Obsahom môže motivovať mladých Slovákov a Slovenky, ktorí by po odoznení koronakrízy a pandémie Covid-19 radi vycestovali pomáhať núdznym ľuďom do zahraničia. Prípadová štúdia o pozitívnych príkladoch slovenskej dobrovoľníckej praxe v nízkopríjmových krajinách vznikla nie náhodou toto leto v dielni platformy Ambrela, ktorá združuje 27 rozvojových a humanitárnych organizácií na Slovensku.
Rozvojová spolupráca
Ambrela v novej štúdii opisuje, ako dobrovoľníčiť v oblastiach, ovplyvnených migráciou (PDF)
Týždeň utečenectva: Nezabudnúť na vnútorne presídlené osoby ani počas korona-krízy
Dňa 20. júna si každoročne pripomíname Svetový deň utečencov a utečeniek. Inak tomu nebude ani tento rok (so špeciálnym zreteľom na vnútorne presídlené osoby), hoci sa aktivity nielen slovenských mimovládok k tejto príležitosti presunuli pre globálnu pandémiu koronavírusu do online priestoru.
Prognózy a štatistiky, ktoré sme si vypočuli na štvrtkovom webinári našej Platformy rozvojových organizácií – Ambrela k téme ‚Utečenectvo uprostred klimatickej krízy’, boli znepokojivé. Do roku 2050 môžu byť pre prírodou či človekom zapríčinené katastrofy v pohybe ďalšie stovky miliónov migrujúcich, resp. skôr utekajúcich ľudí.
Pripomeňme si Deň Afriky pozitívnymi príkladmi z terénu od členov Ambrely
Deň Afriky, v minulosti známy skôr ako Deň oslobodenia afrických krajín, je stanovený na dátum výročia založenia Africkej únie (25. mája 1963). Oslavuje sa nielen na africkom kontinente, ale po celom svete. Na Slovensku si tento deň pripomíname pozitívnymi príkladmi – projektmi rozvojovej spolupráce členských organizácií Ambrely.
Pri príležitosti Dňa Afriky generálny tajomník OSN, António Guterres, vo svojom posolstve uviedol, že pandémia koronavírusu môže výrazne spomaliť pokrok, ktorý by africkým krajinám umožnil naplniť ciele trvalo udržateľného rozvoja (tzv. SDGs), ako aj rozvojové ciele, stanovené v Agende Africkej únie.
Dobrovoľníctvo v Libanone: Jesenné protesty v Bejrúte ako tréning na jarnú koronténu
Na región Blízkeho východu a problémy utečencov, utečeniek sa Anna Hruboňová zameriavala už počas štúdia. Cez rozvojové dobrovoľníctvo v Libanone sa jej naskytla príležitosť na tieto témy nahliadnuť z inej, osobnejšej perspektívy. Šesť mesiacov (až do nástupu korona-krízy) pôsobila na projekte hostiteľskej organizácie ADRA Libanon, zameranom na prácu so sýrskymi komunitami v Bejrúte. Jej pobyt však bol poznačený hneď niekoľkými kritickými situáciami a výzvami. Napriek tomu by sa do terénu rada vrátila.
Dobrovoľníctvom v Turecku napomôcť vzdelávaniu sýrskych utečencov a utečeniek. Nielen počas korona-krízy
Slovenský dobrovoľník, Martin Pavelka, po roku práce s vnútorne presídlenými ľuďmi v Gruzínsku odišiel tentoraz do Turecka. Tam sa venuje aktivitám, ktoré majú napomôcť utečeneckej (prevažne sýrskej) komunite k začleneniu sa do spoločnosti. V nacionalistickom Turecku sú až štyri milióny utečencov a utečeniek, no počet organizácií, ktoré s nimi pracujú, je žalostne nízky a ich efektivita otázna. Martinova hostiteľská organizácia Small projects Istanbul je svetlou výnimkou. V dôsledku korona-krízy však musí pretaviť vzdelávacie aktivity do online podoby, pričom čelí viacerým výzvam.
Slovenská Ambrela – súčasťou medzinárodného projektu ‘Globálne ciele a migrácia’
V roku 2015 prijali členské krajiny OSN sedemnásť Globálnych cieľov, alebo: Cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable development goals – SDGs ), ktorým predchádzalo osem ambicióznych, no ťažko naplniteľných Miléniových rozvojových cieľov. Súčasná sedemnástka Globálnych cieľov predstavuje spoločnú zhodu krajín v tom, akým smerom by sa mal uberať rozvoj spoločnosti v záujme zníženia chudoby a nerovností u svetovej populácie, a ako by mal byť zabezpečený dlhodobo udržateľný rast a dôstojné podmienky pre život.
Seznámit se s plody moldavsko-české rozvojové spolupráce do Moldavska
Moldavsko může tvarem na mapě připomínat kolibříka v letu, jehož zahlédnout je skoro stej-ně vzácné jako objevit v moldavských vesničkách studnu s nezávadnou pitnou vodou. Během letošního června se studentům a studentkám Mezinárodních rozvojových a environmentál-ních studií z olomoucké Univerzity Palackého naskytla neopakovatelná možnost navštívit tuto turistickým bohem zapomenutou krajinu a alespoň zlehka nahlédnout do místní kuchy-ně, obeznámit se s kulturní i duchovní tematikou, poodkrýt tajemství štědré pohostinnosti a v neposlední řadě odhalit příčiny nuzných životních podmínek moldavských obyvatel a se-známit se s plody moldavsko-české rozvojové spolupráce.
Když si v atlase světa nalistujete stránku s mapou Evropy a posunete se od České republiky východním až jihovýchodním směrem, určitě neminete státy Rumunsko a Ukrajinu, které v určitém období historie naší vlasti byly našimi přímými sousedy. A mezi těmito dvěma obry je vklíněná malá zemička s poměrně nízkým terénem a nekonečnými zatravněnými pláněmi a kukuřičnými, obilnými a vinnými poli – Moldavsko. Právě tuhle nízko-příjmovou zeměděl-skou krajinu navštívili studenti a studentky z Katedry rozvojových a environmentálních studií (KRES) Univerzity Palackého, aby se přesvědčili o přírodních úkazech, lokálních atrakcí, o místním občanském aktivismu a jeho aktérech a taktéž o aktivitách českých nevládních or-ganizací a firem v moldavských rajonech.
Neškodit „pomáháním“, aneb jak si vybrat dobrý dobrovolnický projekt
Romantická představa o potřebné pomoci v zahraničí může být často velmi mylná. Dobrovolníci se domnívají, že jejich práce je přínosná, prospěšná pro komunitu a že vykonají dobrý skutek. Skutečný výsledek a užitečnost se však setkává s mnoha problémy. Proto je potřeba mluvit při výběru dobrovolnického projektu také o fenoménu „voluntourismus“.
Pojem ,,voluntourismus“ definuje spojení slov „volunteer“ (v překladu dobrovolník), a „tourism“ (cestování). Toto chytré sousloví označuje trend mladých lidí z rozvinutých zemí jezdit na krátkou dobu – v některých případech od pár dnů do nejvýše několika měsíců – „pomáhat“ do rozvojových zemí. Často se jedná o programy, kdy dobrovolník zaplatí poplatek místní nebo mezinárodní organizaci a ta jej potom umístí na jeden z celé řady nabízených projektů. Programem těchto projektů může být prakticky cokoliv – od vzdělávání, zdravotnictví až po lidsko-právní tématiku.
Pěstování bavlny v Uzbekistánu: nucená, dětská i „dobrovolní“ práce
Bavlna, kdysi označována jako bílé zlato, nyní se o ní mluví spíše jako o prokletí Uzbekistánu. Ukazuje se, že jde o velmi komplikovány případ závislosti na něčem, co je příčinou a řešením rozvojových deficitů v tomto asijském státě. Jaké jsou sociální a lidskoprávní důsledky pěstování této monokultury?
Historie pěstování bavlníku sahá do 19. století, kdy současná teritoria Uzbekistánu byla částečně obsazena ruským impériem. S nástupem průmyslové revoluce poptávka po bavlně, jakožto klíčové surovině pro výrobu textilií, stoupala v industrializujících se zemích. V ruském impériu textilní průmysl patřil mezi nejvíce rozvinuté typy průmyslu. V plánech ruského cara bylo založit na území Turkestánu rozsáhlé plantáže bavlny, aby se impérium stalo nezávislým na dodávkách ze Spojených států. Tyto plány byly však narušené první světovou válkou, kdy došlo k zániku říše a vzniku Sovětského svazu.
Se vznikem Uzbecké sovětské socialistické republiky v roce 1924 byl položen začátek proměny bývalého Bucharského emirátu do hlavního zdroje bavlny pro celý Sovětský svaz. Samotný proces kolektivizace, tj. nedobrovolného slučování bývalých soukromých zemědělců do družstev, neprobíhal hladce a až teprve ve třicátých letech dvacátého století byl konsolidován. Před nástupem komunistického režimu bavlna se pěstovala pouze v oblasti Ferganského údolí.
Pěstování bavlny po pádu Sovětského svazu (případ Uzbekistán)
Koncem minulého století vyprodukoval Uzbekistán zhruba 2,5 milionu tun bavlny, což představovalo více než 20 procent celosvětové produkce bavlny. Pěstování bavlny zásobovalo nejenom textilní průmysl v Sovětském svazu, ale i centrální vládu v Kremlu tvrdou měnou, díky exportu na světové trhy. Jaké to však mělo ekonomické a hlavně environmentální dosahy na uzbecké obyvatelstvo? Je bavlna prokletím pro Uzbekistán, nebo startérem pro rozvoj státu?
Během sovětského období bavlníkové plantáže zabíraly až 98 % celkové plochy určené pro pěstování technických plodin v Uzbekistánu. Celková rozloha plantáží v osmdesátých létech činila více než 2 miliony hektarů (což tvoří 4,47 % rozlohy republiky) a podíl republiky na dodávkách bavlny podnikům SSSR přesahoval.
Núdzne rodiny si zaslužia nový domov. Aj tie z Jemenu
Nedávno Medzinárodný záchranný výbor uverejnil zoznam desiatich nízkopríjmových krajín, ktoré v roku 2019 budú čeliť humanitárnej kríze. Práve tieto štáty sú už teraz zdrojom dvoch tretín utečencov a utečeniek na našej planéte. Je medzi nimi i Jemen, ktorý sa zmieta už štyri roky vo vojne. Netreba lamentovať nad „utečeneckou krízou“ na sociálnych sieťach, ale snažiť sa jemenským rodinám reálne pomáhať.
Vďaka dobrovoľníctvu v Albánsku o krok bližšie k vysnívanej práci v oblasti rozvoja
Dvanásť mesiacov realizovala rozvojové projekty, ktoré dávajú albánskym deťom z vylúčených komunít vzdelanie, a teda i šancu na lepší život. Viac zo svojich zážitkov a skúseností z ročného pobytu v Albánsku priblížila rozvojová dobrovoľníčka – Veronika Zimová.
Už dlho držala v hlave plán – v budúcnosti pracovať v oblasti humanitárnej a rozvojovej spolupráce. Preto bolo dobrovoľníctvo pre Veroniku logickým medzistupňom medzi univerzitou a terénnou prácou v tzv. rozvojovom svete. Po štúdiu medzinárodných vzťahov teda zareagovala na aktuálne výzvy dobrovoľníckych pozícií od organizácie ADRA Slovensko. Po úspešnom pohovore nasledovala povinná stáž v bratislavskej kancelárii vysielajúcej organizácie, predodchodový tréning a oboznámenie sa s očakávaniami i úlohami od hosťujúcej ADRA Albánsko.
Zmierňovať konflikty vo svete môžu aj humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky zo Slovenska (rozhovor)
Pomáhať núdznym v oblastiach, ktoré sa zmietajú v humanitárnej kríze, možno i formou vysielania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok priamo na miesta, postihnuté vojnou, zemetrasením či tajfúnom. Samotnému vyslaniu však predchádza dôsledná príprava, na ktorej si ADRA Slovensko dáva mimoriadne záležať.
Do dobrovoľníckej iniciatívy „EU Aid volunteers“, ktorú pred časom spustila Európska komisia, sa zapojila ako prvá slovenská mimovládka aj humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko. Bol to logický krok, keďže sa budovaniu zmysluplného dobrovoľníctva doma, ale i vo svete dlhodobo venuje. Doteraz pripravovala mladých ľudí na svoje „misie“ do tzv. rozvojových krajín. Nedávno svoje portfólio rozšírila o manažment humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Projektová manažérka ADRA Slovensko, Alena Horváthová, v rozhovore približuje, ako vyzerá celá príprava na takýto dobrovoľnícky pobyt v krajine, sužovanej humanitárnou krízou.
Zverte Prohumanu svoje materiály na korektúru
Zapôsobiť textom na čitateľa znamená nielen vytvoriť brilantný obsah, ktorý púta už svojimi prvými slovami, ale dôležitá je i bezchybná štylistika a gramatika. Ak sa začítame do textu, ktorý má gramatické chyby, o chvíľu si uvedomíme, že obsah nevnímame, zato nám do očí bijú nespisovné výrazy či hrúbky. Nepovažujme však slovenskú gramatiku za nevyhnutné zlo. Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Ak ste sa rozhodli, že napíšete publikáciu, môžete nás požiadať o redakčnú úpravu textu – odborného alebo beletrie. Viac TU
Supporting female IDPs on their way to become social entrepreneurs in Georgia
On the frontier of Europe and Asia lays a country that has become a praised tourist destination during the last decade. Economy is backing up from a soviet dead end, civil society is striving for democratization, EU cooperation has been clearly carved into local notion and project banners. An unaware tourist may think of war as long gone, however, it has left behind 290 000 internally displaced people. This number corresponds to the population of Iceland.