Čo zlé sa mi môže stať, keď sa budem pýtať? Tretia pandorina skrinka.

Ako nastavila sociálnu politiku dnešná vláda v dlhodobej starostlivosti o seniorov?
Prečo sa pýtam? Pretože za pätnásť rokov nevyšla z Ministerstva práce ani jedna dobrá koncepcia.

Sú sociálne balíčky riešením sociálnych problémov na Slovensku? Alebo sú to len krátkodobé opatrenia s krátkodobými výsledkami a dopadmi? Minister práce sociálnych vecí a rodiny podáva vraj úžasné výsledky svojej práce čo sa týka nezamestnanosti. Nič iné nepočúvame denne v médiách, ako nám v nej klesajú percentá.

Čo by sme tak asi našli za projektami Úradov práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú podporované zo štrukturálnych fondov?
Veľmi by sme sa asi prekvapili, keby sme nenašli odborne správne vypracované strategické koncepcie, ktoré by vychádzali zo skutočných a pravdivých analýz?
Veľmi, alebo len málo by sme sa prekvapili, keby sme nenašli efektívne koncepcie dlhodobej udržateľnosti v programoch vzdelávania, kvalifikácie a rekvalifikácie?

Foto: Peter Marek (2018)Foto: Peter Marek (2018)

Ako nastavila sociálnu politiku dnešná vláda v dlhodobej starostlivosti o seniorov?
Žeby nijako? Koncepcia dlhodobej starostlivosti o seniorov a dlhodobo chorých klientov je tak „ťažká“ téma, že naše ministerstvo ju pripravuje viac ako 20 rokov. A prečo nie? Veď keď je niečo ťažké, tak to potrebuje čas. Ale my už čas nemáme. Nemajú ho predovšetkým poskytovatelia sociálnych služieb, ktorým chýbajú odborní pracovníci. Akútny nedostatok opatrovateliek a sestier spôsobuje tak vážnu mimoriadnu situáciu, že niektorí riaditelia nevedia postaviť služby. My potrebujeme opatrovateľky a sestry dnes a každý jeden deň. Ministerstvo zdravotníctva rozbehlo prípravu dlhodobej starostlivosti, ale doterajší minister zdravotníctva odišiel. Ako aktívne sa bude pokračovať v tejto príprave? Ktorí odborníci zastupujú Ministerstva práce v tejto pracovnej skupine?

Pýtam sa na ich mená. Mám právo vedieť, ktorí ľudia pripravujú závažné koncepcie pre sociálnu politiku sociálnych služieb.

Prečo sa pýtam? Pretože za pätnásť rokov nevyšla z Ministerstva práce ani jedna dobrá koncepcia. Nebudem vás trápiť analýzami týchto koncepcií, ktoré majú ďalekosiahle následky a už dnes majú negatívne dopady na kvalitu, dlhodobú udržateľnosť, ako aj na personálne a finančné zabezpečenie sociálnych služieb.

Koncepcie, ktoré sú postavené na nekvalitných analýzach, alebo neoverených podkladoch, postavené na ideologických podkladoch a prázdnych alebo zavádzajúcich argumentoch či na nevhodne až amatérsky odkopírovaných zahraničných konceptoch, ktoré sú pre nás nielen cudzie, ale historicky, spoločensky a kulturálne neuskutočniteľné... tak tie si nárokujú, aby sa podľa nich vypracovávali aj koncepcie na úrovni samospráv. Keby som verila, že to robia skutoční experti, musela by som to považovať za dobre zorganizovanú sabotáž.

Od roku 2009, keď vstúpil do platnosti Zákon sociálnych službách z dielne Ministerstva práce sa situácia začala pozvoľna a pre laika úplne nepostrehnuteľne zhoršovať. Dlhá séria neodborne alebo lobisticky upravených noviel sa už nedá spočítať na dvoch rukách.

Pýtam sa koľko finančných prostriedkov prerozdelilo Ministerstvo práce na projekty, ktoré by zvýšili kvalitu a dlhodobú udržateľnosť poskytovania sociálnych služieb pre ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii a komu?

Pýtam sa, aké skutočné výsledky priniesli národné projekty:
1. Národný projekt deinštitucionalizácie
2. Národný projekt opatrovateľskej služby
3. Národný projekt komunitných centier

Milí čitatelia, nájdite si čas a prečítajte si záverečné správy z týchto národných projektov. A možno sa budete diviť ako aj ja, ako sa dá napísať správa s dobrými výsledkami pri už zle nastavených cieľoch a indikátoroch. Kto by to však vlastne čítal a možno na to sa spoliehajú autori týchto čudných dokumentov. Úzka téma, úzky okruh ľudí, peniaze boli minuté v súlade s plánmi, nejasné výsledky získané nejasnou metodikou zapadli do nejasných indikátorov, zaznel suchý potlesk zo záverečnej „konferencie“, opona sa zatiahla, svetlo zhaslo, hostia od kávy a chlebíčkov disciplinovane odišli domov a do svojich bežných starostí. Správy zapadnú v halde iných správ, môžeme ich hrúbku merať na metre. Kto by nebol spokojný? Kto by sa ešte pýtal?

Pýtam sa, čo z týchto projektov vieme použiť multiplikačne a dlhodobo udržateľne, keď samotný zákon o sociálnych službách svojimi paragrafmi likviduje najmä pobytové sociálne služby nezmyselnými a doteraz odborne ani ekonomicky nezdôvodnenými tzv. maximálnymi kapacitami, ktoré neumožňujú ani jeho rozvoj ani zvyšovanie kvality služieb.

Nájdite si čas a prečítajte si mená expertov, ktorí metodicky, poradensky, lektorsky, alebo hodnotiteľsky viedli tieto projekty. A skúste sa zamyslieť odkiaľ vzali svoje expertné, poradenské, lektorské a hodnotiteľské vedomosti, zručnosti a skúsenosti k danej problematike.

Treťou pandorinou skrinkou ukrytou v sociálnych službách, ktorá je už príliš dlhodobo otvorená sú totiž naši tzv. experti. Kto sa môže vyhlásiť za experta, alebo koho môžeme pozvať do odbornej pracovnej skupiny ako experta?

Možno ja som mimo, ale pod expertom som si vždy predstavovala človeka, ktorý sa danej problematike, v ktorej vystupuje ako expert, venuje veľa, veľa rokov a nielen to. Má za sebou úspešné študijné, výskumné a v praxi aplikované výsledky alebo je autorom teórie aplikovateľnej a aplikovanej v praxi. V danej problematike publikuje a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Produkuje pravdivé výstupy a neohýba pravdu podľa výšky odmeny a hrozby. Netrpí gumovou politickou korektnosťou a dôkaz mu je prednejší ako ideologický argument. Keď je upozornený na chybu, tak sa teší, lebo sa môže zlepšiť a neberie to ako útok na jeho majestát. Skrátka... Pod expertom si predstavujem múdreho človeka.

Autor: PhDr. Mária Kovaľová, PhD. MHA
Autorka je teologička so zameraním na diakonickú sociálnu prácu a magisterka verejného zdravotníctva so zameraním na riadenú dokumentáciu a riadenie rizík . Od roku 1991 sa venuje opatrovateľskej starostlivosti so zameraním na seniorov. Je poradkyňou a audítorkou kvality v sociálnych službách. Od roku 2014 je prezidentkou Asociácie odborných pracovníkov v sociálnych službách a spoluzakladateľkou OZ Planéta malého prínca.
www.aopss.sk

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!