Family Social Work
Abstrakt: Sociálna práca rozhodne nie je profesiou, ktorá by sa dala označiť ako jednoduchá. Obzvlášť to platí v tom prípade, ak sa sociálny pracovník pri výkone svojho povolania venuje celej rodine. V tomto prípade je dôležité, aby sociálny pracovník veľmi dobre ovládal svoju prácu, a to z teoretického, ale aj praktického hľadiska. V práci sa zameriame na teoretické definovanie pojmu rodina, na čo nadviažeme stručným teoretickým vymedzením sociálnej práce s rodinou.
Kľúčové slová: sociálny pracovník, rodina, rodinné problémy, sociálna práca v rodine.
Abstract: Social work is certainly not a profession that can be described as simple. This is especially true if the social worker cares for the whole family in the exercise of his or her profession. In this case, it is important that the social worker manages his work very well, both from a theoretical but also a practical point of view. In this work we focus on the theoretical definition of the term family, which we follow up with a brief theoretical definition of social work with the family.
Key words: social worker, family, family problems, social work in the family.
Úvod
Každý sociálny pracovník sa z času na čas dostane do situácie, kedy pracuje s rodinou ako celkom. Ak však hovoríme o sociálnej práci s rodinou, je nevyhnutné poznamenať, že ide o mimoriadne náročnú oblasť sociálnej práce, ktorá sa vyznačuje najmä tým, že v priebehu posledných rokov prechádza rôznymi zmenami a modifikáciami, ktorým sa musí prispôsobovať aj samotná sociálna práca.
V rámci tejto práce si v prvom rade z teoretického hľadiska definujeme pojem rodina, na čo nadviažeme popisom základných úskalí sociálnej práce s rodinou s dôrazom na zmeny, ktoré sa prejavili primárne na základe zmien v spoločenských pomeroch v priebehu posledných rokov.
V tejto práci sa budeme snažiť vychádzať čo možno z najaktuálnejších zdrojov ošetrujúcich nami skúmanú problematiku. V celom texte sa budeme snažiť čitateľovi podávať hodnoverné informácie, ktoré čo možno najaktuálnejšie odzrkadľujú súčasný stav nami skúmanej problematiky.
Rodina
Z tradičného uhla pohľadu sa základ rodiny nachádza v inštitúte manželstva. Manželstvo ako také môžeme reálne vnímať ako vzťah medzi mužom a ženou , ktorý bol oficiálne potvrdený pred zákonnou osobou. Z pohľadu katolíckej cirkvi ide zároveň o vzťah, ktorý je počas života nerozlučiteľným. Rodina je teda tvorená manželstvom muža a ženy a ich potomstva (bez ohľadu na to, či potomstvo vzniká na základe reprodukčnej činnosti alebo prostredníctvom adopcie). Manželstvo je od rodiny v podstate neodlučiteľné hlavne z toho dôvodu, že manželstvo predstavuje záväzok dvoch ľudí, ktorí k sebe patria. Zo samotného manželstva na základe sexuálneho spolužitia plodia a rodia deti, na základe čoho vzniká ucelená rodina. (BEGANY, 2018)
Zároveň však považujeme za vhodné poukázať na skutočnosť, že v dnešnej modernej dobe vznikajú aj rôzne denominácie manželstva a rodiny. V tomto prípade hovoríme napríklad o pároch, ktoré jednoducho nechcú uzavrieť oficiálny manželský zväzok, nakoľko im to vyhovuje. V takomto vzťahu sa často stretávame s tým, že takto spolu žijúce páry si potrebujú nechať akési zadné dvierka. Z praxe sociálnej práce však častokrát vyplýva, že práve do takýchto voľne spolu žijúcich párov sa rodia deti, ktoré spočiatku nie sú vnímané ako plod rodiny, ale ako nechcené alebo dokonca ako príťaž. Ďalšiu formu denominácie rodiny by sme mohli vnímať v podobe slobodných matiek. Primárne v priebehu posledných rokov je následne možné vnímať ako denomináciu rodiny aj zväzky ľudí rovnakého pohlavia, ktoré sú z istého uhlu pohľadu pravým opakom normálneho a prirodzeného manželstva a rodiny. (BEGANY, 2018)
Na rodinný život je následne naviazaný aj istý životný štýl. Tento životný štýl môžeme vnímať ako komplex mimoriadne dôležitých činností a vzťahov, ktoré sú sprevádzané rôznymi praktikami. Jednotliví členovia rodiny by mali vedieť, že ich životný štýl sa po založení si rodiny nevyhnutne zmení. Rodinu by sme prakticky mohli vnímať ako dobrodenie primárne pre tých, ktorí vnímajú rodinný život ako možnosť rozvoja a obohatenia ich osobnosti. (MACHALOVÁ, 2017) V podstate by sme mohli povedať, že samotná rodina priamo, ale aj nepriamo reflektuje stav spoločnosti a podmienky, v ktorých sa táto rodina nachádza. Tu narážame na podmienky, ktoré sú pre túto rodinu vytvárané spoločnosťou. Je nutné poukázať na skutočnosť, že spoločnosť v priebehu posledných dvadsiatych rokov zaznamenala také zmeny, aké neboli zaznamenané za celé desaťročia predtým.
Všetky závažnejšie problémy v rámci spoločnosti, ktoré sme vnímali v priebehu posledných rokov, poznamenali vo významnom rozsahu reprodukciu, rodinu a medziľudské vzťahy. Tieto premeny spoločnosti vedú vo svojej podstate mimoriadne často k destabilizácií inštitútu rodiny. Rovnako však vedú k rozpadu štruktúry v privátnej sfére a k diverzifikácií možností žitých realít. Jedným z významných faktorov na tento vývoj oblasti rodiny je aj problematika zadlženia rodín, ktorá je v priebehu posledných rokov niekoľkonásobne vyššia ako tomu bolo v minulosti. (KRAUS, 2017)
Sociálna práca s rodinou
Sociálna práca s rodinou vo svojej podstate predstavuje jednu zo základných foriem sociálnej práce. V tejto rovine by sme však mali poukázať na skutočnosť, že v súčasnosti reálne rozlišujeme medzi sociálnou prácou s rodinou a sociálnou prácou s jednotlivcom. Reálne však platí, že aj tento jednotlivec je súčasťou určitého sociálneho prostredia. Najbližším prostredím, ktoré poskytuje pomoc a oporu, ale zároveň je aj možným zdrojom konfliktov, je práve rodina. Aj na základe tejto skutočnosti môžeme tieto dve základné formy sociálnej práce medzi sebou prepojiť, pričom sa môžu v niektorých prípadoch dokonca prelínať. (LOVAŠOVÁ, 2016)
Považujeme za dôležité poukázať na to, že pri sociálnej práci by sme mali za každých okolností vnímať rodinu ako celok, pričom by sme s ňou tak mali aj pracovať. Dôvodom, prečo na túto skutočnosť reálne poukazujeme, je fakt, že rodinu je nutné vnímať ako funkčný systém, ktorý má svoj ustanovenú štruktúru, cirkulárny charakter a vnútorné pravidlá. Všetky tieto prítomné vlastnosti a funkcie rodiny sa neustále navzájom ovplyvňujú. Na základe tejto skutočnosti platí, že ak prestane fungovať jedna funkcia, vplyv tejto nefunkčnosti sa prakticky prejaví aj na fungovaní, prípadne nefungovaní ostatných funkcií. (GABURA, a iní, 2016)
Vyššie spomenutú skutočnosť je nevyhnutné brať do úvahy aj pri sociálnej práci s rodinou a pri snahe o nápravu disfunkčnej funkcie. V prípade úspešnosti tejto nápravy je predpokladateľné, že dôjde aj k náprave ostatných funkcií. V tomto prípade obzvlášť platí, že dôležitosť vnímania rodiny ako celku je pre odborníka pracujúceho s rodinou jednoznačným nepopierateľným faktom. V rodine ako celku je nevyhnutné identifikovať člena rodiny, ktorý je základom disfunkcie. Problémy s touto identifikáciou následne nastávajú v tom prípade, ak má rodina poruchu v komunikácií, inými predstavami o fungovaní rodiny, nedostatkom napĺňania emočných potrieb svojich členov, vzájomného odcudzenia sa členov rodiny, netrávenie spoločného času v kruhu rodiny a následne aj unikanie z rodiny. Všetky tieto faktory sa nevyhnutne odzrkadľujú primárne na najslabšom členovi rodiny, ktorý je štandardne tým najcitlivejším a ktorý sa s prítomnými problémami len ťažko vysporiada. Tento člen rodiny častokrát trpí poruchami správania, závislosťami, agresivitou, nezamestnanosťou a podobne. Problematika sa v tomto prípade zakladá na tom, že sa celá pozornosť upriamuje na jedného člena rodiny. Namiesto toho, aby rodina riešila príčiny vzniku rôznych disfunkcií jednotlivého člena, zameriava sa na riešenie jeho problému, na základe čoho im uniká podstata pôvodného, nevyriešeného problému. (GABURA, a iní, 2016)
Samotné sociálne vzťahy môžeme vnímať ako vzťahy medzi ľuďmi navzájom. Sociálne vzťahy sú však aj vzťahy ľudí a ich rôznych inštitúcií, a to až po svetovú globálnu úroveň. Každý z nás zároveň vníma, že si musí zabezpečiť základné životné podmienky.
Autorka: PhDr. Tímea Csikósová, DiS
Autorka je doktorandkou na Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Zoznam použitej literatúry
BEGANY, J. 2018. Faktory ovplyvňujúce stabilitu manželstva v pohľade študentov teológie. In : Výstup z riešenia projektu APVV 15-0189 „Vybrané faktory pro-rodinnej stratégie a podpora stabilnej rodiny v multikulturálnom prostredí“ : zborník esejí zo seminára pastorácia... Trnava : Dobrá kniha, 2018. s. 24-32. ISBN 978-80-8191-145-3.
GABURA, J. a GABURA, J. ml. 2016. Rodinný konflikt a rodinná mediácia. Nitra : ZKF Nitra, 2016. ISBN 9788055811208.
KRAUS, B. 2017. Vliv životního stylu současních rodin na život dětí. In : Rodina, tolerancia inakosti a kvalita života detí a mládeže. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2017. s. 7-17. ISBN 978-80-223-43534.
LOVAŠOVÁ, S. 2016. Sociálna práca: formy, postupy a metódy. Košice : Unverzita Pavla Jozefa Šafárika, 2016. ISBN 978-80-8152-386-1.
MACHALOVÁ, M. 2017. Láskyplná komunikácia v rodine. In : Súčasná rodina a nežiaduce sociálne a sociálnopatologické javy : odborný časopis 01(17). Bratislava : Národné osvetové centrum, 2017. s. 10-11. ISSN 1336-1679.
TKÁČ, V. 2019. Prečo sa štát musí postarať o sociálne slabších? Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, 2019.