Supplementation with Vitamin D in the Post-Pandemic Period
Abstrakt: Prehľadový odborný článok poskytuje pohľad na význam vitamínu D pre udržanie optimálneho zdravia ako i jeho úlohu v profylaxii či ako užitočný doplnok stravy počas prebiehajúcej pandémie COVID -19. Vitamín D má dôležitý vplyv na správne fungovanie viacerých systémov ako pohybového, imunitného, nervového či kardiovaskulárneho. Jeho nízka hladina súvisí so zníženými hodnotami vápnika, čo má za dôsledok nedostatočnú mineralizáciu kostí a následne možný vývoj krivice u detí, osteoporózy u dospelých, deformáciu kostí či vysokú náchylnosť na zlomeniny v dôsledku pádov. Svalová slabosť alebo akútne infekcie dýchacích ciest tiež patria k extraskeletálnym následokom nedostatku vitamínu D. Mnohé štúdie sa preto zamerali na výhody užívania tohto vitamínu pri znížení závažnosti priebehu ochorenia COVID-19. Vitamín D má imunomodulačnú úlohu, preto jeho nedostatok ovplyvňuje imunitné funkcie. Nízke hladiny vitamínu D v sére boli napríklad spojené v klinických štúdiách s akútnymi infekciami respiračného systému, vrátane epidemickej chrípky. Potenciál v liečbe a prevencii akútnych respiračných ochorení u vitamínu D a jeho imunomodulačných účinkov, sú predmetom skúmania vo vedeckej obci naprieč celým svetom.
Kľúčové slová: COVID-19, nedostatok, profylaxia, vitamín D
Abstract: This review article provides an overview of the importance of vitamin D in maintaining optimal health, as well as its role in prophylaxis and as a useful dietary supplement during the ongoing COVID-19 pandemic. Vitamin D plays a key role in the proper functioning of several systems, including the musculoskeletal, immune, nervous, and cardiovascular systems. Low levels of vitamin D are associated with reduced calcium levels, which can result in insufficient bone mineralization, leading to the development of rickets in children, osteoporosis in adults, bone deformities, or a high susceptibility to fractures due to falls. Muscle weakness and acute respiratory infections are also among the extra-skeletal consequences of vitamin D deficiency. Many studies have therefore focused on the benefits of vitamin D supplementation in reducing the severity of COVID-19. Vitamin D has an immunomodulatory role, and its deficiency can affect immune function. For example, low serum levels of vitamin D have been associated in clinical studies with acute respiratory infections, including seasonal influenza. The potential of vitamin D in the treatment and prevention of acute respiratory illnesses, due to its immunomodulatory effects, continues to be a subject of global scientific research.
Keywords: COVID-19, deficiency, prophylaxis, vitamin D
Význam vitamínu D je jednou z najdiskutovanejších tém súčasnosti. V nemalej miere sa k tomu pričinila aj pandémia COVID-19. Základom zdravia je súčasne aj optimálny stav vitamínu D. Okrem jeho hlavného významu, udržiavať normálnu hladinu vápnika a vývoj kostí pomocou regulácie homeostázy vápnika a fosfátov, má aj významné extraskeletálne účinky na niekoľko cieľových orgánov (Mosca et al., 2023). Vitamín D má obrovský vplyv na správne fungovanie viacerých systémov ako pohybového, imunitného, kardiovaskulárneho či nervového. Nízka hladina vitamínu D súvisí so zníženými hodnotami vápnika, dôsledkom čoho je nedostatočná mineralizácia kostí, ktorá má za následok tiež vývoj krivice u detí či osteoporózy u dospelých. Výsledkom nízkej hladiny vitamínu D je jednak deformácia kostí, ale aj vysoká náchylnosť na zlomeniny kostí v dôsledku pádov (Zmijewski, 2019). Extraskeletálne následky nedostatku vitamínu D môžu byť svalová slabosť či akútne infekcie dýchacích ciest. Svoj význam preukázal aj počas prebiehajúcej pandémie COVID-19, kde bol využívaný profylakticky ako i doplnok liečby, čo dokazuje aj jeho zvýšená preskripcia v období pandémie. V mnohých štúdiách boli preukázané jeho výhody pri znižovaní závažnosti priebehu ochorenia COVID-19 (Bopape et al., 2023).
Vitamín D
Vitamín D je sekosteroid rozpustný v tukoch. Poznáme dve formy: D2, ktorý produkujú rastliny a huby z ergosterolu a D3 sa v ľudskej pokožke syntetizuje z 7-dehydrocholesterolu (7-DHC) pôsobením ultrafialového žiarenia typu B (UVB) zo slnečného svetla. UV fotóny následne iniciujú fotochemickú reakciu, pri ktorej sa 7-DHC mení na provitamín D3; ten sa následne prostredníctvom série tepelných izomerizačných procesov premieňa na vitamín D3.Vitamín D2 a D3 zostávajú neaktívne, kým nie sú aktivované enzymatickou hydroxyláciou v pečeni a obličkách (Bouilon et al., 2019; Delure et al., 2023).
V pečeni sa vitamín D hydroxyláciou premieňa na 25-hydroxyvitamín D [25(OH)D], známy ako kalcifediol, ktorý predstavuje hlavný cirkulujúci metabolit vitamínu D a slúži ako ukazovateľ jeho hladiny v organizme. Ďalšia hydroxylácia prebieha v obličkách, kde vzniká biologicky aktívna forma – 1,25-dihydroxyvitamín D [1,25(OH)₂D], nazývaný kalcitriol. Ten pôsobí endokrinným spôsobom na periférne tkanivá a po naviazaní na receptor viažuci vitamín D (Vitamin D Binding Receptor – VDR) sa správa ako steroidný hormón (Bouillon et al., 2019).
Intenzívny výskum vitamínu D viedol k významným poznatkom o jeho molekulárnych mechanizmoch účinku, ktoré potvrdili, že pôsobí ako hormón. Hormonálnu aktivitu sprostredkúva receptor vitamínu D (VDR), ktorý sa zúčastňuje viacerých fyziologických procesov a je exprimovaný vo väčšine orgánov ľudského tela. Vitamín D účinkuje prostredníctvom genómovej dráhy – cez jadrový VDR, ako aj negenómovej dráhy – cez membránový VDR. Pod označením vitamín D sa súhrnne uvádzajú dve hlavné izoformy: ergokalciferol (D2) a cholekalciferol (D3), pričom druhý z nich vzniká neenzymatickou UVB-podmienenou reakciou citlivou na teplo (Bopape et al., 2023).
Zdroje vitamínu D
Prirodzene je vitamín D obsahom len malého množstva potravín. Najvýznamnejším zdrojom sú mastné ryby (napr. losos, tuniak, makrela, pstruh) a oleje z rybej pečene, vaječný žĺtok, syry, mliečne výrobky, pečeň (Institute of Medicine, 2011). V rastlinnej potrave je výskyt vitamínu D minimálny, preto existujú odporúčania pre umelé obohatenie niektorých potravín ako napríklad u mliečnych výrobkov či cereálií. Z bežnej stravy vieme získať 5 – 18 % z potrebnej dávky, čo je 50 – 150 IU denne (Bačová a kol., 2019). Niektoré krajiny pre naplnenie potrieb príjmu vitamínu D, obohacujú ním potraviny povinne. Napríklad v Kanade je fortifikácia vitamínom D povinná pre mlieko a margarín. V Spojených štátoch amerických je fortifikácia vitamínom D voliteľná buď pre mlieko, ovocné šťavy či cereálie (Bendik et al., 2014). Odporúčaný denný príjem predstavuje hodnoty 400 – 800 UI. Sérová koncentrácia vitamínu D v organizme pre zabezpečenie správneho uplatnenia biologických účinkov vitamínu D je minimálne 30 ng/ml. Za ďalší hlavný a dôležitý zdroj je považovaná expozícia slnečnému žiareniu (Bouillon, 2017; Bačová a kol., 2019).
UVB žiarenie s vlnovou dĺžkou približne 290 – 320 nm preniká do nechránenej kože a premieňa 7-dehydrocholesterol na provitamín D3. Množstvo syntetizovaného vitamínu D ovplyvňuje viacero faktorov – najmä ročné obdobie, dĺžka dňa, zemepisná poloha, smog a oblačnosť, obsah melanínu v pokožke či použitie opaľovacích krémov. UVB žiarenie navyše nepreniká cez sklo, a preto osoby s tmavšou pokožkou alebo starší ľudia produkujú vitamín D v koži menej efektívne (Institute of Medicine, 2011). Z dôvodu variability menovaných faktorov neexistujú presné odporúčania určujúce dĺžku slnenia potrebnú na adekvátnu syntézu vitamínu D. Viaceré odborné autority sa však domnievajú, že vystavenie nekrytej pokožky (najmä tváre, rúk či nôh) slnečnému žiareniu bez použitia opaľovacieho krému po dobu 5 – 30 minút, najmä medzi 10:00 a 16:00 hodinou, denne alebo aspoň dvakrát týždenne, môže zabezpečiť dostatočnú tvorbu vitamínu D (Institute of Medicine, 2011; Bouillon, 2017). Za bezpečný postup sa považuje pobyt na slnku približne 10 minút bez ochranného krému, po ktorom nasleduje aplikácia opaľovacieho prípravku s SPF 15 a vyšším (Bendik et al., 2014).
Doplnky stravy
Vzhľadom na rozšírený výskyt hypovitaminózy vitamínu D a existenciu rizikových skupín – ako sú dojčatá, malé deti do 3 rokov, tehotné ženy či seniori – narastá celosvetová potreba a popularita výživových doplnkov s obsahom vitamínu D (Lips et al., 2019). Tieto doplnky obsahujú buď vitamín D2 alebo D3: vitamín D2 sa vyrába UV ožarovaním ergosterolu v kvasinkách, zatiaľ čo vitamín D3 vzniká ožarovaním 7-dehydrocholesterolu pochádzajúceho z lanolínu ovčej vlny; dostupná je aj vegánska forma D3 z lišajníkov (Institute of Medicine, 2011). Pre populáciu s dostatočnými hladinami vitamínu D sa odporúča denný príjem 800 IU, pričom pri deficite sa suplementácia zvyčajne začína dávkou 1000 IU cholekalciferolu, ktorá môže zvýšiť koncentráciu 25(OH)D v sére približne o 10 ng/ml. Na trhu sú dostupné prípravky vitamínu D vo forme prirodzeného vitamínu alebo cholekalciferolu, a to v tekutej aj pevnej aplikačnej forme (Bačová et al., 2019).
Intoxikácia vitamínom D
K intoxikácii vitamínom D, tzv. hypervitaminóze D, môže dôjsť pri jeho nadmernom príjme. Po sprístupnení syntetického vitamínu D koncom 20. rokov minulého storočia boli už v rokoch 1928 a 1932 popísané prvé prípady otravy. Hypervitaminóza vitamínu D vedie k vzniku hyperkalcémie (sérový kalcium > 11,1 mg/dl), hyperkalciúrie a následnej kalcifikácii mäkkých tkanív. Hyperkalcémia sa prejavuje rôznymi príznakmi – nevoľnosťou, vracaním, bolesťami, neuropsychiatrickými poruchami, svalovou slabosťou, stratou chuti do jedla, dehydratáciou, polyúriou, smädom či tvorbou obličkových kameňov – a v závažných prípadoch môže spôsobiť poškodenie obličiek alebo kardiovaskulárneho systému.
Hypervitaminóza vzniká najmä pri nadmernom, neprimeranom užívaní doplnkov vitamínu D; nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu toto riziko nepredstavuje. Rada pre potraviny a výživu (Food and Nutrition Board, FNB) stanovila hornú akceptovateľnú hranicu sérových koncentrácií 25(OH)D na približne 125 – 150 nmol/l (50 – 60 ng/ml) (Institute of Medicine, 2011; NIH, 2025).
Dôsledky nedostatku vitamínu D a rizikové faktory jeho vzniku
Nedostatok vitamínu D môže vzniknúť z viacerých dôvodov: nízkym príjmom pod odporúčanými hodnotami, obmedzeným vystavením slnečnému žiareniu, zníženou schopnosťou obličiek premieňať 25(OH)D na aktívnu formu alebo nedostatočnou absorpciou vitamínu D v tráviacom trakte. Riziko deficitu zo stravy je vyššie u osôb s alergiou na mlieko, intoleranciou laktózy, ako aj u ovo-vegetariánov či vegánov (NIH, 2025).
Rôzne štúdie naznačujú, že najmä detská a dospievajúca populácia je vystavená riziku hypovitaminózy D, najmä v dôsledku sedavého spôsobu života tráveného prevažne v interiéroch, spojeného so zvýšeným záujmom o počítače, televíziu či smartfóny. Opatrenia prijaté počas pandémie COVID-19 tento problém ešte znásobili obmedzením pohybu obyvateľstva na dlhšie obdobie. Skrátenie času stráveného vonku znížilo expozíciu slnečnému žiareniu, čím sa obmedzila syntéza cholekalciferolu v nižších vrstvách epidermy, hlavnom zdroji vitamínu D. Existujú nepotvrdené predpoklady, že nižšie hladiny vitamínu D počas pandémie mohli prispieť k zhoršeniu rôznych ochorení. Osoby s chronickými stavmi, ako sú obezita, pankreatické ochorenia, epilepsia liečená farmakologicky alebo rakovina, boli pritom vystavené ešte vyššiemu riziku deficitu vitamínu D (Mosca et al., 2023).
Z analýzy 120 pacientov z ambulancie všeobecného lekára pre dospelých vyplýva, že hladina vitamínu D bola sledovaná z rôznych dôvodov – únavový syndróm, menopauza u žien, andropauza u mužov, RTG nález osteopénie či osteoporózy, reumatické ochorenia, hyperlipoproteinémia, vertebroalgické syndrómy, nedávna anamnéza fraktúr alebo opakované respiračné infekcie. Vyšetrení boli aj pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Výsledky ukázali, že z hľadiska hypovitaminózy je najviac ohrozená skupina osôb vo veku 50 rokov a viac, v ktorej zároveň existuje vysoké riziko zvýšenej kardiovaskulárnej morbidity a mortality (Bačová et al., 2019).
Prevalencia nedostatku vitamínu D
Nedostatok vitamínu D je viacerými autormi opisovaný ako pandémia. Prevalencia deficitu sa líši v rôznych častiach sveta, pričom odhady naznačujú, že až jedna miliarda ľudí má nízku sérovú hladinu vitamínu D (Cashman, 2016; Bačová et al., 2019).
Presná hranica pre stanovenie nedostatku vitamínu D zatiaľ nebola jednoznačne definovaná. Po preskúmaní dostupných údajov o potrebe vitamínu D pre správne fungovanie rôznych telesných systémov stanovili Rada pre potraviny a výživu (Food and Nutrition Board, FNB) a Národná akadémia vied, inžinierstva a medicíny (National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine, NASEM) sérovú koncentráciu 25(OH)D <30 nmol/l (<12 ng/ml) ako hranicu nízkej hladiny vitamínu D. Koncentrácie odporúčané pre udržanie zdravia sú uvedené v Tab. 1.
Tab. 1 Sérové hladiny 25-hydroxyvitamínu D [25(OH)D].
[3]
Údaje o nedostatku vitamínu D v Európskej únii vykazujú značnú variabilitu. Podľa The European Calcified Tissue Society je nedostatok vitamínu D (sérový 25(OH)D <50 nmol/l alebo 20 ng/ml) v Európe bežný, pričom jeho výskyt sa líši medzi regiónmi. Hypovitaminóza D sa vyskytuje u menej ako 20 % populácie v severnej Európe a u 30 – 60 % populácie v západnej, južnej a východnej Európe. Závažný nedostatok vitamínu D (sérový 25(OH)D <30 nmol/l alebo 12 ng/ml) postihuje viac ako 10 % Európanov, pričom u starších osôb môže prevalencia deficitu dosiahnuť až 75 % (Cashman, 2016; Jackuliak et al., 2012). V krajinách Blízkeho východu je nedostatok vitamínu D prítomný až u 80 % populácie (Lips, 2019). V Spojených štátoch amerických trpí nedostatkom vitamínu D približne 9 – 18 % populácie, pričom insuficienciu vitamínu D (<30 ng/ml alebo <75 nmol/l) má až 75 % obyvateľov (Jackuliak et al., 2012). Štúdia z roku 2022 vykonaná v Južnej Afrike ukázala, že 7,6 % školákov zo sociálno-ekonomicky znevýhodnenej oblasti v Kapskom Meste malo nedostatok vitamínu D. Systematický prehľad a metaanalýza zahŕňajúca 1 693 štúdií, z toho 130 štúdií s 21 676 účastníkmi z 23 afrických krajín, ukázala, že prevalencia nedostatku vitamínu D v africkej populácii je výrazne vysoká, pričom priemerne jeden z piatich ľudí má sérovú koncentráciu kalcifediolu nižšiu ako 30 nmol/l (Bopape et al., 2023)
Vplyv vitamínu D na infekčné ochorenia respiračného traktu
Potenciál vitamínu D pri prevencii a liečbe akútnych respiračných ochorení a jeho imunomodulačné účinky sú predmetom medzinárodného výskumu. Je známe, že incidenciu respiračných infekcií ovplyvňuje sezónna variabilita sérových hladín vitamínu D (Smaha et al., 2020). Štúdie posledného desaťročia naznačujú súvislosť medzi nedostatkom vitamínu D a vyšším rizikom infekcií. Vitamín D podporuje imunitu zvýšením sekrécie antivírusových peptidov a pôsobí na fyzickú bariéru, bunkovú aj adaptívnu imunitu. Nízke sérové hladiny vitamínu D sú spojené s vyšším výskytom akútnych respiračných infekcií vrátane chrípky. Metaanalýza ôsmich observačných štúdií uvádza, že osoby s hladinou vitamínu D pod 50 nmol/l (20 ng/ml) majú až o 64 % vyššie riziko komunitnej pneumónie (Nurshad, 2020).
Mosca a kol. (2023) skúmali vplyv pandémie COVID-19 na sérové hladiny 25(OH)D u detí s chronickými ochoreniami v pediatrickej nemocnici Santobono-Pausilipon v Neapole, pričom analyzovali údaje podľa veku, pohlavia a ročného obdobia. Do štúdie boli retrospektívne zaradení pacienti vo veku 1 mesiac až 17 rokov, ktorí mali počas hospitalizácie rutinné meranie vitamínu D. Respondenti boli rozdelení do skupín „pre COVID“ (11. marec 2019 – 11. marec 2020) a „post COVID“ (marec 2020 – marec 2021). Výsledky ukázali, že lockdown viedol k zníženiu hladín vitamínu D, pričom hypovitaminóza bola častejšia u školákov a predškolákov. Skupina „post COVID“ vykazovala vyšší podiel detí s ťažkým deficitom vitamínu D, najmä u detí s obezitou a respiračnými ochoreniami. Zaujímavým zistením bolo, že dojčatá si udržali normálne hladiny vitamínu D vďaka odporúčanej suplementácii, čo pravdepodobne chránilo túto vekovú skupinu a zodpovedalo nízkemu percentu respiračných ťažkostí (Mosca et al., 2023).
Viaceré observačné štúdie v minulosti preukázali súvislosť medzi nízkou sérovou koncentráciou 25(OH)D a vyšším rizikom akútnych respiračných infekcií, ich zvýšenou morbiditou a mortalitou, ako aj častejším rozvojom sepsy u kriticky chorých pacientov. Tieto štúdie vychádzali z pozorovania, že výskyt respiračných ochorení je vyšší v zimných mesiacoch, kedy sú zároveň nižšie hladiny 25(OH)D. Kauzálny vzťah však nebol jednoznačne preukázaný, pretože na zvýšený výskyt respiračných ochorení v zime môže vplývať viacero ďalších faktorov, ako napríklad deficit iných stopových prvkov či vitamínov (selén, zinok, vitamín C), obmedzený pobyt vonku či chladnejšie a vlhkejšie počasie (Smaha a kol., 2020).
V súčasnosti nie je možné s istotou odporučiť ani odmietnuť užívanie vitamínov, minerálov alebo iných doplnkov stravy ako prevenciu alebo doplnok liečby pri ochorení COVID-19 či iných akútnych respiračných infekciách. Pre správnu funkciu imunitného systému však organizmus potrebuje viaceré vitamíny a minerály, vrátane vitamínu D, vitamínu C alebo zinku, a ich klinický nedostatok môže zvyšovať náchylnosť na infekcie. Pandémia COVID-19 viedla k realizácii viacerých štúdií skúmajúcich potenciálny vplyv vitamínu D na podporu imunitnej funkcie a možné zníženie rizika závažného priebehu COVID-19 či iných respiračných ochorení, ako sú nádcha alebo chrípka.
Viaceré štúdie potvrdili imunomodulačné účinky vitamínu D a jeho význam pre udržanie imunitnej homeostázy. Napriek tomu sú potrebné ďalšie kontrolované randomizované štúdie, ktoré by presnejšie objasnili jeho úlohu v imunitnej odpovedi pri respiračných ochoreniach a pri prevencii rôznych akútnych infekcií dýchacích ciest (Nurshad, 2020).
Navrhované opatrenia
Vzhľadom na závažný nedostatok vitamínu D u menej než 10 % európskej populácie vydala Európska spoločnosť pre kalcifikované tkanivá (ECTS) odporúčanie na pravidelné sledovanie sérových hladín 25(OH)D prostredníctvom štandardizovaných programov u rizikových skupín, medzi ktoré patria malé deti, dospievajúci, tehotné ženy, starší ľudia a nezápadní prisťahovalci. ECTS odporúča na zlepšenie stavu vitamínu D fortifikáciu potravín – napríklad pridávaním vitamínu D do mliečnych výrobkov, chleba či obilnín – s dohľadom a kontrolou kvality, aby sa predišlo intoxikácii, ako aj užívanie doplnkov vitamínu D najmä u rizikových skupín populácie (Lips et al., 2019).
Záver
Vitamín D je esenciálny pre zdravie kostí, imunitnú funkciu a celkovú homeostázu organizmu. Nedostatok vitamínu D je celosvetovo rozšírený a postihuje rôzne vekové a rizikové skupiny, najmä deti, starších ľudí, tehotné ženy a osoby s chronickými ochoreniami. Nedostatok môže viesť k osteoporóze, svalovej slabosti, zvýšenému riziku infekcií a ďalším zdravotným komplikáciám. Súčasné dôkazy naznačujú, že vitamín D má imunomodulačné účinky a môže ovplyvniť priebeh respiračných ochorení, hoci kauzálny vzťah ešte nebol jednoznačne preukázaný. Odporúčania odborných spoločností zdôrazňujú pravidelné monitorovanie hladín 25(OH)D u rizikových skupín, fortifikáciu potravín a doplnkovú suplementáciu v prípadoch nedostatku. Udržiavanie optimálnych hladín vitamínu D je kľúčové pre podporu zdravia kostí, imunitného systému a prevenciu komplikácií spojených s jeho deficitom.
Autori:
Mgr. Klaudia Šulc, MPH
Oddelenie epidemiológie, Penta Hospitals SK, a.s., Bratislava
prof. Mgr. MUDr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBA
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ LF, Košice
Práca podporovaná grantovými projektami KEGA Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky č. 001UPJŠ-4/2024 a č. 003UPJŠ-4/2024.
Použitá literatúra
BAČOVÁ, Ivana – BACHLEDOVÁ, S. – GÁBOROVÁ, M. et al. 2019. Nedostatok vitamínu D u dospelej populácie a jeho súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami. In Ateroskleroza. ISSN 1335-2253, 2019, XXIII (1-2), 1258-1264.
BENDIK, Igor – FRIEDEL, Angelika – ROOS, F. Franz et al. 2014. Vitamin D: a critical and essential micronutrient for human health. In Frontiers in Physiology. ISSN 1664-1078, 2014, 5, 248.
BOPAPE, Phegane G. - WAGENAAR, Chrisna- POKA, Madan et al. 2023 Vitamin D supplementation in a post-pamdemic era: A narrative review. In South African family practice. ISSN 2078-6204, 2023, 65(1), 5752.
BOUILLON, Roger. 2017. Comparative analysis of nutritional guidelines for vitamin D. 2017. In Nature reviews endocrinology. ISSN 1759-5037, 2017, 13(8), 466-479.
BOUILON, Roger – MARCOCCI, Claudio et al. 2019. Skeletal and extraskeletal actions of vitamin D: current evidence and outstanding quastions. In Endocrine reviews. ISSN 1945-7189, 2019, 40(4), 1109-1151.
CASHMAN, D. Kevin, et al. 2016. Vitamin D deficiency in Europe: pandemic? In The American Journal of Clinical Nutrition. ISSN 1938-3207. 2016, 103(4), 1033-1044.
DELURE, Charlotte – SPEECKAERT, M. Marijin. 2023. Vitamin D and Vitamin D-Binding protein in health and disease. In International Journal of Molecular Sciences. ISSN 1422 0067, 2023, 24(5), 4642.
JACKULIAK, Peter – PAYER, Juraj. 2012. Význam vitamínu D v diabetológii. In Via practica. ISSN 1339-424X. 2012, 9(5), 201-204.
LIPS, Paul – CASHMAN, D. Cashman - LAMBERG-ALLARDT Christel, et al. 2019. Current vitamin D status in European and Middle East countries and strategies to prevent vitamin D deficiency: a position statement of the European calcified tissue society. In Clinical and translational endocrinology from around the globe. ISSN 1479-683X, 2019, 180(4), 23- 54.
MOSCA, Caterina – COLUCCI, Angelo – SAVOIA, Fabio et al. 2023. Vitamin D Levels in the pre- and post-COVID-19 pandemic periods and related confinement at pediatric age. In Nutriens. ISSN 2072 6643, 2023, 15(9), 2089.
Institute of Medicine (US) Committee to Review Dietary Reference Intakes for Vitamin D and Calcium; Ross AC, Taylor CL, Yaktine AL, et al., editors. Dietary Reference Intakes for Calcium and Vitamin D. Washington (DC): National Academies Press (US); 2011. 3, Overview of Vitamin D. Dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK56061/ [4]
National Institutes of Health. Vitamin D. [online]. USA: NIH [cit. 2025-07-08]. Dostupné na internete: https://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD-HealthProfessional/#en1 [5]
NURSHAD, Ali. 2020. Role if vitamin D in preventing of COVID-19 infection, progression and severity. In Journal of Infection and Public Health. ISSN 1876-035X. 2020, 13(10), 1373-1380.
SMAHA, Juraj – KUŽMA, Martin - JACKULIAK, Peter a kol. 2020. Sumplementácia vitamínu D ako dôležitý faktor v prevencii a liečbe ochorenia COVID-19: Aké máme dôkazy? In Vnitřní lékarství. ISSN 1801-7592, 2020, 66(8), 494-500.
ZMIJEWSKI, A. Michal. 2019. Vitamin D and human health. In International Journal of Molecular Sciences. ISSN 1422 0067, 2019, 20(1), 145.