Čo nie je láska k človeku, ale majetnícke konanie v blízkych medziľudských vzťahoch

máj 9 2022

Ten, kto nemá rád druhého človeka - rodičov, životného partnera - partnerku, vlastné aj cudzie deti a ľudí vôbec, vedome i nevedome chce ľudí iba vlastniť a mať ich pod kontrolou. V hĺbke svojej Duše by najradšej totálne zotročil druhého človeka, napríklad aj v mene lásky, ktorú žiaľ, neraz iba vehementne proklamuje.

Za neúprimnými slovami o citoch a ľúbení, ochrane, pomoci a záujme o druhého človeka, verný svojej povahe, má niekedy, alebo zvyčajne a to po celý svoj život, skrytú či maskovanú nenásytnú potrebu ovládať a dirigovať, aj psychicky manipulovať konanie a správanie ľudí v jeho osobný prospech. To znamená, ak je to len možné, chce mať pod kontrolou a v područí konanie druhého človeka vtedy a dotiaľ, pokiaľ je to preň výhodné. A toto premyslené maskované kontrolovanie diania takmer výlučne v prospech seba, prehlasuje za lásku a pomoc, ochranu, starostlivosť či záujem o druhého človeka. Tu treba hľadať aj dôvod dramatických rozchodov, rozvodov partnerských párov, prežívanie nešťastia detí a rodičov, či partnerov v neláskavých rodinách. A v tom spočíva príčina rozvrátenia psychiky a zdravia ľudskej bytosti, čo sa prejavuje v naštrbení a poruchách zdravia človeka vo forme psychosomatických ochorení. Život ľudí (celkovo a jednotlivo) v sociálnom prostredí falošnej a pokryteckej „lásky,“ sa stáva neraz spúšťačom neadaptívneho spôsobu sociálneho žitia širokého okruhu osôb. Pôvod psychosomatických ochorení má svoje korene v dlhodobejších psychicky záťažových situáciách, ktoré pretrvávajú ako nezvládnutý psychický nátlak a tým aj nátlak na zdravie ľudí. Duševne a sociálne nespracované rodinné, partnerské, pracovné, spoločenské i ďalšie psychické záťažové situácie dokopy, spúšťajú u ľudí poškodenia somatického i psychického zdravia. Žitie človeka v dnešných časoch, je v mnohom, ako to niekto výstižne povedal, „javiskom, na ktorom musíš stáť, aj keď Ti srdce krváca, tvár sa Ti musí smiať.“

Súdny a rozumný človek chápe, že iba dosahovaním vlastnej duševnej i sociálnej vyspelosti je možné psychicky sa vysporiadať s akoukoľvek zhubnou sociálnou pretvárkou a kamuflážou. Stále aktuálnou je výzva pre ľudí dneška, aby konali a správali sa sociálne a osobnostne vyspelým spôsobom, tak s rešpektom vo vzťahu k sebe, ako aj k druhým ľuďom. Iná cesta k hodnotnému žitiu ľudí zrejme nevedie.

Autorka: prof. doc. PhDr. Mária Machalová, CSc.