The benefit of peer review in nursing to enhance patient safety and prevent adverse events – pilot study
Abstrakt: Východiská: Vzájomné hodnotenie sestier založené na moderných princípoch meria kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti v porovnaní so zavedenými štandardmi a identifikuje silné a slabé stránky v praxi. Účelom sesterského peer review je zabezpečiť, aby sa starostlivosť o pacienta poskytovala v súlade so štandardmi; dosiahla sa optimálna úroveň kvality a zvýšila sa kultúra bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach.
Cieľ: Posúdiť prínos peer review hodnotenia v ošetrovateľstve v kľúčových atribútoch kvality a bezpečnosti.
Súbor a metodika: Peer hodnotenia sa zúčastnilo 86 sestier pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Na peer hodnotenie sme použili modifikovaný formulár autoriek Svetić Čišić, Frankovic (2015) so súhlasom R. Svetić Čišić, BsN, MN, Ph.D.
upravený v súlade s legislatívnymi požiadavkami na rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou v SR.
Výsledky: Z posudzovaných kritérií peer review hodnotenia v dimenzii kvalita a bezpečnosť hodnotené sestry považujú za najvýznamnejšie: identifikáciu pacienta (x̄ = 4,465); kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti (x̄ = 4,325); prevenciu nozokomiálnych nákaz (x̄ = 4,186); prevenciu dekubitov (x̄ = 4,023); prevenciu pádov (x̄ = 3,93); rozpoznávanie chýb (x̄ = 3,86); dodržiavanie predpisov, smerníc, štandardov (x̄ = 3,86) a zvyšovanie kvality práce (x̄ = 3,81).
Záver: Vzájomné peer hodnotenie v ošetrovateľstve podporuje sestry v poskytovaní kvalitnej a bezpečnej starostlivosti založenej na dôkazoch, v kritickom hodnotení ich praxe, v riešení odchýlok od štandardov starostlivosti, ktoré môžu viesť k poškodeniu pacienta.
Kľúčové slová: Peer review hodnotenie. Bezpečnosť pacientov. Kvalita. Ošetrovateľstvo.
Abstract: Background: Peer review of nurses based on modern principles measures the quality of nursing care against established standards and identifies strengths and weaknesses in practice. The primary objective of nursing peer review is to ensure the delivery of patient care aligns with accepted standards, to promote the highest possible quality of care, and to strengthen the culture of safety across healthcare settings.
Purpose: To assess how peer review contributes to the key nursing attributes of quality and safety.
Sample and Method: A total of 86 nurses participated in the pilot study. The peer review was conducted using a modified version of the assessment form developed by Svetić Čišić, Frankovic (2015), adapted with the permission of R. Svetić Čišić, BsN, MN, Ph.D. to align with the legislative requirements governing the scope of nursing practice in the Slovak Republic.
Results: Among the peer review criteria within the dimension of quality and safety, the evaluated nurses identified the following as the most significant: patient identification (x̄ = 4.465); quality of nursing care provided (x̄ = 4.325); prevention of nosocomial infections (x̄ = 4.186); pressure ulcer prevention (x̄ = 4.023); fall prevention (x̄ = 3.93); error recognition (x̄ = 3.86); adherence to regulations, guidelines, and standards (x̄ = 3.86); and continuous quality improvement (x̄ = 3.81).
Conclusion: Peer review in nursing supports nurses in delivering high-quality, evidence-based, and safe care. It promotes critical reflection on their clinical practice and facilitates the identification and resolution of deviations from care standards that may pose a risk of patient harm.
Key words: Peer review. Patient Safety. Quality. Nursing.
ÚVOD
Peer hodnotenie v ošetrovateľstve je definované ako proces, ktorým sestry systematicky hodnotia, monitorujú, posudzujú kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti a poskytujú spätnú väzbu kolegyniam porovnaním skutočnej praxe so zavedenými štandardmi (Murdock, 2018; George, Haag-Heitman, 2015; Goble et al., 2017; George, Haag-Heitman, 2012; Haag-Heitman, George, 2011; Roberts Holli, 2017; Murphy et al., 2018). Peer review hodnotenie je štruktúrovaný proces, v ktorom je ošetrovateľská starostlivosť hodnotená kolegyňami v rámci spravodlivej organizačnej kultúry, aby bola zabezpečená najvyššia kvalita starostlivosti o pacienta (Grootendorst, Lawson 2015; Bergum et al., 2017). Aj autorské kolektívy Colella et al. (2021) a Haag-Heitman et al. (2018) charakterizujú peer review v ošetrovateľstve ako proces, ktorým sestry systematicky monitorujú a posudzujú kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti podľa profesionálnych štandardov praxe; sestra hodnotí sestru. Zavedenie procesu vzájomného hodnotenia v ošetrovateľstve umožňuje hodnotiť poskytovanú starostlivosť podľa štandardov ošetrovateľskej starostlivosti v konštruktívnej atmosfére (Harrington, Smith, 2008; Davis, Capozzoli, Parks, 2009). Ošetrovateľské peer review poskytuje efektívny, systematický, nerepresívny spôsob riešenia kvality starostlivosti. Podľa Americkej asociácie sestier sú sestry zodpovedné za kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Každá sestra je zodpovedná za implementáciu štandardov ošetrovateľskej praxe a musí sa podieľať s ostatnými sestrami na rozhodovacom procese pri hodnotení ošetrovateľskej starostlivosti (Goos,2021).
Regulačné orgány, profesijné organizácie a verejnosť očakávajú, že sestry budú pacientom poskytovať bezpečnú a vysokokvalitnú starostlivosť. Vzájomné hodnotenie sestier zvyšuje ich profesionálnu autonómiu. Pre sestry je primárnym zameraním vzájomného hodnotenia kvalita ošetrovateľskej starostlivosti v porovnaní so stanovenými štandardmi (Murdock, 2018; George, Haag-Heitman, 2015). Vzájomné hodnotenie zvyšuje zodpovednosť sestier, inšpiruje ich k zlepšeniu kvality ich práce, umožňuje sestrám monitorovať výkon a vzájomné porovnávanie (Goble et al., 2017). Vzájomné hodnotenie dáva garanciu, že sestry poskytujú bezpečnú, etickú a na dôkazoch založenú ošetrovateľskú starostlivosť. Implementácia vzájomného hodnotenia sestier podporuje kultúru neustáleho učenia sa v oblasti bezpečnosti pacientov a osvedčených postupov (George, Haag-Heitman, 2015).
Vzájomné hodnotenie umožňuje sledovať výkon sestier v prostredí bez trestu, prevziať kontrolu nad svojou praxou, identifikovať príležitostí na zlepšenie výkonu a určiť vzdelávacie potreby sestier (Harrington, Smith, 2015). Ošetrovateľské peer review je hodnotenie odbornej praxe jednotlivých sestier inými sestrami a autori zdôrazňujú, že peer je jednotlivec vykonávajúci rovnakú profesiu; má skúsenosti s praxou pri lôžku. Ide o hodnotenie profesionálneho výkonu jednotlivých sestier, vrátane identifikácie príležitostí na zlepšenie starostlivosti osobou s príslušnou odbornosťou na vykonávanie tohto hodnotenia. Ošetrovateľské peer review je nástroj na skvalitnenie ošetrovateľskej praxe, zvýšenie bezpečnosti pacientov a podporu profesionálneho rastu. Pre sestry je podstatné pochopiť účel vzájomného hodnotenia: ide o identifikáciu oblastí pre profesijný rast a zdieľanie osvedčených postupov, nie o hľadanie chýb a trestanie kolegýň. Vzájomným hodnotením práce sestry môžu identifikovať potenciálne chyby alebo opomenutia; zdieľať osvedčené postupy - učiť sa od kolegýň, a tým zvyšovať celkovú kvalitu starostlivosti; rozvíjať tímovú
spoluprácu; podporovať kultúru neustáleho učenia sa (Harrington, Smith, 2015).
Program vzájomného hodnotenia sestrami založený na dôkazoch podporuje sestry v kritickom hodnotení ich praxe a riešení odchýlok od štandardov starostlivosti, ktoré môžu viesť k poškodeniu pacienta. Peer hodnotenie zvyšuje zodpovednosť za profesionálnu prax a umožňuje sestrám manažovať zmeny v rámci svojich organizácií (Goss, 2021). American Nurses Association zaradila bezpečnosť, kvalitu, riadenie rizík, poskytovanie klinickej starostlivosti, podporu zdravého pracovného prostredia a dodržiavanie právnych predpisov k základným kompetenčným zodpovednostiam sestier (Roberts Holli, 2017).
Jedným z princípov peer review hodnotenia je podpora kultúry neustáleho učenia sa v oblasti bezpečnosti pacientov a osvedčených postupov.
Vzájomné hodnotenie pomáha sestrám cítiť sa bezpečne; poskytuje prostriedky pre efektívny systémový prístup k znižovaniu chýb spolu s odnaučením sa neefektívnych alebo nebezpečných postupov. Kultúra neustáleho učenia presúva ťažisko z individuálneho vzdelávania na organizačné vzdelávanie a podporuje spoločný záväzok dosahovať a udržiavať požadované výsledky v oblasti kvality a bezpečnosti. Medzi súčasné dimenzie vzájomného hodnotenia patria oblasti kvality a bezpečnosti, aktualizácia rolí a rozvoj praxe (George, Haag-Heitman, 2012; Haag-Heitman, George, 2011).
Vzájomné hodnotenie sestier je nástrojom na rozvoj ošetrovateľskej praxe a na zvýšenie bezpečnosti pacientov (Ohmart, 2013). Cieľom hodnotenia podľa autorky nie je, aby sa sestry navzájom kritizovali alebo pripisovali si vinu, ale aby si umožnili profesionálne rásť prostredníctvom spolupráce a zdieľania poznatkov. Jedným z druhov peer hodnotenia je sesterské peer review súvisiace s incidentom. Spúšťačom hodnotenia je nežiadúca udalosť priamo súvisiaca s ošetrovateľskou starostlivosťou. V týchto prípadoch sa incident podrobne skúma, nie s cieľom prisúdiť vinu zúčastneným sestrám, ale určiť, či boli splnené štandardy starostlivosti. V prípade nedodržania štandardných postupov identifikovať, ktoré procesy prispeli k nežiaducej udalosti. Autorka zdôrazňuje, že iba sestry samotné si môžu kontrolovať a zlepšovať ošetrovateľskú prax.
Implementácia peer hodnotenia v ošetrovateľstve je prostriedkom na zlepšenie kultúry bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach (Herrington, Hand, 2019).
CIEĽ
Posúdiť prínos peer review hodnotenia v ošetrovateľstve v kľúčových atribútoch kvality a bezpečnosti.
SÚBOR A METODIKA/b>
Na peer hodnotenie sme použili modifikovaný hodnotiaci formulár autoriek Svetić Čišić, Frankovic (2015) so súhlasom R. Svetić Čišić, BsN, MN, Ph.D. upravený v súlade s legislatívnymi požiadavkami na rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou v SR. Hodnotiaci formulár peer review obsahoval 29 položiek založených na 5-bodovej škále Likertovho typu. Posudzované kritériá sestry hodnotili: (1)-nedostatočné; (2)-primerané; (3)-priemerné; (4)-veľmi dobré; (5)-výborné. Peer hodnotenia sa zúčastnilo 43 hodnotených sestier pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach a 43 hodnotiacich sestier. Hodnotené aj hodnotiace sestry uviedli v demografických položkách svoj vek, vzdelanie, roky praxe. V otvorenej otázke sme zisťovali, či boli počas svojej praxe hodnotené sestrou-kolegyňou alebo počas svojej praxe hodnotili svoju kolegyňu. Pre obe skupiny respondentiek bolo peer hodnotenie prvou skúsenosťou. Priemerný vek hodnotených sestier bol 38 rokov; najmladšia sestra mala 22 rokov a najstaršia 63 rokov. Priemerná dĺžka ich praxe bola 15 rokov, najmenej odpracovala hodnotená sestra 6 mesiacov a najdlhšiu prax vykonávala sestra 42 rokov. Osem sestier malo ukončené stredoškolské vzdelanie, dve vyššie odborné vzdelanie, 21 sestier malo ukončené vysokoškolské vzdelanie I. st. a 12 sestier vysokoškolské vzdelanie II st. Priemerný vek hodnotiacich sestier bol 25,8 rokov. Všetky hodnotiace sestry mali ukončené vysokoškolské vzdelanie I. st. a priemerne pracovali 3,5 rokov.
Dáta získané z peer review hodnotení v roku 2023 sme spracovali pomocou softvéru
InStat®, Version 3.02 32 bit for Win95/NT, GraphPad Software, Inc., USA a zistenia interpretujeme v tabuľkách.
VÝSLEDKY
Zavedenie vzájomného peer hodnotenia v ošetrovateľstve pomôže sestrám prevziať zodpovednosť za svoje výkony, zvýšiť kvalitu a bezpečnosť ošetrovateľskej starostlivosti a implementovať štandardy (Shogren, 2016). Bezpečnosť pacientov je najvyššou prioritou vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Je nevyhnutné podporovať organizačný záväzok, ktorý si cení kultúru bezpečnosti prostredníctvom hlásenia chýb a analýzy nežiaducich udalostí (Kilíková et al., 2020; Sovariová Soosová, Zamboriová, Murgová, 2017; Dimunová, 2017).
Vzájomné hodnotenie v ošetrovateľstve uľahčuje vytváranie kultúry bezpečnosti, pretože sa snaží analyzovať chyby a eliminovať opakovaný výskyt nežiaducich udalostí (Diaz, 2008).
V našej štúdii sme sa zamerali na kritériá peer hodnotenia v dimenzii kvalita a bezpečnosť (tabuľka 1). Z posudzovaných kritérií peer review hodnotenia v dimenzii kvalita a bezpečnosť hodnotené sestry považovali za najvýznamnejšie: identifikáciu pacienta (x̄ = 4,465); kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti (x̄ = 4,325); prevenciu nozokomiálnych nákaz
(x̄ = 4,186); prevenciu dekubitov (x̄ = 4,023); prevenciu pádov (x̄ = 3,93); rozpoznávanie chýb (x̄ = 3,86); dodržiavanie predpisov, smerníc, štandardov (x̄ = 3,86) a zvyšovanie kvality práce (x̄ = 3,81).
Tabuľka 1 Kritériá peer review hodnotenia v dimenzii kvalita a bezpečnosť zoradené chronologicky podľa významnosti
[3]
Legenda: x̄ – aritmetický priemer, sd – smerodajná odchýlka, xm – medián, min. – minimálna hodnota, max. – maximálna hodnota, mod(x) – modus, s2 – rozptyl; Q1,Q2,Q3 – kvartily
Priemerná hodnota vzájomného hodnotenia vo všetkých kritériách peer review hodnotenia u 43 hodnotených sestier bola (x̄ =4,06),čo predstavuje veľmi dobré hodnotenie; najnižšia hodnota (x̄ =2,79) a najvyššia (x̄ =4,96).
Zaujímalo nás, či dĺžka praxe sestier mala vplyv na hodnotenie kritérií bezpečnosti a kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Výsledky boli spracované s využitím výpočtu neparametrického Spearmanovho korelačného koeficientu medzi dĺžkou praxe sestier a kritériami peer review sesterského hodnotenia týkajúcich sa bezpečnosti ošetrovateľskej starostlivosti. Spearmanov R bol zvolený z dôvodu predpokladu neprítomnosti normality distribúcie dát. Mieru vzťahu medzi dvojicami premenných sme posudzovali podľa veľkosti a znamienka čísla R, pričom sme zohľadnili overenie významnosti jeho rozdielu od nulovej hodnoty (p) - ak bola p menšia ako 0,05, považovali sme číslo R za štatisticky významne odlišné od nuly. Z tabuľky 2 vyplýva, že medzi dĺžkou praxe sestier a kritériami peer review sesterského hodnotenia týkajúcich sa bezpečnosti ošetrovateľskej starostlivosti nie je prítomná žiadna relevantná korelácia (p˃0,05) s výnimkou dodržiavania smerníc (R=0,38; p=0,01), pri ktorej sledujeme slabšiu pozitívnu koreláciu medzi nárastom dĺžky praxe sestier a nárastom číselnej hodnoty určujúcej odpoveď ohľadom dodržiavania smerníc.
Tabuľka 2 Vzťah medzi dĺžkou praxe sestier a sledovanými kritériami
[4]
Legenda: R – Spearmanov korelačný koeficient, IS – obojstranný 95%-ný interval spoľahlivosti polohy korelačného koeficientu, p- štatistická významnosť rozdielu získanej hodnoty R od nuly.
DISKUSIA
Implementácia programu peer review hodnotenia v ošetrovateľstve je prostriedkom na zlepšenie kultúry bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach (Herrington, Hand, 2019). Garner (2015) zdôrazňuje, že peer review hodnotenie je proces, ktorým sa zistia problémy v starostlivosti o pacienta. Je uznávanou metódou na zlepšenie kvality a bezpečnosti ošetrovateľstva. Je dôležité, aby sestry pochopili, že peer review hodnotenie je nástrojom na rozvoj ošetrovateľskej praxe založenej na dôkazoch a zvýšenie bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti. Pre mnohé sestry je to nový koncept, ktorého cieľom nie je, aby sa sestry navzájom kritizovali, obviňovali, ale zdieľali poznatky a profesionálne rástli. Vzájomné peer review hodnotenie v ošetrovateľstve je zamerané na kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti.
Podľa American Nurses Credentialing Center peer review hodnotenie stimuluje profesionalitu prostredníctvom zvýšenej zodpovednosti a podporuje samoreguláciu praxe. Hodnotenie by sa malo uskutočňovať pravidelne so zameraním na kvalitu a bezpečnosť, pretože len sestry si môžu najlepšie kontrolovať a zlepšovať ošetrovateľskú prax (Ohmart, 2013). Podľa Murphy et al. (2018) sú sestry navzájom zodpovedné za vysokú kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti.
V našej štúdii považovali sestry za najdôležitejšie kritériá kvality a bezpečnosti v ošetrovateľstve bezpečnú identifikáciu pacienta; kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti; prevenciu nozokomiálnych nákaz a prevenciu dekubitov. Sledovanie a hodnotenie uvedených indikátorov je zakotvené aj v právnych predpisoch SR: v nariadení vlády SR č. 752/2004 Z. z., ktorým sa vydávajú indikátory kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v znení NV SR 61/2013 Z.z.; vo vyhláške MZ SR č. 444/2029 Z.z. o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta a vo vestníku MZ SR, roč. 61, čiastka 15-26 z 15. októbra 2013 - Metodický pokyn MZ SR pre zber indikátorov kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Aj Gnilka (2018) uvádza, že peer review proces mal významný vplyv na dva indikátory kvality: pády a dekubity. Vo svojej štúdii na základe literárneho prehľadu z rokov 2007-2017 v databázach CINHAL, PubMed a Medline potvrdila zhodu viacerých autorov, že peer review v ošetrovateľstve je potrebné na podporu bezpečnej, autonómnej a kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Vzhľadom na medializáciu pochybení v poskytovaní zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti George, Haag-Heitman (2015) uvádzajú, že ošetrovateľstvo musí byť proaktívne v reakcii na problémy s kvalitou a bezpečnosťou. Svetic Cisic, Frankovic (2015) sa vo svojej štúdii zamerali na hodnotenie kvality ošetrovateľskej starostlivosti v Chorvátsku. Autorky zdôrazňujú, že peer review hodnotenie vytvára kultúru bezpečnosti, zvyšuje transparentnosť v ošetrovateľstve, proaktivitu v súvislosti s nárastom zverejňovaných pochybení a omylov. V Chorvátsku, rovnako ako v Slovenskej republike, je peer review podľa dostupných údajov úplne novou praxou a vedomosti sestier o tomto hodnotení sú nedostatočné. Implementáciou programu profesionálneho vzájomného hodnotenia sa podľa štúdie Shogren (2016) v sledovanej nemocnici v Texase znížil výskyt dekubitov o 85 % za 18 mesiacov. Štúdie Goss (2021) sa zúčastnilo v štvormesačnom pilotnom programe Nursing Peer Review Program štrnásť sestier. Autorka hodnotila štruktúru, proces a výsledok implementácie programu a ako účastníčky vnímali zodpovednosť v rámci hodnotenia. Peer review hodnotenie sestrami založené na dôkazoch podporuje sestry, aby kriticky zhodnotili svoju prax, aby poukázali na odchýlky v starostlivosti, ktoré môžu viesť k poškodeniu pacienta. Na základe pilotných výsledkov program ukázal prínos pre zlepšenie starostlivosti o pacientov a predchádzanie nežiadúcim udalostiam súvisiacich s ošetrovateľskou starostlivosťou. Vzájomné hodnotenie je nástrojom na zlepšenie kvality a bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach, na zvýšenie zodpovednosti za prax a zníženie nákladov. Goss (2021) poukazuje na zistenia, že zdravotnícke organizácie zamerané na kultúru bezpečnosti majú zavedené štandardizované postupy vzájomného hodnotenia; dobrovoľné hlásenie bezpečnostných udalostí a nehôd; hodnotenie odchýlok od praxe zo systémového hľadiska; mentoring; zosúladené procesy kvality a bezpečnosti organizácie a komunikáciu systémových zlepšení vyplývajúcich z peer hodnotenia integrované do vnútorných predpisov a politík. Kultúra spravodlivosti garantuje zamestnancom, že nebudú perzekuovaní, trestaní za chyby s cieľom vytvoriť dôveryhodnú atmosféru, v ktorej sú podnecovaní k zdieľaniu dôležitých informácií týkajúcich sa bezpečnosti (Hughes, 2008; WHO, 2021; Sovariová Soosová, Zamboriová, Murgová, 2017; Dimunová, 2017). Diaz (2008) tiež akcentuje, že sa vzájomné hodnotenie nemá chápať represívne, ale ako prostriedok mentoringu. Vzájomné hodnotenie je účinným spôsobom vzdelávania a zvyšovania kvality. Herrington, Hand (2019) vo svojej štúdii porovnávali výsledky prieskumu pred a po implementácii programu sesterského peer hodnotenia a zistili, že podporuje kultúru bezpečnosti v zdravotníckom zariadení, zlepšuje spätnú väzbu a iniciuje vzdelávanie sestier.
Americká asociácia sestier podporuje proces vzájomného hodnotenia už 37 rokov. Hoci sa vzájomné hodnotenie stáva súčasťou ošetrovateľskej praxe a vzdelávania, nebolo univerzálne prijaté. Ak sa sestry budú obávať vzájomného hodnotenia, bude to brániť jeho implementácii do praxe (Morby, Skalla, 2010). Podobne Ohmart (2013) uvádza, že podľa viacerých zahraničných autorov (DuBose, 2021; Roberts, 2017; Williams, 2022) sa sesterské peer review hodnotenie nestalo štandardnou praxou vo väčšine nemocníc, hoci šesť princípov pre peer review v ošetrovateľstve je práve dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým.
Odporúčania pre prax
Pre úspešnú implementáciu sesterského peer hodnotenia v ošetrovateľstve v SR je potrebné vypracovať návrh slovenskej verzie štandardizovaného nástroja pre peer review hodnotenie v ošetrovateľstve, overiť jeho obsahovú validitu tímom expertov a vypracovať metodiku peer review hodnotenia sestier. Zamerať sa aj na vzdelávanie sestier o peer review hodnotení v ošetrovateľstve. Očakávaným prínosom z projektu VEGA je vytvorenie funkčného modelu hodnotenia v ošetrovateľstve s dôrazom na zvyšovanie kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti a bezpečnosti pacienta. Zároveň bude mať pozitívny dopad na rozvoj klinických i riadiacich kompetencií sestier, zvýši možnosti ich kariérneho rastu a podporí ich angažovanosť.
ZÁVER
Ošetrovateľské peer hodnotenie je efektívny spôsob ako udržať ošetrovateľskú prax na najvyššej profesionálnej úrovni. Pre všetky zúčastnené sestry je veľmi pozitívnou skúsenosťou, ktorá im umožní zlepšiť kvalitu starostlivosti (Ohmart, 2013). Williams (2022) pridáva k ďalším prínosom zavedenia peer hodnotenia v ošetrovateľstve zníženie fluktuácie sestier v zdravotníckych zariadeniach a systémové zlepšenia. Vzájomné hodnotenie v ošetrovateľstve je stabilným ukazovateľom kultúry bezpečnosti. Prínosy procesu vzájomného hodnotenia v ošetrovateľstve rozdeľujú George, Haag-Heitman (2015) pre organizácie (zvýšenie kvality starostlivosti a efektívnosti práce) a pre sestry (profesionálny rozvoj).
Limity
Veľkosť vzorky a použitie nevalidovaného nástroja limitujú zovšeobecniteľnosť výsledkov štúdie. Výsledky sú platné iba pre sestry, ktoré sa štúdie zúčastnili. Ďalšie výskumné aktivity zamerať na posúdenie vplyvu/dopadu peer hodnotenia sestier na kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti, na bezpečnosť pacientov a ďalšie vybrané indikátory; na percepciu peer hodnotenia sestrami. Literárne zdroje poskytnutím empirickej podpory doplnili naše zistenia. I napriek uvedeným limitom sa domnievame, že je možné výsledky považovať za akceptovateľné a na ich základe iniciovať riešenia v praxi.
Autorky:
doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
ORCID 0000-0003-2631-1803
prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH
VŠ sv. Alžbety, Bratislava, detašované pracovisko Rožňava
doc. Ing. Magdaléna Tupá, PhD.
Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Poďakovanie
Tento článok vznikol s podporou projektu VEGA č. 1/0440/25 „Hodnotenie pracovného výkonu sestier prostredníctvom peer review v kontexte nových trendov v riadení ľudských zdrojov.“
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BERGUM, SH, CANAAN T, DELEMOS CH. et al. Implementation and evaluation of a peer
review process for advanced practice nurses in a university hospital setting. J Am Assoc Nurse Pract. 2017; 29 (7): 369-374. doi: 10.1002/2327-6924.12471
COLELLA J., DOUGLAS C., VANBUITENEN N. et al. Establishing Interrater Reliability
Within the Advanced Practice Nurse Peer Review Process. J Nurs Meas. 2021; 29(2):227-
238.
DAVIS, K, CAPAZZOLI, J, PARKS, J. Implementing Peer Review: Guidelines for Managers
and Staff. Nursing Administration Quarterly . 2009; 33(3):251-257.
doi: 10.1097/NAQ.0b013e3181accb62
DIMUNOVÁ, L. Bezpečnosť pacienta pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Recenzovaný zborník vedeckých prác „Ošetrovateľstvo 2020 - trendy, zmeny a budúcnosť“. Rožňava : VŠ sv. Alžbety, n. o. Bratislava, detašované pracovisko bl. Sáry
Salkaháziovej v Rožňave, 2017. ISBN 978-80-8132-166-5, s. 80-87.
DIAZ L. Nursing peer review: developing a framework for patient safety. J Nurs Adm.2008;
38(11):475-479.
DuBOSE L. Fostering Peer Evaluation Skills in Nursing Students, Journal of the Arkansas Academy of Science. 2021; 75(4):1-5. https://doi.org/10.54119/jaas.2021.7509 [5] https://scholarworks.uark.edu/jaas/vol75/iss1/4 [6]
GARNER J.K. Implementation of a Nursing Peer-Review Program in the Hospital Setting. Clin Nurse Spec.2015; 29(5):271-5.
GEORGE V., HAAG-HEITMAN B. Differentiating peer review and the annual performance
review. Nurse Leader. 2012; 26-28.
GEORGE V., HAAG-HEITMAN B. Peer review in nursing: Essential components of a model
supporting safety and quality. Journal of Nursing Administration. 2015; 45(7/8), 398-403.
GNILKA B. Peer to Peer Review: Professional Development to Improve Feedback Skills and
Self-Efficacy. George Washington University : Doctor of Nursing Practice Projects. 2018.
45p. [online]. [cit.2025-05-05]. Dostupné na: https://hsrc.himmelfarb.gwu.edu/son_dnp/23 [7]
GOBLE P.H. et al. The power of peer review: A pathway to professionalism. Nursing Management. 2017; 48(2): 9-12.
GOSS J.L. Design and Implementation of a Nursing Peer Review Program in a Two-Hospital
Setting. George Washington University : Doctor of Nursing Practice Projects. 2021. 91p.
[online]. [cit.2025-05-05]. Dostupné na:https://hsrc.himmelfarb.gwu.edu/son_dnp/90
GROOTENDORST M., LAWSON L. Stepping up professional practice: Implementing
nursing peer review. American Nurse. 2015. [online]. [cit.2025-05-05]. Dostupné na:
www.myamericannurse.com/stepping-professional-practice-implementing-nurs... [8] review/
HAAG-HEITMAN B., GEORGE V. Peer Review in Nursing: Principles for Successful Practice. Jones & Bartlett Publishers. 2010. 252p. ISBN-13 978-0-7637-9040-0
HAAG-HEITMAN B., GEORGE V. Nursing peer review: Principles and practice. American Nurse Today. 2011; 6(9):48-53.
HAAG-HEITMAN, B, BOWEN-BRADY, H, HUNT, V, OOT-HAYES, M. Asking for
Feedback: Clinical Nurses’ Perceptions of a Peer Review Program in a Community Hospital. The Journal of Nursing Administration. 2018; 49(1): 35-41. 10.1097/NNA.0000000000000705
HARRINGTON L.C., SMITH M. Nursing Peer Review: A Practical Approach to Promoting
Professional Nursing Accountability. Opus Communications. 2008. 167p. ISBN-13 978
1601461278.
HARRINGTON L.C., SMITH M. Nursing Peer Review. A Practical, Nonpunitive Approach to Case Review. Second Edition. USA : HCPro a division of BLR. 2015. 152p. ISBN 978-
1-55645-198-0
HERRINGTON C.R., HAND M.W. Impact of Nurse Peer Review on a Culture of Safety.
J Nurs Care Qual. 2019; 34 (2):158-162.
HUGHES R.G. Patient Safety and Quality: An Evidence-Based Handbook for Nurses.
E-book. Rockville : Agency for Healthcare Research and Quality. 2008.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK2681/ [9]
KILÍKOVÁ, M. et al. (2020). Bezpečnosť pacienta - ukazovateľ kvality zdravotnej starostlivosti. Příbram : Ústav sv. J.N. Neumanna. 159s. ISBN 978-80-88206-18-7.
MORBY S.K., SKALLA A. A Human Care Approach to Nursing Peer Review. Sage Journals. 2010. 23(4). [online]. [cit.2025-05-05]. Dostupné na: https://doi.org/10.1177/0894318410380267 [10]
Metodický pokyn MZ SR pre zber indikátorov kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej
starostlivosti. Vestník MZ SR, roč. 61, čiastka 15-26, 2013.
MURDOCK S.K. A Program to Prepare Frontline Nurse Leaders for Peer Review.
University of New Hampshire, Durham : Clinical Doctorate. 2018. 87p. [online]. [cit.2025-
05-05]. Dostupné na: https://scholars.unh.edu/scholarly_projects/7 [11]
MURPHY J. et al. Comprehensive nursing peer review. Our voice, our practice, our growth.
Nursing Management (Springhouse). 2018; 49(8): 49-33.
Nariadenie vlády SR č. 752/2004 Z. z., ktorým sa vydávajú indikátory kvality na hodnotenie
poskytovania zdravotnej starostlivosti v znení 61/2013 Z.z.
OHMART G. Nursing Peer Review. 2013. [online]. [cit.2025-05-05]. Dostupné na:
https://www.elitelearning.com/resource-center/nursing/nursing-peer-review/ [12]
ROBERTS HOLLI D. Developing a Nursing Peer Review Program for Nurse Leaders.
Bellarmine University : Graduate Theses Dissertations. 2017. 65p. [online].
[cit.2025-05-05]. Dostupné na: https://scholarworks.bellarmine.edu/tdc/41 [13]
SVETIC CISIS R., FRANKOVIC S. Using Nursing Peer Review for Quality Improvement
and Professional Development with Focus on Standards of Professional Performance.
Nursing and Health. 2015;3(5):103-109.
SHOGREN CH. Professional peer review compels staff to improve performance and quality-
Part 1. OR Manager. 2016; 32(1): 1-5.
SOVARIOVA SOOSOVA, M., ZAMBORIOVA, M., MURGOVA, A. Hospital patient safety
culture in Slovakia. Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie. 2017; 1(1):12-19.
[online]. http://www.osetrovatelstvo.eu/archiv/2017-rocnik-7/cislo-1/kultura-bezpe... [14].
Vyhláška MZ SR č. 444/2029 Z.z. o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta
WILLIAMS T. Perception is Everything: Implementation of a Peer Evaluation Program for Nurse Leaders in a Hospital Setting. University of St. Augustine for Health Sciences. 2022. 52p. [online]. [cit.2025-05-05]. Dostupné na: https://doi.org/10.46409/sr.FSJV7101 [15]
WHO. Global Patient Safety Action Plan 2021-2030: towards eliminating avoidable harm in
health care. Geneva: World Health Organization. Licence: CC BY-NC-SA 3.0 IGO. 2021. 86p. ISBN 978-92-4-003270-5.