky vysvetľujú tým, že ženy lekárky spravidla uvádzajú vyššiu emocionálnu záťaž a väčšiu potrebu emocionálnej opory, zatiaľ čo muži častejšie preferujú racionálne zvládacie stratégie. Rozdiely však nemožno interpretovať normatívne, ale v kontexte rozdielnych sociálnych rolí a očakávaní. Výsledky prehľadov iných autorov (Puia et al., 2025) popisujú zvládanie v problémových situácií z hľadiska veku, kariérneho štádia a učenie sa cope skills, kde mladší lekári sú vystavení prudkým prechodom medzi úlohami lekárskej praxe a vyššej neistote. Literatárne prehľady spomínaných autorov naznačujú, že s rastúcou praxou sa profil copingových stratégií stabilizuje smerom k adaptívnejším formám (napr. aktívny coping, pozitívne náprava doterajších krokov), kým v skorých kariérnych štádiách môžu mladí lekári preferovať viac vyhýbavých stratégií.

Znamená to, že s rastúcimi pracovnými skúsenosťami majú lekári tendenciu vykazovať vyššiu mieru sebaistoty a efektívnejšie stratégie zvládania záťaže, zatiaľ čo mladší lekári častejšie deklarujú potrebu podpory a väčšiu citlivosť na stres. Frias et al. (2025) poukazujú na organizačný kontext práce (nemocnica vs. ambulancia, verejný vs. súkromný sektor, prítomnosť nepretržitej/zmenovej prevádzky), kde uvádzajú, výstupy porovnávacích štúdií, ktoré naznačujú, že zdravotníci v rôznych sektoroch používajú odlišné copingové prístupy, hoci základná psychická odolnosť sa medzi sektormi nemusí významne líšiť. Spomínaní autori ďalej uvádzajú, že typ organizácie (napr. nemocnica vs. ambulancia) a práca v zmenovej prevádzke významne ovplyvňujú celkovú mieru psychickej záťaže. Lekári pracujúci v nepretržitých prevádzkach sú vystavení vyššiemu riziku stresu a emocionálneho vyčerpania, čo sa následne premieta aj do ich schopnosti manažovať náročné situácie.

Naopak, stabilnejší pracovný rytmus (napr. práca v ambulancii) podľa spomínaných štúdií podporuje lepšiu reguláciu stresu. Niektorí autori popri socio-demografii a organizácii práce posudzovali zvládanie aj z hľadiska kultúrneho a hodnotového pohľadu (napr. spiritualita/religiozita), ktoré boli v niektorých kontextoch vnímané ako významná opora pri riešení náročných a emocionálne vypätých situácií (Ahmad et al., 2025).

Na základe analyzovaných sociálno-demografických premenných možno konštatovať, že schopnosť lekárov zvládať a riešiť náročné pracovné situácie nie je homogénna, je mnoho krát determinovaná viacerými charakteristikami, najmä vekom, pohlavím, typom zdravotníckej organizácie ako aj organizácie práce. Celkovo možno konštatovať, že zvládanie náročných situácií v lekárskej praxi je komplexne podmienené kombináciou individuálnych a organizačných faktorov. Identifikácia týchto rozdielov môže prispieť k lepšiemu nastaveniu podporných opatrení, napríklad formou psychoedukácie, intervencií zameraných na zvládanie stresu alebo systémových zmien v organizácii práce.

Metodologický rámec analýzy variabilít v mechanizmoch zvládania stresových situácií u lekárov podľa vybraných sociálno-demografických charakteristík

Realizovaný výskum mal deskriptívny, prierezový a kvantitatívny dizajn. Zameral sa na analýzu stratégií zvládania záťaže v lekárskej profesii a na identifikáciu ich variácií v závislosti od vybraných sociálno-demografických charakteristík. Hlavným cieľom štúdie bolo preskúmať rozdiely v preferovaných copingových mechanizmoch zdravotníckych pracovníkov v kontexte rôznych sociálno-demografických faktorov.

Výskumnú vzorku tvorilo 145 zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich v lekárskej profesii. Respondenti predstavovali rôznorodú skupinu z hľadiska veku, dĺžky odbornej praxe, pracovného zaradenia aj organizačného kontextu, čo umožnilo analyzovať rozdiely v copingových stratégiách naprieč viacerými socio-demografickými premennými.

Priemerný vek účastníkov bol 30,93 roka (SD = 4,69), pričom vekové rozpätie sa pohybovalo od 25 do 55 rokov. Celková dĺžka odbornej praxe sa pohybovala medzi 1 až 30 rokmi, s priemernou hodnotou 5,73 roka (SD = 5,29). Dĺžka pôsobenia na aktuálnom pracovisku sa pohybovala v intervale 1 až 15 rokov, priemerne 4,02 roka (SD = 3,15). Tieto údaje predstavujú pestrú kombináciu začínajúcich, stredne skúsených aj dlhšie pôsobiacich zdravotníkov.

Analýza sa zamerala na posúdenie odlišností v copingových mechanizmoch u lekárov v kontexte rôznych socio-demografických premenných. Na štatistické vyhodnotenie týchto rozdielov boli aplikované neparametrické testy Mann–Whitney U a Kruskal–Wallis. Zozbierané údaje boli štatisticky spracované a analyzované pomocou softvérov PSPP verzia 25 a Microsoft Excel.

Analýza výsledkov
Posúdenie rozdielov v copingových stratégiách medzi pohlaviami

Na posúdenie rozdielov v copingových stratégiách medzi pohlaviami bol použitý Mann-Whitneyho U-test. Analýza ukázala štatisticky významné rozdiely medzi oboma pohlaviami v dvoch stratégiách – sociálnej opore (p = ,024) a riešení problémov (p = ,040), ktoré boli preferované predovšetkým ženským pohlavím. Prehľad výsledkov je uvedený v tabuľke 1 a doplňujúce deskriptívne charakteristiky sa nachádzajú v tabuľke 2. Výskum potvrdil, že ženy častejšie využívajú sociálnu oporu a stratégiu riešenia problémov v porovnaní s mužmi.

Tabuľka 1. Rozdiely medzi spôsobmi zvládania náročných situácií v lekárskej profesii a pohlavím

Tabuľka č.2. Popis deskriptívnych charakteristík

Posúdenie rozdielov v copingových stratégiách vzhľadom na typ organizácie

Na overenie rozdielov medzi typom organizácie, v ktorej respondenti pracujú, a používanými copingovými stratégiami bol rovnako použitý Mann-Whitneyho U-test. Výsledky analýzy, prezentované v tabuľke 3, nepreukázali žiadne štatisticky významné rozdiely medzi skupinami.

Tabuľka 3. Rozdiely medzi spôsobmi zvládania náročných situácií v lekárskej profesii a typom organizácie

Posúdenie rozdielov v copingových stratégiách vzhľadom na zmenovú prevádzku

Prostredníctvom Mann-Whitneyho U-testu sme skúmali, či sa používanie stratégií zvládania náročných situácií líši v závislosti od toho, či respondenti pracujú v zmenovej alebo nezmenovej prevádzke. Výsledky uvedené v tabuľke 4, nepreukázali žiadne štatisticky významné rozdiely medzi sledovanými skupinami.

Tabuľka 4 Rozdiely medzi spôsobmi zvládania náročných situácií v lekárskej profesii a zmenovou prevádzkou

Posúdenie rozdielov v copingových stratégiách vzhľadom na úroveň dosiahnutého vzdelania

Na analýzu rozdielov medzi úrovňou vzdelania respondentov a ich preferenciami v používaní stratégií zvládania náročných situácií bol využitý Kruskal-Wallisov test. Výsledky, ktoré sú prezentované v tabuľke 5, nepreukázali žiadne štatisticky významné rozdiely medzi porovnávanými skupinami.

Tabuľka 5. Rozdiely medzi spôsobmi zvládania náročných situácií v lekárskej profesii a typom organizácie

Zhrnutie analýzy

Komplexná analýza rozdielov v stratégiách zvládania náročných situácií v lekárskej profesii priniesla viacero dôležitých poznatkov. Z hodnotených premenných – pohlavie, typ organizácie, zmenová prevádzka a dosiahnuté vzdelanie – sa v našej štúdii ako štatisticky významný ukázal iba faktor pohlavia. Mann-Whitneyho U-test poukázal na významné rozdiely v dvoch copingových stratégiách: sociálnej opore a riešení problémov, pričom ženy využívali tieto stratégie signifikantne častejšie než muži. Tento výsledok naznačuje, že ženy sú vo väčšej miere orientované na aktívne vyhľadávanie opory a konštruktívne riešenie záťažových situácií. Naopak, pri ostatných analyzovaných premenných – type organizácie, zmenovej prevádzke a úrovni vzdelania – výskum nepreukázal žiadne štatisticky významné rozdiely v používaní stratégií zvládania náročných situácií. Výsledky získané pomocou Mann-Whitneyho U-testu (pri type organizácie a zmenovej prevádzke) a Kruskal-Wallisovho testu (pri úrovni vzdelania) potvrdzujú, že tieto premenné pravdepodobne nezohrávajú kľúčovú úlohu v preferencii copingových stratégií zdravotníkov.

Diskusia

Výskum bol zameraný na preskúmanie rozdielov v používaní stratégií zvládania záťažových situácií v lekárskej praxi v súvislosti so sociálno-demografickými faktormi. Z analyzovaných premenných – pohlavie, typ organizácie, zmenová prevádzka a úroveň vzdelania – sa v našom výskume ako štatisticky významný ukázal iba faktor pohlavia. Mann-Whitneyho U-testom boli potvrdené štatisticky významné rozdiely v dvoch copingových stratégiách: sociálnej opore (p = 0,024) a v riešení problémov (p = 0,040). Ženy využívali tieto stratégie častejšie než muži. Tento výsledok je v súlade s výskumom Czepiel, McCormack, da Sliva (2024), ktorý ukazuje, že ženy prirodzene inklinujú k využívaniu sociálnej opory a majú väčšiu tendenciu voliť „tend-and-befriend“ copingovú reakciu, založenú na vyhľadávaní podpory a budovaní sociálnych väzieb. Aktuálne štúdie v zdravotníckych profesiách rovnako potvrdzujú, že ženy prežívajú vyššiu úroveň psychického zaťaženia a častejšie siahajú po sociálnej opore alebo aktívnych stratégiách zvládania stresu. Medzinárodné výskumy ukazujú, že zdravotníčky boli aj počas zvýšených záťažových období (napr. COVID-19) vystavené väčšiemu počtu stresorov, čo podporuje ich intenzívnejšie využívanie adaptívnych copingových mechanizmov (Czepiel, McCormack, da Sliva, 2024).

Naopak, pri premenných typ organizácie, zmenová prevádzka a úroveň dosiahnutého vzdelania výskum nezistil žiadne štatisticky významné rozdiely v používaní copingových stratégií. To naznačuje, že štrukturálne alebo organizačné podmienky v zdravotníckych zariadeniach v našom výskume nemali výrazný vplyv na výber stratégií zvládania záťaže. Tento trend korešponduje so štúdiou Jin, Ni, Wang (2025), ktorej výsledky poukazujú, že hoci pracovné podmienky ovplyvňujú celkovú úroveň stresu, konkrétny typ využívaných copingových stratégií súvisí skôr s individuálnymi než s organizačnými faktormi.

Podobne aj úroveň vzdelania neovplyvnila vo vašom výskume výber copingových mechanizmov. Guraya, et al., (2025) uvádzajú, že copingové stratégie u zdravotníkov sa formujú najmä prostredníctvom osobnostných charakteristík, pracovnej expozície stresu a emocionálnej odolnosti, nie formálnym akademickým vzdelaním.

Jin, Ni, Wang (2025) zdôrazňujú význam adaptívnych copingových stratégií pri zmierňovaní dopadov stresu na duševné zdravie. Výsledky výskumov týchto autorov potvrdzujú sa, že pozitívne copingové stratégie, ako sú aktívne riešenie problémov či plánovanie, dokážu efektívne redukovať negatívne psychické dopady práce v zdravotníctve. Autori Czepiel, McCormack, da Sliva, (2024) uvádzajú, že emocionálna podpora zohráva zásadnú úlohu v prevencii pred vyhorením, čo je v súlade s našim zistením, že ženy túto stratégiu využívajú častejšie.

Záver

Výsledky štúdie poukazujú na to, že medzi skúmanými sociálno-demografickými premennými je pohlavie najvýraznejším faktorom ovplyvňujúcim spôsoby zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii. Naopak, organizácia práce ani úroveň formálneho vzdelania sa nepreukázali ako determinanty významne diferencujúce copingové stratégie zdravotníkov. Tieto poznatky môžu prispieť k cielenejšiemu nastavovaniu podporných intervencií zameraných na duševnú pohodu zdravotníckych pracovníkov. Uvedené zistenia je však potrebné interpretovať s ohľadom na to, že sú viazané na charakteristiky analyzovanej vzorky a nie je ich možné všeobecne aplikovať na širšiu populáciu.

Kontakt: PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov
AHMAD, Bilal. et al. 2025. Coping strategies and resilient behavior among frontline healthcare workers: A scoping review. In Dialogues in Health. ISSN 2772-6533, 2025, roč. 7, 100252.

AMIRKHAN, H. James. 1990. Factor analytically derived measure of coping: The coping strategy indicator. In Journal of Personality and Social Psychology. ISSN 1066-1074, 1990, roč. 59, č. 5, s. 168-172.

CRISAN, Cătălina Angela, POP, Răzvan, STRETEA, Roland. et al. 2024. Coping strategies, resilience and quality of life: reaction to the COVID 19 pandemic among Romanian physicians. In Human Resources for Health. ISSN 1478-4491, 2024, roč. 22, s. 28.

CZIEPEL, Diana, McCORMACK, Clare, da SILVA, Andréa, et al. 2024. Inequality on the frontline: A multi country study on gender differences in mental health among healthcare workers during the COVID 19 pandemic. Cambridge Prisms. In Global Mental Health. ISSN 2054-4251, 2024, roč. 11, e34.

FRIAS, Cindy. et al., 2025. Strategies to support the mental health and well-being of health and care workforce: a rapid review of reviews. In Frontiers in medicine. ISSN 2296-858X, roč. 12, 1530287.

GURAYA, Salman Yúsuf, DIAS, Jacqueline Maria ELADL, Mohamed Ahmed. et al. 2025. Unfolding insights about resilience and its coping strategies by medical academics and healthcare professionals at their workplaces: a thematic qualitative analysis. In BMC Medical Education. ISSN 1472-6920, 2025, roč. 25, s. 177.

JIN, Fubi.; NI, Shaomei.; WANG, Lin. 2025. Occupational stress, coping strategies, and mental health among clinical nurses in hospitals: a mediation analysis. In Frontiers in Public Health. ISSN 2296-2565, 2025, roč. 13.

OBENG, Nkrumah, et al. 2025. Prevalence and correlates of depression, anxiety, and burnout among physicians and postgraduate medical trainees: a scoping review of recent literature. In Frontiers in Public Health. ISSN 2296-2565, 2025, roč. 13.

PENG, Junjie, WU, Wing, DOOLAN, Georgia. et al. 2022. Marital status and gender differences as key determinants of COVID 19 impact on wellbeing, job satisfaction and resilience in health care workers and staff working in academia in the UK during the first wave of the pandemic. In Frontiers in Public Health. ISSN 2296-2565, 2022, roč. 10, 928107.

PUIA, Aida, POP, Sorina, MANZAT, Bianca. et al. 2025. Coping strategies among healthcare workers during the COVID 19 pandemic: Emotional responses, challenges, and adaptive practices. In Medicina. ISSN 1648-9144, 2025, roč. 61, č. 2, s. 311.

YAN, Jiaran.; WU, Chao.; LIU, Yu. et al. 2023. Influencing factors of quality of life among front line nurses who collected nucleic acid samples during COVID 19: a path analysis. In Frontiers in Public Health. ISSN 2296-2565, 2023, roč. 10, č. 11, 1154725.