Support Measures as a Tool for Implementing Inclusive Practices in Slovak Education

Abstrakt: Podporné opatrenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri odstraňovaní bariér v učení, no ich implementácia v pedagogickej praxi prináša viaceré výzvy. Cieľom príspevku je priblížiť podporné opatrenia ako praktický nástroj podpory inkluzívneho vzdelávania v materských, základných a stredných školách. Príspevok vychádza z aktuálnych legislatívnych zmien a približuje systém podporných opatrení vrátane jednotlivých úrovní podpory a možností ich uplatnenia v praxi školy. Súčasťou je aj reflexia prvých skúseností z implementácie, poukazujúca na ich prínosy, ale aj limity, ako sú administratívna záťaž, nedostatok odborných zamestnancov či nejednotnosť postupov. V závere zdôrazňujeme potrebu systematickej podpory škôl pri zavádzaní podporných opatrení ako nástroja inkluzívneho prístupu ku všetkým žiakom.
Kľúčové slová: Inkluzívne vzdelávanie, podporné opatrenia, špeciálny pedagóg, školská inklúzia, základná škola

Abstract: Support measures play a key role in removing barriers to learning, but their implementation in educational practice presents several challenges. The aim of this paper is to present support measures as a practical tool for promoting inclusive education in preschools and elementary schools. The paper is based on current legislative changes and describes the system of support measures, including the different levels of support and possibilities for their application in school practice. It also includes a reflection on initial experiences with implementation, highlighting both their benefits and limitations, such as administrative burden, a shortage of specialized staff, and inconsistent procedures. In conclusion, we emphasize the need for systematic support for schools in implementing support measures as a tool for an inclusive approach to all students.
Key words: Inclusive education, support measures, special education teacher, school inclusion, elementary school

Úvod

V posledných rokoch dochádza v slovenskom školstve k významným zmenám v oblasti podpory žiakov. Podporné opatrenia predstavujú v súčasnej školskej legislatíve významný nástroj, keďže prispievajú k menej stigmatizujúcemu vnímaniu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj tým, že je možné ich využiť pre všetkých žiakov. Reinterpretáciou a redefinovaním systému podpory sa, podľa nového Zákona č. 182/2023 Z. z. k Zákonu č. 245/2008 Z. z v zmysle ustanovenia § 145a Školského zákona s účinnosťou od 1. septembra 2023, upravili podmienky poskytovania pomoci žiakom tak, aby bola pomoc dostupná v rámci inkluzívneho modelu všetkým žiakom, ktorí ju potrebujú, či už zo strany školy alebo poradenského zariadenia. Cieľom článku je priblížiť možnosti uplatnenia legislatívnych zmien v praxi inkluzívneho vzdelávania, keďže podporné opatrenia umožňujú adresne a flexibilne poskytnúť dieťaťu či žiakovi cielenú a na jeho individuálne potreby zameranú pomoc vo výchovno-vzdelávacom procese. Podporné opatrenia sú zároveň praktickým nástrojom inklúzie, ktorá sa takto stáva dostupnou každému, kto ju v školskom prostredí potrebuje, teda nie je zameraná len na žiakov so zdravotným znevýhodnením. V závere sumarizujeme limity a ohrozenia, ktoré sprevádzajú ich uplatňovanie.

Teoreticko-legislatívne východiská súčasnej koncepcie inkluzívneho vzdelávania

Školy sú prirodzene vystavené tlaku externého prostredia, ktorý ovplyvňuje ich fungovanie aj nastavovanie vnútorných procesov. Ide najmä o kontrolné a hodnotiace mechanizmy, akými sú činnosť školskej inšpekcie, celonárodné testovanie či smerovanie vzdelávacej politiky (Booth, 2019). Tieto faktory môžu významne ovplyvňovať mieru pripravenosti školy reagovať na rozmanité potreby detí a žiakov a zároveň vytvárať podmienky pre rovnosť príležitostí.

Jednou z kľúčových priorít slovenského školstva je inklúzia, ktorá je od roku 2022 zakotvená aj v platnej legislatíve Slovenskej republiky (Zákon č. 245/2008 Z. z.). Inkluzívnu školu môžeme chápať ako prostredie, v ktorom je možné rozvíjať spoločnú výchovu a vzdelávanie všetkých detí a žiakov na základe rovnosti príležitostí, rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí, pričom podstatnou súčasťou je aj podpora aktívneho zapájania do školských činností (Bezáková a kol., 2022). Preto si uplatňovanie inkluzívneho prístupu vyžaduje zmenu vnímania žiaka učiteľom, úpravu organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, ako aj budovanie rešpektujúcej školskej kultúry. V praxi sa spája s vytváraním takých podmienok, aby sa všetci žiaci cítili prijímaní a rešpektovaní, a to aj napriek odlišnostiam vyplývajúcim z jazykového, kultúrneho či sociálno-ekonomického zázemia.

Inkluzívny prístup je súčasťou platnej legislatívy Slovenskej republiky a je ukotvený vo viacerých právnych predpisoch. K dokumentom, ktoré vytvárajú rámec pre inkluzívne prostredie, patrí Ústava Slovenskej republiky Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Uvedené dokumenty vytvárajú rámec pre vytvorenie inkluzívneho prostredia, avšak upozorňujú aj na ich nejasné jazykové prepojenie, vzhľadom na viaceré oblasti, ktorých sa týkajú (Koštrnová, a kol., 2020).

Z pohľadu konkrétnej podpory žiakov má zásadný význam novela Školského zákona, v ktorej sú tieto podporné opatrenia definované. Podľa § 145a: „Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti“. Od 1. septembra 2023 sa upravili podmienky poskytovania pomoci žiakom tak, aby bola dostupná v rámci inkluzívneho modelu všetkým žiakom, ktorí ju potrebujú, a to zo strany školy alebo poradenského zariadenia (Zákon č. 182/2023 Z. z.; č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní).

Podporné opatrenia ako implementačný nástroj inklúzie v praxi školy

Slovenská republika sa pri tvorbe podporných opatrení najviac inšpirovala Českou republikou, ktorá ho zaviedla od 1. septembra 2016 v rámci novely Školského zákona (561/2004 Sb.). Základná filozofia oboch systémov vychádza z novely Fínskeho zákona o základnom vzdelávaní, ktorý v rámci reformy v roku 2010 vytvoril trojstupňovú podporu: všeobecnú, intenzívnejšiu a špeciálnu podporu (Basic Education Act 628/1998). Podnetom bol aj portugalský model, ktorý je charakteristický vysokou mierou inkluzívneho prístupu a nekategorizujúcim systémom podpory žiakov. Podpora žiakov je v ňom diferencovaná do troch úrovní (základná, výberová a cielená), pričom cieľom systému je reagovať na potreby žiakov bez ich formálneho zaraďovania do kategórií podľa druhu zdravotného znevýhodnenia. V rámci reformy z roku 2018 (Decreto-Lei č. 54/2018) boli na školách vytvorené podporné pedagogické tímy, ktoré tvoria odborníci z oblasti psychológie, terapie a špeciálnej pedagogiky (European Agency for Special Needs and Inclusive Education, 2020). Súčasťou opatrení je aj zavedenie špeciálnej vstupnej úrovne „Level 0“, určenej pre deti s obmedzenou znalosťou vyučovacieho jazyka, čím sa podpora rozširuje aj na žiakov s jazykovou bariérou, nielen na žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Podporné opatrenia, ktoré môžu školy na Slovensku využívať od roku 2023, predstavujú nástroj, ktorého úlohou je vyrovnávať rozdiely medzi žiakmi a vytvárať podmienky na učenie podľa ich možností. Uplatňujú sa aj v prípadoch, keď žiak nemá diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, pričom ich cieľom je poskytnúť dočasnú podporu pri zvládaní nových školských požiadaviek (Zákon č. 245/2008 Z. z.; MŠVVaŠ SR 2023).

Výhodou systému je, že iniciátorom ich aplikovania môže byť škola (učiteľ, školský podporný tím, riaditeľ) alebo rodičia, a to aj bez odporúčania poradenského zariadenia. V praxi to umožňuje pružnú reakciu učiteľa úpravou výučby, posilnením spolupráce s rodičmi a využitím foriem podpory ako sú napríklad adaptačné režimy (skrátené hodiny, postupný prechod k plnému vyučovaciemu dňu), ako aj cielenej emocionálnej podpory smerom k vytváraniu bezpečného prostredia v triede (ŠPU 2021; NIVaM 2022).

Zámerom postupného zavádzania podporných opatrení do škôl a školských zariadení je zvýšenie kvality inkluzívneho vzdelávania a optimalizácia výchovy a vzdelávania všetkých detí a žiakov, aby každé z nich mohlo dosiahnuť maximálne naplnenie svojho potenciálu (MŠVVaŠ SR 2023). V nasledujúcej časti sa zameriavame na možnosti ich uplatnenia v praxi na jednotlivých stupňoch vzdelávania od predprimárneho až po stredoškolské vzdelávanie.

Ministerstvo školstva SR definovalo 21 podporných opatrení, ktoré sa realizujú na piatich úrovniach podpory.

Podporná úroveň 1. stupňa predstavuje univerzálnu preventívno-výchovnú činnosť poskytovanú všetkým deťom a žiakom v rámci bežného výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom úprav obsahu, foriem a metód práce. Zameriava sa najmä na podporu pozitívnej klímy triedy, vzťahov, komunikácie, motivácie a prosociálneho správania (Bezáková a kol., 2022). Na tomto stupni poskytuje školský podporný tím konzultačnú a preventívno-výchovnú činnosť pre pedagogických zamestnancov, vedenie školy a zákonných zástupcov, a to formou jednorazových aj dlhodobých preventívnych aktivít (MŠVVaŠ, 2022a), napríklad prostredníctvom diferencovaných úloh (podľa obtiažnosti), vizualizácie učiva a pod.

Ak podpora na 1. stupni nie je postačujúca, triedny učiteľ alebo pedagogický asistent v spolupráci so školským podporným tímom navrhne poskytovanie podpory na 2. stupni (Balážová, 2022). Tá je určená deťom a žiakom so zvýšenou potrebou podpory (aj prechodného charakteru), vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich okolia, s cieľom optimalizovať podmienky edukácie. V školskom prostredí je zabezpečená multidisciplinárne školským podporným tímom, pričom kľúčovú úlohu zohráva školský špeciálny pedagóg prostredníctvom orientačnej diagnostiky, poradenstva, preventívnych a intervenčných postupov (MŠVVaŠ 2022b; Bezáková a kol., 2022). V prípade nedostatočnej podpory sa odporúča pokračovanie odbornou činnosťou v centre poradenstva a prevencie (Balážová, 2022). Príkladom aktivít sú napríklad úprava tempa práce, doučovanie alebo krátke individuálne vysvetlenie učiva.

Podporné úrovne 3. a 4. stupňa zabezpečuje multidisciplinárny tím centra poradenstva a prevencie, pričom 3. stupeň zahŕňa diagnostiku, poradenstvo, prevenciu a intervencie, a 4. stupeň predstavuje špecializovanú starostlivosť založenú na komplexnej a špecializovanej diagnostike (MŠVVaŠ SR, 2022c; Balážová, 2022). Od 1. januára 2026 došlo novelou Školského zákona k zmene a pôvodné podporné úrovne 3. a 4. stupňa sa zlúčili, keďže nebolo dostatočne odborne opodstatnené rozlišovať prácu centier poradenstva a prevencie na základnú a vysokošpecializovanú úroveň. Táto zmena je súčasťou novely Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, novelizovaného Zákonom č. 323/2025 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 2026. V praxi to znamená, že systém podpory je po novom efektívnejšie organizovaný a zohľadňuje potreby praxe centier poradenstva a prevencie (Krížo, 2026). Obe úrovne sa zameriavajú na žiakov s pretrvávajúcimi ťažkosťami alebo s už diagnostikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. K aktivitám alebo opatreniam, ktoré sa využívajú na týchto úrovniach sú napríklad individuálny vzdelávací plán, systematická spolupráca so špeciálnym pedagógom, používanie kompenzačných pomôcok, úprava obsahu učiva prípadne podpora asistenta.

Podporná úroveň 5. stupňa je určená deťom a žiakom so zdravotným znevýhodnením, ktorí potrebujú výraznú úpravu podmienok edukácie, školského prostredia alebo zabezpečenie podporného personálu. Realizuje sa v špecializovanom centre poradenstva a prevencie ambulantnou alebo terénnou formou, pričom špeciálny pedagóg sa podieľa na diagnostike, poradenstve a tvorbe plánu podpory so zámerom dosiahnuť čo najvyššiu mieru inklúzie (Balážová, 2022; MŠVVaŠ SR, 2022c). Môže zahŕňať vyučovanie v malej skupine alebo individuálne podľa individuálneho vzdelávacieho programu, využitie alternatívnych foriem komunikácie (obrázkové systémy) a pod. V nasledujúcej schéme prezentujeme sumarizáciu piatich úrovní podpory.

Schéma č. 1 Schéma úrovní podpory

(Zdroj: Inklucentrum. Podporné úrovne 1. až 5. stupňa.)

Podporné opatrenia v praxi školy

Dôležitým predpokladom vytvárania inkluzívneho prostredia je spolupráca aktérov školy – pedagogických a odborných zamestnancov, zákonných zástupcov a ďalších členov školského spoločenstva. Výzvou sa často ukazuje koordinácia a nadväznosť krokov podpory tak, aby nešlo o izolované intervencie, ale o systematický a stabilný prístup smerujúci k spoločnému cieľu. Šilonová a Klein (2019) v tejto súvislosti poukazujú na možnosti využitia Indexu inklúzie, prostredníctvom ktorého škola reflektuje svoje procesy, podmienky a kultúru v kontexte inkluzívneho vzdelávania. Je ním možné zistiť pohľad na školské prostredie žiakom, učiteľom aj rodičom.

Na základe legislatívy na Slovensku podporné opatrenia v inkluzívnom vzdelávaní zahŕňajú personálne, organizačné, obsahové a materiálne opatrenia. Personálne opatrenia sa týkajú odborných zamestnancov, ako sú špeciálni pedagógovia či psychológovia. Štátna školská inšpekcia (2025) uvádza, že v dvoch tretinách škôl sa na zabezpečení podporných opatrení podieľa školský podporný tím. Tento tím koordinuje inkluzívne procesy, eviduje a manažuje poskytovanie opatrení, poskytuje metodickú podporu učiteľom a konzultácie rodičom. Tento fakt zdôrazňuje dôležitosť tímov v podpore inklúzie v školskom prostredí. Organizačné opatrenia zahŕňajú individuálne vzdelávacie plány a spoluprácu v školách. Obsahové opatrenia upravujú učivo pre potreby žiakov so špeciálnymi potrebami. Materiálne opatrenia sa vzťahujú k využívaniu špeciálnych pomôcok dieťaťom/žiakom, napr. špeciálna zobrazovacia technika, úprava prostredia, využitie špeciálnych programov a pod. Všetky tieto opatrenia majú za cieľ podporiť inkluzívne prostredie pre všetkých žiakov (MŠVVaM SR, NIVaM 2024).

Na poskytnutie podporného opatrenia je potrebné odborné odporúčanie a zdôvodnenie, pričom zákon vymedzuje rozsah a zodpovednosť. Opatrenie sa navrhuje na základe individuálnych potrieb žiaka a jeho realizácia prebieha v súlade s platnou legislatívou (MŠVVaŠ SR, 2023). Analýza štátnej školskej inšpekcie (2025) uvádza, že podporné opatrenia majú byť poskytované najmä na základe hodnotenia žiaka pedagógom alebo na základe komplexnej diagnostiky v zariadeniach poradenstva a prevencie.

Z 21 podporných opatrení, ktoré vydalo Ministerstvo školstva, vyplýva, že vyjadrenie pre poskytnutie podporného opatrenia obsahuje aj oblasť, v ktorej je uvedené, kto konkrétne dané podporné opatrenie poskytuje, na akej podpornej úrovni je prideľované a ktoré zodpovedné osoby ho zabezpečujú (tabuľka 1). Súčasťou sú aj konkrétne podporné opatrenia a činnosti, ktoré je možné v jednotlivých úrovniach podpory poskytovať dieťaťu či žiakovi. Tabuľka č. 1 prezentuje individuálne usmernenia a vyjadrenia na účel poskytnutia podporného opatrenia. Uvedené činnosti sa žiakom poskytujú na 1. a 2. úrovni podpory na základe pedagogickej diagnostiky realizovanej v priebehu školského roka. Vyučujúci na základe zistených nedostatkov alebo neprospievania žiaka podáva žiadosť o poskytnutie podporného opatrenia podľa položiek uvedených v tabuľke (a – s).

Tabuľka 1: Poskytované činnosti dieťaťu alebo žiakovi na 1. a 2. úrovni

(vlastné spracovanie na základe Katalógu podporných opatrení, 2024)

Tabuľka č. 2 prezentuje individuálne usmernenia a vyjadrenia na účel poskytnutia podporného opatrenia. Uvedené činnosti sa žiakom poskytujú na 3. až 5. úrovni podpory. Činnosti (b – p) realizujú zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom odborných zamestnancov na základe diagnostiky.

Tabuľka 2: Poskytované činnosti dieťaťu alebo žiakovi na 3. až 5. úrovni

(vlastné spracovanie na základe Katalógu podporných opatrení, 2024)

Tabuľka č. 3 prezentuje individuálne usmernenia bez vyjadrenia na účel poskytnutia podporného opatrenia. Uvedené činnosti sa žiakom poskytujú na 1. a 2. úrovni podpory v školských zariadeniach. Činnosti sú zamerané najmä na prevenciu a krízovú intervenciu.

Tabuľka 3: Poskytované činnosti dieťaťu alebo žiakovi bez vyjadrenia

(vlastné spracovanie na základe Katalógu podporných opatrení, 2024)
Poznámka: V tabuľke sú podporné opatrenia označené písmenami podľa katalógu, nie abecedne, pretože každé písmeno zodpovedá konkrétnej kategórii opatrenia, ktoré sa vyznačí podľa špecifického významu a nie náhodného poradia.

Nasledujúca časť sa zameriava na reflexiu implementácie podporných opatrení na základe dostupných výskumných zistení a skúseností z praxe.

Skúsenosti a limity implementácie podporných opatrení

Keďže ide zatiaľ o nový systém podpory, ktorý bol zavedený prvýkrát v školskom roku 2023/2024, skúsenosti s ním sú zatiaľ čiastkové a vychádzajúce z priebežných hodnotiacich správ a prvých výskumov zameraných na pedagogickú prax. Už v nasledujúcom školskom roku 2024/2025 sa však na podnet Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky sledoval stav poskytovania podporných opatrení žiakom základných škôl Štátnou školskou inšpekciou. Tá vydala čiastkovú správu z analýzy zistení z komplexných inšpekcií realizovaných v rokoch 2024 – 2025 v základných školách a poukázala na skutočnosť, že podporné opatrenia boli poskytnuté približne 10 % žiakov. Priemerne boli jednému žiakovi na základe komplexnej diagnostiky poskytované dve až tri podporné opatrenia, nastavené na celý školský rok v povinných predmetoch. Najčastejšie sa uplatňovali úpravy cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní, úpravy obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov vzdelávania. Medzi ďalšie opatrenia patrilo zabezpečenie činností na rozvoj schopností vnímania a sebaobsluhy, poskytovanie kompenzačných pomôcok a zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede (Ružeková a kol., 2025).

Žovinec a kol. (2024) v rozhovoroch s respondentmi vo fokusových skupinách s pedagógmi stredných odborných škôl zisťovali prvotné skúsenosti s implementáciou podporných opatrení už počas školského roku 2023/2024. Najviac boli využívané u žiakov s diagnostikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale podporné opatrenia 1. a 2. stupňa sa v prvom roku využívali menej. Štúdia však zaznamenala ich pozitívne prijímanie pedagógmi, najmä ich široké spektrum (21 opatrení), avšak negatívom bolo zvýšenie administratívnej záťaže, nejasnosť metodiky a nejednotnosť postupov. Výrazným problémom bol uvádzaný nedostatok odborných zamestnancov na školách (tabuľka 4).

Tabuľka 4: Benefity a limity poskytovania podporných opatrení

(vlastné spracovanie podľa Žovinec a kol. (2024), Ružeková a kol. (2025) )

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie (2025) poukazujú na viacero limitov, ktoré ovplyvňujú dostupnosť a efektívnosť poskytovania podporných opatrení v školách. Riziká sa týkajú sociálneho zázemia žiakov, personálnych kapacít škôl, organizácie práce aj kvality dokumentácie. Na strane rodiny a žiaka predstavujú významné rizikové faktory najmä nepriaznivé sociálne podmienky, nízka miera podpory zo strany zákonných zástupcov a vysoká absencia žiakov, čo sťažuje systematickú spoluprácu so školou a znižuje účinnosť poskytovanej podpory. Na úrovni škôl sa ako zásadný limit ukazuje nedostatok pedagogických a odborných zamestnancov, ako aj nefunkčné alebo nezriadené školské podporné tímy. Tieto nedostatky obmedzujú koordináciu inkluzívnych procesov a systematické manažovanie podporných opatrení. Ďalším rizikom je formálny charakter pedagogickej a orientačnej diagnostiky a nedostatočné vyhodnocovanie účinnosti poskytovaných opatrení. V školách sa zároveň vyskytujú nedostatky v administratívnej dokumentácii, čo komplikuje transparentnosť a kontinuitu podpory. Za problematickú sa považuje aj absencia funkčných stratégií znižovania školského neúspechu a vysoký počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach, čo výrazne zvyšuje záťaž učiteľov a školských podporných tímov.

Uvedené zistenia potvrdzujú potrebu systematického posilňovania personálnych kapacít škôl, podpory fungovania školských podporných tímov a zjednodušenia administratívnych procesov tak, aby podporné opatrenia mohli plniť svoju funkciu v prospech inkluzívneho vzdelávania.

Záver

V závere je možné konštatovať, že podporné opatrenia na 1. a 2. úrovni podpory napĺňajú zámer poskytovať pomoc žiakom bez stigmatizujúceho označenia „žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“, avšak v praxi ešte nie sú využívané v plnej miere. Pedagogickí zamestnanci sa často spoliehajú na podporu školského podporného tímu alebo presúvajú zodpovednosť za riešenie ťažkostí na centrá poradenstva a prevencie.

Podporné opatrenia sú vo výraznejšej miere uplatňované najmä u žiakov so zdravotným znevýhodnením a u žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Naďalej však pretrváva potreba systematickejšieho využívania podporných opatrení aj u žiakov s nadaním a u žiakov s inými, najmä krátkodobými potrebami. Zámer uľahčovať inkluzívne postupy v školskom prostredí stále naráža na viaceré bariéry, medzi ktoré patrí administratívna záťaž, nedostatok pedagogických asistentov a obmedzená dostupnosť kompenzačných pomôcok.

Z pohľadu pedagogickej praxe je preto dôležité podporovať učiteľov v identifikácii potrieb žiakov a v aktívnom využívaní podporných opatrení už na nižších úrovniach podpory. Zároveň sa ukazuje potreba metodického usmernenia a posilnenia personálnych kapacít škôl tak, aby podporné opatrenia nepredstavovali administratívnu záťaž, ale funkčný nástroj každodennej pedagogickej práce. Len systematická podpora škôl môže zabezpečiť, aby sa inkluzívne vzdelávanie stalo reálne dostupným pre všetkých žiakov.

Autorky:
Petronela, Kovaľová, Mgr.
doc. Mgr. Tatiana Dubayová, PhD.
Katedra špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity

Zoznam bibliografických odkazov

AINSCOW,M., BOOTH, T. 2019. Index inklúzie. Príručka na rozvoj škôl s dôrazom na inkluzívne hodnoty. Bratislava: Nadácia pre deti Slovenska, 254 s. ISBN 978-80-89403-19-6.

BALÁŽOVÁ, L., 2022. Transformácia systému poradenstva a prevencie – 5-stupňový systém podpory [online]. Levice: OZ Inkluzivny [zobrazené 2026-01-27]. Dostupné z: https://www.portalskolskejpsychologie.sk/transformacia-systemu-poradenst... .

BASIC EDUCATION ACT 628/1998 (as amended by Act 642/2010). Finland.

BEZÁKOVÁ, J. a kol. 2022. Školský podporný tím a jeho prínos na ceste k inkluzívnej škole. In: DIEŤA V CENTRE ODBORNEJ POZORNOSTI. č.3, s. 26-31. ISSN 2644-5395.

KOŠTRNOVÁ, D., USTOHALOVÁ, T., VEREŠOVÁ, J., 2020. Tvorba inkluzívnej kultúry školy a školského zariadenia z pohľadu pedagogických a odborných zamestnancov – východiská tvorby inkluzívneho prostredia triedy a skupiny. Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. ISBN 978-80-565-1464-1.

KRIŽO, V. 2026. Podporné úrovne 1. až 5 stupňa [online]. INKLUCENTRUM. Bratislava [cit. 2026-3-3]. Dostupné na: https://inklucentrum.sk/portal/podporne-urovne-1-az-5-stupna-vudpap/.

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VÝSKUMU, VÝVOJA A MLÁDEŽE SR. Katalóg podporných opatrení pre školský rok 2023/2024. Bratislava: MŠVVaM SR, 2024. Dostupné online: https://podporneopatrenia.minedu.sk/katalog-podpornych-opatreni/.

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2024. Katalóg podporných opatrení [online]. Bratislava: MŠVVaŠ SR [cit. 2026-1-27]. Dostupné na: https://podporneopatrenia.minedu.sk/data/att/c09/31224.4fca50.pdf.

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Metodické usmernenie č. 15/2022 o poskytovaní podporných opatrení v školách a školských zariadeniach. Bratislava: MŠVVaŠ SR, 2022. Dostupné online: https://www.minedu.sk.

PORTUGAL, 2018. Decreto-Lei n.º 54/2018, de 6 de julho – Regime Jurídico da Educação Inclusiva. [online]. Dostupné na: https://www.dge.mec.pt/sites/default/files/EEspecial/dl_54_2018_en_versi... [zobrazené 2026 01 27].

SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. In: Zbierka zákonov Slovenskej republiky, čiastka 97, 2008. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

ŠILONOVÁ, V. 2019. Asistent pedagóga v inkluzívnej škole. In: ŠTÚDIE ZO ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY. Roč. 8, č. 1, s.150-152 . ISSN 2585-7363.

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. 2021. Adaptácia žiaka. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné online: https://www.statpedu.sk/files/sk/o-organizacii/projekty/erasmus-slovenci....

RUŽEKOVA, M., HOLICKÁ, A., POLGÁRYOVÁ, E. a kol. 2025. Poskytovanie podporných opatrení žiakom v ZŠ v školskom roku 2024/2025. Bratislava: Štátna školská inšpekcia.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - § 130 - 131.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. Dostupné z: 245/2008 Z.z. - Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ŽOVINEC, E., ROSINSKÝ, R., SENDER, B. 2024. Hodnotenie aplikácie podporných opatrení v školskom a poradenskom systéme SR. In Hlebová, B., Piskura, V. (Eds.) Transformácia edukácie v predprimárnom, primárnom a špeciálnom vzdelávaní v 21. storočí. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-555-3410-7