Correlates of social participation in patients with advanced osteoarthritis
Abstrakt:
Osteoartróza (OA) patrí medzi najčastejšie degeneratívne muskuloskeletálne ochorenia, s narastajúcou prevalenciou v dôsledku starnutia obyvateľstva, rastúceho výskytu obezity a úrazov. Významným dôsledkom OA je zníženie kvality života pacientov, vrátane obmedzení v sociálnej participácii. Medzi faktory, ktoré môžu vplývať na sociálnu participáciu u pacientov s OA patria klinické a psychologické faktory. Cieľom tejto práce bolo preskúmať vzťah funkčného stavu, bolesti, únavy, úzkosti, depresie a sociálnej participácie u pacientov v konečnom štádiu OA. Skúmaný súbor tvorilo 423 pacientov s OA kolenného (n=241) a bedrového (n=182) kĺbu (priemerný vek 65,1±8,4 a 63,5±9,7 rokov). Dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a seba-výpoveďových dotazníkov Oxford Knee Score (OKS), Harris Hip Score (HHS), Knee injury/Hip disability and Osteoarthritis Outcome Score (KOOS/HOOS), Multidimensional Fatigue Inventory (MFI-20), General Health Questionnaire (GHQ-28) a Participation Scale (P-scale). Pre štatistické analýzy boli použité Chí-kvadrátový test, t-test, a korelačná a regresná analýza. Korelačná analýza ukázala, že horší funkčný stav, vyššia bolesť, vyššia únava a vyššia úzkosť boli štatisticky významne asociované s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolien a bedier. Výsledky regresnej analýzy ukázali, že horší funkčný stav je významne asociovaný s nízkou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolena, ale nie bedra. Na druhej strane, vyššia depresia bola asociovaná s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA bedrového kĺbu. Výsledky výskumu ukazujú, že je dôležité rozlišovať medzi pacientmi s OA kolenného a bedrového kĺbu nielen z hľadiska fyzických, ale aj psychosociálnych dôsledkov ochorenia a ich vzťahov k sociálnej participácii. Poznatky z tejto štúdie môžu slúžiť ako podklad pre rozvoj a optimalizáciu edukačných seminárov určených pre pacientov s OA, ako aj pre zlepšenie prístupu lekárov k týmto pacientom v klinickej praxi.
Kľúčové slová: depresia, funkčný stav, osteoartróza, sociálna participácia, úzkosť
Abstract:
Osteoarthritis (OA) is one of the most common degenerative musculoskeletal joint diseases, with an increasing prevalence due to the aging of the population, the increasing incidence of obesity, and injuries. A significant consequence of OA is reduced quality of life, including the limitation of social participation. Factors that can determine social participation in patients with OA include clinical and psychological factors. This study aimed to examine the relationship between functional status, pain, fatigue, anxiety, depression and social participation in patients with end-stage OA. The sample consisted of 423 patients with OA of the knee (n=241) and hip (n=182) joints, (mean age 65.1±8.4 and 63.5±9.7 years). Data were gathered using a structured interview and self-report questionnaires Oxford Knee Score (OKS), Harris Hip Score (HHS), the Knee injury/Hip disability and Osteoarthritis Outcome Score (KOOS/HOOS), Multidimensional Fatigue Inventory (MFI-20), General Health Questionnaire (GHQ-28), and Participation Scale (P-scale). Chi-square test, t-tests, correlation, and regression analysis were used for statistical analyses. The results of the correlation analysis showed that worse functional status, higher pain, higher fatigue, and higher anxiety, were significantly associated with lower social participation in patients with knee and hip OA. The results of the regression analyses showed that worse functional status is significantly associated with low social participation in patients with knee OA. On the other hand, higher depression was associated with lower social participation in patients with hip OA. The research results show that it is important to distinguish between patients with knee and hip OA not only in terms of physical, but also psychosocial consequences of the disease and their relationships to social participation. The findings of this study can be used to improve educational seminars for patients with OA, as well as in the training of physicians.
Key words: depression, functional status, osteoarthrosis, social participation, anxiety
Úvod
Osteoartróza (OA) patrí medzi najčastejšie degeneratívne, muskuloskeletálne ochorenia kĺbov, s výrazne negatívnym dopadom na kvalitu života (Courties et al., 2024). V roku 2019 týmto chronickým ochorením trpelo 528 miliónov ľudí (70 % starších ako 55 rokov), čo predstavuje nárast o 113 % v porovnaní s rokom 1990 (WHO, 2023). OA v súčasnosti postihuje až 7,6 % svetovej populácie a očakáva sa, že prevalencia OA bude naďalej stúpať v dôsledku starnutia obyvateľstva, rastúceho výskytu obezity a úrazov (WHO, 2023). OA bedrových kĺbov má nižšiu prevalenciu v porovnaní s OA kolenného kĺbu (10% vs 16%) u ľudí starších ako 45 rokov a môže závisieť od rôznych faktorov akými sú napr. pohlavie a rasa (Hall et al., 2022).
Medzi najzávažnejšie patologické mechanizmy OA patrí degradácia chrupavky, kostí a tvorba osteofytov čo spôsobuje komplexné zmeny v ostatných štruktúrach a tým aj hybnosti kĺbu (Allen, et al. 2022). OA primárne postihuje kolenné a bedrové kĺby, ktoré sú kľúčovými časťami muskuloskeletálneho systému, zodpovednými za pohyb a stabilitu tela. Medzi typické symptómy OA patrí bolesť, ktorá sa zvyčajne zhoršuje pri pohybe a zaťažovaní kĺbu, opuch, stuhnutosť, ktorá obmedzuje rozsah pohybu, a postupné zhoršovanie mobility (Wang a Ni, 2022; WHO, 2023). Tieto charakteristiky môžu v konečnom štádiu viesť k invalidite a ku strate autonómie pri bežných aktivitách najmä u starších pacientov (Gay et al., 2016). V súčasnosti neexistuje účinná liečba OA. Prístupy k manažmentu OA, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na zmiernenie symptómov, zlepšenie funkčného stavu či stabilizácie kĺbu, neposkytujú uspokojivé riešenia, keďže symptómy OA vykazujú vysokú variabilitu. Túto variabilitu nemožno vysvetliť len patológiou ochorenia, ale pri ich pochopení zohrávajú kľúčovú úlohu psychosociálne faktory a holistický prístup (Sharma et al., 2016).
Bolesť je u pacientov s OA kolena a bedra vnímaná v rámci aktivít každodenného života ako tupá, ktorá sa postupne stáva konštantnou a je prerušovaná intenzívnejšími, nepredvídateľnejšími epizódami, ktoré sú emocionálne vyčerpávajúce (Hall et al., 2022). OA bolesť u pacientov má multifaktoriálny charakter a je popisovaná nielen z pohľadu intenzity, ale aj z hľadiska jej viacerých typov, ktoré sú odlišné v dĺžke trvania, hĺbke (v kostiach alebo svaloch), druhu výskytu a dopadu. Bolesť môže byť hlboká, bodavá, môže byť podobná elektrickému šoku, kontaktná, pacient môže mať pocit chýbajúceho kĺbu a pod. (Cedraschi et al., 2013). Pacienti s OA bedrového kĺbu opisujú bolesť ako náhlu, s rýchlou sa meniacou intenzitou a často ju porovnávajú s inými, extrémne bolestivými stavmi ako je pôrod. Taktiež sa často sťažujú na bolestivé ležanie na boku či sexuálnu aktivitu. Oproti tomu pacienti s OA kolien pociťujú bolesť pri chôdzi po schodoch, pri nadváhe a v súvislosti so stuhnutosťou (Hall et al., 2022). Výsledky predchádzajúceho výskumu ukazujú, že ľudia s OA, ktorí zažívali silnú bolesť, sa menej často zapájali do (sociálnych) aktivít mimo domova – najmä tých, ktoré vyžadovali istotu pri pohybe po nerovnom teréne alebo návštevu nákupných stredísk (Webber et al., 2022).
Únavou sa vo všeobecnosti rozumejú nepríjemné, subjektívne pocity nedostatku energie a vyčerpania (Fawole et al., 2021). Hackney et al. (2019) dopĺňajú, že únava znamená neschopnosť pracovať efektívne a fungovať v rodinných a sociálnych rolách. Napriek tomu, že je únava bežná u pacientov s OA a 47% z nich vykazuje jej závažnú úroveň, stále nie je dobre preskúmaná a definovaná (Fawole et al., 2021). Stebbings et al. (2010) zistili, že únava je vo významnom vzťahu s invaliditou a fyzickým fungovaním a aktivitou (napr. rýchlosťou chôdze) (Fawole et al., 2020, Hackney et al., 2019). Tieto výsledky vedú k predpokladu, že únava môže byť v kontexte sociálnej participácie významným korelátom.
Fyziologické ochorenie je často sprevádzané psychologickými symptómami, ako napr. úzkosť, či depresia, ktoré môžu mať dopad na prognózu ochorenia (Yang et al., 2024). Úzkosť je stav charakterizovaný prítomnosťou strachu alebo obáv z niečoho, čo sa môže stať a depresia je na druhej strane komplexnejšie a multifaktoriálne ochorenie charakterizované smútkom, pocitom prázdnoty a iritabilitou (Sharma et al., 2016). Úzkosť a depresia sa vyskytujú u osôb s OA s vysokou prevalenciou, pričom významne znižujú kvalitu života, účinnosť liečby bolesti a môžu predstavovať presnejší prediktor invalidity než rádiografické nálezy degeneratívnych zmien kĺbov (Yang et al., 2024; Zhang et al., 2024; Sharma et al., 2016, Stubbs et al., 2016). Až 20% pacientov s OA má symptómy úzkosti a depresie (Stubbs et al., 2016) a v porovnaní s pacientmi bez depresie majú o 38,8 % vyššie priame zdravotné náklady a prežívajú intenzívnejšiu bolesť (Wang a Ni, 2022; Fonseca-Rodrigues et al., 2022; Sharma et al., 2016). Výskum významnosti vzťahov medzi úzkosťou, depresiou a symptómami OA v závislosti od lokalizácie postihnutého kĺbu priniesol nejednoznačné výsledky. Zatiaľ čo štúdia autorov Fu et al. (2021) nepreukázala súvislosť medzi úzkosťou, depresiou a bolesťou u pacientov s OA bedrového kĺbu, výskum autorov Yang et al. (2024) potvrdil prítomnosť týchto vzťahov u pacientov s OA kolena. Longitudinálna štúdia Zhanga et al. (2023) preukázala významné vzťahy medzi úzkosťou, depresiou, osamelosťou a sociálnou izoláciou u staršej populácie.
Sociálna participácia je relevantným aspektom nielen zdravého a úspešného starnutia, ale najmä pre starších ľudí trpiacich chronickými ochoreniami, ako je OA, je aj významným prvkom rehabilitácie (Perruccio et al., 2021, Piškur et al., 2014). Sociálna participácia sa zameriava na komplexné činnosti, ktoré sú založené na kontakte s ostatnými ľuďmi (Turcotte et al., 2015; Cosco, Prina, Perales, 2013), označujú začlenenie jednotlivca do spoločenského života a predpokladajú jeho aktívnu účasť v sociálnom prostredí (van Brakel, 2010). Starnutím sa obmedzujú možnosti napĺňať potreby participácie, a to nielen v oblasti osobnej starostlivosti, bývania a mobility, ale aj v rámci komunitného života a voľnočasových aktivít (Turcotte et al., 2015). Ide o činnosti, ktoré sú vykonávané najmä mimo domáceho prostredia (chôdza) a ktoré si vyžadujú komplexné aktivity, napr. prekonávanie environmentálnych bariér (schody) (Turcotte et al., 2015). Obmedzenia mobility a aktivity vplývajúce z OA zvyšujú riziko zníženej diverzity a intenzity sociálnej participácie (Pasin, Karatekin, 2024; Perruccio et al., 2021). Navyše, u pacientov, ktorí sú sociálne izolovaní, bola zistená vyššia prevalencia úzkosti, depresie, zápalu, bolesti a s tým spojené užívanie liekov proti bolesti, ako aj horšie fyzické fungovanie (Siviero et al., 2019). Napriek tomu, že vzťah depresie a sociálnej participácie je významný, u pacientov s OA nie je dostatočne preskúmaný nakoľko sociálna participácia je často prehliadaným konceptom (Alabajos-Cea et al., 2021). Cieľom tejto práce je preto preskúmať vzťah funkčného stavu, bolesti, únavy, úzkosti, depresie a sociálnej participácie u pacientov v terminálnom štádiu OA.
Metódy
Vzorka a postup prác
Výskumnú vzorku tvorilo 423 pacientov s konečným štádiom OA podstupujúcich totálnu artroplastiku kolenného alebo bedrového kĺbu na Klinike muskuloskeletálnej a športovej medicíny, Nemocnice AGEL Košice-Šaca. Po klinickom vyšetrení nasledoval štruktúrovaný rozhovor, ktorý viedol vyškolený personál, počas ktorého boli zbierané informácie o sociodemografických charakteristikách a následne boli pacientmi vyplnené sebavýpoveďové dotazníky o funkčnom stave, bolesti, únave, úzkosti, depresii a sociálnej participácii. Ďalšie vyšetrenia zahŕňali rádiografické vyšetrenie OA bedra/kolena, silnú bolesť a funkčné poškodenie. Inklúzne kritéria boli nasledovné: prijatie na operačný zákrok (3. – 4. stupeň podľa Kellgren-Lawrenceovej klasifikácie osteoartrózy, silná bolesť, funkčné obmedzenie), schopnosť čítať, písať a rozumieť slovenskému jazyku. Exklúzne kritéria boli prítomnosť reumatoidnej artritídy a hospitalizácia kvôli traume napr. zlomenina krčka stehennej kosti, zlomenina distálneho femuru. Zber údajov prebiehal od marca 2019 do septembra 2020. Pacienti zúčastňujúci sa štúdie podpísali informovaný súhlas. Štúdiu schválila Etická komisia Nemocnice AGEL Košice-Šaca (Evidenčné číslo 03-2019).
Metodika
Sociodemografické dáta ako vek, pohlavie, vzdelanie a socioekonomický status sme zbierali pomocou štruktúrovaného interview. Socioekonomický status bol rozdelený do troch kategórií: 1. príjem nižší alebo rovný životnému minimu, 2. príjem vyšší ako životné minimum, 3. príjem aspoň dvojnásobný oproti životnému minimu na základe kritérií Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (2022).
Funkčný stav bol meraný pomocou sebavýpoveďového dotazníka Oxford Knee Score (OKS) a Harris Hip Score (HHS). OKS obsahuje 12 položiek skórovaných od 0 (extrémne ťažkosti) do 4 (žiadne ťažkosti) pričom celkové skóre sa pohybuje v rozpätí od 0-48. Pre porovnanie funkčného stavu u pacientov s OA kolena a bedra sme využili jednoduchú lineárnu transformáciu na prekódovanie OKS skóre od 0 do 100 kde vyššie skóre znamená lepší funkčný stav (Jenny a Deisinger, 2012). Cronbachova alfa bola 0,86. HHS pozostáva z 10 položiek, so skóre v rozmedzí od 0-100, pričom jeho vyššie hodnoty reprezentujú lepší funkčný stav (Weick et al., 2020; Nilsdotter a Bremander, 2011).
Bolesť sme merali pomocou subškály bolesti zo sebavýpoveďového dotazníka Knee Injury/Hip Disability and Osteoarthritis Outcome Score (KOOS/HOOS). Táto subškála meria frekvenciu a intenzitu bolesti v aktivitách každodenného života pomocou desiatich položiek (Roos et al., 2003). Každá položka je skórovaná od 0 po 4 s celkovým skóre 0-100 a vyššie skóre znamená nižšiu úroveň bolesti. Hodnota Cronbachovej alfy bola 0,83 a 0,88 pre pacientov s OA kolena a bedra.
Únavu sme merali pomocou Multidimensional Fatigue Inventory (MFI-20). Subškála celkovej únavy bola vybraná pre štatistické analýzy, pretože sa považuje za najreprezentatívnejšiu a môže byť použitá ako všeobecný indikátor únavy (Kieffer a kol., 2021). Každá položka je skórovaná od 1 do 5.Vyššie skóre znamená vyššiu mieru únavy (Hinz et al., 2020; Smets et al, 1995). Hodnota Cronbachovej alfy bola 0,70 pre oba typy OA.
Úzkosť a depresiu sme merali pomocou subškál Anxiety and Insomnia a Severe Depression z 28-položkového sebavýpoveďového dotazníka General Health Questionnaire (GHQ-28). Každá subškála sa skladá zo siedmich skríningových položiek hodnotených na štvorbodovej Likertovej stupnici (1-4), pričom vyššie skóre znamená vyššiu závažnosť symptómov (Goldberg a Hillier, 1979). Cronbachova alfa dosiahla v našej vzorke hodnoty 0,87 pre úzkosť a 0,81 pre depresiu.
Sociálna participácia, meraná pomocou 18-položkovej Participation Scale (P-scale). Táto škála hodnotí vnímané problémy v hlavných doménach života a závažnosť obmedzení, ktoré spôsobujú v sociálnej participácii. Respondenti hodnotia svoju sociálnu participáciu v porovnaní so svojimi rovesníkmi. Každá položka je hodnotená na päťbodovej škále, pričom celkové skóre sa pohybuje od 0 do 90. Pacienti, ktorí dosiahnu viac ako 12 bodov, sú klasifikovaní ako tí, ktorí majú zníženú sociálnu participáciu (Van Brakel et al., 2010, 2006). Cronbachova alfa dosiahla v našej vzorke hodnotu 0,89.
Štatistické analýzy
Dáta boli analyzované prostredníctvom deskriptívnej a inferenčnej štatistiky (frekvencie a percentá pre kategorické premenné, priemer a štandardná odchýlka pre kontinuálne premenné). Rozdiely medzi pacientmi s OA kolien a bedier boli analyzované t-testom a Chí-kvadrátovým testom. Pre analýzu asociácii medzi úzkosťou, depresiou, funkčným stavom a sociálnou participáciou boli použité korelačné analýzy a regresná analýza. Hodnota štatistickej významnosti bola stanovená na p≤0,05 a štatistické analýzy boli realizované pomocou štatistického softvéru IBM SPSS 26.
Výsledky
Výskumnú vzorku tvorilo 423 pacientov v terminálnom štádiu OA. Z toho bolo 241 (57%) pacientov s OA kolenného kĺbu a 182 (43%) pacientov s OA bedrového kĺbu (Tab. 1). Priemerný vek u pacientov s OA kolenného kĺbu bol 65,1±8,4 rokov a u pacientov s OA bedrového kĺbu 63,5±9,7 rokov. U pacientov s OA kolenného kĺbu bolo signifikantne viac žien ako u pacientov s OA bedrového kĺbu (59,8% OA kolena a 39,1% OA bedra). Prevažná väčšina pacientov mala ukončené stredoškolské vzdelanie (70,5% OA kolena a 59,1% OA bedra), žili s partnerom (79,6% OA kolena a 72,4% OA bedra), boli dôchodcovia a invalidní dôchodcovia (67,9% OA kolena a 59,1% OA bedra). Pacienti s OA kolenného kĺbu mali príjem vyšší (48,9%) a pacienti s OA bedrového kĺbu mali v rovnakej miere príjem vyšší a dvojnásobne vyšší (45,5%) ako životné minimum. Pacienti s OA kolenného kĺbu mali dlhšie trvanie ochorenia, horší funkčný stav, boli menej depresívni a mali vyššiu mieru sociálnej participácie v porovnaní s pacientmi s OA bedrového kĺbu.
Tabuľka 1. Deskriptívne charakteristiky výskumného súboru (n=423)
[2]
Pre analýzu vzťahov medzi funkčným stavom, bolesťou, únavou, úzkosťou, depresiou a sociálnou participáciou boli použité korelácie (Tab. 2). Horší funkčný stav (-0,42, p=0,000/-0,25, p=0,014), vyššia bolesť (-0,24, p=0,003/-0,20, p=0,022), vyššia únava (0,31, p=0,000/0,29, p=0,001), vyššia úzkosť (0,18, p=0,023/0,29, p=0,000) boli štatisticky významne asociované s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolien a bedier. U pacientov s OA kolenného kĺbu boli navyše ženské pohlavie (0,21, p=0,007) a nižšie vzdelanie (0,21, p=0,007) významne asociované s nižšou sociálnou participáciou. Na druhej strane u pacientov s OA bedrového kĺbu boli nižší príjem (-0,17, p=0,048) a depresia (0,35, p=0,000) významne asociované s nižšou sociálnou participáciou.
Tabuľka 2. Bivariačné korelačné koeficienty skúmaných premenných
[3]
Výsledky lineárnej regresnej analýzy ukázali, že po kontrolovaní pre sociodemografické premenné sociálna participácie bola asociovaná s funkčným stavom u pacientov s OA kolenného kĺbu (β=0,40, p=0,001) a depresiou (β=0,33, p=0,009) u pacientov s OA bedrového kĺbu (β=0,33, p=0,009). Celková vysvetlená variancia sociálnej participácie bola 17% pre OA kolenného kĺbu a 18% bedrového kĺbu (Tab 3).
Tabuľka 3. Lineárna regresná analýza: sociálna participácia vo vzťahu k sociodemografickým, klinickým a psychologickým premenným
[4]
Diskusia
Cieľom tejto práce bolo preskúmať vzťah funkčného stavu, bolesti, únavy, úzkosti, depresie a sociálnej participácie u pacientov v terminálnom štádiu OA. Výsledky bivariátnych analýz ukázali , že horší funkčný stav, vyššia bolesť, vyššia únava a vyššia úzkosť boli štatisticky významne asociované s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolien a bedier. Výsledky regresných analýz ukázali, že po kontrole pre vplyv sociodemografických faktorov, u pacientov s OA kolenného kĺbu bola znížená sociálna participácia primárne asociovaná s horším funkčným stavom, zatiaľ čo u pacientov s OA bedrového kĺbu bola asociovaná s vyššou depresiou.
Naše výsledky sú v súlade so závermi viacerých štúdií, ktoré dokazujú, že u pacientov s OA kolenného kĺbu nielen bolesť, ale aj celý komplex obmedzení, vrátane problémov s mobilitou a fyzickým výkonom, sú rizikovými faktormi sociálnej izolácie (Wang a Ni, 2022; Siviero et al., 2019). Môže to byť taktiež spôsobené horším funkčným stavom u pacientov s OA kolena v porovnaní so skupinou OA bedier. Výsledky sú v súlade aj s výskumom Perruccia et al. (2021), kde bola zistená asociácia obmedzenia aktivít u pacientov s OA so zníženou sociálnou participáciou. Sociálna participácia sa delila na dva konštrukty (diverzita a intenzita), ktoré boli rôzne spojené s vekom, pohlavím, príjmom a vzdelaním (Perruccio et al., 2021). Podobne aj naše výsledky bivariátnych analýz ukázali štatisticky významné vzťahy, najmä medzi pohlavím, vzdelaním, príjmom a sociálnou participáciou.
Výsledky tejto štúdie taktiež zdôraznili významný vzťah medzi vyššou mierou depresie a nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA bedrového kĺbu, ale nie u pacientov s OA kolena. Depresia, ako komplexný fenomén, môže oslabovať funkčnú kapacitu jedinca (Sharma et al., 2016), čo sa následne prejavuje v zníženej účasti v sociálnych aktivitách (Choi et al., 2021). Výskum Alabajos-Cea et al. (2021), poukazuje na depresiu ako významný faktor ovplyvňujúci sociálnu participáciu u pacientov s OA kolenného kĺbu už v štádiách 1-2 podľa Kellgren-Lawrence stupnice. Naši pacienti s OA kolena mali pokročilejšie štádium ochorenia v porovnaní s pacientmi v štúdii Alabajos-Cea et al. (2021). V ich prípade zohrával kľúčovú úlohu funkčný stav, ktorý bol výrazne horší ako u pacientov s OA bedrového kĺbu. Zároveň mali pacienti s postihnutím bedrového kĺbu výrazne vyššie skóre depresie a väčšie obmedzenia v sociálnej participácii. Tieto faktory môžu vysvetľovať naše výsledky a zároveň sú v súlade s predchádzajúcim výskumom (Choi et al. 2021).
Záver
Výsledky našej štúdie ukázali, že u pacientov s OA kolenného kĺbu sa preukázal významný vzťah medzi funkčným stavom a sociálnou participáciou. Naopak, u pacientov s OA bedrového kĺbu bol zistený významný vzťah medzi depresiou a sociálnou participáciou. Tieto rozdiely môžu byť kľúčové pre lepšie porozumenie mechanizmov manažmentu pacientov s OA, čo môže pomôcť na mieru prispôsobiť nefarmakologické psychosociálne intervencie, ktoré prispejú k zvýšenej sociálnej participácií a lepšej integrácií pacientov s OA. Naše výsledky taktiež môžu slúžiť ako podklad pre rozvoj a optimalizáciu edukačných seminárov určených pre pacientov s OA, ako aj pre zlepšenie prístupu lekárov k týmto pacientom v klinickej praxi. Zároveň poukazujú na potrebu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rozlišovať medzi pacientmi s OA kolenného a bedrového kĺbu nielen z hľadiska fyzických prejavov ochorenia, ale aj vzhľadom na odlišnosti v psychosociálnych faktoroch a ich vplyve na mieru sociálnej participácie.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-22-0587.
Autori
Mgr. Július Evelley
Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny LF UPJŠ, Košice
MUDr. Peter Polan, PhD., MPH
Klinika Muskuloskeletálnej a Športovej Medicíny LF UPJŠ, Košice
Mgr. Alexandra Husivargová Theofanidis, PhD.
Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny LF UPJŠ, Košice
Mgr. Laura Hammer
Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny LF UPJŠ, Košice
MUDr. Martin Vicen
Klinika Muskuloskeletálnej a Športovej Medicíny LF UPJŠ, Košice
Mgr. Iveta Nagyová, PhD., FABMR
Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny LF UPJŠ, Košice
Adresa pre korešpondenciu:
Mgr. Iveta Nagyová, PhD., FABMR
Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny
Lekárska fakulta UPJŠ
Trieda SNP 1, 040 11 Košice
iveta.nagyova@upjs.sk [5]
Zoznam bibliografických odkazov
ALABAJOS-CEA, A, HERRERO-MANLEY, L, SUSO-MARTÍ, L et al. Are Psychosocial Factors Determinant in the Pain and Social Participation of Patients with Early Knee Osteoarthritis? A Cross-Sectional Study. In International Journal of Environmental Research and Public Health. EISSN 1660-4601. 2021, 18, 9, 4575.
ALLEN, Kelli, D, THOMA, Louise, M, GOLIGHTLY Yvonne, M. Epidemiology of osteoarthritis. In Osteoarthritis and Cartilage. Online ISSN: 1522-9653, 2022, 30, 2, 184-195.
CEDRASCHI, C, DELÉZAY, S, MARTY, M et al. „Let´s talk about pain“: A qualitative analysis of the perceptions of people suffering from OA. Towards the developement of a specific pain OA-related questionnaire, the Osteoarthritic Symptom Inventory Scale (OASIS). In PLoS ONE, Online ISSN 1932-6203, 2013, 8, 11, e79988.
CHOI, E, HAN K, M, CHANG, J et al. Social participation and depressive symptoms in community-dwelling older adults: Emotional social support as a mediator. In Journal of Psychiatric Research. Online ISSN: 1879-1379, 2021, 137, 589-596.
COURTIES, Alice, KOUKI Inès, SOLIMAN Nadine et al. Osteoathritis year in review 2024: Epidemiology and therapy. In Osteoarthritis and Cartilage. Online ISSN: 1522-9653, 2024, 32, 1397-1404.
COSCO, Theodore D, PRINA A Matthew, PERALES Jaime et al. Lay perspectives of successful ageing: a systematic review and meta-ethnography. In BMJ Open, Online ISSN: 2044-6055, 2013, 3, e002710.
FAWOLE, H, O, IDOWU, O, A, ABARAOGU, U, O et al. Factors associated with fatigue in hip and/or knee osteoarthritis: a systematic review and best evidence synthesis. In Rheumatology Advances in Practice, Online ISSN: 2514-1775, 2021, 5, Issue 1, rkab013.
FAWOLE, H, O, RISKOWSKI, J, L, DELL´ISOLA, A et al. Determinants of generalized fatigue in individuals with symptomatic knee osteoarthritis: The MOST Study. In International Journal of Rheumatic Diseases, 2020, 23, 559-568.
FONSECA-RODRIGUES, Diana, RODRIGUES, André, MARTINS, Teresa et al. Correlation between pain severity and levels of anxiety and depression in osteoarthritis patients: a systematic review and meta-analysis. In Rheumatology, EISSN 1462-0332, 2022, 61, 53-75.
FU, K, METCALF, B, BENNELL, K, L et al. The association between psychological factors and pain exacerbations in hip osteoarthritis. In Rheumatology, Online ISSN 1462-0332, 2021, 60, Issue 3, 1291-1299.
GAY, C, CHABAUD, A, GUILLEY, É et al. Educating patients about the benefits of physical activity and exercise for their hip and knee osteoarthritis. Systematic literature review. In Annals of Physical and Rehabiliation Medicine. Online ISSN: 1877-0665, 2016, 59, Issue 3, 174-183.
GOLDBERG, D, P, HILIER V, F. A scaled version of the General Health Questionnaire. In Psychological Medicine Online ISSN 1469-8978, 1979, 9, 1, 139-145.
HACKNEY, A, J, KLINEDINST, N, J, RESNICK, B et al. A review and sythesis of correlates of fatigue in osteoarthritis. In International Journal of Orthopaedic and Trauma Nursing, Online ISSN: 1878-1292, 2019, 33, 4., 4-10.
HALL, M, VAN DER ESCH, M, HINMAN, R, S et al. How does hip osteoarthritis differs from knee osteoarthritis? In Osteoarthritis and Cartilage, Online ISSN: 1522-9653, 2022, 30, 32-41.
HINZ, A, BENZING, C, BRӒHLER E et al. Psychometric properties of the Multidimensional Fatigue Inventory (MFI-20), derived from seven samples. In Journal of Pain and Symptom Management, Online ISSN: 1873-6513, 59, 3, 717-725.
HITZL, W, STAMM, T, KLOPPENBURG, M et al. Projected number of osteoarthritis patients in Austria for the next decades – quantifying the necesity of treatment and prevention strategies in Europe. In BMC Musculoskeletal Disorders, ISSN: 1471-2474, 2022, 23, 133.
JENNY, J, Y, DIESINGER, Y. The Oxford Knee Score: Compared performance before and after knee replacement. In Orthopaedics & Traumatology: Surgery & Research. Online ISSN: 1877-0568, 98, 409-412.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Životné minimum [Internet], Dostupné na:
https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivo... [6] [citované 23.6.2022].
NILSDOTTER, A, BREMANDER A. Measures of hip function and symptoms: Harris Hip Score (HHS), Hip Disability and Osteoarthritis Outcome Score (HOOS), Oxford Hip Score (OHS), Lequesne Index of Severity for Osteoarthritis of the Hip (LISOH), and American Academy of Orthopedic Surgeons (AAOS) Hip and Knee Questionnaire. In Arthritis Care & Research. Online ISSN:2151-4658, 2011, 63, S11, S200-S207.
PASIN, T, KARATEKIN, B, D. Determinants of social participation in people with disability. In PLoS ONE, Online ISSN: 1932-6203, 2024, 19, 5, e0303911.
PERRUCCIO, A, V, YIP, C, POWER, J, D et al. Understanding the association between osteoarthritis and social participation? The Canadian longitudinal study on aging. In Arthritis Care & Research, Online ISSN:2151-4658, 2021, 73, 11, 1638-1647.
PIŠKUR, B, DANIËLS, R, JONGMANS, M, J et al. Participation and social participation: are they distinct concepts? In Clinical Rehabilitaiton Online ISSN: 1477-0873, 28, 3, 211-220.
ROOS, E, M, TOKSVIG-LARSEN, S. Knee injury and Osteoarthritis Outcome Score (KOOS) - validation and comparison to the WOMAC in total knee replacement. In Health and Quality of Life Outcomes. ISSN: 1477-7525, 2003, 1, 17.
SHARMA A, KUDESIA P, SHI, Q et al. Anxiety and depression in patients with osteoarthritis: impact and management challenges. In Open Access Rheumatology: Research and Reviews, ISSN: 1179-156X, 2016, 8, 103-113.
SIVIERO, P, VERONESE, N, SMITH, T et al.Association Between Osteoarthritis and Social Isolation: Data from the EPOSA Study. In Journal of the American Geriatrics Society. Online ISSN:1532-5415, 2019. 68, 1, 87-95.
SMETS, E, M, A, GARSSEN, B, BONKE B et al. The multidimensional fatigue inventory (MFI) psychometric qualities of an instrument to asses fatigue. In Journal of Psychosomatic Research, Online ISSN: 1879-1360, 39, 5, 315-325.
STEBBINGS, S, HERBISON, P, DOYLE T, C, H et al. A comparison of fatigue correlates in rheumatoid arthritis and osteoarthritis: disparity in associations with disability, anxiety and sleep disturbance. In Rheumatology, Online ISSN 1462-0332, 2010, 49, 2, 361-7.
STUBBS, B, ALUKO, Y, MYINT, P, K et al. Prevalence of depressive symptoms and anxiety in osteoarthritis: a systematic review and meta-analysis. In Age and Ageing, Online ISSN 1468-2834, 2016, 45, 2, 228-235.
TURCOTTE, P,L, LARIVIÈRE, N, DESROSIERS, J et al. Participation needs of older adults having disabilities and receiving home care: met needs mainly concern daily activities, while unmet needs mostly involve social activities. In BMC Geriatrics, ISSN: 1471-2318, 2015, 15, 95.
VAN BRAKEL, W, H. Participation Scale. Users Mannual Version 6.0. 2010.
VAN BRAKEL W, H, ANDERSON, A, M, MUTATKAR RK. et al. The Participation Scale: Measuring a key concept in public health. In Disability & Rehabilitation. Online ISSN: 1464-5165, 2006, 28, 4,193-203.
WANG, S,T, NI, G,X. Depression in Osteoarthritis: Current Understanding. In Neuropsychiatric Disease and Treatment. Online ISSN: 1178-2021, 2022, 18, 375-389.
WEBBER, S, C, BARCLAY, R, RIPAT, J, et al. Factors associated with social participation and community ambulation in people with osteoarthritis: Findings from the Canadian Longitudinal Study on Aging. In International Journal of Rheumatic diseases, Online ISSN:1756-185X, 2022, 26, 2, 360-369.
WEICK, J,W, BULLARD, J, GREEN, J,H, et al. Measures of hip function and symptoms. In Arthritis Care and Reasearch, Online ISSN:2151-4658, 72, S10, 200-218.
WORLD HEALTH ORGANIZATION (WHO). 2023. Osteoarthritis. World Health Organization. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/osteoarthritis [7] [citované 2.4.2025].
YANG, W, MA, G, LI, J et al. Anxiety and depression as potential risk factors form limited pain manegement in patients with elderly knee osteoarthritis: a cross-lagged study. In BMC Musculoskeletal Disorders, ISSN: 1471-2474, 2024, 25, 995.
ZHANG, M, LI, H, LI, Q et al. Osteoarthritis with depression: mapping publication status and exploring hotspots. In Frontiers in Psychology, Online ISSN 1664-1078, 2024,15: 1457625.
ZHANG, Y, KUANG J, XIN, Z et al. Loneliness, social isolation, depression and anxiety among the elderly in Shanghai: Findings from a longitudinal study. In Archives of Gerontology and Geriatrics Online ISSN: 1872-6976, 2023, 110, 104980.
ZHENG, S, TU L, CICUTTINI F et al. Depression in patients with knee osteoarthritis: risk factors and associations with joint symptoms. In BMC Musculoskeletal Disorders, ISSN: 1471-2474, 2021, 22, 1, 40.