The Application Context of Projective Techniques in the Supervision of Helping Professions: Challenges and Limitations for Research, Theory, and Practice
Abstrakt: Táto štúdia poskytuje prehľad o aplikácii a prínosoch projektívnych technik v supervízii pomáhajúcich profesionálov. Zdôrazňuje rastúce uznanie týchto netradičných prístupov pri podpore hlbších vhľadov, zlepšovaní profesionálneho rozvoja a posilňovaní supervízneho vzťahu. Objasňuje sémantický posun od tradičných diagnostických projektívnych nástrojov k ich využitiu ako expresívnych a symbolických nástrojov v supervízii. Štúdia analyzuje teoretické základy, kľúčové techniky a ich vplyv na sebauvedomenie, riadenie prenosu a protiprenosu a prevenciu vyhorenia. Štúdia polemiku uzatvára odporúčaniami pre prax a budúci výskum, zdôrazňujúc potrebu robustnejšieho empirického overenia pre širšie prijatie týchto sľubných prístupov.
Kľúčové slová: Projektívne techniky, Supervízia, Pomáhajúce profesie, Profesionálny rozvoj, Supervízny vzťah, Expresívne nástroje, Symbolické nástroje, Sebauvedomenie
Abstract: This study provides an overview of the application and benefits of projective techniques in the supervision of helping professionals. It highlights the growing recognition of these non-traditional approaches in fostering deeper insights, enhancing professional development, and strengthening the supervisory relationship. The paper clarifies the semantic shift from traditional diagnostic projective tools to their utilization as expressive and symbolic instruments in supervision. It analyzes the theoretical underpinnings, key techniques, and their impact on self-awareness, managing transference and countertransference, and burnout prevention. The study concludes the discussion with recommendations for practice and future research, emphasizing the need for more robust empirical validation for the broader adoption of these promising approaches.
Kľúčové slová: Projective techniques, Supervision, Helping professions, Professional development, Supervisory relationship, Expressive tools, Symbolic instruments
Táto teoretická štúdia je jedným z výsledkov vedeckovýskumného projektu VEGA 1/0128/25 Návrh konštrukcie evidence-based modelu administrácie projektívnej techniky „zvieratká“ pre prostredie supervíznej praxe v pomáhajúcich profesiách.
This theoretical study is one of the results of the scientific research project VEGA 1/0128/25, titled "Proposal for the Construction of an Evidence-Based Model for the Administration of the 'Animals' Projective Technique in the Context of Supervisory Practice within Helping Professions."
Úvod
V súčasnom prostredí klinickej praxe existuje zreteľný a rastúci dopyt po nových supervíznych technikách, čo posúva projektivitu do popredia supervízneho diskurzu. Projektívne prístupy sú čoraz viac skúmané a implementované s cieľom zlepšiť komunikačné dynamiky a prehĺbiť angažovanosť počas supervíznych stretnutí. Historicky sa literatúra v oblasti supervízie, ale aj poradenstva primárne zameriavala na techniky „priamej komunikácie“, čo vytvorilo medzeru v existencii špecifických supervíznych postupov. Táto situácia poukazuje na súčasnú naliehavú potrebu aktívne skúmať, rozvíjať a šíriť výskum o inovatívnych, kreatívnych prístupoch k supervízii (Bradley a kol., 2023).
Projektívne techniky sa v klasickom ponímaní používali predovšetkým v klinickej psychológii na diagnostické účely, na skúmanie nevedomých dynamík a osobnostných čŕt u jednotlivcov, najmä u detí a dospievajúcich. Tieto nástroje slúžili a čiastočne aj slúžia ako cenné doplnky v klinických posudkoch a terapeutických intervenciách. Ponúkajú jedinečné pohľady do vnútorných svetov (Santilo a kol., 2025).
V kontexte supervízie však pojem „projektívne metódy“ vo veľkej miere zahŕňa aj „kreatívne“, „expresívne“ alebo „umelecké“ techniky. Tieto metódy uľahčujú externalizáciu a skúmanie vnútorných zážitkov, myšlienok a pocitov prostredníctvom neverbálnych, symbolických prostriedkov (Lis-Ron a kol., 2025). Ich primárna užitočnosť v supervízii spočíva v ich schopnosti prekročiť čisto verbálnu komunikáciu, čo umožňuje skúmanie symbolických a nevedomých obsahov, ktoré vyplývajú zo supervízneho stretnutia a vnútorného sveta supervidovaného (Bradley a kol., 2023). Je dôležité si uvedomiť, že „projektívne metódy“, v tradičnom psychologickom kontexte odkazujú na diagnostické nástroje. Avšak väčšina relevantných štúdií, ktoré sa týkajú „projektívnych“ alebo „kreatívnych“ aplikácií v supervízii, sa nevzťahuje na formálne psychometrické testovanie supervidovaného. Namiesto toho opisujú metódy ako umelecká tvorba, rozprávanie príbehov a vizualizácia, ktoré umožňujú symbolické vyjadrenie a skúmanie klinickej práce supervidovaného a jeho vnútorných procesov. Tento rozdiel v sémantike je kľúčový. To znamená, že hoci tradičné projektívne testy sú diagnostické nástroje, princípy projekcie a symbolického vyjadrenia sa využívajú v „kreatívnych“ alebo „expresívnych“ metódach v rámci supervízie. Tieto metódy sa používajú na získanie vhľadu, profesionálny rozvoj a uľahčenie procesu, a nie na formálne psychometrické posúdenie osobnosti alebo patológie supervidovaného. Toto zásadné rozlíšenie zabezpečuje, že uvedené chápanie projektívnych techník v nami predstavených kontextoch sa zaoberá implicitnou potrebou pre supervízne aplikácie, pričom uznáva ich širšiu definíciu.
Uvedenými spôsobmi aplikovaná supervízia je často zakorenená v teóriách „konštruktivistickej supervízie“, čo je rámec, ktorý zdôrazňuje aktívnu konštrukciu poznania prostredníctvom osobného expresívneho vyjadrenia (Lis-Ron a kol., 2025). V rámci tejto paradigmy sa samotný akt expresívnej tvorby považuje za konštruktivistický, zmysluplný proces, ktorý prirodzene uľahčuje učenie a rozvoj nových vhľadov. Tento prístup umožňuje jednotlivcom vnímať informácie a skúsenosti novými spôsobmi – zmysluplnejšie, osobnejšie a zážitkovejšie – čím sa podporuje hlbšie pochopenie a nové učenie. Reflexia a metaforické myslenie sú pre tento proces ústredné. Produkt sa stáva hmatateľnou metaforou pre komplexné myšlienky (Deaver & Shiflett, 2011).
Integrácia projektívnych procesov do supervízie ponúka jedinečnú cestu k prekonaniu čisto verbálneho diskurzu, čo umožňuje skúmanie symbolických a nevedomých zážitkov, ktoré sa objavujú v supervíznom stretnutí (Bradley a kol., 2023). Okrem toho sa symbolické metódy, ako je používanie metafor a prirovnaní, aktívne využívajú v reflexívnej supervízii na prehĺbenie pochopenia a uľahčenie hlbokej sebareflexie. Fenomén „spontánnej symboliky“ sa môže organicky objaviť počas supervízie, prejavujúc sa ako vizuálne obrazy, „počuté“ frázy alebo slová, pocity či afekty. Efektívna navigácia týmito symbolickými prejavmi si vyžaduje supervízora, ktorý je pripravený, otvorený a ochotný tolerovať stav „nevedenia“, čo umožňuje symbolom rozvinúť sa a odhaliť ich relevantnosť pre prácu supervidovaného (Meekums, 2007).
Opakované zdôrazňovanie, že kreatívne a symbolické metódy ponúkajú cestu k skúmaniu aspektov práce pomáhajúceho profesionála a jeho skúseností, ktoré je zložité alebo nemožné vyjadriť verbálne (Lis-Ron a kol., 2025), naznačuje, že nejde len o alternatívny štýl komunikácie. Skôr sa tým rieši základné obmedzenie jazyka pri zachytávaní komplexných emocionálnych, implicitných a nevedomých dynamík. To poukazuje na kauzálny vzťah, kde inherentné obmedzenia verbálneho spracovania komplexného emocionálneho a nevedomého materiálu si vyžadujú použitie symbolov prítomných v použití projektívnych technik v supervízii. Tieto nielenže „zlepšujú“ komunikáciu; umožňujú iný druh komunikácie a spracovania, ktorý je inak neprístupný. Často sa stávajú základnou, a nielen okrajovou, zložkou supervízie.
Prehľad supervíznych modelov zahŕňajúcich projektívne prvky
Niekoľko „moderných“ supervíznych modelov, ako ich identifikoval Carroll (Carroll & Tholstrup, 2004) demonštrujú prirodzenú afinitu k začleňovaniu projektívnych prvkov.
- Naratívny model: Tento prístup má za cieľ vybaviť supervidovaných schopnosťou vytvárať analogické zdôvodnenia pre svoju profesiu, pričom využíva inherentnú silu slov, príbehov a metafor. Supervízor zohráva kľúčovú úlohu, pričom používa prenikavé otázky a „slovné hry“ na uľahčenie empatie supervidovaného s problémami klienta a na podporu zmien v ich postojoch a názoroch (Schavel a kol., 2018). Tento model sa bezproblémovo spája s projektívnymi technikami rozprávania príbehov, ako je napríklad technika Story Scribble (SST) (Bradley a kol., 2023).
- Experienciálny model: Tento model sa zameriava na bezprostrednosť prítomného okamihu a aktuálneho problému, pričom zdôrazňuje kultiváciu rovnosti, empatie a prijatia v rámci supervízneho vzťahu. Jeho inherentné zameranie na priamu skúsenosť ho robí vysoko vhodným pre integráciu zážitkových cvičení a rôznych umeleckých aktivít (Schavel a kol., 2018).
- Dynamický model: Tento prístup sa ponára do minulých skúseností supervidovaného aj klienta s cieľom získať komplexné pochopenie ich dynamiky. Až po tejto historickej analýze sa zameriava na vývoj riešení problematických situácií, pričom zohľadňuje obsah aj relačné aspekty odborného pomáhajúceho procesu (Schavel a kol., 2018). Symbolické umenie môže účinne podporiť tento model tým, že poskytuje prostriedok na skúmanie a spracovanie nevedomých dynamík.
- Systémový model: Tento model prijíma holistický, systémový prístup, integrujúci rôznorodé teórie a vedecké disciplíny na riešenie problémov supervidovaného (Schavel a kol., 2018).
Takéto zdôrazňovanie projektívnych techník ako alternatív založených na potrebách k tradičným modelom supervízie naznačuje širší posun v tom, ako je supervízia koncepčne chápaná. To presahuje čisto didaktický alebo kognitívno-behaviorálny prístup smerom k holistickejším, relačným a afektívne zameraným modelom. Ich integrácia signalizuje paradigmatickú a metodologickú evolúciu v supervízii. Odráža posun smerom k prístupom, ktoré sú viac zamerané na osobu, sú zážitkovo bohaté a uznávajú komplexnú súhru kognitívnych, emocionálnych a nevedomých faktorov v profesionálnej praxi, Stávajú sa kľúčovou súčasťou modernej supervízie (Bradley a kol., 2023).
Niektoré projektívne techniky v supervízii
- Model El Duende One-Canvas Process Painting (EDPP): Ide o štruktúrovaný model skupinovej supervízie, kde sa supervidovaní počas každého stretnutia venujú umeleckej tvorbe na zdieľanom individuálnom plátne. Postupom času sa vyvíjajúce plátno stáva dynamickým vizuálnym zobrazením riešených súvislostí. Tento model, inšpirovaný konceptom „El duende“ (tajomná, cítená, ale neviditeľná sila), podporuje skúmanie implicitných prvkov ovplyvňujúcich pomáhajúci proces. Výskum naznačuje, že EDPP zvyšuje vnímanú hodnotu umenia, projektivity a kreativity v supervízii, pozitívne ovplyvňuje supervíznu alianciu a podporuje väčšiu otvorenosť k skúsenosti. Preukázal pozitívny vplyv na rozvoj profesionálnej identity (Bradley a kol., 2023).
- Response Art (Responzívne umenie): Táto technika zahŕňa tvorbu vizuálnej, kreatívnej, umeleckej produkcie. Považuje sa za cennú metódu integrácie umenia do supervízie, pretože podporuje hlbšie pochopenie klinických vzťahov a slúži ako silná forma skúmania tém z viacerých perspektív. Response art je široko využívaná v praxi a je prispôsobiteľná pre osobné aj online supervízne formáty (Bradley a kol., 2023).
- Konceptualizácia prípadu prostredníctvom metaforického kreslenia: Supervidovaní sú vedení k vytváraniu metaforických kresieb, ktoré reprezentujú ich klinické prípady, po ktorých nasleduje štruktúrovaný proces reflexie. Táto technika si vyžaduje vysokú úroveň kognitívnej syntézy komplexných informácií, čo odráža proces dosiahnutia jasného a integrovaného pochopenia prípadu. Štúdie naznačujú, že kresby prípadov sú často efektívnejšie pre konceptualizáciu a prezentáciu prípadov ako čisto verbálne metódy a sú pre supervidovaných osobne uspokojivejšie (Deaver & Shiflett, 2011).
- Mandaly: Používanie mandál (kresieb v kruhoch) v supervízii sa obhajuje pre ich schopnosť zvýšiť sebauvedomenie supervidovaných, rozšíriť ich pochopenie zložitých prípadov a poskytnúť upokojujúci, stres znižujúci účinok (Deaver & Shiflett, 2011).
- Visual Journaling (Vizuálne denníky): Táto technika kombinuje zážitkovú umeleckú aktivitu s reflexívnym písaním, často s použitím špirálových skicárov. Je to silný nástroj na uľahčenie vhľadu do osobného a profesionálneho ja supervidovaného, ako aj do jeho klientov. Vizuálne denníky ponúkajú podporu a priestor pre emocionálne vyjadrenie, pomáhajú pri spracovaní problematických skúseností a prispievajú k zníženiu stresu (Deaver & Shiflett, 2011).
- Umelecká tvorba na skúmanie prenosu a protiprenosu: Zapojenie sa do umeleckej tvorby môže osvetliť komplexné fenomény prenosu a protiprenosu v rámci terapeutického vzťahu. Techniky môžu zahŕňať, že supervidovaní kreslia vzťah profesionál – klient alebo tvoria v reakcii na prácu s klientom. Tento proces vedie k zvýšenému sebauvedomeniu a hlbšiemu pochopeniu týchto kľúčových dynamík (Deaver & Shiflett, 2011).
- Umelecká tvorba a písanie denníka na skúmanie vzťahu supervízor-supervidovaný: Tento model zahŕňa, že supervízor aj supervidovaný sa paralelne venujú umeleckej tvorbe a písaniu denníka, pričom si pravidelne vymieňajú svoje výtvory. Je vysoko efektívny pri stimulácii sebareflexie a obohacovaní interpersonálnej dynamiky supervízneho vzťahu, čo umožňuje rýchlejší prístup ku kľúčovým problémom (Deaver & Shiflett, 2011).
- Technika koláže: Pri tejto metóde si supervidovaní vyberajú obrázky a slová z časopisov, aby symbolicky reprezentovali klinické situácie na diskusiu. Supervízor potom uľahčuje riadený proces reflexie prostredníctvom prieskumných otázok, čím sa hotové umelecké dielo stáva ústredným bodom intenzívnej diskusie a zlepšenej otvorenej komunikácie (Deaver & Shiflett, 2011).
- Bilateralné umenie: Táto technika zahŕňa zapojenie dominantnej aj nedominantnej ruky na vytváranie obrazov v reakcii na protichodné kognície alebo pocity. Je účinná pri podpore empatie, otváraní komunikačných kanálov a uľahčovaní skúmania vnímania v rámci supervízneho vzťahu, často odhaľujúc nové vhľady a explicitne odhaľujúc paralelné procesy (Deaver & Shiflett, 2011).
- Sandtray Consultation (Konzultácia pomocou pieskoviska): Táto intervencia zahŕňa, že supervidovaný pozoruje supervízora, ktorý vedie sedenie s klientmi pomocou pieskoviska. Pre supervidovaného môže pozorovanie tohto procesu znížiť úzkosť, vytvoriť potrebný odstup pre presné posúdenie dynamiky klienta. Môže to viesť k väčšej dôvere a menšej sebakritike (Deaver & Shiflett, 2011).
Opakujúci sa vzorec naprieč mnohými projektívnymi technikami je tvorba externého, hmatateľného produktu. Tento akt tvorby, po ktorom nasleduje reflexia nad týmto artefaktom, zásadne mení povahu supervízneho dialógu. To naznačuje kauzálny mechanizmus: externalizácia vnútorných zážitkov (ako sú myšlienky, pocity, dynamika klienta alebo protiprenos) do fyzickej formy (kresba, maľba alebo scéna z pieskoviska) umožňuje ich objektivizáciu. Po externalizácii môže byť materiál pozorovaný, diskutovaný a manipulovaný s určitým stupňom odstupu, ktorý je často nemožný, pokiaľ materiál zostáva čisto vnútorný alebo verbálne vyjadrený. Táto psychologická vzdialenosť uľahčuje kritickú analýzu, znižuje emocionálne preťaženie a podporuje vznik nových perspektív a vhľadov. Tieto stratégie sú vysoko účinné pri podpore sebauvedomenia supervidovaného a uvedomenia si iných, stimulujú „myslenie mimo škatuľky“, umožňujú supervidovaným prístup k ich inherentným silným stránkam a intuícii a významne zlepšujú celkový supervízny vzťah. Ich účinnosť je obzvlášť výrazná, ak sú intervencie starostlivo vybrané tak, aby rešpektovali špecifiká a motivácie supervidovaného, čím sa zabezpečí maximálny vplyv a ich etická aplikácia (Purswell & Stulmaker, 2015).
Hoci mnohé opisované techniky pochádzajú z terapeutických kontextov, ich aplikácia v supervízii je odlišná. Supervízia nie je explicitne terapiou pre supervidovaného. Tieto techniky sú prispôsobené pre špecifické ciele: posilnenie profesionálnej identity, riadenie protiprenosu, zlepšenie konceptualizácie prípadov a riešenie vyhorenia – všetko priamo relevantné pre profesionálnu úlohu a rozvoj pomáhajúceho profesionála. To znamená, že oblasť supervízie „dospieva“ a prechádza od jednoduchého „používania projektívity a kreativity v supervízii“ k vývoju supervízne špecifických intervencií. Napríklad EDPP je prezentovaný ako supervízny model, nielen ako arteterapeutická technika. Dôraz je dôsledne kladený na supervíznu pracovnú povahu a profesionálny rozvoj supervidovaného a nie na osobnú patológiu supervidovaného (Lis-Ron a kol., 2025).
Vplyv a prínosy na rozvoj a prax supervidovaného
Kreatívne metódy integrované do supervízie sú kľúčové pri podpore profesionálneho rozvoja a významnom zlepšovaní pochopenia supervidovaných. Konkrétne modely, ako je EDPP, preukázali pozitívny vplyv na rozvoj profesionálnej identity (Lis-Ron a kol., 2025). Kľúčovou úlohou supervízora je aktívne viesť profesionálov k robustnému rozvoju ich jedinečnej profesionálnej identity, čo je proces významne podporovaný kreatívnym zapojením (Schavel a kol., 2018).
Supervízne stratégie založené na projektívnych technikách sú vysoko účinné pri zvyšovaní sebauvedomenia supervidovaných, pokiaľ ide o ich vnútorné procesy a interakcie s ostatnými (Bradley a kol., 2023). Takýto postup je cenný pri podpore uvedomenia si fenoménov prenosu a protiprenosu a pomáhajú supervidovaným rozlišovať ich vlastné pocity od pocitov ich klientov (Lis-Ron a kol., 2025). Akt tvorby v supervízii priamo prispieva k zvýšenému sebauvedomeniu, čo zase vedie k hlbšiemu pochopeniu a efektívnejšiemu riadeniu dynamiky týchto procesov (Deaver & Shiflett, 2011). Používanie nástrojov, ako sú vision boards, môže napr. špecificky prispieť k zvýšenému sebauvedomeniu pre začínajúcich študentov poradenstva, čím pomáha rozvíjať ich potenciál (Tipton, 2024).
Techniky supervízie založené na projektivite a kreativite sú zámerne navrhnuté tak, aby kultivovali a vštepovali supervidovaným silnú schopnosť reflexie (Deaver & Shiflett, 2011). Kreatívne stratégie aktívne podporujú „myslenie mimo škatuľky“ (Bradley a kol., 2023). Reflexívna supervízia sa považuje za kľúčovú pre zabezpečenie poskytovania efektívnych, eticky správnych a kultúrne citlivých služieb v oblasti duševného zdravia, čo zásadne podporuje reflexivitu praktikov (Dawson & Chunga, 2023). Práve reflexia je kľúčovou zložkou profesionálneho rozvoja v pomáhajúcich profesiách, čo naznačuje silné, nie náhodné spojenie. Kauzálna súvislosť spočíva v tom, že projektívne prístupy poskytujú konkrétny podnet pre reflexiu. Namiesto striktne verbálneho pripomenutia si prípadu, môže supervidovaný reflektovať nad svojím umeleckým dielom, projekciou alebo príbehom, ktorý obsahuje symbolické reprezentácie jeho vnútorného zážitku a materiálu. Tento proces transformuje abstraktné vnútorné zážitky do hmatateľných foriem, ktoré možno efektívnejšie analyzovať a integrovať, čím sa prehlbuje pochopenie a podporuje profesionálny rast.
Analyzovaná skupina techník ponúka významnú podporu pri navigácii v zložitých etických dilemách, spracovaní smútku a straty a riešení problémov. Umožňuje profesionálom preformulovať perspektívy, posunúť uhly pohľadu, externalizovať intenzívne emócie a dosiahnuť hlbšie pochopenie náročných zážitkov (Bradley a kol., 2023). Techniky založené na kreativite sú obzvlášť účinné pri zmierňovaní stresu (Deaver & Shiflett, 2011). Reflexívna supervízia preukázateľne pozitívne ovplyvňuje sebaúčinnosť supervidovaných, spokojnosť s prácou a ich schopnosť vyrovnať sa s pracovnou záťažou (Dawson & Chunga, 2023). Zážitkové hry a vizualizačné techniky sa taktiež využívajú v rámci supervízie na prevenciu a intervenciu ohrozenia syndrómom vyhorenia (Schavel a kol., 2018).
Výzvy, obmedzenia a etické úvahy
Obavy týkajúce sa psychometrických vlastností (napr. spoľahlivosť, validita) tradičných projektívnych nástrojov podnietili prebiehajúce diskusie v klinickej psychológii. Tieto techniky zostávajú cenné pre prístup k vnútorným svetom jednotlivcov. Napriek tomu v značnom počte štúdií absentuje podrobné psychometrické hodnotenia a celková metodologická kvalita výskumu v tejto oblasti je často hodnotená ako stredne nízka (Santillo a kol., 2025). Je teda dôležité pripomenúť, že primárna aplikácia projektívnych techník v supervízii nie je určená na formálne psychometrické posúdenie alebo diagnostiku supervidovaného. Namiesto toho spočíva ich hodnota v uľahčovaní sebauvedomenia, hlbokej reflexii a skúmania komplexného materiálu a vnútorných dynamík (Lis-Ron a kol., 2025). Používajú sa na procesne orientované ciele, a nie na formálne posúdenie supervidovaného. Projektívny aspekt v supervízii je o odhaľovaní vnútorných stavov pre diskusiu a rozvojový rast, nie pre formálnu diagnostiku alebo kategorizáciu osobnosti supervidovaného.
Napriek rastúcemu záujmu o projektívne techniky, ako aj o supervíziu samotnú zostávajú empirické dôkazy výrazne obmedzené. Trpia metodologickou nekonzistentnosťou, čo podčiarkuje naliehavú potrebu prísnejších, štruktúrovaných a dôsledných hodnotení vo výskume (Vagnini a kol., 2024). Metaanalýza skúmajúca vzťah medzi kreatívnou sebaúčinnosťou a mierami kreativity zistila strednú koreláciu, odhalila značnú variabilitu medzi štúdiami. Táto nekonzistentnosť bola čiastočne pripísaná rôznym typom použitých meraní kreativity (Haase a kol., 2018). Okrem toho systematické prehľady štúdií arteterapie poukázali na významné metodologické obmedzenia, vrátane všeobecne nízkej kvality výskumu, neschopnosti jasne definovať „umenie“ a neschopnosti preukázať explicitné dôkazy aplikácie (Van Lith, 2018). To naznačuje významnú medzeru medzi výskumom a praxou: odborníci v praxi na základe vnímanej účinnosti a anekdotických dôkazov integrujú tieto metódy, ale prísne empirické overenie zaostáva. Ide o bežnú výzvu v kvalitatívnom výskume a výskume založenom na umení, kde kvantifikácia a štandardizácia môžu byť inherentne ťažké. Správa by mala zdôrazniť naliehavú potrebu robustnejšieho, metodologicky spoľahlivého výskumu na prekonanie tejto medzery, vrátane jasnejších definícií, štandardizovaných protokolov a vhodných meraní výsledkov.
Aplikácia projektívnych techník v supervízii prirodzene so sebou prináša vnútorné etické obavy, ktoré je potrebné starostlivo riešiť (Deaver & Shiflett, 2011). Základným etickým princípom je, že supervízia nie je terapia pre supervidovaného. Z tohto dôvodu reflexívne diskusie musia udržiavať jasné hranice a nemali by zasahovať do „súkromného ja“ supervidovaného. Udržiavanie bezpečných a profesionálnych hraníc je prvoradé. Supervízori nesú zodpovednosť za to, aby si boli plne vedomí potenciálnych problémov s protiprenosom a zabezpečili etické a kompetentné používanie takýchto prístupov (Purswell & Stulmaker, 2015).
Ako sme už viac krát uviedli projektívne techniky svojou povahou pozývajú k hlbšej emocionálnej angažovanosti a môžu odhaliť veľmi citlivý osobný obsah (Bradley a kol., 2023). Hoci táto schopnosť podporuje hlboký vhľad a posilňuje supervízny vzťah, zároveň prináša značné riziká, ak nie sú etické hranice dôsledne udržiavané. Kauzálny vzťah je taký, že samotná sila týchto metód na prístup k implicitnému a nevedomému materiálu si vyžaduje zvýšenú etickú ostražitosť.
Implikácie
Pre prax/
- Supervízorov povzbudzovať k premyslenej integrácii radu kreatívnych a expresívnych metód do svojej supervíznej praxe vrátane zapojenia projektívnych techník, pričom zdôrazňovať aby ich aplikáciu starostlivo prispôsobovali jedinečným vývojovým úrovniam a špecifickým potrebám každého supervidovaného.
- Dôraz sa musí klásť na stanovenie a udržiavanie jasných etických usmernení a profesionálnych hraníc pri používaní týchto techník. Táto požiadavka je kľúčové pre zabezpečenie psychologickej bezpečnosti supervidovaného, prevenciu odklonu a udržanie integrity supervízneho vzťahu.
- Pokračujúce odborné vzdelávanie supervízorov v efektívnej, kompetentnej a etickej aplikácii kreatívnych a projektívnych techník je nevyhnutné pre rozšírenie ich zručného používania.
Pre výskum
- Existuje naliehavá výzva na prísnejšie, metodologicky spoľahlivé empirické štúdie – vrátane systematických prehľadov, kvalitatívnych výskumov a randomizovaných kontrolovaných štúdií – na robustné overenie účinnosti a mechanizmov pôsobenia takýchto techník.
- Budúci výskum by mal prioritne jasne definovať špecifické projektívne intervencie, štandardizovať ich protokoly a identifikovať ich cielené výsledky, aby sa vybudovala robustnejšia dôkazová základňa.
- Medzikultúrny výskum je životne dôležitý na preskúmanie toho, ako sú tieto metódy adaptované, vnímané a účinné v rôznych kultúrnych kontextoch, vrátane hlbšieho a rozsiahlejšieho skúmania lokálneho kontextu, aby sa nadviazalo na existujúce začínajúce praktiky.
Záver
Projektívne techniky v supervízii pomáhajúcich profesionálov sú tvorené rôznorodou škálou expresívnych prístupov. Sú čoraz viac uznávané pre svoju hlbokú schopnosť uľahčiť hlbšie vhľady, zvýšiť sebauvedomenie a podporiť komplexný profesionálny rozvoj prekonaním obmedzení čisto verbálnej komunikácie. Kľúčové prínosy plynúce z integrácie týchto prístupov zahŕňajú posilnenú profesionálnu identitu, zlepšené klinické pochopenie, efektívne riadenie prenosu a protiprenosu, podporu robustnej reflexívnej praxe. Napriek tomu je pri ich aplikácii dôležité reflektovať kritické výzvy – prebiehajúce diskusie týkajúce sa psychometrických vlastností tradičných projektívnych nástrojov a prítomný problém metodologickej nekonzistentnosti v širšom výskume. Dôležitý je taktiež význam prísnych etických úvah.
Napätie medzi široko vnímanými prínosmi a rastúcim prijatím projektívnych techník v supervízii a uznávaným nedostatkom prísnych empirických dôkazov vytvára silnú požiadavku na budúci výskum. To poukazuje na nevyhnutný vývoj smerom k „projektivite založenej na dôkazoch“ v supervízii – systematické štúdium intuitívnych a zážitkovo bohatých postupov s cieľom pochopiť, ako a prečo fungujú a pre koho. Táto vedecká prísnosť je kľúčová pre ich širšie prijatie, integráciu do vzdelávania supervízorov.
Autor: doc. PhDr. Bohuslav Kuzyšin, PhD. et PhD.
Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce
Pravoslávna bohoslovecká fakulta
Prešovská univerzita v Prešove
Zoznam bibliografických odkazov
BRADLEY, L., MENDOZA, K., HOLLINGSWORTH, L., JOHNSON, P., DUFFEY, T., & DANIELS, J. (2023). Creative Supervision: Ten Techniques to Enhance Supervision. Journal of Creativity in Mental Health, 19(2), 262–274. Dostupné z: https://doi.org/10.1080/15401383.2023.2176391 [3]
CARROLL, M. & THOLSTRUPOVÁ, M. (2004) Integrativní přístupy k supervizi. Praha: Triton
DAWSON, N., & CHUNGA, E. (2023). Reflective supervision: The symbolic hands that hold. Psychological Services, 20(2), 300–305. Dostupné z: https://doi.org/10.1037/ser0000741 [4]
DEAVER, S. P. & SHIFLETT, CH. (2011) Art-Based Supervision Techniques, The Clinical Supervisor, 30:2, 257-276, Dostupné z: https://doi.org/10.1080/07325223.2011.619456 [5]
HAASE, J., HOFF, E. V., HANEL, P. H. P., & INNES-KER, Å. (2018). A Meta-Analysis of the Relation between Creative Self-Efficacy and Different Creativity Measurements. Creativity Research Journal, 30(1), 1–16. Dostupne z: https://doi.org/10.1080/10400419.2018.1411436 [6]
LIS-RON, V., GAVRON, T., & BAT OR, M. (2025). Impact of EDPP Supervision on Creative Arts Therapists’ Professional Development, Art-Working Alliance, and Openness to Experience. Art Therapy, 1–12. Dostupné z: https://doi.org/10.1080/07421656.2025.2490413 [7]
MEEKUMS, B. (2007). Spontaneous symbolism in clinical supervision: Moving beyond logic. Body, Movement and Dance in Psychotherapy, 2(2), 95–107. Dostupné z: https://doi.org/10.1080/17432970701374494 [8]
PURSWELL, K. E., & STULMAKER, H. L. (2015). Expressive arts in supervision: Choosing developmentally appropriate interventions. International Journal of Play Therapy, 24(2), 103–117. Dostupné z: https://doi.org/10.1037/a0039134 [9]
SANTILLO, G., MORRA, R. C., ESPOSITO, D. & ROMANI, M. (2025) Projective in Time: A Systematic Review on the Use of Construction Projective Techniques in the Digital Era—Beyond Inkblots [online]. Children. roč. 12, č. 4, s. 406. Dostupné z: https://doi.org/10.3390/children12040406 [10]
SCHAVEL, M., KUZYŠIN, B. & HYNYADIOVÁ, S. (2018). Podoby supervízie a prevencia syndrómu vyhorenia. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety. 2018. [cit. 2025-06-09]. Dostupné z: https://www.vssvalzbety.sk/userfiles/Pracoviska/Detasovane%20pracoviska/... [11]
TIPTON, J. L., WHITE, D., KIM, H., ANDERSON WALKER, S. B., & DIAMBRA, J. (2024). Using Vision Boards to Support the Development of Early Student Counselors. Journal of Creativity in Mental Health, 20(2), 267–282. Dostupne z: https://doi.org/10.1080/15401383.2024.2369073 [12]
VAGNINI, D., FUSAR POLI, C., SORGE, A., MOLGORA, S., TARANTINO, G., SAITA, E., & BERTANI, B. (2024). Exploring Group Clinical Supervision: Enhancing Professional Awareness and Unity in a Single-Group Case Study. Mediterranean Journal of Clinical Psychology 12(3). Dostupné z: https://doi.org/10.13129/2282-1619/mjcp-4288 [13]