The importance of digital health literacy for physical activation of seniors
Abstrakt: Zdravotná gramotnosť je kľúčovým predpokladom aktívneho prístupu seniorov k zdraviu a významne ovplyvňuje ich schopnosť realizovať preventívne a liečebné opatrenia. Telesná aktivizácia patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické postupy, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, kognitívne funkcie a kvalitu života seniorov. Pravidelná pohybová aktivita prispieva k prevencii pádov, spomaľuje rozvoj sarkopénie a podporuje sebestačnosť.
Výskumné zistenia potvrdzujú, že v ošetrovateľskej praxi sa najčastejšie využívajú metódy pohybovej terapie a aktivizácie. Významným faktorom podpory pohybovej aktivity je aj digitálna zdravotná gramotnosť, ktorá seniorom umožňuje využívať moderné technológie – aplikácie, nositeľné zariadenia či online programy – na sledovanie a realizáciu cvičení. Rovnako aj štúdie, ktoré sú v článku prezentované preukazujú pozitívny vzťah medzi vyššou digitálnou gramotnosťou a úrovňou fyzickej aktivity. Zvýrazňujú však aj faktory, ktoré na rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti v oblasti telesnej aktivácie pôsobia negatívne. K najčastejším patrí zlý zdravotný stav, zmeny v zmyslových a kognitívnych funkciách, nevyhovujúca socio-ekonomická situácia, neochota seniorov využívať moderné technológie, ale aj nedostatočná podpora zo strany spoločnosti.
Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zlepšovanie digitálnych zručností seniorov predstavuje perspektívnu stratégiu pre podporu zdravia, prevencie a aktívneho starnutia.
Kľúčové slová: Cvičebné programy. Digitálna zdravotná gramotnosť. Digitálne nástroje a pomôcky. Nefarmakologická metóda. Senior. Telesná aktivizácia
Abstract: Health literacy is a key prerequisite for an active approach to health by seniors and significantly influences their ability to implement preventive and therapeutic measures. Physical activation is one of the most effective non-pharmacological procedures that improve physical fitness, psychological well-being, cognitive functions and quality of life of seniors. Regular physical activity contributes to the prevention of falls, slows the development of sarcopenia and supports self-sufficiency. Research findings confirm that the methods of physical therapy and activation are most often used in nursing practice. A significant factor in supporting physical activity is also digital health literacy, which allows seniors to use modern technologies – applications, wearable devices or online programs – to monitor and perform exercises. Similarly, the studies presented in the article demonstrate a positive relationship between higher digital literacy and the level of physical activity. However, they also highlight factors that have a negative effect on the development of digital health literacy in the area of physical activation. The most common include poor health, changes in sensory and cognitive functions, unfavorable socio-economic situation, reluctance of seniors to use modern technologies, but also insufficient support from society. In general, however, we can state that improving the digital skills of seniors represents a promising strategy for promoting health, prevention and active aging.
Keywords: Exercise programs. Digital health literacy. Digital tools and aids. Non-pharmacological method. Senior. Physical activation
Úvod
Zdravotná gramotnosť je významný determinant zdravia. Predstavuje dispozíciu osoby získavať, spracovávať a pochopiť bazálne informácie o zdraví a zdravotníckych službách. Na základe týchto informácií si modeluje vlastné vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré vie primerane aplikovať v konkrétnych každodenných situáciách v starostlivosti o vlastné zdravie (Kristová, Slezáková 2023). Vo vzťahu k seniorom ide o schopnosť porozumieť inštrukciám zameraných na realizáciu preventívnych činností a spoluprácu v liečbe ochorení (Zrubáková, 2023). Zdravotne gramotný senior je ústretový, resp. samostatne realizuje rôzne preventívne činnosti a spolupracuje pri farmakologickej a nefarmakologickej liečbe.
K oblastiam, kde je zdravotná gramotnosť najvyššou prioritou patrí aj telesná aktivizácia a cvičenie. Pravidelná telesná aktivizácia má význam nielen pre eliminovanie negatívnych zmien vyplývajúcich z procesu starnutia na pohybový systém, ale pôsobí oveľa komplexnejšie.
Podľa Navrátila, Šedivcovej a kol. (2023) zvyšovanie pohybovej aktivity s pribúdajúcim vekom prináša zníženie morbidity a mortality. Zaradenie do pohybového a rehabilitačného programu pomáha zlepšiť psychickú pohodu, kognitívne funkcie, uplatnenie v spoločnosti, zvýšiť kvalitu života. Pravidelná pohybová aktivita udržuje u seniorov schopnosti bezpečnej mobility a znižuje riziko úrazov, spomaľuje rozvoj sarkopénie, zlepšuje metabolické funkcie, citlivosť tkanív na inzulín, úpravu glykoregulácie, prispieva k redukcii hmotnosti. U seniorov v domácom prostredí je fyzická aktivita predpokladom osobnej a spoločenskej pohody. Umožňuje schopnosť voľného pohybu a realizáciu aktivít denného života aj inštrumentálnych denných aktivít (Zrubáková, Bartošovič a kol., 2025).
Fyzická aktivita pomáha i pri:
- zvládaní každodennej záťaže bez podstatných ťažkostí a únavy,
- tvorbe energetickej rezervy pre prijateľné zvládnutie pohybovo náročnejších aktivít, zvyšovaní odolnosti voči telesnej námahe, čo je dôležité aj pri realizácii zdravotníckej starostlivosti napr. pri invazívnom vyšetrení, operačnom zákroku,
- zvyšovaní možností spoločenského uplatnenia a udržaní psychickej rovnováhy (Krajčík a kol., 2022).
Aby však telesná aktivita a cvičenie splnili svoj účel musí senior vedieť, čo je pre neho vhodné a aké podmienky musí pri tom dodržiavať, resp. aké pomôcky môže používať.
Vhodnými aktivitami v komunitnom prostredí sú chôdza, turistika, Nordic walking, plávanie, bicyklovanie, v zime lyžovanie na bežkách alebo aj indoorové aktivity- jazda na rotopéde, chôdza na bežeckom trenažéry, orbitrek, veslovanie a tanec. Dôležité je posilňovanie. Silový tréning pomáha zvyšovať svalovú silu a pomáha nahradiť úbytok svalových vláken. Pravidelný tréning môže úbytok svalových vláken nahradiť o 25-100 % vďaka svalovej hypertrofii a zapojeniu väčšieho počtu motorických jednotiek svalu (Longauerová, Magurová, 2008, s. 116). U geriatrických pacientov sa môže realizovať ako kruhový tréning s využitím pomôcok (ľahké činky o hmotnosti 0,5 kg, thera-band, overball), gravitácie a vlastnej hmotnosti tela (Zrubáková, 2025).
K prevencii pádov, k udržaniu kondície i sebestačnosti pozitívne pomáha cvičenie rovnováhy. V komunitnom prostredí implementácia programu redukcie pádov založeného na dôkazoch do programu seniorského života má pozitívny vplyv na silu, rovnováhu, riziko pádu, rýchlosť chôdze, frekvenciu pádov, hospitalizácie a množstvo terapeutických zásahov (Harnish et al, 2017).
K odporúčanej pohybovej aktivite patrí aj cvičenie na zlepšenie stavu chrbtice. Pomocou tohto cvičenia sa udržuje dobrá kondícia a správne držanie tela. Patria sem i naťahovacie cvičenia. Medzi aktivity pôsobiace na tejto úrovni sa zaraďujú: rehabilitačné a zdravotné cviky (škola chrbta), joga a Tai-chi (Longauerová, Magurová, 2008, s. 117).
Pre bezpečnú realizáciu aktivity by mal dodržiavať nasledujúce odporúčania:
- Pohybová aktivita musí mať svoju postupnosť. Začína sa fázou zohriatia organizmu (warm-up). Je to postupné zvyšovanie záťaže organizmu na úroveň srdcovej frekvencie asi o 20 pulzov menej, ako bude cieľová srdcová frekvencia v trvaní 10 až 15 minút (najlepšie chôdza). Táto fáza znižuje riziko dysrytmií, ischémie a poranení. Na konci je zasa potrebná fáza „ochladenia“ organizmu (cooldown), zahŕňa cvičenie nízkej intenzity v trvaní 5 až 10 minút s postupným poklesom srdcovej frekvencie (vhodný je aj strečing). Začiatočné aktivity napomáhajú aj k roztiahnutiu a zohriatiu svalov a ligamentov, kým ochladzovacia fáza predchádza vzniku hypotenzie, synkopových stavov alebo dysrytmií pri náhlom prerušení cvičenia (Hudáková, 2018, s. 38).
- U predtým inaktívnych seniorov možno začať ľahkou chôdzou, plávaním alebo bicyklovaním. Senior sa má riadiť skôr pocitom intenzity námahy, ako jej trvaním, či presnou hodnotou srdcovej frekvencie. Hodnoty systolického krvného tlaku by nemali prekračovať počas zaťaženia 180 – 190 mm Hg (Meško, 2009, In Zrubáková, Bartošovič a kol., 2019, s. 98).
Okrem odporúčaní pre fyzickú aktivitu osôb vo vyššom veku, ktoré sú publikované v odborných a vedeckých prácach v Slovenskej a Českej republike, by sa mali akceptovať zásady, ktoré navrhla Svetová zdravotnícka organizácia (SZO), a ktoré úzko súvisia s demografickým vývojom a rizikovými faktormi vyskytujúcimi sa u tejto skupiny populácie.
K zásadám podľa SZO patrí:
- starší ľudia by mali počas celého týždňa realizovať aspoň 150- 300 minút aeróbnej fyzickej aktivity strednej intenzity; alebo realizovať aspoň 75- 150 minút aeróbneho intenzívneho cvičenia; alebo realizovať ich ekvivalentnú kombináciu strednej a silnej intenzity.
- Starší ľudia by tiež mali robiť posilňovacie aktivity miernej alebo väčšej intenzity, ktoré zahŕňajú všetky hlavné svalové skupiny, počas dvoch resp. viac dní v týždni.
- Ako súčasť ich týždennej fyzickej aktivity, by mali prevádzať rôzne viaczložkové pohybové aktivity, ktoré kladú dôraz na funkčnú rovnováhu a silový tréning strednej alebo vyššej intenzity, tri alebo viac dní v týždni. Mali by zvýšiť svoju funkčnú kapacitu, čo je významné pre prevenciu pádov.
- Starší ľudia by mali začať s malým množstvom fyzickej aktivity a postupne zvyšovať frekvenciu a intenzitu a jej trvanie v čase.
- Starší ľudia by mali byť tak fyzicky aktívni, ako im to ich funkčné schopnosti dovoľujú, a prispôsobiť úroveň fyzickej námahy, aktivity vzhľadom na ich úroveň kondície (WHO, 2020).
Telesná aktivita v terapii ochorení
Okrem primárnej prevencie má aktivizácia význam pri liečbe ochorení i prevencii komplikácii. Je aj jedným z najčastejšie využívaných nefarmakologických liečebných postupov. Čo sme zistili aj pri vlastnej výskumnej činnosti u seniorov v ústavných zariadeniach- Tab.1.
Tab. 1 Využívanie nefarmakologických metód
[3]
Ako z tabuľky vyplýva sestry v akútnej i dlhodobej starostlivosti najčastejšie využívajú metódy pohybovej liečby.
Podobne pri uvádzaní dôležitosti jednotlivých nefarmakologických liečebných postupov bola mobilita klientov označená ako veľmi dôležitá (použitá bola škála Likertova škála, kde hodnota 1 znamenala najviac kladné hodnotenie a hodnota 5 vyjadrovala úplne negatívnu odpoveď).
Tab. 2 Dôležitosť jednotlivých nefarmakologických metód
[4]
Výsledky boli prezentované v publikácii Zrubáková, Bartošovič a kol. 2019.
Pomocou narrative review sme zistili, že sa telesná aktivizácia využíva pri terapii kardiologických, onkologických, neurologických, metabolických, respiračných ochorení a geriatrických syndrómov- najčastejšie pri syndróme hypomobility a imobility, poruchy chôdze a nestability, syndróme celkovej dekondície a svalovej slabosti- sarkopénii a syndróme geriatrickej krehkosti.
K realizovaným aktivitám patrilo:
- rezistované (cvičenie využívajúce odpor na stimuláciu svalovej kontrakcie. Silové cvičenie vedie tiež k zlepšeniu pohyblivosti kĺbov a zvýšeniu sily svalov, šliach a väzov. Pri rezistovanom cvičení je dôležite udržať pomalý kontrolovaný pohyb) a aeróbne cvičenie,
- fyzická aktivita strednej intenzity,
- aktívne cvičenie,
- respiračná fyzioterapia,
- cievna gymnastika (Nemcová, Hlinková a kol., 2024, Líška, Stráska, 2020, Kiss et al., 2024, Kim, Han, Kim, 2019).
Digitálna zdravotná gramotnosť a telesná aktivizácia seniorov
Digitálna zdravotná gramotnosť je definovaná ako schopnosť vyhľadávať, porozumieť, hodnotiť a používať digitálne zdravotné informácie a technológie (napr. mobilné aplikácie, webové stránky, online konzultácie) na podporu zdravia a prevencie ochorení (Magerčaková, Zrubáková, 2024). Čo sa týka telesnej aktivizácie, dá sa využiť pre podporu efektívneho vykonávania cvičebných zostáv, správnu manipuláciu s pomôckami, vlastnú kontrolu pohybovej aktivity, respektíve pre vyhľadanie informácií o telesnej aktivite.
Seniori tak môžu využiť:
- aplikácie a nositeľné zariadenia: krokomery, aplikácie v mobilných telefónoch (smartfóny), fitness náramky, inteligentné hodinky, ktoré motivujú k pohybu, kontrolujú pulz, sledujú trasu, realizujú záznam o športových aktivitách, sledujú pokrok a i.
- Online programy cvičení: YouTube videá, virtuálne tréningy pre seniorov, aplikácie so sprievodcom cvičením.
- Virtuálne komunity a podporu: online skupiny zamerané na zdravý životný štýl, ktoré zvyšujú motiváciu.
- Telemedicínu a konzultácie: lekári, fyzioterapeuti môžu odporučiť vhodnú fyzickú aktivitu na diaľku.
- Všeobecné návody a informácie o cvičení na internete.
U seniorov sa však viac ako v iných vekových kategóriách stretávame s problémami pri využívaní digitálnych pomôcok. Problémom je aj veľká rôznorodosť, heterogenita tejto populácie a väčší počet negatívne pôsobiacich faktorov.
K najčastejšie identifikovaným patria:
- nízka úroveň digitálnych zručností,
- nevyhovujúce digitálne nástroje,
- nedostatočné rodinné zázemie,
- obavy z technológií a nedôvera k internetu,
- zrakové, sluchové, motorické, kognitívne obmedzenia,
- zlý zdravotný stav,
- finančné náklady na zariadenia a pripojenie.
V databázach sa posledných 5 rokov (Scopus, Web of Science) pribúdajú vedecké štúdie zamerané na analýzu uvedených rizikových faktorov. Najčastejšie sú zamerané na demografickú oblasť (pohlavie, vzdelanie, bydlisko...), zdravotný stav seniorov a celkovú úroveň digitálnej gramotnosti z hľadiska vekovej kategórie.
K najvýznamnejším záverom jednotlivých vedeckých prác patrí:
Vyššia digitálna zdravotná gramotnosť je pozitívne spojená s vyššou úrovňou fyzickej aktivity. V štúdii vykonanej u 34 000 obyvateľom v regióne Zéland v Dánsku jej aktéri (Zangger, G. et al., 2024) analyzovali pozitívne súvislosti medzi vyššou úrovňou digitálnej zdravotnej gramotnosti a aktivitou > 30 min./týždeň pri strednej až vysokej intenzite (eHLQ 1: OR 1,24, p < 0,001; eHLQ 4: OR 1,13, p = 0,012; eHLQ 5: OR 1,25, p < 0,001), dodržiavaním minimálnych odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie pre fyzickú aktivitu (eHLQ 1: OR 1,33 p < 0,001; eHLQ 4: OR 1,08 p = 0,025; eHLQ 5: OR 1,32, p < 0,001) a subjektívne hlásenou fyzickou aktivitou. Z výsledkov tiež vyplýva, že je dôležitý skríning a podpora digitálnej zdravotnej gramotnosti pri riadení intervencií v oblasti digitálneho zdravia a digitálnej fyzickej aktivity.
Autorský kolektívu Lim et al. (2021) prostredníctvom systematického vyhľadávania v databázach CINAHL, MEDLINE, PsychINFO a CENTRAL, s cieľom určiť súvislosť medzi zdravotnou gramotnosťou a fyzickou aktivitou u starších ľudí. Po analýze zozbieraných štúdií došiel k záveru, že fyzickú aktivitu a prácu s digitálnymi médiami, by mohlo potenciálne podporiť zvýšenie zdravotnej gramotnosti a posilnenie postavenia starších ľudí pri prijímaní prospešných rozhodnutí v oblasti zdravia.
Rovnaká výskumná metóda- metaanalýza vedeckých štúdií (28 článkov zo 4 706 vyhľadaných záznamov) odhalila, že digitálna zdravotná gramotnosť starších dospelých sa odráža v skóre starších dospelých vo vysokopríjmových krajinách. Digitálna zdravotná gramotnosť starších dospelých bola ovplyvnená sociodemografickými faktormi, súvisiacimi faktormi elektronických zariadení a faktormi používania a sociálnej podpory (Shi et al., 2024). Uvedené výsledky potvrdili Cai, Li (2024), Michálková (2025) obmedzenia seniorov pri používaní digitálnych nástrojov v podpore aktivity a cvičenia súvisia so sociálnou podporou rodiny, dobrým ekonomickým zázemím (môžu si dovoliť platiť internet, mať smartfón) a vyhovujúcim funkčným stavom.
Podľa zistení členov tímu (Babak at al, 2022) fyzické problémy a choroby nie sú prekážkou pri rozhodovaní a aplikovaní informácií o fyzickej aktivite u starších dospelých, ktorí majú vysoké pochopenie a správne hodnotenie odporúčaní týkajúcich sa fyzickej aktivity. Údaje zistili pri kvalitatívnej štúdii u starších dospelých vo veku 60 až 75 rokov v centrách dôchodcov v Kermanshahu v Iráne v roku 2020. Celkovo bolo do výberového konania zaradených 25 účastníkov prostredníctvom účelového výberu s maximálnou variáciou až do saturácie údajov. Vychádzala z hypotézy, že nedostatočná zdravotná gramotnosť u starších dospelých je spojená so zníženou fyzickou aktivitou a výskytom viacerých ochorení.
Podobne aj štúdia (Wei, Zhou, 2024), ktorá mala za cieľ analyzovať vplyv digitálnej zdravotnej gramotnosti na zdravie starších dospelých, ako aj sprostredkujúce mechanizmy súvisiace s frekvenciou a trvaním cvičenia, realizovaná v mestských oblastiach Luoyang a Zhengzhou (Čína) od decembra 2023 do januára 2024. Prišla k záverom, že digitálna zdravotná gramotnosť má významný vplyv na zdravie starších dospelých. Trvanie a frekvencia cvičenia zohrávajú čiastočnú sprostredkujúcu úlohu medzi digitálnou zdravotnou gramotnosťou starších dospelých a ich fyzickým zdravotným stavom. Digitálna zdravotná gramotnosť môže povzbudiť starších dospelých k predĺženiu trvania a frekvencie cvičenia, čo následne podporuje ich fyzické zdravie.
Priamo na digitálne intervencie bola zameraná štúdia Boxall et al. (2025), ktorá aj informuje o implementácii programu „Aktívne životy“, digitálnej intervencie vyvinutej špeciálne pre starších dospelých. Autori v nej poukazujú i na faktory brániace využívaniu programov v komunite. Seniori, bez vlastných digitálnych nástrojov sa nemôžu do intervencii zapojiť. Identifikovala sa nedostatočná podpora zo strany organizácií- Národnej zdravotnej služby, verejného zdravotníctva, komunity a tretieho sektora v Spojenom kráľovstve.
Záver
Digitálna zdravotná gramotnosť a pohybová aktivita spolu úzko súvisia- zlepšenie digitálnych zručností umožňuje seniorom efektívnejšie využívať moderné technológie na podporu zdravia a aktívneho životného štýlu. Aj kvalitatívna analýza vedeckých prác a štúdií určila spoločné ciele. Hlavným je inkluzívna podpora seniorov, aby digitálne nástroje neboli prekážkou, ale prostriedkom k lepšiemu zdraviu a kvalite ich života.
Autorky:
PhDr. Katarína Zrubáková PhD.
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva
PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva
Mgr. Ivana Aštaryová, PhD.
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra fyzioterapie
Príspevok je čiastkovým výstupom projektu KEGA 002KU 4/2025 Digitálna zdravotná gramotnosť seniorov z perspektívy ošetrovateľstva a fyzioterapie.
Zoznam bibliografických odkazov
Babak, M. et al. 2022. The factors in older adults' health literacy in the field of physical activity: a qualitative study. In BMC Geriatrics, Vol. 22, I. 1. DOI 10.1186/s12877-022-03320-z
Boxall, C et al., 2025. Implementing a Digital Physical Activity Intervention for Older Adults: Qualitative Study. In JMIR AGING. Vol 8. DOI 10.2196/64953
Cai, J., Li, G. 2023. Exercise or lie down? The impact of fitness app use on users' wellbeing. In Frontier in Public Health. Vol. 11. DOI 10.3389/fpubh.2023.1281323
Harnish, A. et al., 2017. Effects of Evidence-Based Fall Reduction Programing on the Functional Wellness of Older Adults in a Senior Living Community: A Clinical Case Study. In Frontiers in Public Health. Vol. 4, Article Number 262. DOI 10.3389/fpubh.2016.00262
Hudáková, Z. 2018. Pohybová aktivita a životný štýl vo vyššom veku. Břeclav: Sovenio. 144 s. ISBN 978-80-9073-370-1.
Kim, K., Han, J. W., Kim, Y. M. 2019. Effects of elastic band resistance exercises with breathing techniques on pulmonary function in female seniors. In Journal of Exercise Rehabilitation. 2019. Vol. 15, I. 3, p. 419-423. DOI 10.12965/jer.1938070.035
Kiss, I. et al. 2024. Modrá kniha České onkologické společnosti. Brno : Masarykův onkologický ústav, 2024. 396 s. ISBN 978-80-86793-58-0.
Krajčík, Š. a kol. 2022. Geriatria. Bratislava : Herba. 568 s. ISBN 978-80-98171-73-6.
Kristová, J. Slezáková, Z., 2023. Zdravotná gramotnosť. In Acta andragogica. č. 8. s. 51-102 . ISBN 978-80-8127-330-8.
Lim, ML., et al., 2021. Association between health literacy and physical activity in older people: a systematic review and meta-analysis. In Health Promotion International. Vol. 36, I. 5, p. 1482-1497.DOI 10.1093/heapro/daaa072
Líška, D., Stráska, B. 2020. Možnosti rehabilitácie pri sarkopénii a kachexii onkologických pacientov. In Klinická Onkologie. roč. 33, č. 6, s. 421-425. ISSN 1803-6597.
Longauerová, A., Magurová, D. 2008. Pohybové aktivity v kontexte zdravia seniorov. Molisa 5: medicínsko-ošetrovateľské listy Šariša. Prešov: Prešovská univerzita, Fakulta zdravotníctva. s. 115 - 118. ISBN 978-80-8068-882-0 .
Magerčiaková, M., Zrubáková, K., 2024. Význam digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov z perspektívy ošetrovateľstva. In Prohuman [online]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/print/osetrovatelstvo/vyznam-digitalnej-zdravotn... [5]
Michálková, E. 2025. Prevence obezity sarkopenie a sarkopenické obezity pomocí aplikace SO-NUTS. In Interdisciplinárny prístup v starostlivosti o seniorov. Zvolen. Celoslovenská konferencia geriatrických sestier s medzinárodnou účasťou. 12.6.2025.
Navrátil, L., Šedivcová, L. et. al. 2023. Léčebná rehabilitace v geriatrii. 1. vyd. Praha : Grada. 253 s. ISBN 978-80-271-6825-5.
Nemcová, J. - Hlinková, E. 2024. Diabetes mellitus. Management ošetřovatelské péče. 1. vyd. Praha : Grada. 141 s. ISBN 878-80-271-5361-9.
Shi, Z. et al., 2024. Factors influencing digital health literacy among older adults: a scoping review. In Frontiers in Public Health. Vol. 12. DOI 10.3389/fpubh.2024.1447747
Wei, Y., Zhou IT, 2024. The mediating impact of exercise frequency and duration on the relationship between digital health literacy and health among older adults: A cross-sectional study. In Medicine. Vol. 103. I. 42. e39877. DOI 10.1097/MD.0000000000039877
World Health Organization, 2020. WHO Guidelines on Physical Activity and Sedentary Behaviour. 24 p. ISBN 978-92-4-001487-9.
Zangger, G. et al., 2024. Association between digital health literacy and physical activity levels among individuals with and without long-term health conditions: Data from a cross-sectional survey of 19,231 individuals. In Digital Health. Art. No. 20552076241233158. DOI
10.1177/20552076241233158
Zrubáková, K., 2023. Význam zdravotnej gramotnosti pre racionálnu farmakoterapiu seniorov v domácej starostlivosti. [online]. In: Prohuman. ISSN1338-1415. 7.6.2023. [cit. 2024-03-20]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/vyznam-zdravotnej-gramotnosti-pr... [6]
Zrubáková, K., Bartošovič, I. a kol. 2019. Nefarmakologická léčba v geriatrii. Praha: Grada. 176 s. ISBN 978-80-2712-207-3.
Zrubáková, K., Bartošovič, I. a kol. 2025. Výživa a aktivizace u rizikových pacientu. Praha: Grada.192 s. ISBN 978-80-2715-366-4.
Zrubáková, K. 2025. Význam aktivácie seniora v domácej starostlivosti. In Sestra. Odborná príloha 205, Ošetrovateľská starostlivosť v ADOS. č. 5-6, s. 34-37. ISSN 1210-0404.