Crisis in achieving goals and social expectations for people in their twenties - is giving up on a goal adaptive?

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na dvadsiatnikov v období mladej dospelosti, pre ktorých ciele hrajú dôležitú úlohu vo formovaní ich identity. Mladí dospelí čelia významným sociálnym tlakom a očakávaniam napĺňať špecifické vývinové míľniky. Dosahovanie týchto cieľov môže byť problematické, ba dokonca nemožné. Preto cieľom tohto článku je teoreticky priblížiť koncept akčnej krízy v kontexte dosahovania cieľov mladých dospelých a poukázať na to, že vzdanie sa cieľa niekedy môže byť adaptívne.
Kľúčové slová: akčná kríza, ciele, mladá dospelosť, odpútanie sa od cieľa

Abstract: The paper focuses on people in their twenties - in young adulthood, for whom goals play an important role in shaping their identity. Young adults face significant social pressures and expectations to meet specific developmental milestones. Achieving these goals can be problematic or even impossible. Therefore, the aim of this article is to theoretically introduce the concept of action crisis in the context of achieving the goals of young adults and to point out that giving up on a goal can sometimes be adaptive.
Key words: action crisis, goals, young adulthood, goal disengagement

Mladí ľudia sú dnes odvšadiaľ bombardovaní tým, ako byť krajší, múdrejší, úspešnejší. Sociálne siete a médiá nám ponúkajú desať rád pre šťastný život, desať rád pre zdravší život, desať rád pre efektívnejší život, ako zaujať, ako preraziť, ako sa nikdy nevzdávať... Práve tomuto známemu výrazu „never give up“ v spojení s dosahovaním cieľov mladých dospelých sa budeme venovať. Pretože pod vplyvom rýchlej západnej kultúry občas zabúdame na to, že pri nedosiahnuteľných cieľoch, je niekedy lepšie, funkčnejšie a dokonca zdravšie od takýchto cieľov upustiť, a tak ušetriť zdroje, potrebné na dosahovanie iných, reálnejších cieľov.

Dvadsiatnici v období Mladej dospelosti

Mladá dospelosť je v odbornej literatúre vymedzená vekovým rozmedzím medzi 20. a 30. rokom života. Označuje vývinové obdobie, ktoré je medzistupňom medzi adolescenciou a dospelosťou. Mladý dospelý sa postupne vymaňuje spod rodičovskej regulácie a uplatňuje vlastné sebaregulačné správanie. Tým získava slobodu a mení sa zo závislého adolescenta na nezávislého mladého dospelého (Tanner, 2006). V tejto súvislosti Salmela-Aro (2010) spresňuje, že obdobie mladej dospelosti je najdôležitejšie pre stanovovanie si dlhodobých životných cieľov. Je dobré, aby si jednotlivci riadili svoje životy plánovaním a sledovaním cieľov počas celého životného cyklu, avšak v období medzi 20. a 30. rokom tieto procesy ovplyvňujú nielen ich aktuálnu životnú situáciu, ale najmä ich ďalšie smerovanie (Nurmi, 2004).

Vývinové obdobie mladej dospelosti je možné definovať pomocou piatich základných znakov (Arnett, 2015). Prvým znakom je objavovanie identity. Podobne, ako v adolescencii, mladý dospelý pokračuje v hľadaní a v skúmaní možností, ktoré mu život ponúka. Arnett objasňuje, že v porovnaní s adolescenciou, toto obdobie ponúka väčší priestor pre ukončenie vývinu identity, keďže v tomto veku dochádza k osamostatneniu sa od rodičov, väčšej slobode a emancipácii jednotlivca. Druhým znakom je nestabilita. Nestabilita je u mladých dospelých bežná (Macek, Bejček, & Vaníčková, 2007). Mladí dospelí si uvedomujú nevyhnutnosť aspoň rámcového plánu pre život, avšak tieto plány rýchlo a flexibilne menia (Brandstätter & Herrmann, 2015). Prejavuje sa to aj tým, že mladí skúšajú viacero zamestnaní, neboja sa zmeny bydliska, striedajú partnerov či menia životný štýl (Winpenny et al., 2020). Tretím znakom je zameranie sa na seba, ktoré podnecuje budovanie sebestačnosti a autonómie jedinca. Podľa Arnetta je zameranie sa na seba medzi 20. a 30. rokom života najsilnejším za celý život jednotlivca. Štvrtý znak je pociťovanie medziobdobia. Mladý dospelý sa už necíti byť ani adolescentom, ale ešte ani dospelým. Uvedomuje si svoju čiastočnú závislosť v rozhodovaní, alebo v ekonomicko-finančnej oblasti. Taktiež vníma, že nie je plne pripravený sám zodpovedať za svoje správanie. Posledným znakom je definovanie mladej dospelosti ako veku možností, príležitostí a experimentovania. Zo všetkých vývinových období, mladá dospelosť ponúka najväčšiu škálu otvorených možností a príležitostí. Mladý človek v tomto veku má priestor experimentovať, avšak postupne si musí uvedomiť dopad svojich rozhodnutí a prebrať za ne zodpovednosť.

Okrem spomenutých znakov sa mladý dospelý musí vysporiadať aj s významným sociálnym tlakom v podobe očakávania napĺňať špecifické vývinové míľniky: osamostatnenie sa, ukončenie vzdelania, zamestnanie sa, budovanie partnerstva, vstúpenie do manželstva a založenie rodiny (Shulman & Nurmi, 2010). Dosahovanie aspoň niektorých spomenutých vývinových míľnikov je sociálne očakávané a je pre mladých ľudí predpokladom úspešného vstupu do dospelosti, znakom adaptácie sa na rolu dospelého (Negru, 2008). Mladým dospelým sa však nedarí napĺňať všetky spoločenské tlaky, preto Arnett (2015) označuje tento vek aj termínom „vynárajúca sa dospelosť“.

Kríza pri dosahovaní cieľov a napĺňaní sociálnych očakávaní u dvadsiatnikov

Štúdie (Ranta, Dietrich, & Salmela-Aro, 2014) ukazujú, že osobné ciele mladých dospelých sú najmä o vzdelávaní a hľadaní si profesie. Tretím najdôležitejším cieľom je budovanie si romantických vzťahov. Okrem dosahovania spomenutých vývinových míľnikov, za dôležité tiež považujú sledovanie cieľov zameraných na osobný rast a budovanie voľnočasových aktivít (Salmela-Aro et al., 2012).

Tvorba cieľov a ich následné dosahovanie je prirodzenou tendenciou každého človeka. Rovnako prirodzenou súčasťou nasledovania cieľov sú však aj prekážky na tejto ceste. Nie všetky ciele prebiehajú hladko. Niektoré ciele sa dokonca v dôsledku prekážok ukážu ako nedosiahnuteľné (Sheldon & Elliot, 1999). Akumuláciou opakovaných zlyhaní či viacerých prekážok počas dosahovania cieľa sa jednotlivec ocitá v situácii, ktorá sa označuje ako akčná kríza. Brandstätterová, Herrmann a Schülerová (2013) akčnú krízu definujú ako kritickú fázu pri dosahovaní cieľa, počas ktorej sa jednotlivec rozhoduje, či sa o dlhodobo sledovaný, ťažšie dosiahnuteľný cieľ bude naďalej uchádzať, alebo by bolo lepšie, keby sa cieľa vzdal. Akčná kríza sa zvykne všeobecne vnímať negatívne, lebo môže viesť k upusteniu od vytúženého cieľa. Negatívnym dôsledkom akčnej krízy býva rozhodovací konflikt medzi záujmami jedinca a jeho cieľmi; zredukovanie prostriedkov na dosiahnutie cieľa; zníženie hodnoty a žiadanosti sledovaného cieľa alebo dochádza ku znehodnoteniu cieľovej dosiahnuteľnosti (Herrmann, Brandstätter, & Wrosch, 2019). Avšak akčná kríza má aj svoje pozitíva. Aktivizuje sebaregulačné procesy jedinca a objektivizuje sledovanie cieľa tým, že jedinec začne prehodnocovať náklady a prínosy dosahovaného cieľa (Herrmann, Baur, Brandstätter, Hänggi, & Jäncke, 2014). Akčná kríza môže sprostredkovať skoré „vytriezvenie“ a rýchle prerušenie dosahovania najmä nereálneho alebo nedosiahnuteľného cieľa. Tým umožní ušetriť zdroje, ktoré by sme inak márnym usilovaním sa o nedosiahnuteľný a nereálny cieľ premrhali.

Čopková a Kováčová Holevová (2021) skúmali determinanty akčnej krízy u 264 mladých ľudí na Slovensku, vo vekovom rozmedzí 15 – 30 rokov, kde zdôrazňujú, že v závislosti od charakteristických životných výziev tohto vývinového obdobia, prežívanie akčnej krízy sa týka najmä vzťahových a akademických cieľov. Avšak, svoju pozornosť okrem typu osobného cieľa presmeruvávajú skôr na typ prekážok. Zároveň, s prekážkami spojená triáda: negatívne emócie, musím motivácia a konflikt cieľa, bola identifikovaná ako faktor rizika prežívania krízy. Môžeme to považovať za potvrdenie výskumu Milyavskayovej a kol. (2015), ktorí zistili, že jedinci motivovaní „musím“ na rozdiel od „chcem“ motiváciou zaznamenali väčšie množstvo prekážok pri dosahovaní svojich cieľov. Výskytom krízy mladých dospelých, pomenovanej tiež ako „čtvrtživotní krize“ sa u našich susedov v Českej republike zaoberá Millová a Svárovská (2020). Autorky poukazujú na to, že priebeh štvrť-životnej krízy u českých mladých je porovnateľný s inými krajinami, kde sa tomuto konceptu venujú viac než na území Česka (a Slovenska).

Akčnú krízu je možné prekonať troma spôsobmi. V prípade, že človeku stále záleží na sledovanom cieli, napriek prekážkam zmobilizuje svoje zdroje a pokračuje v dosahovaní cieľa. Druhou alternatívnou reakcie je, že v dosahovaní cieľa pokračuje, avšak mierne ho poopraví. Poslednú stratégiu prekonania akčnej krízy reprezentuje ukončenie, upustenie od dosahovania problematického cieľa a následné presmerovanie zdrojov (napr. času, energiu, peňazí, znalostí) do nového, alternatívneho cieľa.

Preferencia týchto troch spôsobov je individuálna a môže variovať. Wrosch a Miller (2009) však prekvapivo zistili, že jedinci, ktorí dokázali ukončiť najmä veľmi problematické dosahovanie cieľov mali lepšiu kvalitu života, ako tí, ktorí problémový cieľ len pozmenili. Upúšťanie od cieľa je veľmi relevantné aj pri mladých dospelých, keďže samotné dosahovanie cieľov je dôležitou súčasťou formovania ich identity. Môže mať podobu experimentovania a skúšania nových možností, ktoré im život prináša, alebo reakcie na nie vždy vnútorne motivované ciele, ktoré od nich spoločnosť ako od „dospelých“ vyžaduje. Do hry vstupujú aj situačné prekážky, ktoré akútne znemožňujú uskutočniteľnosť daného cieľa. Pre niekoho to môže byť neúspešné štúdium, lipnutie na nedosiahnuteľnom povolaní, umelé predlžovanie dlho nefungujúceho vzťahu alebo investovanie do nerentabilného ekonomického úsilia. Upustenie od vytúženého cieľa býva sprevádzané aj pocitmi zlyhania, avšak keď ho nasleduje tvorba nového cieľa, z dlhodobej perspektívy zlepšuje subjektívnu pohodu jedinca (Wrosch, Miller, Scheier, & Brun de Pontet, 2007).

Záver

Včasné odpútanie sa od dosahovania najmä nedosiahnuteľného cieľa predstavuje adaptívnu stratégiu s vidinou „lepšej budúcnosti“. V štúdii s mladými dospelými Brandstätterová a Herrmann (2015) poukázali na to, že akčná kríza viedla k upusteniu od pôvodného cieľa a opätovnému zapojeniu sa do žiaducich alternatív, čím bol zabezpečený pokrok na ceste jednotlivca k formovaniu identity. Adaptačná funkcia akčnej krízy bola uplatnená, a tak sa prehodnotenie dosahovania a následné upustenie od cieľa ukázalo ako benefit. Mladí dospelí sa mohli zaviazať k atraktívnejším cieľom, čo malo vplyv na ich šťastie a rozvoj identity. Výzvou pre ďalší výskum ostáva preskúmanie upustenia od sociálne očakávaných vývinových míľnikov. Stále je nezodpovedaná otázka, či vzdanie sa vybraných vývinových cieľov je pre mladých dospelých prospešné, alebo nie je. Podobne zodpovedanie otázky, ako podporiť dosahovanie sociálnych míľnikov napriek prekážkam, ktoré môžu vstupovať do ich dosahovania.

MSc Natália Sabolová
Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach
Grantová podpora: APVV-19-0284 Faktory výberu a dosahovania dlhodobých cieľov u mladých ľudí v období prechodu do dospelosti

Zoznam bibliografických odkazov

Arnett, J. J. (2015). Emerging adulthood: The winding road from the late teens through the
twenties (2nd ed.). New York, NY: Oxford University Press.

Brandstätter, V., & Herrmann, M. (2015). Goal disengagement in emerging adulthood: The
adaptive potential of action crises. International Journal of Behavioral Development, 1-9. doi:10.1177/0165025415597550

Brandstätter, V., Herrmann, M., & Schüler, J. (2013). The struggle of giving up personal
goals: Affective, physiological, and cognitive consequences of an action crisis. Personality and Social Psychology Bulletin, 39(12), 1668–1682. doi:10.1177/0146167213500151

Čopková, R., & Kováčová Holevová, B. (2021). Procesy a determinanty
krízy v dosahovaní cieľa. Publikovaná monografia, Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Katedra ekonómie, Ekonomická fakulta, Technická univerzita v Košiciach, Košice.

Herrmann, M., Baur, V., Brandstätter, V., Hänggi, J., & Jäncke, L. (2014). Being in two
minds: The neural basis of experiencing action crises in personal long-term goals. Society for Neuroscience, 9(6), 548-561. doi: 10.1080/17470919.2014.933715

Herrmann, M., Brandstätter, V., & Wrosch, C. (2019). Downgrading goal-relevant resources
in action crises: The moderating role of goal reengagement capacities and effects on well-being. Motivation and Emotion, 43(4), 535–553. doi:10.1007/s11031-019-09755-z

Macek, P., Bejček J., & Vaníčková, J. (2007). Contemporary Czech emerging adults:
Generation growing up in the period of social changes. Journal of Adolescent Research, 22 (5), 444-475. doi:10.1177/0743558407305417

Millová, K., & Svárovská, Š. (2020). Čtvrtživotní krize, její výskyt a prediktory u českých
mladých dospělých. Psychologie a její kontexty, 11(2), 73–90. doi:10.15452/PsyX.2020.11.0011

Negru, O. (2008). Personal goals: Structures and processes in adult development. Cognitie,
Creier, Comportament/Cognition, Brain, Behavior, 12(3), 265–283. Retrieved from https://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.1089.50&rep=re...

Nurmi, J.-E. (2004). Socialization and self-development: Channeling, selection, adjustment
and reflection. In R. Lerner & L. Steinberg (Eds.), Handbook of adolescent psychology (pp. 85-124). New York, NY: Wiley.

Ranta, M., Dietrich, J., & Salmela-Aro, K. (2014). Career and romantic relationship goals and
concerns during emerging adulthood. Emerging Adulthood, 2(1), 17-26. doi:10.1177/2167696813515852

Salmela-Aro, K. (2010). Personal goals and well-being: How do young people navigate
their lives? In S. Shulman & J.-E. Nurmi (Eds.), The role of goals in navigating individual lives during emerging adulthood. New Directions for Child and Adolescent Development (pp. 13–26). Chichester, United Kingdom: John Wiley and Sons Ltd

Salmela-Aro, K., Read, S., Nurmi, J.-E., Vuoksimaa, E., Siltala, M., Dick, D. D., …Rose, R.
J. (2012). Personal goals and personality traits among young adults: Genetic and environmental effects. Journal of Research in Personality, 46(3), 248–257. doi:10.1016/j.jrp.2012.01.007

Sheldon, K. M., & Elliot, A. J. (1999). Goal striving, need satisfaction, and longitudinal well-
being: The self-concordance model. Journal of Personality and Social Psychology, 76(3), 482–497. doi:10.1037/0022-3514.76.3.482

Shulman, S., & Nurmi, J. E. (2010). Understanding emerging adulthood from a goal setting
perspective. In S. Shulman & J.-E. Nurmi (Eds.), The role of goals in navigating individual lives during emerging adulthood. New Directions for Child and Adolescent Development (pp. 1–11). doi:10.1002/cd.277

Tanner, J. L. (2006). Recentering during emerging adulthood: A critical turning point in life
span human development. In J. J. Arnett & J. L. Tanner (Eds.), Emerging adults in America: Coming of age in the 21st century (pp. 21–55). Washington, DC: American Psychological Association. doi:10.1037/11381-002

Winpenny, E. M., Winkler, M. R., Stochl, J., van Sluijs, E. M. F., Larson, N., & Neumark-
Sztainer, D. (2020). Associations of early adulthood life transitions with changes in fast food intake: A latent trajectory analysis. International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity, 17(1), 1-11. doi:10.1186/s12966-020-01024-4

Wrosch, C., & Miller, G. E. (2009). Depressive symptoms can be useful: Self-regulatory and
emotional benefits of dysphoric mood in adolescence. Journal of Personality and Social
Psychology, 96(6), 1181–1190. doi:10.1037/a0015172

Wrosch, C., Miller, G. E., Scheier, M. F., & Pontet, S. (2007). Giving up on unattainable
goals: Benefits for health? Personality and Social Psychology Bulletin, 33(2), 251–265.
doi:10.1177/0146167206294905