Why is it important to solve gender inequalities?

Abstrakt: Rodové nerovnosti sa vyskytujú v spoločnostiach po celom svete, aj napriek tomu, že je známe, aké negatívne dôsledky na zdravie a životy ľudí majú. V minulosti aj súčasnosti sa rodovými nerovnosťami zaoberali a zaoberajú najmä feministické organizácie a výskumy. Tieto nerovnosti však majú nezanedbateľný vplyv na verejné zdravie a preto prvoradý záujem o riešenie tejto problematiky by mal byť na strane verejného zdravotníctva. Tento príspevok objasňuje niektoré základné prepojenia medzi rodovými nerovnosťami a verejným zdravotníctvom.
Kľúčové slová: feminizmus, rodové nerovnosti, vzdelanie, zdravie

Abstract: Gender inequalities exist in societies around the world, despite the fact that it is known what negative consequences they have on people's health and lives. In the past and in the present, gender inequalities were and are being dealt with mainly by feminist organizations and researches. However, these inequalities have a non-negligible effect on public health, and therefore the primary interest in solving this issue should be on the part of public health. This paper sheds light on some fundamental links between gender inequalities and public health.
Key words: feminism, gender inequalities, education, health

Rodové nerovnosti sú stále hlboko zakorenené v každej spoločnosti. Ženy často nemajú prístup k dôstojnej práci a čelia rozdielom v odmeňovaní práce, nemajú prístup k základnému vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Ženy sú nedostatočne zastúpené v politických a ekonomických rozhodovacích procesoch, vedúcich pozíciách, sú podceňované a zažívajú diskrimináciu vo vedeckých a zdravotníckych disciplínach na celom svete. Vo všetkých častiach sveta sú vystavené rodovo podmienenému násiliu a diskriminácii. Okrem toho, že rodová rovnosť je základným ľudským právom, jej dosiahnutie má najmä sociálno-ekonomické dôsledky. Posilnenie postavenia žien je prosperujúce pre ekonomiky, produktivitu a rast (UN WOMEN).

Rodovo podmienené mocenské vzťahy, normy a stereotypy ovplyvňujú vystavenie žien a mužov určitým zdravotným rizikám, ovplyvňujú ich správanie pri snahe zachovať si dobré zdravie, a tiež majú vplyv na ich prístup k zdravotníckym službám a na spôsob, akým zdravotnícke systémy reagujú na ich potreby (diskriminácia pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti). Spravodlivejšie rodové normy a vzťahy majú potenciál výrazne zlepšiť zdravie žien aj mužov (WHO, 2019).

Feministický prístup dokáže poukázať na potrebu skúmania súvislostí medzi rodom, znevýhodnením a zdravím, ale aj distribúciou moci v procesoch verejného zdravia, zahŕňajúc tvorbu politiky až po realizáciu programov. Zložitosť verejného zdravia vyžaduje skúmanie z viacerých uhlov pohľadu a pozornosť venovanú detailom, ktoré sú schopné identifikovať zdravotné problémy, ktoré sú pre ženy dôležité, a skúmať spôsoby, ako tieto problémy riešiť (Rogers, 2006).

Dôsledky

Existuje mnoho oblastí, v ktorých rodové nerovnosti buď priamo alebo nepriamo ovplyvňujú zdravie žien, ale aj mužov. Pohlavie a rod ovplyvňujú zdravie každého jednotlivca počas celého jeho života. Ovplyvňujú prežívanie krízy a núdzových situácií, expozíciu chorobám a prístup k zdravotnej starostlivosti, vode, hygiene a sanitácii. Rodová nerovnosť neúmerne postihuje dievčatá a ženy vo väčšine spoločností. Majú nižšie spoločenské postavenie a menšiu kontrolu nad rozhodovaním o svojom tele, v intímnych vzťahoch, rodinách a komunitách, čím sú vystavené rôznym formám násilia, nátlaku a škodlivým praktikám. Okrem toho dievčatá a ženy čelia vysokému riziku neúmyselných tehotenstiev, sexuálne prenosných infekcií, rakoviny krčka maternice, podvýživy a depresie (WHO, 2021).

Členské štáty európskeho regiónu WHO majú jednu z najvyšších úrovní rodovej rovnosti vo svete, ale v rámci regiónu existujú určité rozdiely. Je potrebné porozumieť, že rodová nerovnosť nie je len záležitosťou ľudských práv, ale má významný negatívny vplyv aj na zdravie a pohodu – či už prostredníctvom diskriminácie, násilia, neprimeraných sexuálnych a reprodukčných práv a zdravia, neplatenej opatrovateľskej práce, sobášov detí alebo mrzačenia pohlavných orgánov (WHO, 2019).

Rodovo zaujaté štruktúry a postoje výskumníkov, učiteľov alebo vedúcich pracovníkov v oblasti vedy, techniky, inžinierstva, medicíny a globálneho zdravia môžu byť pre dievčatá a ženy prekážkou pri vstupe do svojich profesií a napredovaní v nich. Výsledkom je pretrvávajúce nedostatočné zastúpenie žien vo výskume a vo vedúcich pozíciách v týchto oblastiach (Ratele et al., 2019). Oproti tomu sú ženy nadmerne zastúpené v úlohách neformálnej starostlivosti, kde sú zvýšene vystavené fyzickým a psychickým rizikovým faktorom (Davies et al., 2019).

Sexuálne a sexualizované násilie na ženách je jednou z foriem diskriminácie a zároveň sa považuje za rodovo špecifické porušovanie ľudských práv. Sexuálne násilie vo väčšine kultúr umožňuje patriarchálne zriadenie spoločnosti. Na obranu proti sexuálnemu násiliu páchanému na ženách je potrebné zabezpečiť rodovú rovnosť. Sexuálne násilie páchané na ženách a dievčatách sa neobmedzuje na žiadny politický alebo ekonomický systém, ale je rozšírené v každej spoločnosti na svete. Prekračuje hranice bohatstva, rasy a kultúry a je vyjadrením historických, kultúrnych, náboženských špecifických hodnôt a noriem, ktoré sa dnes stále uplatňujú prostredníctvom mnohých sociálnych a politických inštitúcií, ktoré podnecujú diskrimináciu žien a dievčat (Banarjee, 2020). Pochopiteľne sú prítomné regionálne, národné a inštitucionálne rozdiely a dynamika, rodová nerovnosť však ovplyvňuje väčšinu, ak nie všetky spoločnosti (Ratele et al., 2019).

Feministické verejné zdravotníctvo

Svetová zdravotnícka organizácia zdôraznila, že komunitné zásahy riešením rodových noriem a postojov môžu meniť jednotlivcov aj celé komunity. Tieto môžu zahŕňať napríklad metódy na ekonomické posilnenie žien a nemenej významné získavanie mužov ako partnerov proti rodovo podmienenému násiliu. Okrem toho môžu mediálne intervencie a kampane na zvýšenie povedomia verejnosti využívať masmédiá na spochybnenie rodových noriem a postojov a pokúsiť sa zvýšiť povedomie celej spoločnosti o násilnom správaní voči ženám a o tom, ako mu predchádzať (Banarjee, 2020). V spoločnosti, v ktorej sú si všetci rovní, nie je priestor pre násilie, ani iné formy diskriminácie.

Kým však budeme žiť v spoločnosti, ktorá jednotlivcom priznáva rôzny stupeň rešpektu v závislosti od pohlavia, veku, etnickej príslušnosti, bohatstva, postihnutia alebo iných znakov identity, bude tento sociálny gradient pretrvávať (Aphramor, 2017). Častokrát sa pristupuje len k využívaniu služieb, ktoré liečia symptómy nerovností, avšak tomu sa dá vo veľkej miere vyhnúť riešením základných sociálnych príčin. Riešenie sociálnych determinantov je dokonca ekonomicky menej náročné ako riešenie medicínskych dôsledkov nerovnosti. Napriek tomu stále pretrváva politická diskusia o tom, či by zákony mali riešiť nerovnosť a či by sme mali venovať vládne zdroje na pomoc najviac ohrozeným skupinám (McCuskey, 2018).

Feministický výskum a aktivizmus výrazne prispeli k realizácii sociálnych štúdií zdravia a mali úspech aj pri ovplyvňovaní politiky verejného zdravia. Vo všeobecnosti sa v súčasnosti uznáva význam pohlavia ako kľúčovej hybnej sily v sociálnej determinácii zdravia (Keane, 2014). Feministické verejné zdravotníctvo predstavuje multidisciplinárny prístup, ktorý má za cieľ zlepšiť zdravie rodovo podriadených skupín, respektíve znížiť nerovnosti v zdraví medzi týmito skupinami. Feministický výskum je založený na činnosti, často v úzkej spolupráci so ženským hnutím (alebo mimovládnymi ženskými organizáciami), ako aj na sociálnych zmenách. Preto je feministický výskum užitočný v oblasti verejného zdravia, najmä v oblasti podpory zdravia. Feministické verejné zdravotníctvo je interdisciplinárnou oblasťou, v ktorej sa zdôrazňujú základné otázky o význame rodových konštrukcií v otázkach zdravia, ako aj o význame rodových mocenských vzťahov pre nerovnomerné rozloženie zdravia v danej populácii (Hammarström, 1999).

Súčasný feminizmus vyžaduje rovnaké práva a príležitosti pre všetkých bez rozdielu (Molyneux M. et al. 2021). Tieto práva a príležitosti umožnia:

• získavať vzdelanie tým, ktoré/í boli doteraz vyčleňované/í z adekvátneho edukačného procesu,
• získať prácu, a s ňou aj finančný príjem a ekonomické zázemie, vďaka ktorým si udržia životný štandard, a zároveň umožnia sociálnu mobilitu; ale aj samostatnosť a neodkázanosť na partnera v otázkach bývania a zabezpečenia rodiny (čo je zvlášť dôležité v prípade rodovo podmieneného násilia a násilia v partnerských vzťahoch),
• zlepšiť zdravotnú gramotnosť, a s ňou možnosť udržiavať si lepšie zdravie,
• ale v prípade potreby mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie.

Záver

Tento príspevok nemá za cieľ byť vyčerpávajúcim zoznamom eventualít, v ktorých sú ženy diskriminované, ale načrtnúť asociácie feministických štúdií/hnutí a verejného zdravotníctva, a zároveň poukázať na často zbytočnú a nezmyselnú negatívnu konotáciu slova feminizmus. Ženy sú podceňované a diskriminované v prístupe k vzdelaniu a práci, pritom výskumy ukazujú, že sú to dôležité determinanty zdravia. Čím vyššie vzdelanie, tým lepšia práca, vyšší príjem, a lepšia zdravotná gramotnosť, čo predpokladá lepšie zdravie a životné podmienky (sociálny gradient) – čím sa zabezpečí ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia.

Autorky:
Mgr. Lívia Kaňuková
doc. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc., mim. prof.
Práca podporovaná 3 grantovými projektami KEGA Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR KEGA: KEGA 008 UPJŠ-4/2020; KEGA 010UPJŠ-4/2021.

Zoznam bibliografických odkazov

APHRAMOR, Lucy. 2017. Feminism, Dietetics, and Realistic Fitness: Can They Be Team Players ? The Palgrave Handbook of Feminism and Sport, Leisure and Psysical Education. Pp 769-792. Dostupné: https://link.springer.com/chapter/10.1057/978-1-137-53318-0_49

BANARJEE, Subrata. 2020. Identifying factors of sexual violence against women and protection of their rights in Bangladesh. Aggression and Violent Behavior: vol. 52, 101384. Dostupné: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1359178919301843

DAVIES. Sara. E. et al. 2019. Why it must be a feminist global health agenda? The Lancet: 393, 10171, P601-603. Dostupné: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(18)32472-3/fulltext

HAMMARSTRÖM, Anne. 1999. Why feminism in public health? Scandinavian Journal of Public Health: 27, 4. Dostupné: https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/14034948990270040601

KEANE, Helen. 2014. Feminism and the Complexities of Gender and health. Australian Feminist Studies: 29, 80, 180-188. Dostupné: https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/08164649.2014.928192

McCUSKEY, Elizabeth Y. 2018. The Body politic: Federalism as feminism in Health reform. 11 St. Louis U. J. Health L. & Pol'y 303 (2017-2018). Dostupné: https://heinonline.org/HOL/LandingPage?handle=hein.journals/sljhlp11&div...

MOLYNEUX, Maxine. et al. 2021. UN WOMEN. New Feminist Activism, Waves and Generations. BACKGROUND PAPER PREPARED FOR THE 25th ANNIVERSARY OF THE BEIJING PLATFORM FOR ACTION, 64th SESSION OF THE COMMISSION ON THE STATUS OF WOMEN.

RATELE, Kopano. et al. 2019. Engaging men to support women in science, medicine, and global health. The Lancet: 393, 10171, P609-610. Dostupné: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(19)30031-5/fulltext

ROGERS, W. A. 2006. Feminism and public health ethics. Journal of Medical Ethics: 32, 6. Dostupné: https://jme.bmj.com/content/32/6/351

UN WOMEN. Dostupné: https://www.unwomen.org/en/about-us/about-un-women

WHO. Last updated 24 May 2021. Dostupné: https://www.who.int/news-room/questions-and-answers/item/gender-and-health

WHO. 2019. Health and Gender Equality Policy Brief. Dostupné: https://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0008/404495/SDG-5-policy...