Mental well-being of university students in the context of academic pressure and coping strategies
Abstrakt: Psychická pohoda vysokoškolských študentov je významne ovplyvňovaná akademickými nárokmi a spôsobmi zvládania stresu. Cieľom predkladanej štúdie bolo preskúmať vzťah medzi vnímaným akademickým stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou vysokoškolských študentov, ako aj identifikovať možné rodové rozdiely v týchto premenných. Výskum bol realizovaný na vzorke 561 slovenských vysokoškolských študentov, ktorí študovali na vysokých školách na Slovensku a v Českej republike. Psychická pohoda bola meraná prostredníctvom škály Ryff PWB-18, vnímaný stres pomocou škály PSS-10 a copingové stratégie dotazníkom Brief COPE. Výsledky ukázali stredne silný negatívny vzťah medzi vnímaným akademickým stresom a psychickou pohodou. Adaptívne copingové stratégie zamerané na riešenie problémov boli pozitívne spojené s psychickou pohodou, zatiaľ čo maladaptívne stratégie vykazovali negatívny vzťah k pohode a pozitívny vzťah k stresu. Moderujúci efekt copingových stratégií vo vzťahu medzi stresom a psychickou pohodou sa nepotvrdil. Zároveň sa ukázali rozdiely podľa pohlavia, pričom ženy vykazovali vyššiu mieru stresu a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie zvládania. Zistenia poukazujú na význam rozvoja adaptívnych copingových stratégií a podpory duševného zdravia študentov v akademickom prostredí.
Kľúčové slová: psychická pohoda, akademický stres, copingové stratégie, vysokoškolskí študenti, duševné zdravie
Abstract: The mental well-being of university students is significantly influenced by academic demands and the ways in which students cope with stress. The aim of the present study was to examine the relationship between perceived academic stress, coping strategies, and the mental well-being of university students, as well as to identify potential gender differences in these variables. The study was conducted on a sample of 561 Slovak university students enrolled at universities in Slovakia and the Czech Republic. Mental well-being was measured using the Ryff Psychological Well-Being Scale (PWB-18), perceived stress using the Perceived Stress Scale (PSS-10), and coping strategies using the Brief COPE inventory. The results revealed a moderately strong negative relationship between perceived academic stress and mental well-being. Adaptive coping strategies focused on problem solving were positively associated with mental well-being, whereas maladaptive strategies showed a negative association with well-being and a positive association with stress. The moderating effect of coping strategies on the relationship between stress and mental well-being was not confirmed. Gender differences were also identified, with women reporting higher levels of stress and more frequent use of emotional and maladaptive coping strategies. The findings highlight the importance of developing adaptive coping strategies and supporting students’ mental health in the academic environment.
Keywords: mental well-being, academic stress, coping strategies, university students, mental health
Úvod
Obdobie vysokoškolského štúdia predstavuje vývinovo kritickú fázu, ktorá spája neskorú adolescenciu s ranou dospelosťou a prináša komplexné akademické, sociálne a osobnostné výzvy (Solmi et al., 2022). Ide o obdobie formovania identity, autonómie a profesijnej orientácie, v ktorom sa študenti učia regulovať vlastné správanie, prijímať zodpovednosť a efektívne zvládať rastúce požiadavky prostredia (Murray & Arnett, 2018). Univerzitné prostredie zároveň predstavuje špecifický kontext, v ktorom sa od jednotlivca očakáva vysoká miera samostatnosti, sebadisciplíny a akademickej výkonnosti (Tayoto, 2025). Tieto očakávania však môžu byť sprevádzané výrazným akademickým tlakom, ktorý sa často stáva zdrojom stresu, úzkosti a zníženej subjektívnej pohody (Owen et al., 2025). Akademický stres pritom predstavuje jeden z najčastejšie uvádzaných stresorov v živote vysokoškolských študentov. Je spojený najmä s vysokými nárokmi na výkon, časovým tlakom, skúškovým obdobím či neistotou týkajúcou sa budúcej kariéry (Martincová & Bíla, 2023; Pascoe et al., 2020). Dlhodobé vystavenie takýmto požiadavkám môže negatívne ovplyvňovať psychické zdravie študentov a znižovať ich subjektívnu psychickú pohodu.
Významnú úlohu pri zvládaní akademického stresu pritom zohrávajú copingové stratégie, teda spôsoby, akými jednotlivci reagujú na záťažové situácie a snažia sa ich zvládnuť (Lazarus & Folkman, 1984). Voľba copingových stratégií môže rozhodovať o tom, či stres povedie k adaptácii a osobnostnému rastu, alebo naopak k psychickému vyčerpaniu a zhoršeniu well-beingu.
Na základe uvedených poznatkov sa súčasný výskum čoraz viac zameriava na skúmanie vzťahov medzi akademickým stresom, spôsobmi jeho zvládania a psychickou pohodou vysokoškolských študentov.
Teória
Psychická pohoda
Obdobie vysokoškolského štúdia sa vo väčšine prípadov prekrýva s obdobím vynárajúcej sa dospelosti (emerging adulthood), ktoré sa zvyčajne vymedzuje približne medzi 18. a 25. rokom života (Arnett, 2000). Ide o vývinové obdobie charakterizované formovaním identity, nestabilitou životných okolností, narastajúcou samostatnosťou a postupným prechodom k trvalejším životným záväzkom (Machovcová et al., 2024).
Kľúčovými vývinovými úlohami tohto obdobia sú najmä formovanie osobnej a hodnotovej identity, budovanie autonómie voči rodičom a rodine, ako aj postupná voľba profesijnej dráhy. Mladí dospelí v tomto období často experimentujú s rôznymi sociálnymi rolami, vzťahmi či študijnými a kariérnymi smerovaniami, pričom sa učia preberať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia a ich dôsledky (Macek et al., 2016).
Univerzitné prostredie zároveň prináša špecifické nároky. Zvyšujú sa požiadavky na samostatnú organizáciu učenia, času a financií, často spojené s odchodom z domáceho prostredia (Cheng, 2025). Akademická výkonnosť je sprevádzaná zvýšeným tlakom v podobe náročných skúšok, konkurencie či neistoty ohľadom budúceho uplatnenia, čo môže prispievať k zvýšenej miere stresu (Xu & Chai, 2025). Súčasne prebiehajú výrazné sociálne a adaptačné zmeny, ako je budovanie nových vzťahov, začleňovanie sa do študentských komunít či zvládanie pocitov osamelosti, najmä u študentov študujúcich mimo svojho domáceho regiónu (Machovcová et al., 2024). Súčasný výskum poukazuje na relatívne vysokú prevalenciu symptómov úzkosti, depresie, stresu či spánkových problémov medzi vysokoškolskými študentmi (Vásquez et al., 2026). Tieto ťažkosti môžu súvisieť so zhoršeným akademickým výkonom, vyšším rizikom predčasného ukončenia štúdia a celkovo nižšou kvalitou života (Berka & Marek, 2021). Psychická pohoda (well-being), ktorá zahŕňa subjektívny pocit spokojnosti, zmysluplnosti a schopnosti zvládať životné nároky, preto predstavuje významný predpoklad optimálneho fungovania študentov v akademickom aj osobnom živote (Parová, 2025).
Akademický stres u vysokoškolských študentov
Akademický stres predstavuje špecifickú formu stresu, ktorá je úzko spätá s prostredím vysokých škôl a požiadavkami spojenými so štúdiom. Chronický stres môže viesť k rôznym zdravotným ťažkostiam a negatívne ovplyvňovať fyzické aj psychické zdravie jednotlivca (Sedláková, 2021). V kontexte vysokoškolského štúdia sa stres často spája s akademickými nárokmi, hodnotením výkonu a očakávaniami týkajúcimi sa budúceho uplatnenia (Martincová & Bíla, 2023).
Stres možno definovať na základe transakčného modelu Lazarusa ako stav, v ktorom požiadavky prostredia presahujú schopnosti a zdroje jednotlivca na ich zvládnutie. Nejde teda o akúkoľvek záťaž, ale o takú, ktorá je subjektívne vnímaná ako preťažujúca (Schreiber, 1992). Stres vzniká ako výsledok interakcie medzi jednotlivcom a prostredím, pričom významnú úlohu zohráva individuálne hodnotenie situácie. Kým krátkodobý stres môže mať mobilizačný charakter, dlhodobé vystavenie stresu vedie k negatívnym psychickým aj zdravotným dôsledkom (Večeřová-Prochádzková & Honzák, 2009).
Akademický stres patrí medzi významné faktory ovplyvňujúce duševné zdravie a psychickú pohodu vysokoškolských študentov a môže prispievať aj k predčasnému ukončeniu štúdia (Majerová & Sokolová, 2025). Medzi jeho najčastejšie zdroje patrí najmä vysoká akademická záťaž, tlak na výkon a náročnosť učiva (Martincová & Bíla, 2023). Významným stresorom sú aj skúšky a rôzne formy hodnotenia výkonu, ktoré študenti často uvádzajú ako jednu z najnáročnejších častí akademického života (Majerová & Sokolová, 2025).
Dôležitým faktorom je aj časový tlak a náročnosť organizácie času (Majerová & Sokolová, 2025). Mnohí študenti sa stretávajú s problémami pri zosúlaďovaní štúdia, práce a osobného života, čo môže zvyšovať ich stres a negatívne ovplyvňovať akademický výkon (Pérez-Jorge et al., 2025; Tescon et al., 2025). Nedostatočné zručnosti v oblasti time managementu a vysoké akademické nároky pritom predstavujú významné stresory v akademickom prostredí (Deng et al., 2022). K psychickej záťaži študentov prispievajú aj obavy z budúceho uplatnenia a neistota spojená s profesijnou dráhou (Islam et al., 2025).
Dlhodobé vystavenie akademickému stresu môže mať negatívne dôsledky na duševné zdravie študentov (Martincová & Bíla, 2023). Výskumy poukazujú na súvislosť medzi vyššou mierou stresu a výskytom úzkosti, depresie či syndrómu akademického vyhorenia, ktorý sa prejavuje emocionálnym vyčerpaním, cynickým postojom k štúdiu a pocitom nedostatočnej osobnej výkonnosti (Dyrbye et al., 2006; Salmela-Aro & Read, 2017). Nadmerný stres zároveň negatívne ovplyvňuje celkovú psychickú pohodu študentov, čo sa môže prejavovať nižšou spokojnosťou so životom, problémami so spánkom alebo využívaním menej adaptívnych spôsobov zvládania záťaže (Beiter et al., 2015; Pascoe et al., 2020).
Copingové stratégie
Copingové stratégie predstavujú dôležitý mechanizmus, prostredníctvom ktorého jednotlivci reagujú na stresové situácie a snažia sa zvládnuť nároky prostredia. Coping možno definovať ako súbor kognitívnych a behaviorálnych snáh zameraných na zvládnutie, redukovanie alebo tolerovanie vnútorných a vonkajších požiadaviek, ktoré sú jednotlivcom vnímané ako zaťažujúce alebo presahujúce jeho zdroje. V rámci transakčného modelu stresu Lazarusa a Folkmanovej je coping chápaný ako dynamický proces, ktorý závisí od individuálneho hodnotenia stresovej situácie a dostupných zdrojov na jej zvládnutie (Halamová et al., 2022).
Podľa tohto modelu prebieha zvládanie stresu prostredníctvom dvoch základných procesov hodnotenia. V rámci primárneho hodnotenia jedinec posudzuje, či je situácia pre neho hrozbou, výzvou alebo neutrálnou udalosťou. Následne v sekundárnom hodnotení zvažuje, aké zdroje a možnosti zvládania má k dispozícii. Na základe týchto procesov sa následne aktivujú konkrétne copingové stratégie, ktoré môžu byť zamerané buď na riešenie problému, alebo na reguláciu emocionálnej reakcie (Halamová et al., 2022).
V odbornej literatúre sa najčastejšie rozlišujú dve základné kategórie copingových stratégií. Prvou skupinou sú problémovo orientované stratégie (problem-focused coping), ktorých cieľom je priamo riešiť alebo zmierniť zdroj stresu (Lazarus & Folkman, 1985). Patrí sem napríklad aktívne hľadanie riešenia, plánovanie ďalších krokov, získavanie informácií alebo vyhľadávanie sociálnej podpory (Dimunová & Bérešová, 2015). Druhou skupinou sú emocionálne orientované stratégie zvládania (emotion-focused coping), ktoré sú zamerané na reguláciu emocionálnych reakcií na stresovú situáciu a zmiernenie subjektívneho prežívania stresu. Patria sem napríklad stratégie ako upokojovanie, pozitívne prehodnotenie situácie alebo hľadanie jej významu (Lazarus & Folkman, 1984).
Okrem adaptívnych stratégií zvládania sa v literatúre opisujú aj maladaptívne formy copingu, ktoré síce môžu krátkodobo znižovať napätie, no dlhodobo neprispievajú k riešeniu stresovej situácie a môžu negatívne ovplyvňovať psychickú pohodu jednotlivca. Patria sem napríklad vyhýbanie sa stresoru, sebakritika alebo popieranie reality (Carver et al., 1989).
Výskumy poukazujú na to, že výber copingových stratégií významne ovplyvňuje spôsob, akým jednotlivci reagujú na stres a aké dôsledky má stresová situácia na ich psychické zdravie. Adaptívne stratégie zamerané na riešenie problémov sú spojené s lepšou psychickou adaptáciou a nižšou mierou emocionálnych ťažkostí, zatiaľ čo vyhýbavé alebo maladaptívne stratégie bývajú spojené so zvýšenou mierou úzkosti a depresívnych symptómov (Compas et al., 2001; Penley, Tomaka & Wiebe, 2002; Carver & Connor-Smith, 2010). Rozvoj adaptívnych stratégií, ako je riešenie problémov alebo vyhľadávanie sociálnej opory, preto predstavuje významný ochranný faktor pri zvládaní stresu (Folkman & Moskowitz, 2004).
Vzťah medzi stresom, copingom a psychickou pohodou
Výskumy poukazujú na významné prepojenie medzi mierou prežívaného stresu a psychickou pohodou vysokoškolských študentov. Chronický stres má preukázateľne negatívny vplyv na psychickú pohodu a môže viesť k rôznym formám psychickej záťaže. Empirické štúdie zároveň potvrdzujú pozitívny vzťah medzi akademickým stresom a syndrómom vyhorenia. Nadmerná akademická záťaž je spojená so zvýšenou mierou telesných aj psychických symptómov, najmä úzkosti a depresie, a v niektorých prípadoch môže viesť aj k úvahám o predčasnom ukončení štúdia (del Pino & Matud, 2024).
Dôležitú úlohu pri zvládaní akademického stresu zohrávajú copingové stratégie. Predstavujú kognitívne a behaviorálne snahy jednotlivca zamerané na zvládnutie alebo zmiernenie stresovej situácie. Výskumy ukazujú, že stratégie orientované na riešenie problémov a aktívne zvládanie záťaže sú spojené s lepšími študijnými výsledkami a efektívnejším prispôsobením sa akademickým nárokom (Freire et al., 2016). Naopak, vyhýbavé stratégie sa častejšie spájajú s vyššou mierou stresu a nižšou akademickou úspešnosťou. Copingové stratégie zároveň ovplyvňujú aj subjektívny pocit spokojnosti so štúdiom a celkovú psychickú pohodu študentov (Dorado Barbé et al., 2025).
Výskumy zároveň poukazujú na rodové rozdiely v prežívaní stresu a voľbe copingových stratégií. Ženy majú tendenciu prežívať vyššiu mieru akademického stresu a častejšie využívajú emocionálne orientované stratégie, ako je vyhľadávanie sociálnej podpory alebo ventilovanie emócií (Rojas-Ruiz et al., 2024). Muži naopak častejšie preferujú stratégie orientované na riešenie problémov. Tieto rozdiely naznačujú, že pohlavie môže zohrávať významnú úlohu v spôsobe zvládania stresových situácií (Freire et al., 2016).
Na základe uvedených poznatkov je možné predpokladať, že spôsob zvládania stresu predstavuje dôležitý faktor ovplyvňujúci psychickú pohodu vysokoškolských študentov. Skúmanie vzťahu medzi vnímaným akademickým stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou preto predstavuje významnú oblasť výskumu v kontexte duševného zdravia študentskej populácie.
Cieľ výskumu
Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať vzťahy medzi vnímaným akademickým stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou vysokoškolských študentov na začiatku akademického semestra. Výskum sa zameral na to, ako úroveň vnímaného stresu súvisela s psychickou pohodou študentov a akú úlohu v tomto vzťahu zohrávali copingové stratégie. Predpokladalo sa, že adaptívne stratégie, ako plánovanie či hľadanie sociálnej podpory, budú spojené s vyššou psychickou pohodou, kým maladaptívne formy zvládania, ako vyhýbanie sa či sebakritika, budú pohodu znižovať a stres zvyšovať. Súčasne sa overovalo, či copingové stratégie zmierňovali negatívny vplyv akademického stresu na psychickú pohodu a či existovali rozdiely v týchto premenných podľa pohlavia.
Na naplnenie cieľa sme si stanovili nasledujúce hypotézy:
H1: Predpokladáme, že existuje negatívna korelácia medzi úrovňou vnímaného akademického stresu a úrovňou psychickej pohody u vysokoškolských študentov.
H2: Predpokladáme, že častejšie využívanie adaptívnych copingových stratégií bude pozitívne korelovať s vyššou úrovňou psychickej pohody.
H3: Predpokladáme, že častejšie využívanie maladaptívnych copingových stratégií bude negatívne korelovať s úrovňou psychickej pohody a pozitívne s úrovňou vnímaného stresu.
H4: Predpokladali sme, že copingové stratégie budú zmierňovať negatívny vzťah medzi vnímaným stresom a psychickou pohodou, pričom adaptívne stratégie oslabia vplyv stresu na pohodu.
H5: Predpokladáme, že budú existovať štatisticky významné rozdiely v úrovni vnímaného stresu, preferovaných copingových stratégiách a úrovni psychickej pohody v závislosti od pohlavia.
Výskumné metódy
Výskum bol realizovaný kvantitatívnou formou s využitím dotazníkového dizajnu. Vzhľadom na absenciu oficiálnych slovenských verzií boli všetky použité dotazníky preložené autorkou z anglického originálu do slovenského jazyka metódou konsenzuálneho prekladu. Na preklade sa podieľali dvaja psychológovia so znalosťou angličtiny, pričom bola zachovaná obsahová a jazyková ekvivalencia položiek. Preložené verzie dotazníkov boli pred použitím overené na malej skupine študentov s cieľom posúdiť zrozumiteľnosť položiek. Hoci použité nástroje neboli v slovenskom prostredí plnohodnotne štandardizované, ide o medzinárodne etablované škály s rozsiahlym empirickým využitím vo výskume akademického stresu a psychickej pohody. Zber dát prebiehal v prvých týždňoch zimného semestra akademického roka 2025/2026. Údaje boli získané prostredníctvom online dotazníka vytvoreného na platforme Google Forms. Dotazník bol distribuovaný v spolupráci s vedeniami katedier, koordinátormi študijných programov a zástupcami študentských spolkov, ktorí ho sprostredkovali svojim študentom prostredníctvom interných komunikačných kanálov. Takýmto spôsobom sa zabezpečilo široké zastúpenie respondentov z rôznych odborov, univerzít a regiónov. Všetky fázy výskumu boli realizované v súlade s etickými zásadami psychologického výskumu a etickým kódexom Americkej psychologickej asociácie (APA, 2010). Účasť respondentov bola dobrovoľná, pričom pred začiatkom zberu dát boli účastníci informovaní o cieli, priebehu a anonymite výskumu, ako aj o spôsobe spracovania získaných údajov, a predstavovala formu implicitného informovaného súhlasu, keďže pokračovaním vo vypĺňaní dotazníka účastníci potvrdili, že boli dostatočne informovaní a s účasťou súhlasia. Dáta boli spracované výhradne na výskumné účely a v anonymizovanej podobe, v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a etickými štandardmi psychologického výskumu.
Získané dáta boli spracované a analyzované prostredníctvom programu IBM SPSS Statistics (verzia 26). V rámci analýzy boli vypočítané kompozitné skóre pre jednotlivé škály – psychickú pohodu (Ryff PWB-18), vnímaný stres (PSS-10) a tri faktory copingových stratégií (Brief COPE). V rámci analýzy boli zistené základné deskriptívne štatistiky (priemer, smerodajná odchýlka, rozsah, šikmosť, špicatosť) a overená normalita rozloženia premenných pomocou Shapiro–Wilkovho testu. Keďže nie všetky premenné spĺňali predpoklad normality, pri testovaní vzťahov sa využili neparametrické postupy (Spearmanov korelačný koeficient). Na overenie hypotéz o vzťahoch medzi stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou boli postupne aplikované korelačné a regresné analýzy. Moderujúce efekty copingových stratégií boli analyzované prostredníctvom hierarchickej lineárnej regresie so zahrnutím interakčných členov. Rozdiely medzi skupinami podľa pohlavia boli testované pomocou Studentovho t-testu pre nezávislé výbery. Hladina štatistickej významnosti bola stanovená na úrovni α = 0,05, pričom všetky testy boli obojstranné. Napriek miernym odchýlkam od normality bol Studentov t-test použitý vzhľadom na veľkú veľkosť výskumného súboru, ktorá umožňuje aplikáciu parametrických testov aj pri čiastočnom porušení predpokladu normality.
Ryff PWB-18
Psychická pohoda bola meraná prostredníctvom Ryffovej škály psychickej pohody (Ryff Scales of Psychological Well-Being – PWB-18; Ryff & Keyes, 1995), ktorá vychádza z eudaimonického modelu well-beingu. Tento prístup zdôrazňuje pozitívne fungovanie, sebarealizáciu a zmysluplné prežívanie ako jadro duševného zdravia. Škála pozostáva z 18 položiek, ktoré zachytávajú šesť dimenzií psychickej pohody – sebaprijatie, pozitívne vzťahy, autonómiu, zvládanie prostredia, zmysel života a osobný rast. Respondenti hodnotili mieru súhlasu s jednotlivými výrokmi na šesťbodovej Likertovej škále (1 = úplne nesúhlasím, 6 = úplne súhlasím), pričom vyššie skóre vyjadruje vyššiu úroveň psychickej pohody. Tento nástroj bol zvolený pre svoju teoretickú ukotvenosť v koncepcii eudaimonického well-beingu, vysokú mieru empirickej overenosti a vhodnosť pre výskumy zamerané na kvalitu psychického fungovania v akademickej populácii. Predchádzajúce výskumy uvádzajú uspokojivú vnútornú konzistenciu škály, pričom Cronbachovo α sa pri skrátenej verzii PWB-18 pohybuje približne medzi 0,70 až 0,80 v závislosti od populácie (Ryff & Keyes, 1995).
Brief COPE
Copingové stratégie boli merané prostredníctvom dotazníka Brief COPE (Carver, 1997), ktorý predstavuje skrátenú verziu pôvodného COPE Inventory (Carver et al., 1989). Nástroj vychádza z transakčného modelu zvládania stresu podľa Lazarusa a Folkmanovej (1984) a z teórie sebariadenia (Carver & Scheier, 1990). Brief COPE bol vyvinutý ako kompaktná, časovo úspornejšia verzia určená na použitie v aplikovanom výskume, pričom zachováva pôvodnú teoretickú štruktúru. Dotazník obsahuje 28 položiek, ktoré tvoria 14 subškál (po dve položky v každej): aktívne zvládanie, plánovanie, pozitívna reinterpretácia, akceptácia, humor, náboženské zvládanie, využívanie emocionálnej a inštrumentálnej podpory, sebadistrakcia, popieranie, ventilácia emócií, užívanie návykových látok, behaviorálne opustenie a sebaobviňovanie. Respondenti odpovedali na štvorbodovej Likertovej škále (0 = „vôbec nie“, 3 = „veľmi často“), ktorá vyjadruje frekvenciu využívania jednotlivých stratégií v náročných alebo stresujúcich situáciách. V súlade s odporúčaniami Carvera (1997) boli subškály v tomto výskume zoskupené do troch oblastí zvládania: adaptívne (zamerané na problém), emocionálne (zamerané na emócie) a maladaptívne stratégie. Vyššie skóre v jednotlivých kategóriách indikuje častejšie využívanie daného typu copingového správania. Výber tohto nástroja bol motivovaný jeho empiricky overenou validitou, vhodnosťou pre výskumy v oblasti akademického stresu a časovou nenáročnosťou, ktorá umožňuje efektívne použitie v online prostredí. Vzhľadom na jeho preukázanú citlivosť na individuálne rozdiely v zvládaní záťaže predstavuje Brief COPE vhodný a metodologicky spoľahlivý nástroj pre študentskú populáciu. Brief COPE vykazuje v rôznych výskumoch dobrú vnútornú konzistenciu jednotlivých subškál, pričom hodnoty Cronbachovho α sa zvyčajne pohybujú v rozmedzí približne 0,60 – 0,90 (Carver, 1997).
PSS-10
Úroveň vnímaného stresu bola meraná prostredníctvom škály vnímaného stresu (Perceived Stress Scale – PSS-10; Cohen et al., 1983). Nástroj hodnotí, do akej miery jedinec vníma situácie v každodennom živote ako nepredvídateľné, nekontrolovateľné a preťažujúce, a vychádza z transakčného modelu stresu Richarda Lazarusa (1966). Dotazník obsahuje 10 položiek, ktoré mapujú frekvenciu stresujúcich zážitkov počas posledného mesiaca. Respondenti odpovedali na päťbodovej Likertovej škále (0 = „nikdy“, 4 = „veľmi často“), pričom vyššie skóre vyjadruje vyššiu mieru subjektívneho stresu. Skrátená verzia PSS-10 preukázala vysokú vnútornú konzistenciu (α = 0,84 – 0,86) a dobrú konvergentnú a diskriminačnú validitu (Cohen et al., 1983). Tento nástroj bol zvolený pre svoju jednoduchosť administrácie, psychometrickú spoľahlivosť a vhodnosť na zachytenie subjektívneho akademického stresu vo vysokoškolskej populácii.
Vnútorná konzistencia použitých škál bola overená pomocou Cronbachovho koeficientu alfa. Hodnoty pre jednotlivé nástroje sú uvedené v Tabuľke 1.
Tabuľka 1: Reliabilita použitých škál vo výskumnom súbore
| Škála / Premenná | Cronbachovo α | Počet položiek |
|---|---|---|
| Copingové stratégie - problémovo orientované | 0,77 | 8 |
| Copingové stratégie - emocionálne orientované | 0,67 | 8 |
| Copingové stratégie - maladaptívne (vyhýbavé) | 0,71 | 12 |
| Autonómia | 0,63 | 3 |
| Zvládanie prostredia | 0,73 | 3 |
| Osobný rast | 0,65 | 3 |
| Pozitívne vzťahy s inými | 0,51 | 3 |
| Zmysel života | 0,45 | 3 |
| Sebaprijatie | 0,74 | 3 |
| Psychická pohoda - celkové skóre (PWB-18) | 0,84 | 18 |
| Vnímaný stres (PSS-10) | 0,87 | 10 |
Vnútorná konzistencia použitých škál bola hodnotená pomocou Cronbachovho koeficientu alfa. Väčšina škál vykazovala prijateľnú až dobrú reliabilitu. Nižšie hodnoty reliability niektorých subškál môžu súvisieť s malým počtom položiek (3 položky), čo je častý jav pri skrátenej verzii PWB-18.
Charakteristika výskumného súboru
Výskumný súbor pozostával z 561 vysokoškolských študentov študujúcich na rôznych univerzitách a fakultách v Slovenskej a Českej republike. Kritériom zaradenia do výskumu bolo aktívne denné štúdium na bakalárskom, magisterskom alebo doktorandskom stupni vysokoškolského vzdelávania.
Z hľadiska pohlavia tvorili väčšinu vzorky ženy (62,4 %; n = 350), kým muži predstavovali 37,6 % (n = 211). Vekové rozpätie účastníkov sa pohybovalo od 18 do 32 rokov (M = 22,2; SD = 2,1), pričom najpočetnejšie boli zastúpení študenti vo vekovej kategórii 21 – 23 rokov.
Podľa stupňa vysokoškolského štúdia bolo 70,4 % respondentov študujúcich bakalársky stupeň, 25 % magisterský alebo inžiniersky stupeň a 4,6 % doktorandský stupeň. Všetci respondenti študovali dennou formou štúdia.
Podľa študijného zamerania dominovali študenti humanitných a spoločenských vied (39,6 %), predovšetkým z odborov psychológie a sociálnej práce. Ďalšie zastúpené oblasti tvorili ekonomické vedy (17,3 %), pedagogické odbory (11,8 %), technické vedy (9,4 %), právnické vedy (1,2 %), prírodovedné a matematické odbory (8,2 %) a lekárske a zdravotnícke odbory (7,1 %). Menšiu časť súboru predstavovali študenti umenia a umeleckých smerov (5,3 %).
Z hľadiska pracovného zaťaženia popri štúdiu uviedlo 39,6 % respondentov, že nepracujú, 33,3 % pracuje na čiastočný úväzok do 20 hodín týždenne, 22,1 % má pravidelnú brigádu a 5 % vykonáva prácu na plný úväzok.
Výskumný súbor možno charakterizovať ako rozsiahly a heterogénny z hľadiska sociodemografických charakteristík. Vzorka mala charakter príležitostného výberu, čo môže obmedzovať generalizovateľnosť výsledkov.
Výsledky výskumu
Cieľom výskumu bolo analyzovať vzťahy medzi psychickou pohodou, vnímaným akademickým stresom a využívanými stratégiami zvládania záťaže u vysokoškolských študentov. Na spracovanie údajov bol použitý štatistický program IBM SPSS Statistics (verzia 26). Hladina štatistickej významnosti bola stanovená na úrovni α = 0,05. Normalita rozloženia premenných bola overená prostredníctvom Shapiro-Wilkovho testu, pričom v prípade nenormálneho rozloženia boli použité neparametrické testy (Spearmanov korelačný koeficient).
Vzťah medzi psychickou pohodou a vnímaným akademickým stresom (H1)
Korelačná analýza potvrdila stredne silný negatívny vzťah medzi úrovňou psychickej pohody a vnímaným akademickým stresom (rs = -0,51; p < 0,001). Vyššia úroveň stresu bola spojená s nižšou mierou psychickej pohody. Tento výsledok je štatisticky významný a potvrdzuje platnosť hypotézy H1. Zistenie poukazuje na to, že študenti, ktorí vnímajú svoj akademický stres ako vyšší, majú tendenciu prežívať nižšiu úroveň spokojnosti, zmysluplnosti a celkovej duševnej pohody.
Graf 1: Vzťah medzi vnímaným akademickým stresom a psychickou pohodou vysokoškolských študentov
[3]
Vzťah medzi adaptívnymi copingovými stratégiami a psychickou pohodou (H2)
Analýza vzťahu medzi psychickou pohodou a adaptívnymi copingovými stratégiami odhalila slabú, no štatisticky významnú pozitívnu koreláciu medzi psychickou pohodou a stratégiami zameranými na problém (rs = 0,25; p < 0,001). Tento výsledok naznačuje, že študenti, ktorí pri zvládaní záťaže uprednostňujú aktívne riešenie problémov a plánovanie, majú tendenciu dosahovať vyššiu mieru psychickej pohody. Naopak, medzi psychickou pohodou a copingovými stratégiami zameranými na emócie sa nepreukázal štatisticky významný vzťah (rs = -0,03; p = 0,447). Používanie týchto stratégií teda nie je spojené s vyššou ani nižšou psychickou pohodou u skúmaných študentov. Hypotéza H2 bola preto potvrdená čiastočne, a to len v prípade stratégií zameraných na problém. Tento výsledok možno interpretovať tak, že emocionálne zvládanie (napr. ventilácia, akceptácia či hľadanie emocionálnej podpory) nemusí priamo zvyšovať úroveň psychickej pohody, hoci môže prispievať k okamžitému zníženiu subjektívneho napätia.
Graf 2: Vzťah medzi copingovými stratégiami zameranými na problém a psychickou pohodou
[4]
Graf 3: Vzťah medzi copingovými stratégiami zameranými na emócie a psychickou pohodou
[5]
Vzťah medzi maladaptívnymi copingovými stratégiami, stresom a psychickou pohodou (H3)
Výsledky poukazujú na stredne silnú negatívnu koreláciu medzi maladaptívnymi copingovými stratégiami a psychickou pohodou (rs = -0,44; p < 0,001), čo znamená, že častejšie využívanie neefektívnych foriem zvládania (napr. vyhýbanie, sebakritika, popieranie či únikové správanie) súvisí s nižšou úrovňou pohody. Zároveň sa potvrdila stredne silná pozitívna korelácia medzi maladaptívnymi copingovými stratégiami a vnímaným stresom (rs = 0,52; p < 0,001), teda študenti, ktorí častejšie používajú tieto stratégie, majú tendenciu prežívať vyššiu mieru akademického stresu. Hypotéza H3 bola týmto plne potvrdená. Získané dáta poukazujú na to, že kvalita zvládacích mechanizmov významne ovplyvňuje, ako študent reaguje na akademické nároky. Maladaptívne stratégie môžu krátkodobo redukovať napätie, no dlhodobo vedú k vyčerpaniu, zníženej spokojnosti a oslabenej psychickej pohode.
Graf 4: Vzťah medzi maladaptívnymi copingovými stratégiami a úrovňou psychickej pohody
[6]
Graf 5: Vzťah medzi maladaptívnymi copingovými stratégiami a úrovňou vnímaného akademického stresu
[7]
Moderujúca úloha copingových stratégií vo vzťahu medzi stresom a psychickou pohodou (H4)
Na overenie moderujúceho efektu copingových stratégií bola použitá viacnásobná lineárna regresná analýza, ktorá postupne testovala tri modely — pre copingové stratégie zamerané na problém, na emócie a pre maladaptívne stratégie. Vo všetkých troch modeloch sa potvrdil významný negatívny vplyv vnímaného stresu na psychickú pohodu, čo znamená, že so zvyšujúcou sa úrovňou stresu klesá psychická pohoda študentov (p < 0,001). Ďalej sa ukázalo, že copingové stratégie zamerané na problém významne pozitívne súvisia s vyššou psychickou pohodou (β = 0,236; p < 0,001). Tento výsledok potvrdzuje, že študenti, ktorí častejšie využívajú aktívne, na riešenie orientované stratégie, majú tendenciu vykazovať vyššiu úroveň psychickej pohody. Copingové stratégie zamerané na emócie mali slabý, ale štatisticky významný pozitívny vplyv na psychickú pohodu (β = 0,089; p = 0,022), čo naznačuje, že emocionálna regulácia môže mierne podporovať subjektívny well-being.
Naopak, maladaptívne copingové stratégie boli negatívne spojené s psychickou pohodou (β = -0,242; p < 0,001). Študenti, ktorí v záťažových situáciách volia únik, popieranie alebo sebakritiku, dosahovali nižšiu úroveň psychickej pohody. Na druhej strane, interakčné efekty medzi stresom a copingovými stratégiami (stres × coping) v žiadnom z modelov neboli štatisticky významné (p > 0,05). To znamená, že copingové stratégie nemoderovali vzťah medzi stresom a psychickou pohodou, teda nemenili silu ani smer tohto vzťahu.
Hoci copingové stratégie samy osebe významne ovplyvňujú psychickú pohodu, nedokážu oslabiť negatívny vplyv stresu. Výsledky teda ukázali, že vyšší stres súvisí s nižšou psychickou pohodou, pričom adaptívne copingové stratégie (najmä tie zamerané na problém) psychickú pohodu priamo podporujú, no nezmierňujú účinok stresu.
Rozdiely podľa pohlavia (H5)
Analýza rozdielov medzi pohlaviami prostredníctvom Studentovho t-testu odhalila viaceré štatisticky významné rozdiely. Ženy vykazovali vyššiu mieru vnímaného stresu (M = 21,90; SD = 7,13) v porovnaní s mužmi (M = 16,63; SD = 6,93), t(559) = - 8,563; p < 0,001. Muži dosahovali mierne vyššiu psychickú pohodu (M = 88,75; SD = 15,66) než ženy (M = 86,02; SD = 15,69), t(559) = 1,995; p = 0,047. V oblasti copingových stratégií sa potvrdili viaceré rodové rozdiely. Ženy častejšie využívali copingové stratégie zamerané na emócie (M = 2,64) v porovnaní s mužmi (M = 2,44), pričom tento rozdiel bol štatisticky významný, t(559) = - 4,952; p < 0,001. Maladaptívne stratégie boli takisto častejšie u žien (M = 1,90) než u mužov (M = 1,78), t(559) = –2,751; p = 0,006. Naopak, rozdiely v používaní stratégií zameraných na problém medzi pohlaviami neboli štatisticky významné (p = 0,072).
Hypotéza H5 sa preto potvrdila čiastočne. Tieto zistenia naznačujú, že ženy v našej vzorke reportovali vyššiu mieru vnímaného stresu, čo môže súvisieť so silnejšou emocionálnou angažovanosťou a odlišným spôsobom zvládania stresu, keďže ženy častejšie využívajú emocionálne orientované stratégie. Naopak, muži v priemere deklarovali vyššiu psychickú pohodu, čo však nemusí nutne znamenať nižší stres, ale môže odrážať odlišné stratégie vnímania a interpretácie záťažových situácií.
Výsledky výskumu poukazujú na to, že vnímaný akademický stres významne súvisí s psychickou pohodou vysokoškolských študentov (rs = -0,51; p < 0,001) a že kvalita používaných copingových stratégií zohráva v tomto vzťahu dôležitú úlohu. Adaptívne stratégie zamerané na riešenie problémov boli spojené s vyššou úrovňou pohody (rs = 0,25; p < 0,001), kým maladaptívne stratégie vykazovali negatívnu súvislosť s pohodou (rs = -0,44; p < 0,001) a pozitívnu so stresom (rs = 0,52; p < 0,001). Hoci copingové stratégie nezmierňovali priamy vplyv stresu na pohodu, ich význam spočíval v podpore odolnosti a efektívnej sebaregulácie. Zistili sa aj pohlavné rozdiely: ženy prežívali vyššiu úroveň stresu a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie, kým muži dosahovali o niečo vyššiu psychickú pohodu. Tieto zistenia naznačujú potrebu zohľadňovať rodové aspekty pri tvorbe preventívnych a intervenčných programov v akademickom prostredí, ktoré by podporovali rozvoj efektívnych spôsobov zvládania záťaže a posilňovali psychickú pohodu študentov.
Diskusia
Cieľom predkladanej štúdie bolo preskúmať vzťahy medzi psychickou pohodou, vnímaným akademickým stresom a copingovými stratégiami vysokoškolských študentov. Vychádzali sme z predpokladu, že akademický tlak predstavuje významný stresor v študentskom živote, pričom kvalita copingových mechanizmov môže modifikovať jeho vplyv na psychickú pohodu.
Výsledky nášho výskumu ukázali, že vyššia úroveň vnímaného stresu je spojená s nižšou psychickou pohodou, čo potvrdzuje teoretické východiská transakčného modelu stresu (Lazarus & Folkman, 1984) a predchádzajúce empirické poznatky. Zároveň sa potvrdilo, že adaptívne copingové stratégie, najmä tie zamerané na riešenie problémov, súvisia s vyššou úrovňou psychickej pohody, kým maladaptívne a vyhýbavé stratégie ju oslabujú a zvyšujú subjektívny stres.
Napriek očakávaniam sa moderujúci efekt copingových stratégií vo vzťahu medzi stresom a psychickou pohodou nepotvrdil, čo naznačuje, že efektívne zvládanie síce môže prispievať k lepšiemu psychickému fungovaniu, jeho vplyv však nemusí byť dostatočne silný na oslabenie vplyvu intenzívne prežívaného stresu.
Z uvedených zistení ako prvý vyplýva vzťah medzi vnímaným stresom a psychickou pohodou, ktorý tvoril jadro prvej hypotézy. V nej sme predpokladali, že vyšší vnímaný akademický stres bude spojený s nižšou psychickou pohodou. Tento predpoklad vychádzal z transakčného modelu stresu (Lazarus & Folkman 1984), ktorý zdôrazňuje, že stres vzniká vtedy, keď jedinec hodnotí požiadavky prostredia ako presahujúce svoje zdroje zvládania. Výsledky analýzy tento predpoklad potvrdili, pretože medzi vnímaným stresom a psychickou pohodou sa preukázal stredne silný negatívny vzťah (rs = -0,51; p < 0,001). Vyšší stres bol teda spojený s nižšou spokojnosťou, zmysluplnosťou a celkovou duševnou rovnováhou. Toto zistenie je v súlade s predchádzajúcimi výskumami, ktoré opakovane potvrdzujú, že akademický stres predstavuje významný rizikový faktor pre well-being študentov (napr. Klainin-Yobas et al., 2021; Marques et al., 2021; Eriksson, 2023). Naše výsledky tak potvrdzujú, že subjektívne prežívanie akademického stresu úzko súvisí so znížením psychickej pohody, a poukazujú na dôležitosť prevencie preťaženia a podpory duševnej odolnosti študentov v akademickom prostredí.
V druhej hypotéze sme predpokladali, že častejšie využívanie adaptívnych copingových stratégií bude spojené s vyššou úrovňou psychickej pohody. Tento predpoklad vychádzal z transakčného modelu zvládania stresu (Lazarus & Folkman, 1984), podľa ktorého efektívne stratégie zamerané na riešenie problémov podporujú zvládanie záťaže a zvyšujú subjektívny pocit kontroly. Výsledky analýzy tento vzťah potvrdili len čiastočne – psychická pohoda pozitívne korelovala so stratégiami zameranými na problém (rs = 0,25; p < 0,001), kým vzťah so stratégiami zameranými na emócie nebol štatisticky významný (rs = -0,03; p = 0,447). Tento výsledok naznačuje, že aktívne, na riešenie orientované zvládanie stresu prispieva k vyššej miere psychickej pohody, zatiaľ čo emocionálne zamerané stratégie majú skôr podporný, nie však priamy efekt na dlhodobý well-being. Moreno-Montero et al., (2024) takisto potvrdili, že adaptívne stratégie, napríklad kognitívna reštrukturalizácia či hľadanie sociálnej podpory, sprostredkúvajú pozitívny vzťah medzi psychologickým kapitálom a psychickou pohodou. García-Jiménez et al. (2024) zistili, že stratégie zamerané na problém, ako plánovanie a riešenie problémov, významne prispievajú k psychickej pohode a nižšiemu stresu. V súlade s tým Mayordomo-Rodríguez et al. (2014) preukázali, že copingové stratégie zamerané na emócie, naopak, psychickú pohodu môžu znižovať, keďže prinášajú len krátkodobú úľavu bez dlhodobej adaptívnej funkcie. Naše výsledky tak potvrdzujú, že efektívne zvládanie stresu prostredníctvom aktívnych, na problém zameraných stratégií predstavuje významný protektívny faktor duševného zdravia študentov, kým emocionálne zvládanie sa javí ako menej účinné pri udržiavaní dlhodobej psychickej rovnováhy.
V tretej hypotéze sme predpokladali, že častejšie využívanie maladaptívnych copingových stratégií bude negatívne korelovať s úrovňou psychickej pohody a pozitívne s úrovňou vnímaného stresu. Tento predpoklad vychádzal z poznatkov o neadaptívnych formách zvládania, ktoré síce môžu krátkodobo redukovať napätie, no dlhodobo zvyšujú psychickú záťaž a riziko vyčerpania (Lazarus & Folkman, 1984). Výsledky analýzy túto hypotézu plne potvrdili. Maladaptívne stratégie negatívne korelovali s psychickou pohodou (rs = -0,44; p < 0,001) a pozitívne so stresom (rs = 0,52; p < 0,001). Študenti, ktorí častejšie využívali vyhýbavé alebo sebaobviňujúce formy zvládania, prežívali vyššiu mieru stresu a nižšiu pohodu. Tento vzťah poukazuje na to, že kvalita copingových mechanizmov významne ovplyvňuje reakcie študentov na akademické nároky. Podobné výsledky prinášajú aj viaceré výskumy. Huang et al. (2025) preukázali, že maladaptívne stratégie, ako vyhýbanie či popieranie, sú spojené s vyššou úrovňou psychickej záťaže a nižším well-beingom. Barret et al. (2024) potvrdili, že vyhýbavé copingové stratégie u študentov medicíny vedú k zníženej psychickej pohode a nižšiemu výkonu. Rovnako aj Moreno-Montero et al. (2024) a ďalšie výskumy v oblasti duševného zdravia u študentov uvádzajú, že sebaobviňovanie a únikové správanie zvyšujú riziko distresu a oslabujú odolnosť voči akademickému tlaku. Naše výsledky sú preto v súlade s týmito zisteniami a potvrdzujú, že maladaptívne stratégie predstavujú rizikový faktor pre duševné zdravie študentov, keďže namiesto riešenia problému vedú k prehlbovaniu stresu a zníženiu psychickej pohody.
Vo štvrtej hypotéze sme predpokladali, že copingové stratégie budú zmierňovať negatívny vzťah medzi vnímaným stresom a psychickou pohodou, pričom adaptívne stratégie oslabia vplyv stresu na pohodu. Tento predpoklad sa však nepotvrdil. Hoci sa preukázal významný negatívny vzťah medzi stresom a psychickou pohodou, copingové stratégie tento vzťah nemoderovali. Adaptívne stratégie, najmä tie zamerané na problém, mali priamy pozitívny vplyv na pohodu, kým maladaptívne stratégie s ňou súviseli negatívne. Absenciu moderujúceho efektu možno interpretovať aj tak, že copingové stratégie síce prispievajú k lepšiemu psychickému fungovaniu študentov, avšak pri vyššej úrovni akademického stresu nemusia byť dostatočne silné na oslabenie jeho negatívneho vplyvu na psychickú pohodu. Podobné výsledky priniesli aj iné výskumy. Huang et al. (2025) a de la Fuente et al. (2023) potvrdili, že aktívne zvládanie stresu prispieva k vyššej životnej spokojnosti, no nepôsobí ako tlmič negatívneho vplyvu stresu. Yotsidi et al. (2023) takisto zistili, že rozvoj pozitívnych psychologických zdrojov, ako reziliencia či vďačnosť, zvyšuje subjektívny well-being, no bez moderujúceho efektu. Absenciu moderácie možno vysvetliť pretrvávajúcou vysokou úrovňou stresu a akademickej záťaže, ktoré presahujú adaptačnú kapacitu študentov (Kohls et al., 2023; Bersia et al., 2024). V súlade s teóriou zachovania zdrojov (Hobfoll, 1989) možno predpokladať, že dlhodobý stres vedie k vyčerpaniu psychických zdrojov, čím oslabuje regulačnú funkciu copingových mechanizmov. Naše zistenia teda naznačujú, že copingové stratégie ovplyvňujú psychickú pohodu priamo, nie ako moderátor vzťahu so stresom. Adaptívne formy zvládania podporujú well-being, no na zníženie negatívneho vplyvu stresu je potrebné posilňovať aj vnútorné zdroje a sociálnu oporu. Absenciu moderujúceho efektu možno interpretovať aj v kontexte akademickej kultúry slovenských a českých univerzít, kde pretrvávajú vysoké nároky na výkon a nízka miera systémovej podpory duševného zdravia. V takomto prostredí môžu individuálne copingové stratégie narážať na limity svojho účinku.
V piatej hypotéze sme predpokladali, že budú existovať rozdiely v úrovni vnímaného stresu, psychickej pohody a copingových stratégií v závislosti od pohlavia. Tento predpoklad sa potvrdil čiastočne. Ženy vykazovali vyššiu mieru vnímaného stresu a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie, kým muži dosahovali mierne vyššiu psychickú pohodu. Podobné zistenia uvádzajú aj viaceré výskumy. Müller et al. (2022) a Barbayannis et al. (2022) potvrdili, že ženy prežívajú vyšší stres, úzkosť a psychickú záťaž než muži, ktorí zároveň vykazujú vyššie sebahodnotenie a angažovanosť. Theodoratou et al. (2023) zistili, že ženy častejšie využívajú emocionálne a sociálne orientované stratégie zvládania, kým muži skôr problémovo orientované prístupy. Tieto rozdiely môžu súvisieť so sociálnou rolou a väčšou emocionálnou angažovanosťou žien. Naše výsledky tak potvrdzujú, že rod je významným faktorom v prežívaní stresu a vo výbere zvládacích stratégií. U žien je preto vhodné cielene podporovať rozvoj adaptívnych copingových zručností a posilňovať psychologické zdroje, ktoré prispievajú k dlhodobej psychickej pohode.
Zistenia našej štúdie prinášajú viacero praktických implikácií pre akademické prostredie aj psychologickú prax. Preukázaný negatívny vzťah medzi vnímaným stresom a psychickou pohodou poukazuje na potrebu systematickej podpory duševného zdravia študentov. Výsledky zároveň naznačujú, že univerzity by mali venovať väčšiu pozornosť systematickej podpore duševného zdravia študentov prostredníctvom programov zameraných na rozvoj adaptívnych copingových stratégií a prevenciu akademického stresu. Ako efektívne sa javia programy zamerané na rozvoj adaptívnych copingových stratégií, psychoedukáciu o zvládaní stresu a posilňovanie psychologických zdrojov, ako sú sebaúčinnosť, reziliencia a sociálna opora. Vzhľadom na rodové rozdiely identifikované vo výskume by mali mať tieto intervencie rodovo citlivý charakter, napríklad u študentiek posilňovať aktívne a problémovo orientované stratégie, u študentov podporovať otvorenosť v zdieľaní emócií a vyhľadávanie sociálnej opory.
Výsledky zároveň zdôrazňujú význam univerzitných poradenských centier, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu v prevencii psychickej záťaže. Vhodné je takisto rozvíjať skupinové programy alebo peer aktivity zamerané na zvládanie akademického stresu a budovanie odolnosti v študentskej komunite.
Napriek uvedeným zisteniam má štúdia niekoľko limitov. Prvým je použitie sebaposudzovacích dotazníkov, ktoré sú náchylné na skreslenie sociálne žiaducou odpoveďou. Druhým limitom je prierezový dizajn, ktorý neumožňuje vyvodiť kauzálne závery o vzťahoch medzi sledovanými premennými. Ďalším obmedzením je nevyvážené zastúpenie pohlaví v súbore, čo môže ovplyvniť generalizovateľnosť výsledkov. Okrem toho bol zber dát realizovaný začiatkom semestra, keď študenti ešte neboli v plnej miere vystavení akademickej záťaži, čo môže čiastočne znižovať vypovedaciu hodnotu o dlhodobom prežívaní stresu. Budúce výskumy by preto mali zohľadniť aj časové hľadisko a sledovať zmeny v úrovni stresu, copingových stratégií a pohody počas celého semestra.
Ďalším limitom výskumu je charakter výberu výskumného súboru. Vzorka bola získaná príležitostným výberom a v súbore boli vo väčšej miere zastúpení študenti humanitných a spoločenských odborov, najmä psychológie a sociálnej práce. Táto nerovnomerná distribúcia študijných odborov môže ovplyvňovať výsledky, keďže študenti z rôznych akademických oblastí môžu prežívať akademický stres a využívať copingové stratégie odlišným spôsobom. Z tohto dôvodu je potrebné interpretovať získané zistenia s určitou mierou opatrnosti a ich generalizovateľnosť na celú populáciu vysokoškolských študentov môže byť obmedzená. Budúce výskumy by preto mali usilovať o vyváženejšie zastúpenie študijných odborov.
Určitým metodologickým obmedzením výskumu je aj spôsob jazykovej adaptácie použitých meracích nástrojov. Vzhľadom na absenciu oficiálnych slovenských verzií niektorých škál boli dotazníky preložené autorkou metódou konsenzuálneho prekladu. Hoci bola zachovaná obsahová a jazyková ekvivalencia položiek a zrozumiteľnosť bola overená na pilotnej vzorke študentov, preklad neprešiel plnohodnotným procesom štandardizácie ani spätného prekladu (back-translation). Z tohto dôvodu je potrebné interpretovať získané výsledky s určitou opatrnosťou. Budúce výskumy by preto mali zamerať pozornosť na systematickú jazykovú validáciu použitých nástrojov v slovenskom prostredí.
Súhrnne možno konštatovať, že psychická pohoda študentov úzko súvisí s mierou vnímaného stresu a kvalitou zvládacích stratégií. Adaptívne formy copingového správania priamo podporujú subjektívny well-being, no neoslabujú negatívny vplyv stresu. Rodové rozdiely v prežívaní stresu a voľbe stratégií potvrdzujú potrebu diferencovaného prístupu k podpore duševného zdravia študentov. Výsledky tejto štúdie tak prispievajú k lepšiemu porozumeniu faktorov ovplyvňujúcich psychickú pohodu vysokoškolákov a ponúkajú východisko pre tvorbu preventívnych a intervenčných programov v akademickom prostredí.
Záver
Cieľom štúdie bolo preskúmať vzťah medzi vnímaným stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou vysokoškolských študentov a zistiť možné rodové rozdiely. Výsledky potvrdili, že vyšší stres je spojený s nižšou psychickou pohodou, kým adaptívne, najmä problémovo orientované stratégie zvládania prispievajú k vyššiemu well-beingu. Maladaptívne formy copingového správania sa, naopak, spájajú s väčšou psychickou záťažou. Hoci predpokladaný moderujúci efekt copingových stratégií sa nepotvrdil, ukázal sa ich významný priamy vplyv na pohodu.
Zistili sa aj rodové rozdiely – ženy prežívali vyšší stres a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie, zatiaľ čo muži dosahovali o niečo vyššiu psychickú pohodu. Tieto výsledky poukazujú na potrebu systematickej podpory duševného zdravia študentov, rozvoja adaptívnych copingových zručností a posilňovania vnútorných psychologických zdrojov. Výskum tak prispieva k lepšiemu porozumeniu faktorov ovplyvňujúcich psychickú pohodu v akademickom prostredí a poskytuje východisko pre budúce preventívne a intervenčné programy.
Autorka: Mgr. Sabrina Luščíková
Bibliografia
American Psychological Association. (2010). Ethical principles of psychologists and code of conduct (Amended June 1, 2010). American Psychological Association.
Arnett, J. J. (2000). Emerging adulthood: A theory of development from the late teens through the twenties. American Psychologist, 55(5), 469–480.
Barbayannis, G., Bandari, M., Zheng, X., Baquerizo, H., Pecor, K. W., & Ming, X. (2022). Academic stress and mental well-being in college students: Correlations, affected groups, and COVID-19. Frontiers in Psychology, 13, Article 886344.
Barret, N., Guillaumée, T., Rimmelé, T., Cortet, M., Mazza, S., Duclos, A., Rode, G., Lilot, M., & Schlatter, S. (2024). Associations of coping and health-related behaviors with medical students’ well-being and performance during objective structured clinical examination. Scientific Reports, 14, Article 11298.
Beiter, R., Nash, R., McCrady, M., Rhoades, D., Linscomb, M., Clarahan, M., & Sammut, S. (2015). The prevalence and correlates of depression, anxiety, and stress in a sample of college students. Journal of Affective Disorders, 173, 90–96.
Berka, P., & Marek, L. (2021). Bachelor’s degree student dropouts: Who tend to stay and who tend to leave? Studies in Educational Evaluation, 70, Article 101009.
Bersia, M., Charrier, L., Zanaga, G., Gaspar, T., Moreno-Maldonado, C., Grimaldi, P., Koumantakis, E., Dalmasso, P., & Comoretto, R. I. (2024). Well-being among university students in the post-COVID-19 era: A cross-country survey. Scientific Reports, 14, Article 18296.
Carver, C. S. (1997). You want to measure coping but your protocol’s too long: Consider the Brief COPE. International Journal of Behavioral Medicine, 4(1), 92–100.
Carver, C. S., & Connor-Smith, J. (2010). Personality and coping. Annual Review of Psychology, 61, 679–704.
Carver, C. S., Scheier, M. F., & Weintraub, J. K. (1989). Assessing coping strategies: A theoretically based approach. Journal of Personality and Social Psychology, 56(2), 267–283.
Carver, C. S., & Scheier, M. F. (1990). Principles of self-regulation: Action and emotion. In E. T. Higgins & R. M. Sorrentino (Eds.), Handbook of motivation and cognition: Foundations of social behavior (Vol. 2, pp. 3–52). Guilford Press.
Cheng, H. (2025). Perceived stress and life satisfaction among university students: The mediating and moderating roles of coping strategies and personality traits. Frontiers in Psychology, 16, Article 1690645.
Cohen, S., Kamarck, T., & Mermelstein, R. (1983). A global measure of perceived stress. Journal of Health and Social Behavior, 24(4), 385–396.
Compas, B. E., Connor-Smith, J. K., Saltzman, H., Thomsen, A. H., & Wadsworth, M. E. (2001). Coping with stress during childhood and adolescence: Problems, progress, and potential in theory and research. Psychological Bulletin, 127(1), 87–127.
De La Fuente, A., Cardeñoso, O., Chang, E. C., Lucas, A. G., Li, M., & Chang, O. D. (2022). The role of problem-solving ability, beyond academic motivation, in college students’ psychological adjustment. Current Psychology, 42, 17888–17897.
Deng, Y., Cherian, J., Khan, N. U. N., Kumari, K., & Sial, M. S. (2022). The impact of academic stress on students’ mental health: The mediating role of self-efficacy and social support. Frontiers in Psychology, 13, Article 900697.
Dimunová, L., & Bérešová, A. (2015). Využívanie copingových stratégií zvládania záťaže u sociálnych pracovníkov. Prohuman. Dostupné na internete: https://prohuman.sk/socialna-praca/vyuzivanie-copingovych-strategii-zvla... [8]
Dyrbye, L. N., Thomas, M. R., & Shanafelt, T. D. (2006). Systematic review of depression, anxiety, and other indicators of psychological distress among U.S. and Canadian medical students. Academic Medicine, 81(4), 354–373.
Folkman, S., & Lazarus, R. S. (1985). If it changes it must be a process: Study of emotion and coping during three stages of a college examination. Journal of Personality and Social Psychology, 48, 150–170.
Folkman, S., & Moskowitz, J. T. (2004). Coping: Pitfalls and promise. Annual Review of Psychology, 55, 745–774.
García-Jiménez, M., Trigo, M. E., Varo, C., Aires-González, M. M., & Cano-García, F. J. (2024). Confirmatory factor analysis and gender invariance of the Coping Strategies Inventory in academic university stress. Clínica y Salud, 35(1), 13–19.
Hobfoll, S. E. (1989). Conservation of resources: A new attempt at conceptualizing stress. American Psychologist, 44(3), 513–524.
Halamová, J., Kanovský, M., Krizova, K., Greškovicová, K., Strnádelová, B., & Baránková, M. (2022). The factor structure and external validity of the COPE 60 inventory in Slovak translation. Frontiers in Psychology, 12, 800166.
Huang, P., Lin, Z., Wang, B., & Du, Z. (2025). A mixed methods exploration of the interrelationships among self-compassion, stress management, psychological capital, and life satisfaction in Chinese university students. Frontiers in Psychology, 16, Article e1510987.
Islam, M. A., Barna, S. D., Raihan, H., Khan, M. N. A., & Hossain, M. T. (2025). Depression and anxiety among university students during uncertainty about future careers. Frontiers in Psychiatry, 16, Article 134234.
Klainin-Yobas, P., Vongsirimas, N., Ramirez, D. Q., Sarmiento, J., & Fernandez, Z. (2021). Evaluating the relationships among stress, resilience and psychological well-being among young adults: A structural equation modelling approach. BMC Nursing, 20(1), Article 119.
Kohls, E., Guenthner, L., Baldofski, S., Brock, T., Schuhr, J., & Rummel-Kluge, C. (2023). Two years COVID-19 pandemic: Development of university students’ mental health 2020–2022. Frontiers in Psychiatry, 14, Article 1122256.
Lazarus, R. S. (1966). Psychological stress and the coping process. McGraw-Hill.
Lazarus, R. S., & Folkman, S. (1984). Stress, appraisal, and coping. Springer.
Machovcová, K., Škanderová, T., Vengřinová, T., & Zumrová, B. (2024). Becoming a student: Management of transition to higher education among first-generation students. European Educational Research Journal.
Macek, P., Ježek, S., Lacinová, L., Bouša, O., Kvitkovičová, L., Michalčáková, R. N., & Širůček, J. (2016). Emerging adults in the Czech Republic: Views into and across different domains of life. In R. Žukauskienė (Ed.), Emerging adulthood in a European context (pp. 175–201). Routledge.
Majerová, N., & Sokolová, L. (2025). Well-being and academic stress in higher education students: Interview and diary study. International Journal of Qualitative Studies on Health and Well-being, 20(1), Article 2602369.
Martincová, J., & Bílá, M. (2023). Pedagogical aspects of the development of academic stress. Cogent Education, 10(1), Article 2237285.
Mayordomo-Rodríguez, T., Meléndez-Moral, J. C., Viguer-Seguí, P., & Sales-Galán, A. (2015). Coping strategies as predictors of well-being in youth adult. Social Indicators Research, 122(2), 479–489.
Molčanová, B. (2018). Vzťah relaxácie a prežívania stresu u vysokoškolských študentov. Prohuman. Dostupné na internete:: https://prohuman.sk/psychologia/vztah-relaxacie-a-prezivania-stresu-u-vy... [9]
Moreno-Montero, E., Ferradás, M. M., & Freire, C. (2024). The roles of psychological capital and coping strategies in predicting well-being among university students. International Journal of Environmental Research and Public Health, 21(8), Article 3082.
Müller, C., El-Ansari, K., & El Ansari, W. (2022). Cross-sectional analysis of mental health among university students: Do sex and academic level matter? International Journal of Environmental Research and Public Health, 19(19), Article 12670.
Murray, J. L., & Arnett, J. J. (2018). Emerging adulthood and higher education: A new student development paradigm. Routledge.
Owen, P. J., Kavanagh, S. A., & Lamontagne, A. D. (2025). What can be done to improve the mental health of university students? Identifying determinants of psychological distress at an Australian university. JANZSSA – Journal of the Australian and New Zealand Student Services Association, 33(1), 65–81.
Parová, K. (2025). Vzťah medzi emocionálnou inteligenciou a osobnou pohodou študentov vysokých škôl. Prohuman. Dostupné na internete: https://prohuman.sk/zdravotnictvo/vztah-medzi-emocionalnou-inteligenciou... [10]
Pascoe, M. C., Hetrick, S. E., & Parker, A. G. (2020). The impact of stress on students in secondary school and higher education. International Journal of Adolescence and Youth, 25(1), 104–112.
Penley, J. A., Tomaka, J., & Wiebe, J. S. (2002). The association of coping to physical and psychological health outcomes: A meta-analytic review. Journal of Behavioral Medicine, 25(6), 551–603.
Pérez-Jorge, D., Boutaba-Alehyan, M., González-Contreras, A. I., & Pérez-Pérez, I. (2025). Examining the effects of academic stress on student well-being in higher education. Humanities and Social Sciences Communications, 12, 449.
Ryff, C. D., & Keyes, C. L. M. (1995). The structure of psychological well-being revisited. Journal of Personality and Social Psychology, 69(4), 719–727.
Salmela-Aro, K., & Read, S. (2017). Study engagement and burnout profiles among Finnish higher education students. Burnout Research, 7, 21–28.
Schreiber, V. (2001). Lidský stres. Academia.
Sedláková, E. (2021). Akademický stres – přehledová studie. Diskuze v psychologii, 3(1), 1–8.
Solmi, M., Radua, J., Olivola, M., Croce, E., Soardo, L., Salazar de Pablo, G., Shin, J. I., Kirkbride, J. B., Jones, P., Kim, J. H., Kim, J. Y., Carvalho, A. F., Seeman, M. V., Correll, C. U., & Fusar-Poli, P. (2022). Age at onset of mental disorders worldwide: Large-scale meta-analysis of 192 epidemiological studies. Molecular Psychiatry, 27(1), 281–295.
Tayoto, R. A. (2025). The impact of academic workload on students’ mental health and well-being in higher education: A narrative synthesis of the literature. Multidisciplinary International Journal of Research and Development (MIJRD), 4(5), 55–61.
Tecson, C. P., Torion, R. H., Rigos, D. G. I., Torres, J. V., Abergas, A. P., & Alivio, M. R. (2025). Assessing the relationship between work–study balance and academic success: A study of working students. International Journal of Research and Innovation in Social Science, 8(2), 1–9.
Theodoratou, M., Farmakopoulou, I., Kougioumtzis, G., Kaltsouda, A., Siouti, Z., Sofologi, M., Gkintoni, E., & Tsitsas, G. (2023). Emotion-focused coping, social support and active coping among university students: Gender differences. Journal of Psychology & Clinical Psychiatry, 14(1), 5–9.
Vásquez, M. F., Ochoa, C., Quizhpe, D., & Orellana, P. (2026). Prevalence of anxiety and depression in the university population: Quantitative analysis of associated factors and psychosocial consequences. Salud, Ciencia y Tecnología, 6, Article 2366.
Večeřová-Procházková, A., & Honzák, R. (2009). Stres, eustres a distres. Via Practica, 6(12), 491–495.
Xu, J., & Chai, L. (2025). Navigating academic expectations and social integration: A moderated mediation analysis of cultural adaptation, peer support and well-being among Chinese international students. Frontiers in Psychology, 16, Article 1633773.
Yotsidi, V., Nikolatou, E.-K., Kourkoutas, E., & Kougioumtzis, G. A. (2023). Mental distress and well-being of university students amid COVID-19 pandemic: Findings from an online integrative intervention for psychology trainees. Frontiers in Psychology, 14, Article 1171225.