Emocionálne prežívanie mediálnych správ o pandémii Covid-19: Analýza vzhľadom na frekvenciu sledovania správ a fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení

feb 9 2021

Emotional responses to the Covid-19 pandemic media reports: Comparisons based on media exposure and the phases of easing the anti-epidemic measures

Abstrakt: Predmetná štúdia analyzuje súvislosť medzi sledovaním správ o pandémii koronavírusu a emocionálnym prežívaním jednotlivcov a tiež mierou ich súhlasu s prijatými opatreniami. Pomocou dotazníka vlastnej konštrukcie bola zisťovaná frekvencia sledovania správ a jej súvis so šiestimi primárnymi a sekundárnymi emóciami: strach, obavy, hnev, smútok, panika, frustrácia a zvedavosť. Sekundárne ciele boli zamerané na analýzu premenných vzhľadom na fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení na Slovensku. Výskum bol realizovaný na vzorke N=458 respondentov (vek M=40,6; 92,6% žien). Na základe štatistických analýz bolo zistené, že existuje štatisticky významný rozdiel v miere prežívania strachu (H=26,746; p<0,001), obáv (H=25,199; p<0,001), smútku (H=15,264; p<0,001) a zvedavosti (H=56,324; p<0,001) vzhľadom na frekvenciu sledovania správ ohľadom Covid-19 pandémie a v miere prežívania obáv (H=7,575; p<0,023), smútku (H=8,951; p<0,011) a frustrácie (H=11,101; p<0,004) vzhľadom na fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Miera výskumných premenných klesala s nižšou frekvenciou sledovania správ a s uvoľňovaním reštriktívnych opatrení v čase. Medzi frekvenciou sledovania správ a mierou súhlasu s prijatými protiepidemickými opatreniami boli zistený slabý korelačný vzťah.
Kľúčové slová: emócie, médiá, pandémia Covid-19, protiepidemické opatrenia

Abstract: The present study analyses the relationship between exposure to media news on Covid-19 pandemic and the emotional experiences of individuals, as well as the extent to which they agree with the measures taken. Using a purposely designed questionnaire, the frequency of media use and its association with six primary and secondary emotions - fear, worry, anger, sadness, panic, frustration and curiosity, was examined. The secondary objectives were focused on the analysis of variables with respect to the phases of dismantling of restrictive measures in Slovakia. The research was conducted on a sample of N = 458 respondents (mean age = 40.6; 92.6% women). Based on statistical analysis, it was found that there was a statistically significant difference in the frequency of experiencing fear (H = 26.746; p <0.001), worry (H = 25.199; p <0.001), sadness (H = 15.264; p <0.001) and curiosity ( H = 56.324; p <0.001) with respect to the frequency of exposure to the media news about Covid-19 pandemic and there was also a significant difference in the frequency of experiencing worry (H = 7.575; p <0.023), sadness (H = 8.951; p <0.011) and frustration (H = 11.101; p <0.004) with respect to the phases of dismantling of the restrictive measures. The rate of research variables decreased with lower media exposure and with the dismantling of restrictive measures over time. A weak correlation was found between the frequency of exposure to media news and the level of agreement with anti-epidemic measures taken.
Key words: emotions, media, Covid-19 pandemic, anti-epidemic measures

Ilustrácia: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová PhD.Ilustrácia: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová PhD.

Teoretické východiská

Nový koronavírus (SARS-CoV-2) sa šíri od začiatku roka 2020 do celého sveta a opatrenia s ním súvisiace nám pozmenili obraz nášho každodenného života. Celosvetovo bolo k 1.2.2021 potvrdených viac ako 102 miliónov nakazených osôb (World Health Organization, 2020a), pričom tieto čísla každým dňom stúpajú. Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie už 30. januára 2020 vyhlásil v súvislosti s ochorením spôsobeným novým koronavírusom stav globálnej zdravotnej núdze (World Health Organization, 2020b). Nezastupiteľnú rolu pri informovaní obyvateľov o aktuálnej situácií spôsobenej koronavírusom majú médiá. Umožňujú rýchlo šíriť dôležité informácie o vývoji výskytu prípadov ochorenia v krajine i vo svete, o prejavoch ochorenia, o možnostiach prevencie, či prijatých protiepidemických opatreniach, ktoré je potrebné dodržiavať. Okrem informačnej funkcie mali médiá významnú úlohu aj pri zabezpečovaní dištančného vzdelávania počas uzavretia škôl. V prípade sociálnych médií je to tiež možnosť udržiavania sociálnych kontaktov, ktorá je zásadná najmä vzhľadom na dodržiavanie sociálneho odstupu počas pandemického stavu. Taktiež sú dôležité pri budovaní pomáhajúcich komunít (Kumari, 2016). Médiá tak dokážu zmierniť pocit izolovanosti a poskytnúť emocionálnu podporu (Pérez-Lugo, 2004).

Štúdie z rôznych krajín však poukazujú aj na významné negatívne dopady médií a mediálnych informácií o šírení koronavírusu na duševné zdravie ich čitateľov, divákov, poslucháčov, či užívateľov. V čínskej štúdii autorského kolektívu Chao et al. (2020) sa ukázal signifikantný vzťah medzi sledovaním spravodajstva na webe alebo sociálnych sieťach a prežívaním negatívnych emócií a nálad, depresívnymi symptómami, úzkosťou a stresom u dospelých respondentov. Sledovanie tradičných médií pritom nebolo v signifikantnom vzťahu s týmito psychologickými premennými. Psychologický distres bol spojený najmä so sledovaním správ so stresujúcim obsahom a tiež s intenzitou zdieľania, aktívneho vyhľadávania správ o epidémií a množstvom času stráveného sledovaním médií. Avšak sledovanie hrdinských činov, prejavov odborníkov a správ o dokázaných faktoch a tiež sledovanie správ o prevencii ochorenia bolo spojené s prežívaním pozitívnych emócií a so zníženou mierou depresívnych symptómov (Chao et al., 2020). Podľa dát zozbieraných v čase šírenia vírusu MERS-CoV v Južnej Kórei bolo sledovanie sociálnych médií spojené s prežívaním strachu a hnevu (Oh, Lee, & Han, 2020). Štúdia z Iraku, kde najsledovanejším mediálnym zdrojom informácii o pandémii Covid-19 bola platforma Facebook, poukázala na prežívanie strachu a šírenie paniky najmä z dôvodu nepravdivých informácií ohľadom koronavírusu, no paniku na sociálnych sieťach spôsobovali aj informácie o počtoch nakazených a mŕtvych. Takmer dve tretiny respondentov uviedli, že šírenie správ o COVID-19 na sociálnych sieťach v nich vyvoláva strach (Ahmad, & Murad, 2020). Podľa štúdie z Číny časté sledovanie informácií o COVID-19 v sociálnych médiách zvyšuje pravdepodobnosť výskytu úzkosti a kombinácie depresie a úzkosti (Gao et al., 2020). Podobne aj v prostredí USA bol výskumne zistený vzťah medzi frekvenciou sledovania správ o koronavíruse v najznámejších masových médiách v krajine a depresívnymi symptómami, mediovaný vnímanou náchylnosťou k infikovaniu sa koronavírusom (Olagoke, Olagoke, & Hughes, 2020). Uvedené štúdie tak naznačujú, že médiá môžu zohrávať významnú rolu v tom, ako je pandemická situácia obyvateľmi krajiny prežívaná, pričom dôležitými premennými sú typ sledovaného média, charakter sledovaného mediálneho obsahu, ale aj frekvencia sledovania médií. Úspešné zvládnutie pandémie preto neznamená iba boj so samotným vírusom, ale tiež s „infodémiou“ („infodemic“), teda záplavou informácii o novom koronavíruse, ktorá môže mať negatívny dopad na psychické zdravie a kvalitu života populácie, čo dokazujú tiež štúdie realizované počas iných krízových situácií, ako vojna či teroristické útoky (Chao et al., 2020; Holmes et al., 2020).

Okrem dopadu na psychický stav možno uvažovať aj o vplyve médií na správanie populácie počas pandémie a s tým súvisiacu ochotu dodržiavať nariadenia prijaté v snahe zabrániť šíreniu vírusu. Podľa štúdie z Číny mali hromadné a sociálne médiá pozitívny dopad na psychobehaviorálne reakcie respondentov súvisiace so šírením koronavírusu; vyššia expozícia médiám bola spojená so zvýšenou pripravenosťou dodržiavať preventívne opatrenia, sebaúčinnosťou a vnímaním závažnosti situácie, no tieto zistenia sa týkali špecifickej vzorky študentov zdravotníckej fakulty (Lin et al., 2020). Podobne Oh, Lee a Han (2020) zistili, že sledovanie správ o pandémií v sociálnych médiách je spojené so zvýšeným vnímaným rizikom a následne aj zvýšenou frekvenciou prejavov preventívneho správania, akými sú napr. nosenie rúšok, vyhýbanie sa pobytu v uzavretých verejných priestoroch, umývanie a dezinfekcia rúk a pod. Simonov et al. (2020) dokonca reportovali kauzálny vzťah medzi nárastom sledovania televíznej stanice Fox News v USA, kritizovanej z dôvodu pochybností o kvalite poskytovaných informácií o koronavíruse, a zníženou ochotou divákov zostať doma počas pandemickej krízy. Dostupné štúdie tiež naznačujú, že ochota obyvateľstva dodržiavať preventívne opatrenia a miera súhlasu s prijatými opatreniami sa líšia naprieč krajinami, či dokonca regiónmi v rámci jednej krajiny (Barrios et al., 2020; Durante, Guiso, & Gulino, 2020). Na Slovensku štúdia Ako sa máte, Slovensko? poukázala na vysokú mieru dodržiavania odporúčaných opatrení, ako obmedzenie sociálnych kontaktov a nosenie rúšok, počas marca 2020 väčšina respondentov vyjadrila súhlas so zavedenými opatreniami. Až 83,3% respondentov považovalo opatrenia za primerané a 37,4% respondentov dokonca za nedostačujúce (MNFORCE, s.r.o.; Seesame, s.r.o.; Sociologický ústav SAV; Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, 2020).

Pri takej krízovej situácii, akej od roku 2020 celosvetovo čelíme, sú emocionálne prežívanie a ochota spoločnosti správať sa v súlade s platnými odporúčaniami a nariadeniami rozhodujúce pre jej úspešné zvládnutie. Výskumné zistenia týkajúce sa faktorov, ktoré môžu na psychobehaviorálne reakcie obyvateľstva vplývať, medzi nimi aj mediálne spravodajstvo, preto môžu byť v súčasnej situácii veľmi nápomocné.

Metodológia výskumu

Výskumné ciele a výskumné otázky

Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú emocionálne reakcie obyvateľov Slovenska na mediálne spravodajstvo o pandémii koronavírusu v období tzv. 1. vlny pandémie, kedy boli v platnosti prísne protiepidemické opatrenia. V tejto súvislosti bola formulovaná výskumná otázka, nakoľko respondenti pociťovali pri sledovaní mediálnych správ emóciu strachu, hnevu, smútku, obáv, paniky, frustrácie a zvedavosti a či intenzita týchto emócií súvisí s frekvenciou sledovania mediálnych správ. Vzhľadom na meniacu sa situáciu a postupné uvoľňovanie opatrení v sledovanom období, čo sa odzrkadlilo aj v komunikácii médií, považujeme za dôležité zohľadniť aj premennú času. Ďalej výskum zisťoval, či sa intenzita prežívaných emócií pri sledovaní mediálnych správ menila vzhľadom na fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Nakoľko výsledky dostupných zahraničných výskumov naznačujú význam médií aj pre dodržiavanie a postoje k opatreniam zabraňujúcim šíreniu koronavírusu, cieľom výskumu bolo preskúmať tento vzťah aj na slovenskej vzorke. V tejto súvislosti bola formulovaná výskumná otázka, či frekvencia sledovania mediálnych správ o koronavíruse súvisí s mierou súhlasu a vnímaným obmedzením reštriktívnymi opatreniami.

Výskumná vzorka

Vo výskume boli spracovávané dáta z odpovedí 458 respondentov, prevažne žien (N=424), vo veku od 25 do 62 rokov (M=40,7; SD=5,94). Respondenti vo výberovom súbore pochádzali zo všetkých krajov Slovenska, no najväčšie zastúpenie mal Bratislavský kraj (pre distribúciu výskumnej vzorky podľa kraja viď. graf č. 1). Väčšina respondentov má ukončené vysokoškolské vzdelanie 1., 2., alebo 3. stupňa (až 68,1%), 30,3% má ukončené stredoškolské a necelé 1% respondentov základoškolské vzdelanie. Všetci respondenti sú rodičmi jedného až siedmich detí.

Graf 1: Distribúcia výskumnej vzorky vzhľadom na kraj Slovenska.

Metódy

Zber dát prebiehal prostredníctvom online dotazníka, ktorý pozostával z niekoľkých častí. V úvode boli respondenti požiadaní o vyjadrenie svojho informovaného súhlasu s účasťou vo výskume. Po jeho udelení nasledovali položky dotazníka zisťujúce základné sociodemografické údaje (vek, pohlavie, vzdelanie, kraj, atď.) a tiež základné informácie o deťoch respondenta/ky (počet detí, ich vek, prítomnosť špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb). V ďalších častiach dotazníka bola zaradená otázka zisťujúca frekvenciu sledovania mediálnych správ o pandémii koronavírusu v znení „Sledujete správy, ktoré sa venujú témam ohľadom koronavírus pandémie?“. Respondenti frekvenciu sledovania vyjadrovali na 3-bodovej škále nie, len málo – niekedy – často. Ako často respondenti prežívali vybrané primárne a sekundárne emócie (strach, obavy, hnev, smútok, paniku, frustráciu, zvedavosť) pri sledovaní mediálnych správ o pandémií vyjadrovali na 5-bodovej škále nikdy – takmer nikdy – niekedy – dosť často – veľmi často. Miera súhlasu s protiepidemickými opatreniami štátu bola zisťovaná pomocou otázky „Do akej miery súhlasíte s opatreniami, ktoré štát zaviedol počas koronavírus pandémie?“ s možnosťou odpovede na 5-bodovej škále s krajnými hodnotami definovanými ako rozhodne nesúhlasím a rozhodne súhlasím. Na 5-bodovej škále respondenti zaznačovali tiež odpoveď na otázku „Do akej miery Vás obmedzujú opatrenia, ktoré štát zaviedol počas koronavírus pandémie?“, pričom krajné hodnoty škály boli definované ako vôbec ma neobmedzujú a veľmi ma obmedzujú.

Ďalšie sekcie dotazníka, ktoré však nie sú predmetom tejto štúdie, boli venované aktuálnemu prežívaniu respondentov a ich rodín, dištančnému vzdelávaniu, jeho priebehu v domácom prostredí a s tým súvisiacim obavám, či vnímaným nedostatkom. V závere dotazníka boli uvedené telefonické a mailové kontakty, na ktorých mohli respondenti v prípade potreby vyhľadať odbornú psychologickú pomoc a podporu.

Priebeh výskumu

Výskumné dáta boli zozbierané prostredníctvom online dotazníka v období od 14.4. do 19.5.2020, kedy boli na Slovensku v platnosti protiepidemické opatrenia podporujúce spoločenský odstup, vrátane uzatvorenia škôl a školských zariadení, obmedzenia prevádzky obchodov, služieb, športovísk a pod. a v médiách boli pravidelne zverejňované informácie o pandémií Covid-19. Dotazník bol šírený online prostredníctvom webových, facebookových stránok a newslettera Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, bol uverejnený vo facebookových skupinách venovaných problematike vzdelávania a tiež zaslaný e-mailom združeniam rodičov detí s rôznymi špeciálnymi potrebami. Dotazník bol k dispozícií v dvoch jazykových verziách, slovenskej a maďarskej.

Štatistické spracovanie dát

Dáta boli spracované pomocou programu SPSS ver. 22 for Windows. Boli použité metódy deskriptívnej štatistiky a inferenčnej štatistiky (testy normality distribúcie dát, komparačné a korelačné analýzy). Pri testovaní inferenčnými testami bola overovaná normalita distribúcie dát pomocou Kolmogorovho-Smirnovovho testu (pri všetkých položkách p < 0,05; Tomšik, 2017), na základe ktorého boli použité ďalšie neparametrické testy pre analýzu cieľov: Kruskalov-Wallisov H test a Spearmanov koeficient korelácie. Grafy boli vytvorené pomocou programu MS Excel a SPSS ver. 22 for Windows.

Výsledky

V nasledovnej časti štúdie sú interpretované výsledky opisnej a inferenčnej štatistiky. V prvej analýze sme sa zamerali na frekvenciu sledovania správ ohľadom koronavírus pandémie pomocou trojbodovej stupnice: nesledujem, alebo len veľmi málo - sledujem niekedy - sledujem často. Z celkového počtu (N=457) iba 3,06% (N=14) respondentov odpovedalo, že správy ohľadom koronavírus pandémie nesledovali, alebo sledovali len veľmi málo. Približne 47,82% (N=219) uviedlo, že správy ohľadom koronavírus pandémie sledovali len niekedy, kým 48,91% (N=224) uviedlo, že správy ohľadom koronavírus pandémie sledovali často. Iba jeden respondent na uvedenú otázku neodpovedal (0,22%). Následne sme sa zamerali na zistenie miery 7 vybraných primárnych a sekundárnych emócií (strach, obavy, hnev, smútok, panika, frustrácia a zvedavosť), ktoré respondenti zažívali pri sledovaní správ ohľadom koronavírus pandémie. Sledovanie správ ohľadom koronavírus pandémie u respondentov v najväčšej miere vyvolávalo pocity zvedavosti (M=3,31), v nižšej miere sa vyskytovali obavy (M=2,88) a smútok (M=2,70). V najmenšej miere bolo respondentmi uvádzané neadjustované správanie panika alebo panický strach (M=1,68). Výsledky opisnej štatistiky sú uvedené v tabuľke 1.

Tab. 1: Opisná štatistika kľúčových premenných: prežívanie emócií pri sledovaní správ ohľadom Covid-19 pandémie.

Následne boli zisťované rozdiely v miere vybraných emócií respondentov vzhľadom na frekvenciu sledovania správ o pandémii koronavírusu pomocou Kruskalovho-Wallisovho H testu. Zistený bol štatisticky významný rozdiel v miere prežívania strachu (H=26,746; p<0,001), obáv (H=25,199; p<0,001), smútku (H=15,264; p<0,001) a zvedavosti (H=56,324; p<0,001) vzhľadom na frekvenciu sledovania správ ohľadom Covid-19 pandémie. Priemery v uvedených výskumných skupinách (nesledovanie správ alebo len málo, sledovanie správ niekedy, časté sledovanie správ) majú stúpajúci charakter. Konkrétne s častejším sledovaním stúpa miera prežívania emócií strach, obavy, smútok a zvedavosť u jednotlivcov. Podobný trend hodnôt bol zistený aj pri premenných hnev a frustrácia, ale rozdiely medzi výskumnými skupinami neboli štatisticky významné. Podobne, porovnateľné priemery medzi výskumnými skupinami boli zistené aj v premennej panika. Pozorujúc iba aritmetické priemery v jednotlivých skupinách, najnižšie skóre bolo zistené v premenných panika, frustrácia a hnev. Bez ohľadu na frekvenciu sledovania správ, všetky tri výskumné skupiny vykazovali podobnú mieru hnevu. Miera smútku bola výrazne nižšia v skupine nesledujúcej správy, kým miera zvedavosti bola výrazne nižšia v skupinách, ktoré správy nesledujú, resp. ich sledujú iba občas. Výsledky inferenčnej štatistiky sú uvedené v tabuľke č. 2 a znázornené pomocou grafu č. 2.

Tab. 2: Rozdiely v miere prežívania vybraných emócií respondentov vzhľadom na frekvenciu sledovania správ ohľadom Covid-19 pandémie.

Graf 2: Rozdiely v miere prežívania vybraných emócií respondentov vzhľadom na frekvenciu sledovania správ ohľadom Covid-19 pandémie.

Vo výskume sme sa zamerali aj na sledovanie vybraných premenných počas jednotlivých fáz uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Počas trvania núdzového stavu po prvú fázu uvoľňovania opatrení (do 21. apríla 2020) bolo administrovaných N=141 dotazníkových batérií. Počas trvania prvej fázy uvoľňovania na dotazník odpovedalo N=206 respondentov (od 22. apríla 2020 do 5. mája 2020), kým počas druhej fázy uvoľňovania na dotazník odpovedalo N=111 respondentov (od 6. mája do 19. mája 2020). Následne boli zisťované rozdiely v miere prežívania vybraných emócií respondentov pri sledovaní správ ohľadom koronavírus pandémie vzhľadom na jednotlivé fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení a stavu pred nimi pomocou Kruskalovho-Wallisovho H testu. Na základe analýzy bolo zistené, že existuje štatisticky významný rozdiel v miere prežívania obáv (H=7,575; p<0,023), smútku (H=8,951; p<0,011) a frustrácie (H=11,101; p<0,004) vzhľadom na fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Pri všetkých troch premenných zaznamenávame klesajúcu tendenciu po každej fáze uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Podobný charakter má aj premenná strach, avšak rozdiel vzhľadom na fázy uvoľňovania nie je štatisticky významný. V premenných panika a zvedavosť bolo zistené porovnateľné skóre počas všetkých fáz. Odlišný trend sme zaznamenali pri hneve, ktorý počas prvej fázy stúpol, a následne počas druhej fázy uvoľňovania klesol, nie však štatisticky významne. Výsledky inferenčnej štatistiky sú uvedené v tabuľke č. 3 a znázornené pomocou grafu č. 3.

Tab. 3: Rozdiely v miere prežívania vybraných emócií respondentov vzhľadom na fázy uvoľňovania opatrení.

Graf 3: Rozdiely v miere prežívania vybraných emócií pri sledovaní správ o pandémii Covid-19 vzhľadom na fázy uvoľňovania opatrení.

V poslednej časti sme sa zamerali na zistenie miery súhlasu s opatreniami, ktoré štát zaviedol počas koronavírus pandémie a do akej miery respondenti vnímajú tieto opatrenia ako obmedzujúce. Respondenti na prvú otázku Do akej miery súhlasíte s opatreniami, ktoré štát zaviedol počas koronavírus pandémie? odpovedali prostredníctvom 5-bodovej škály, kde hodnota 5 reprezentovala najvyššiu mieru súhlasu. Na túto položku odpovedalo N=455 respondentov a zistený bol aritmetický priemer M=3,98 (SD=1,08). Až 70,9% respondentov v našom súbore skôr súhlasilo s prijatými opatreniami (označili odpovede 4 a 5), zatiaľ čo nesúhlas vyjadrilo iba 10,5% respondentov (odpovede 1 a 2). Na druhú otázku Do akej miery Vás obmedzujú opatrenia, ktoré štát zaviedol počas koronavírus pandémie? odpovedali respondenti rovnako na 5-bodovej škále, kde hodnota 5 predstavovala najvyššiu mieru subjektívne vnímaného obmedzenia. Aritmetický priemer pri tejto otázke bol M=3,02 (SD=1,10). Väčšina respondentov (38,2%) v tomto prípade volila strednú odpoveď a smerom k obom krajným hodnotám počet respondentov klesal (Tab. 4). Takmer tretinu (32,1%) respondentov opatrenia skôr neobmedzovali (odpovede 1 a 2), zatiaľ čo 29% považovalo opatrenia za obmedzujúce (odpovede 4 a 5).

Tab. 4: Miera súhlasu s opatreniami a miera subjektívne vnímaného obmedzenia.

Vzťah medzi mierou súhlasu s opatreniami, resp. mierou vnímaného obmedzenia opatreniami a frekvenciou sledovania mediálnych správ o koronavíruse sme zisťovali pomocou Spearmanovej metódy korelačnej analýzy. Medzi frekvenciou sledovania správ a mierou súhlasu s prijatými protiepidemickými opatreniami boli zistený slabý pozitívny korelačný vzťah (rs=0,163; p<0,001). To, nakoľko respondenti vnímajú opatrenia ako obmedzujúce, nie je v korelačnom vzťahu s frekvenciou sledovania mediálnych správ (rs=0,078; p=0,096).

Diskusia

V predkladanom výskume sme sa zamerali na emocionálne prežívanie respondentov na Slovensku v súvislosti s mierou expozície médiám v období, kedy boli na Slovensku v platnosti reštrikčné opatrenia súvisiace so zamedzením šírenia nového koronavírusu. Veľká väčšina respondentov sa o správy ohľadom koronavírus pandémie zaujímala, takmer polovica respondentov sledovala správy ohľadom koronavírus pandémie často (48,91%), zatiaľ čo iba 3,06% respondentov nesledovali správy vôbec alebo len veľmi málo. K výsledkom ukazujúcim záujem občanov o informácie o koronavíruse dospela aj ďalšia slovenská štúdia, kde respondenti dávali prednosť informáciám o koronavíruse z televíznych správ (80,9%) a zo sociálnych sietí (59,3%), taktiež mnoho z nich sledovalo vysielané diskusie s odborníkmi (64,2%). Tak ako v našom výskume, menšia časť respondentov (14%) sa informáciám o koronavíruse vyhýbala (MNFORCE, s.r.o.; Seesame, s.r.o.; Sociologický ústav SAV; Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, 2020). K podobným výsledkom poukazujúcim na záujem o správy o pandémii na dennej báze prišli aj zahraničné štúdie, kde preferovanými zdrojmi informácií boli masmédiá a sociálne médiá (Chao et al., 2020; Lin et al., 2020; Ahmad, & Murad, 2020).

V našom výskume sme mapovali tiež prežívanie vybraných primárnych a sekundárnych emócií pri sledovaní správ ohľadom koronavírus pandémie. Najčastejšie zastúpené emócie boli zvedavosť, obavy a smútok, v najmenšej miere pociťovali respondenti pri sledovaní správ o koronavírusovej pandémií paniku. Nižšia frekvencia pocitov paniky môže byť vysvetlená ľahším priebehom pandémie na Slovensku počas obdobia zberu dát, kedy najvyšší kĺzavý medián počtu nakazených osôb za týždeň dosiahol hodnotu 65 a počet pozitívne testovaných osôb za deň presahujúci číslo 100 sa vyskytol iba dvakrát, čo sú oproti zahraničiu veľmi nízke čísla (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, 2020). Podobne by sme mohli vysvetliť aj menej častý výskyt emócií súvisiacich s ohrozením ako strach, frustrácia či hnev. V krajinách ako Čína alebo Irak, kde malo šírenie nového koronavírusu ťažší priebeh ako na Slovensku, dominovali podľa výskumných štúdií pri sledovaní masmédií a sociálnych sietí u obyvateľov najmä negatívne emócie a nálady, pocity ohrozenia, obavy, úzkosti, depresívne symptómy (Chao et al., 2020), strach či panika (Ahmad, & Murad, 2020). V našom výskume dominovali pocity zvedavosti, čo by sme mohli vysvetliť aj fenoménom tzv. morbídnej zvedavosti, kedy sa ľudia zámerne a dobrovoľne vystavujú negatívnym podnetom (Oosterwijk, 2017), v našom prípade obsahom v médiách, poprípade by vyššia miera zvedavosti mohla byť vysvetlená aj teóriou zvedavosti Litmana a Jimersona, ktorá chápe zvedavosť ako emocionálno-motivačný stav potrebný pre získavanie ďalších vedomostí (Litman, 2010).

Zber výskumných dát prebiehal počas dlhšieho časového obdobia a tak sme mohli sledovať aj zmeny v emóciách respondentov v súvislosti so sledovaním mediálnych správ počas núdzového stavu s najprísnejšími protiepidemickými opatreniami a počas ich postupného uvoľňovania. Miera obáv, smútku a frustrácie významne klesla s fázami uvoľnenia reštriktívnych opatrení, kým v premenných panika a zvedavosť bola podobná miera počas celého obdobia zberu dát. Podobne Sadiković et al. (2020) zistili, že obavy a strach z koronavírusu u srbských obyvateľov v priebehu času postupne klesali, pričom obe emócie boli predikované frekvenciou sledovania mediálnych správ o pandémii. Klesajúcu tendenciu obáv, smútku a frustrácie pri sledovaní správ je možné vysvetliť najmä informovaním o uvoľňovaní opatrení a tiež pocitom návratu k bežnému životu. Možným vysvetlením je aj zníženie frekvencie sledovania správ v čase uvoľnenia opatrení. Takýto trend zaznamenali v Belgicku, hoci autori zatiaľ publikovali iba deskripciu zozbieraných dát bez inferenčnej analýzy (De Coninck, d’Haenens, & Matthijs, 2020). V Číne tiež zaznamenali zmeny v celkovom prežívaní respondentov po ústupe pandémie v porovnaní s obdobím vrcholiacej krízy, kde došlo k významnému zníženiu pocitov strachu, no na druhú stranu sa zvýšila úroveň depresivity u skúmaných dospelých (Duan et al., 2020). Podobnú tendenciu ukázala aj štúdia Ako sa máte, Slovensko?, kde bol počas jedného mesiaca zaznamenaný mierny pokles počtu ľudí, ktorí pociťovali ohrozenie aktuálnym stavom epidémie (SAV, 2020).

Zaujímavé výsledky sa ukázali pri zisťovaní rozdielov v miere prežívania vybraných emócií vzhľadom na frekvenciu sledovania správ o koronavírus pandémii. Konkrétne v skupine s častejším sledovaním správ o koronavíruse bola zistená štatisticky významne vyššia miera pociťovania strachu, obáv, smútku a zvedavosti. Pocity hnevu, na rozdiel od ostatných emócií, nesúviseli s frekvenciou sledovania správ. Mnohé štúdie poukazujú na významný dopad médií na emocionalitu a psychické zdravie jednotlivca. Zistený bol vzťah medzi množstvom času stráveným sledovaním správ v médiách a prežívaním negatívnych emócií, akými sú strach, smútok, hnev, stres a pod. (Kim & Cho, 2020), ale aj výskytom distresu u sledujúcich (Chao et al., 2020) ako aj úzkosti a kombinácie depresie a úzkosti (Gao et al., 2020). Takisto Frissen et al. (2020) uvádzajú, že afektívna reakcia ľudí na pandemickú situáciu súvisí s frekvenciou sledovania mediálnych obsahov. Medzi faktory vplývajúce na výskyt negatívnych emócií môže patriť aj typ média, ktorý respondenti sledovali (Chao et al., 2020), alebo tiež úroveň komunikácie zo strany štátu smerom k verejnosti počas krízy, čo môže následne ovplyvniť jej samotný priebeh (Míka, 2004). V zahraničných štúdiách bol sledovaný tiež význam obsahu spravodajstva, pričom sa zistilo, že sledovanie správ s negatívnymi obsahmi, ako je napríklad počet obetí ochorenia Covid-19, vplýva výrazne negatívne na emocionalitu, naopak sledovanie hrdinských činov a prejavov odborníkov podporuje pozitívne emócie a znižuje mieru depresívnych symptómov (Chao et al., 2020).

Na kvalitu života a psychický stav jednotlivca môžu vplývať aj samotné reštriktívne opatrenia súvisiace s koronavírus pandémiou, prežívanie týchto obmedzení a vysporiadanie sa s nimi. V našom výskume sa ukázalo, že väčšina respondentov (70,9%) s opatreniami prijatými počas prvej vlny pandémie súhlasila. Obdobné zistenia uvádza aj štúdia Ako sa máte, Slovensko?, kde 83,3% dospelých respondentov súhlasilo s výrokom, že opatrenia sú primerané, dokonca 37,4% z nich považovalo opatrenia prijaté na Slovensku za nedostačujúce (MNFORCE, s.r.o. Seesame, s.r.o. Sociologický ústav SAV. Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, 2020). Pre porovnanie, v indickej štúdii 76,5% obyvateľov Kashmiru súhlasilo, že karanténa a lockdown je jediné východisko na zastavenie šírenia Covid-19 a 59,5% súhlasilo s krokmi vlády podniknutými s cieľom kontrolovať šírenie koronavírusu (Bhat et al., 2020). Nakoľko respondenti vnímali opatrenia počas prvej vlny pandémie za obmedzujúce, nie je natoľko jednoznačné. Takmer tretina našich respondentov považovala opatrenia za skôr neobmedzujúce, zatiaľ čo 29% respondentov opatrenia skôr obmedzovali. Z pohľadu celospoločenského boja proti pandémii považujeme za dôležité tiež skúmať, nakoľko postoj obyvateľov k prijatým opatreniam súvisí s mediálnym spravodajstvom o koronavíruse. V našom výskume bol zistený slabý korelačný vzťah medzi frekvenciou sledovania mediálnych správ o pandémii a mierou súhlasu s opatreniami. Dáta zo zahraničia takisto ukazujú, že množstvo a kontext mediálne vysielaného obsahu môže podporovať určité správanie verejnosti, ako vnímanie závažnosti situácie či dodržiavanie opatrení (Chao et al., 2020; Lin et al., 2020).

Limity výskumu

Získané výsledky je potrebné interpretovať s ohľadom na limity výskumu. Príležitostný výber výskumnej vzorky nezabezpečuje jej reprezentatívnosť, čo sa odzrkadlilo vo vysokom zastúpení žien a vysokoškolsky vzdelaných respondentov. Vzhľadom na zameranie ďalších otázok dotazníka, ktoré neboli predmetom analýzy predkladaného príspevku, bola výskumná vzorka tvorená respondentmi, ktorí sú rodičmi, čo je takisto potrebné zohľadniť. Porovnanie emocionálneho prežívania počas jednotlivých fáz uvoľňovania opatrení, môže byť takisto skreslené nenáhodným výberom vzorky. Uvedomujeme si, že výpovednejší by bol dizajn opakovaného merania. Za nedostatok nášho výskumu považujeme tiež skutočnosť, že položky dotazníka neboli pilotne overované, čo súvisí najmä s ambíciou autorov rýchlo reagovať na vzniknutú pandemickú situáciu. Ďalej tiež neboli sledované osobnostné charakteristiky respondentov, ktoré sa ukazujú ako dôležitý prediktor emocionálnych reakcií na pandemickú situáciu (Sadiković et al., 2020), čo môže byť tiež podnetom pre ďalší výskum v tejto oblasti.

Záver

Pandémia nového koronavírusu nám do života priniesla zmeny nečakaných rozmerov. Počas prvej vlny pandémie platili na Slovensku rozsiahle reštriktívne opatrenia, došlo k uzatvoreniu vzdelávacích inštitúcií, obmedzeniu služieb aj sociálnych kontaktov, čo mohlo mať zásadný dopad na emocionálne prežívanie jednotlivcov. To, akým spôsobom o týchto udalostiach informujú médiá, môže toto prežívanie ovplyvniť. V našom výskume sa ukázalo, že väčšina respondentov mediálne správy o koronavíruse sledovala často, pričom najčastejšími emóciami pri sledovaní mediálnych informácii boli zvedavosť, obavy a smútok, najmenej sa vyskytovali pocity paniky. Respondenti s vyššou expozíciou médiám preukazovali aj vyššiu mieru strachu, obáv, smútku a zvedavosti. S postupným uvoľňovaním opatrení respondenti pociťovali menej obáv, strachu a frustrácie. Väčšina respondentov s reštriktívnymi opatreniami platiacimi na Slovensku v čase zberu dát súhlasila. Zistený bol aj slabý pozitívny vzťah medzi mierou súhlasu s opatreniami a frekvenciou sledovania mediálnych správ o koronavíruse. Ako naznačujú naše dáta i dáta zahraničných výskumov, mediálna komunikácia o pandémii koronavírusu súvisí s tým, ako obyvatelia túto krízovú situáciu prežívajú a do istej miery aj s tým, ako sa správajú a pristupujú k prijatým opatreniam. Médiá tak môžu byť jedným z mnohých nástrojov na zmiernenie negatívnych dopadov pandémie COVID-19 na životy obyvateľov.

AUTORI:
PhDr. Petra Ferenčíková
Mgr. Eva Rajčániová
PaedDr. Robert Tomšik, PhD.
PhDr. Alena Kopányiová, PhD.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

Výskum bol realizovaný v rámci národného projektu NFP312011APV4 - Aktualizácia systému usmerňovania a rozvoja ďalších zložiek v systéme poradenstva a prevencie

Zoznam bibliografických odkazov

Ahmad, A. R., & Murad, H. R. (2020). The Impact of Social Media on Panic During the COVID-19 Pandemic in Iraqi Kurdistan: Online Questionnaire Study. Journal of medical Internet research, 22(5), e19556. https://doi.org/10.2196/19556

Barrios, J. M., Benmelech, E., Hochberg, Y. V., Sapienza, P. & Zingales, L. (2020). Civic Capital and Social Distancing during the Covid-19 Pandemic. NBER Working Paper. Dostupné z https://www.nber.org/papers/w27320.pdf

Bhat, B. A., Khan, S., Manzoor, S., Niyaz, A., Tak, H. J., Muntaha Anees, S. U., . . . Ahmad, I. (2020). A Study on Impact of COVID-19 Lockdown on Psychological Health, Economy and Social Life of People in Kashmir. International Journal of Science and Healthcare Research, 5(2), 36-46. ISSN: 2455-7587 Dostupné z https://ijshr.com/IJSHR_Vol.5_Issue.2_April2020/IJSHR005.pdf

De Coninck, D., d’Haenens, L., & Matthijs, K. (2020). Perceptions and opinions on the COVID-19 pandemic in Flanders, Belgium: Data from a three-wave longitudinal study. Data in Brief, 32. https://doi.org/10.1016/j.dib.2020.106060

Duan, H., Yan, L., Ding, X., Gan, Y., Kohn, N., & Wu, J. (2020). Impact of the COVID-19 pandemic on mental health in the general Chinese population: Changes, predictors and psychosocial correlates. Psychiatry Research, 293. https://doi.org/10.1016/j.psychres.2020.113396

Durante, R., Guiso, L., & Gulino, G. (2020, október, 7). Civic capital and social distancing: evidence from Italians’ response to COVID-19. VoxEU.org. Dostupné z https://voxeu.org/article/civic-capital-and-social-distancing

Frissen, T., De Coninck, D., Matthys, K., & d'Haenens, L. (2020). Longitudinal Evidence of How Media Audiences Differ in Public Health Perceptions and Behaviors During a Global Pandemic. Frontiers in public health, 8, 583408. https://doi.org/10.3389/fpubh.2020.583408

Gao, J., Zheng, P., Jia, Y., Chen, H., Mao, Y., Chen, S., . . . Dai, J. (2020). Mental health problems and social media exposure during COVID-19 outbreak. PLoS ONE 15(4), e0231924. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0231924

Chao, M., Xue, D., Liu, T., Yang, H., & Hall, B. J. (2020). Media use and acute psychological outcomes during COVID-19 outbreak in China. Journal of Anxiety Disorders, 74. https://doi.org/10.1016/j.janxdis.2020.102248

Kim, S., Cho, S. K., & LoCascio, S. P. (2020). The Role of Media Use and Emotions in Risk Perception and Preventive Behaviors Related to COVID-19 in South Korea. Asian Journal for Public Opinion Research, 8(3), 297–323. https://doi.org/10.15206/AJPOR.2020.8.3.297

Kumari, R. (2016). Positive and negative effects of social media on society. Raj Rajeshwari Journal of Psychological & Educational Research, 104-110. ISSN 2455-7900. Dostupné z https://raj-rajeshwari.com/downloads/RRJPER%20APRIL,2020%20Issue.pdf#pag...

Lin, Y., Hu, Z., Alias, H., & Wong, L. P. (2020). Influence of Mass and Social Media on Psychobehavioral Responses Among Medical Students During the Downward Trend of COVID-19 in Fujian, China: Cross-Sectional Study. Journal of Medical Internet Research, 22(7), e19982. https://doi.org/10.2196/19982

Litman, J. A. (2005). Curiosity and the pleasures of learning: Wanting and liking new information. Cognition and Emotion, 19(6), 793–814. https://doi.org/10.1080/02699930541000101

Míka, V. T. (2004). Špecifiká krízovej komunikácie s verejnosťou. Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí. Žilina: FŠI ŽU. s. 429-436. Dostupné z http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/specifika-krizovej-komuni...

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. (2020). Koronavírus na Slovensku v číslach. Dostupné z https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/

MNFORCE, s.r.o. Seesame, s.r.o. Sociologický ústav SAV. Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV. (2020). Ako sa máte, Slovensko? Marec 2020.[dátový súbor]. Slovenský archív sociálnych dát, 2020. SASD2020001. Verzia 1.0. Dostupné z http://sasd.sav.sk/_archiv/sasd_2020001/sasd_2020001__sk.xml#Q3_A

Oh, S.-H., Lee, S. Y., & Han, C. (2020). The Effects of Social Media Use on Preventive Behaviors during Infectious Disease Outbreaks: The Mediating Role of Self-relevant Emotions and Public Risk Perception. Health Communication. https://doi.org/10.1080/10410236.2020.1724639

Olagoke, A. A., Olagoke, O. O., & Hughes, A. M. (2020). Exposure to coronavirus news on mainstream media: The role of risk perceptions and depression. British journal of health psychology, e12427. https://doi.org/10.1111/bjhp.12427

Oosterwijk, S. (2017). Choosing the negative: A behavioral demonstration of morbid curiosity. PLoS ONE, 12(7): e0178399. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0178399

Pérez-Lugo, M. (2004). Media Uses in Disaster Situations: A New Focus on the Impact Phase. Sociological Inquiry, 74, 210-225. https://doi.org/10.1111/j.1475-682X.2004.00087.x

Sadiković, S., Branovački, B., Oljača, M., Mitrović, D., Pajić, D., & Smederevac, S. (2020). Daily Monitoring of Emotional Responses to the Coronavirus Pandemic in Serbia: A Citizen Science Approach. Frontiers in psychology, 11, 2133. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.02133

SAV. (2020). Obavy z koronavírusu sú po mesiaci nižšie. Dostupné z https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=8832

Simonov, A., Sacher, S., Dubé, J.-P., & Biswas, S. (2020). The Persuasive Effect of Fox News: Non-Compliance with Social Distancing During the Covid-19 Pandemic. SSRN Electronic Journal. https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=3600088

Tomšik, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. Nitra: PF, UKF.

World Health Organization. (2020a). WHO Coronavirus Disease (COVID-19) Dashboard. Dostupné z https://covid19.who.int/

World Health Organization. (2020b). Rolling updates on coronavirus disease (COVID-19). Dostupné z: https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/events-a...