Autor fotografií Juraj Švarc (29) nás prostredníctvom optiky svojho fotoaparátu pozýva na virtuálny výlet do Etiópie.
Polovica obyvateľov tejto rozvojovej krajiny subsaharskej Afriky žije pod hranicou chudoby. Vysoká detská úmrtnosť a nízka stredná dĺžka života sú okrem iného aj dôsledkom nedostačujúceho zdravotníckeho systému. V krajine, aj napriek snahám medzinárodných organizácií, stále pretrváva silná diskriminácia žien (nelegálne sobáše dievčat pod 18 a 15 rokov, sobáše únosom, ženská obriezka, prostitúcia, znásilnenia, ženy predávané ako otrokyne) a detská práca (70 % detí pod 15 rokov a 40 % detí pod 6 rokov).
Rozvojová spolupráca
Cezhraničná adopcia etiópskeho dievčatka Jordanos - fotoreportáž
Zmena klímy ovplyvňuje životy ľudí na našom i africkom kontinente
Jeden z najmladších klimatológov v Česku a na Slovensku, Jozef Pecho, vysvetľuje, ako sa Zem globálne otepľuje, prečo sa topia ľadovce v Arktíde a ako môže každý z nás zmierniť negatívne prejavy zmeny klímy .
Ako by ste krátko a zrozumiteľne vysvetlili laickej verejnosti, čo znamená zmena klímy?
Ide o zmeny všetkých známych fyzikálnych (meteorologických) veličín, ktorými opisujeme nielen momentálny stav počasia, ale v dlhodobom časovom horizonte aj jeho priemerný charakter, teda klímu. Ide predovšetkým o zmeny (nárast) teploty vzduchu, atmosférických zrážok, vlhkosti vzduchu, oblačnosti a v neposlednom rade aj prúdenia vzduchu. Klimatická zmena nie je preto ani zďaleka len o globálnom otepľovaní, aj keď pochopiteľne, samo o sebe stojí na jej začiatku, pretože všetky ostatné veličiny sa menia najmä v závislosti od zmien teploty vzduchu.
Na pôde Trnavskej univerzity vzdelávali (budúcich) terénnych pracovníkov
Rozhovor o pilotnom tréningu efektívnej rozvojovej spolupráce v SR
Koncom leta 2012 dve desiatky účastníkov a účastníčok z oblasti humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a rozvojového vzdelávania absolvovali na pôde Trnavskej univerzity zaujímavý typ vzdelávania. Ako prebiehal tento dvojmesačný intenzívny tréning efektívnej rozvojovej spolupráce (TERS), opisuje jeho koordinátor – bývalý rozvojový pracovník a v súčasnosti odborný asistent Trnavskej univerzity – Juraj Jančovič.
Klimatická konferencia SKCH: riešenie globálneho otepľovania prioritou
Už niekoľko mesiacov uplynulo od novembrovej Medzinárodnej vedeckej konferencie SKCH s názvom „Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo a rozvojové projekty”, no myšlienky z odprezentovaných príspevkov stále rezonujú v mysliach. Vtedy sa na nej prezentujúci aj diskutujúci zhodli, že riešenie globálneho otepľovania by malo byť pre nás prioritou. Rovnako dôležité, ako ponúkať spôsoby zmiernenia dôsledkov zmeny klímy, je však aj hľadanie a odstraňovanie ich príčin.
Zborník z konferencie Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo a rozvojové projekty, ktorá sa konala 8.11.2012 v Bratislave v PDF
Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie o dopadoch zmeny klímy na obyvateľov rozvojových, rovnako ako rozvinutých krajín, ktorú Slovenská katolícka charita organizovala v spolupráci s Pedagogickou a Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.
Prevencia HIV by nemala ostať v rovine prázdnych fráz
Špecialista na infekciu HIV a nádorové ochorenia, doc. MUDr. Jozef Šuvada, sa na jeseň zúčastnil medzinárodnej vedeckej konferencie Slovenskej katolíckej charity na tému zmeny klímy a jej dopadov na životy obyvateľstva a rozvojové projekty. Ako sa teda pozerá na dôsledky globálneho otepľovania tento mladý lekár a pedagóg, pôsobiaci v SR i v Ugande?
Juma Haydary - afganský docent na slovenskej univerzite
Juma Haydary. Exoticky znejúce meno, pod ktorým si bežný Slovák pravdepodobne predstaví osobu vzdialenú od neho tisícky a tisícky kilometrov a život úplne odlišný od toho, ktorý u nás nazývame bežným. Je preto o to zaujímavejšie, že ide o docenta dlhodobo aktívne pôsobiaceho na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ale predovšetkým človeka, ktorý aj na diaľku dokázal zmeniť tvár univerzitného vzdelávania vo svojej rodnej krajine.
Obnova lokálnej televízie Kunduz v Afgánistane
Slovenskí odborníci pomáhali postaviť na nohy vojnou zničenú afganskú lokálnu televíziu v regióne Kunduz. Vtedajší dvaja študenti žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Mohammad Azim Farhadi a Jana Murínová spolu s pracovníkmi slovenskej lokálnej televízie v Handlovej pripravili projekt obnovy lokálnej televízie Kunduz.
Dobrovoľník dáva seba
Občianske združenie SAVIO v rámci svojich projektov vysiela do Azerbajdžanu dobrovoľníkov, ktorí pôsobia v hlavnom meste Baku v centre voľno časových aktivít. SAVIO realizuje projekt v spolupráci s organizáciou Caritas a finančne ho podporuje grantový program Mládež v akcii – Európska dobrovoľnícka služba. Katarína Kružliaková a Veronika Strigáčová viedli rôzne kurzy, hodiny doučovania a krúžky pre deti zo sociálne slabších rodín v Baku takmer celý rok.
Odborníčka z Fínska radila, ako dostať rozvojové témy na univerzity
Pôsobí na Univerzite v Oulu a je prvou profesorkou pre globálne vzdelávanie vo Fínsku. V rámci svojej trojdňovej návštevy sa snažila podporiť slovenských kolegov a kolegyne v behu na dlhé trate – v implementácii Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie. Vanessa Andreotti a jej skúsenosti s výučbou rozvojových štúdií na vysokých školách.
Rozvojová pomoc sa môže realizovať efektívnejšie
Slovensko sa vďaka európskemu projektu zapojilo medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s politikou rozvojovej pomoci. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú. Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti lepšie poznajú pomery v krajine pôvodu ako externí pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín často zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu.
Odstrániť negramotnosť na severe Ugandy aj vďaka projektu Slovenskej katolíckej charity
Slovenská katolícka charita (SKCH) prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku® a vďaka adoptívnym rodičom – zapojeným slovenským darcom a darkyniam podporuje momentálne stovky detí v štyroch krajinách: v Indii, Albánsku, vo Vietname a na Haiti. Najbližšou krajinou, kde bude charita odstraňovať negramotnosť a podporovať vzdelávanie (nielen HIV-pozitívnych) sirôt, bude Uganda.
Slovenský Afganec Azim Farhadi: Aj cudzinec môže byť najlepší priateľ
Slovensko sa vďaka projektu COMIDE zapája medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s rozvojovu pomocou. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú.
Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti poznajú pomery v krajine pôvodu lepšie ako pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu.
Aj Slovensko má takýto potenciál, a preto by malo využiť záujem migrantov o dianie v krajine pôvodu aj pre zlepšenie účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci. Jedným z úspešných príkladov, na ktorých je možné vidieť, že to funguje, je Afganec žijúci na Slovensku, absolvent Katedry žurnalistiky FiF UK, Mohammad Azim Farhadi.
Po revolúcii vzniká nový Egypt. Nik nevie, aký bude.
Davy v arabských krajinách sú často nebezpečné. Vášnivé, neovládateľné. A preto v nich aj často zomierajú ľudia, väčšinou na ušliapanie. Tento taký nebol.
Stál som v čom dve hodiny. Dokopy išlo o tri rady, ktoré sa končili osobnou prehliadkou. Pri mne s osobitnou pozornosťou – kontrolovali pas, pýtali sa, prečo idem na Tahrír práve vtedy, keď tam prebieha revolúcia. Nakoniec ma pustili. Osobnými prehliadkami prešli aj ostatní. Deti, starci, ženy v burkách, ale aj „po európsky“ odhalené. ľudia v oblekoch, či tí najchudobnejší. Všetci dúfali, že sa im podarí zvrhnúť prezidenta Husního Mubaraka. Ten z nášho pohľadu vyzeral ako diktátor, ktorého je možné tolerovať. Zaručil sa za bezpečnosť Izraela, ponúkal Európanom lacné dovolenky, držal na uzde islamistov. Vo vnútri krajiny, ktorá má 80 miliónov obyvateľov, z toho viac ako polovica má menej ako 30 rokov, to však vyzeralo ináč. Ekonomickú moc mala armáda a klika okolo prezidenta. Mladí ľudia sa nemali kde zamestnať. Ak chceli podnikať, nedostali úver. Ten bol vyhradený pre elitu. Ak sa niekto ozval, tajná polícia ho mučila, alebo väznila. Preto prišla revolúcia.
Tunisania sa chcú učiť aj zo slovenských chýb
Ľudia v Tunisku už vedia, že zmeny v ich krajine nebudú také rýchle, ako si predstavovali. Aj preto sú sklamaní. „V spoločnosti je napätie. Aj ja patrím k tým, ktorí sú so súčasnou situáciou u nás nespokojní,“ hovorí Asma Mansour. Je jednou zo štrnástich zástupcov tuniského občianskeho sektora, ktorí navštívili Slovensko v rámci projektu organizácie PDCS.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- nasledujúca ›
- posledná »