Comprehensive Approach to the Education of Children with Communication Disorders in Early Childhood Education Setting
Abstrakt: Komunikačná schopnost je jedným zo základných pilierov detského vývinu a podmieňuje učenie, sociálnu participáciu a emocionálne sebavyjadrenie. U detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je nevyhnutné aplikovať komplexný, multisenzorický prístup, ktorý prepája rozvoj všetkých oblastí, od sluchovej diferenciácie, vizuopercepcie, hrubej a jemnej motoriky, cez socializáciu a emocionálnu reguláciu až po podporu kognitívnych procesov. Tento článok prezentuje najnovšie zistenia zo zahraničných štúdií z roku 2025 a ponúka praktické odporúčania pre predprimárne vzdelávanie, ktoré reflektujú potrebu diferenciácie a individuálneho prístupu.
Kľúčové slová: auditívny tréning, inklúzia, komplexný prístup, narušená komunikačná schopnosť, predprimárne vzdelávanie, priestorová orientácia, socializácia, špeciálny pedagóg, učiteľ v materskej škole
Abstract: Communication ability is one of the fundamental pillars of child development and determines learning, social participation, and emotional self-expression. For children with speech and language impairment, it is essential to apply a comprehensive, multisensory approach that integrates the development of all areas — from auditory discrimination, visual perception, and gross and fine motor skills, through socialization and emotional regulation, to the support of cognitive processes. This article presents the latest findings from international studies published in 2025 and offers practical recommendations for pre-primary education that reflect the need for differentiation and an individualized approach.
Key words: auditory training, inclusion, comprehensive approach, speech and language impairment, pre-primary education, spatial orientation, socialization, special education teacher, kindergarten teacher
Úvod
Komunikácia predstavuje zásadný pilier detského vývinu a vytvára základ pre proces učenia sa, aktívnu participáciu v spoločenskom prostredí a neposlednom rade emocionálne sebavyjadrenie. Od ranných prejavov neverbálnej komunikácie a zdieľanej pozornosti až po rozvinuté verbálne interakcie predstavuje komunikačná kompetencia kľúčový faktor v učení, rozvoji vlastnej identity a sociálnom začleňovaní. Avšak v praxi však stanovenie jednej diagnostickej kategórie v centre poradenstva a prevencie nemusí postačovať. Je nevyhnutné zohľadňovať aj pridružené diagnózy, ktoré sa u detí v predprimárnom vzdelávaní často vyskytujú. Pervazívne vývinové poruchy sa môžu u každého dieťaťa prejavovať odlišne, preto je vhodné uplatňovať diferencované a komplexné edukačné prístupy, ktoré reflektujú individuálne potreby dieťaťa. My sa bližšie pozrieme na komplexný prístup vo vzdelávaní detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (ďalej, len NKS) v predprimárnom vzdelávaní.
Východiská pre vzdelávanie detí s NKS
Komplexný prístup predstavuje podporu celostného rozvoja žiaka s NKS a nesústreďuje sa len na rozvoj komunikačnej produkcie (Gibbard, 2024). V odbornej literatúre sa v tejto súvislosti často odporúča multisenzorický prístup, ktorý je založený na aktivácii a integrácii všetkých zmyslových modalít a prispieva k efektívnejšiemu osvojovaniu zručností (Bočková, 2017). Tento prístup je v súlade s cieľmi inkluzívneho vzdelávania, ktorého zámerom je zabezpečiť rovnosť prístupu ku kvalitnému edukačnému procesu pre všetkých žiakov, vrátane detí so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, zdravotným znevýhodnením či komunikačnými bariérami – a tým podporiť ich plnohodnotnú participáciu a akademický rozvoj (Dudu et al., 2024). Na naplnenie týchto cieľov sa podľa Vzdelávacieho programu pre deti s NKS (2024) vyžaduje koordinovaný prístup školy, školského podporného tímu a rodiny, založený na intenzívnej partnerskej spolupráci. Nevyhnutnou súčasťou je vytvorenie prostredia podporujúceho zdieľanú zodpovednosť a precízne stanovenie edukačných cieľov a stratégií, ktoré umožňujú systematickú a cielenú podporu rozvoja komunikačných schopností dieťaťa.
Metódy komplexního prístupu k rozvoju narušenej komunikačnej schopnosti
Rozvoj NKS si vyžaduje koordinované a diferencované prístupy, ktoré presahujú izolované cvičenia rečovej produkcie. Súčasné zahraničné štúdie (2025) zdôrazňujú potrebu multisenzorického a interdisciplinárneho prístupu, ktorý stimuluje viaceré oblasti vývinu a tým podporuje aj spontánnu komunikáciu dieťaťa. Nasledujúci prehľad ponúka odporúčané metódy v jednotlivých oblastiach, ktoré sa v praxi ukazujú ako efektívne:
- Priestorová orientácia
Podľa Colic a kol. (2025) priestorová orientácia prispieva k rozvoju porozumenia predložiek, sekvencií a plánovania krokov, ktoré súvisia s gramatickou stavbou vety a rozvojom naratívnych schopností. Nové výskumy z roku 2025 odporúčajú využívať navigačné úlohy v triede, pri ktorých deti plnia verbálne inštrukcie spojené s pohybom v priestore. Keďže je veľa detí, ktoré potrebujú aktívny pohyb, je dobré zaujať ich.
- Sluchová diferencácia
Sluchová diferenciácia je základom pre fonologické uvedomovanie, správnu výslovnosť a rozlišovanie. Súčasné štúdie potvrdzujú efektívnosť krátkych, každodenných blokov auditívneho tréningu s postupne zvyšovanou náročnosťou (Hu, 2025).
- Zrakové vnímanie
Zrakovo - percepčné schopnosti úzko súvisia s porozumením textu. V praxi sa osvedčuje používanie vizuálnych máp viet, piktogramov a grafických organizátorov, ktoré pomáhajú dieťaťu pochopiť vzťahy medzi slovami a poradie prvkov vo vete. Postupné zvyšovanie vizuálnej komplexity selektívnu pozornosť a schopnosť porozumieť zložitejším komunikačným situáciám (Grossard et al., 2025).
- Hrubá a jemná motorika
Vývin motoriky je úzko prepojený s vývinom reči. Pohybové aktivity, ako sú prekážkové dráhy s verbálnymi inštrukciami, prispievajú k osvojovaniu si priestorových vzťahov, predložiek a sekvenčných pojmov. Jemná motorika sa podporuje prostredníctvom činností, ktoré vyžadujú presnosť a koordináciu (napr. navliekanie korálikov podľa slovnej inštrukcie), čo stimuluje súčasne jazykové a exekutívne funkcie (Okur, Aksoy, 2025).
- Emociálna oblasť
Efektívny rozvoj komunikácie zahŕňa aj podporu emočnej regulácie a schopnosti vyjadriť svoje potreby. Adaptívne programy z roku 2025 prepájajú rozvoj spoločnej pozornosti, symbolickej hry a tréning regulácie s explicitným nácvikom spontánnych výpovedí. V praxi sa osvedčuje využitie kariet „Cítim sa… Potrebujem…“ a tréning opravných stratégií, ktoré učia dieťa požiadať o pomoc, pauzu alebo zopakovanie informácie (Moraleda-Sepúlveda et all., 2025).
- Kognitívne procesy
Posilňovanie kognitívnych funkcií, ako je fonologická pracovná pamäť, rytmické spracovanie a exekutívne schopnosti, prispieva k celkovej efektivite komunikačného procesu. Nové rytmicko-jazykové programy kombinujú tleskanie, bubnovanie a opakovanie slabík, čím pomáhajú zosúladiť artikulačný rytmus so štruktúrou reči (Lee et all., 2025).
- Socializácia
Intervencia s názvom Peer-mediated (ďalej, len PEERS) významne zvýšila počet interakcií izolovaných detí s rovesníkmi a podporila kooperatívnu hru a komunikáciu v predškolských triedach. Podľa výsledkov od (Justice et al., 2025), je rozvíjanie socializácie cez zapojenie rovesníkov je efektívnou stratégiou aj pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Odporúčania pre prax v rámci nových štúdií:
- Vytvárať podnetné prostredie, ktoré umožní dieťaťu pohyb a orientáciu v priestore, a spájať ho s verbálnymi inštrukciami, rozvoj predložiek (dôležitá priestorová orientácia),
- Zaradiť každodenné krátke bloky auditívneho tréningu (10–15 min), s postupne rastúcou náročnosťou a spätnou väzbou,
- Podporovať vizuálne spracovanie prostredníctvom piktogramov, vizuálnych máp viet a grafických schém, ktoré dopĺňajú verbálny vstup,
- Prepájať motorické aktivity s jazykovými úlohami, čím sa stimuluje koordináciu a posilňujú sa tým aj komunikačné schopnosti,
- Zapájať rovesníkov do intervencie, modelovať sociálne situácie a učiť dieťa primeraným komunikačným reakciám,
- Rozvíjať emočnú gramotnosť, používať vizuálne pomôcky na pomenovanie pocitov a učiť dieťa stratégie sebakontroly a požiadaviek,
- Spolupracovať s rodinou, poskytovať im návody a jednoduché aktivity, ktoré môžu doma opakovať a tým posilniť kontinuitu učenia.
Záver
Výsledky súčasných výskumov potvrdzujú, že rozvoj komunikácie nemožno redukovať iba na izolované komunikačné cvičenia. Komplexný prístup, ktorý integruje priestorovú orientáciu, sluchovú diferenciáciu, vizuopercepčné procesy, motoriku, socializáciu, emočnú reguláciu a kognitívne funkcie, vedie k výraznejšiemu posunu v komunikačných kompetenciách detí s NKS. Pri aplikácii takýchto stratégií sa posilňuje nielen jazyková rovina, ale aj schopnosť detí spolupracovať, samostatne plánovať a aktívne sa zapájať do edukačných situácií. Kľúčovým faktorom úspechu je prepojenie edukačného procesu so školským podporným tímom a rodinou, čím sa zabezpečuje kontinuita stimulácie v rôznych prostrediach dieťaťa.
Autorka: Mgr. Sabina Smolíčková
Autorka vyštudovala špeciálnu pedagogiku, sociálnu pedagogiku a manažment vzdelávania. Momentálne pôsobí ako učiteľka v materskej škole pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. Je študentkou externého doktorandského štúdia.
Zoznam bibliografických odkazov
BOČKOVÁ, B. 2017. Postupy při vzdělávání žáků se specificky narušeným vývojem řeči. 1. vyd. Česká republika: Munipress, s. 33 – 75. ISBN: 978-80-210-8137-6.
COLIC, G., et all, 2025. Phonological Working Memory in Children with Developmental Language Disorder and Typically Developing Children. Research in Pedagogy, 15 (1), s. 39–48. [online]. [cit. 2025-09-13]. Dostupné na: https://eric.ed.gov/?id=EJ1478391 [3]
DUDU, A. 2024. Inclusive Education: A Global Pursuit. In: Handbook of Research on Inclusive and Accessible Education. IGI Global. [online]. [cit. 2025-09-16]. Dostupné na: https://www.igi-global.com/chapter/inclusive-education/339601 [4]
GROSSARD, C., et all. 2025. Children’s Improvement After Language and Rhythm Training (Poppins). [online]. [cit. 2025-09-12]. Dostupné na: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12357122/ [5]
HU, W. 2025. Effects of auditory training on children with developmental language disorder: A systematic review.Frontiers in Human Neuroscience. [online]. [cit. 2025-09-15]. Dostupné na: https://www.frontiersin.org/journals/human-neuroscience/articles/10.3389... [6]
LEE, Y. et al. 2025. Effects of music training on executive functions in preschool children aged 3–6 years. [online]. [cit. 2025-09-15]. Dostupné na: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11775157/ [7]
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VÝSKUMU, VÝVOJA A MLÁDEŽE SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 2024. Vzdelávací program pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa podľa ktorého sa vzdelávajú v úvodných ročníkoch v základnej škole. Schválený dňa 15. 4. 2024, č. 2024/8141:3-C2141, účinný od 1. 9. 2024. [online]. [cit. 2025-09-16]. Dostupné na: https://www.minedu.sk/vzdelavaci-program-pre-ziakov-s-narusenou-komunika... [8]
OKUR, M. a AKSOY, V. 2025. The Effect of Verbal Working Memory Intervention on the Reading Performance of Students with Specific Learning Disabilities. Behavioral Sciences, 15(3):356. [online]. [cit. 2025-09-15]. Dostupné na: https://www.mdpi.com/2076-328X/15/3/356 [9]