Radical social work
Abstrakt: Reakciou na zhoršujúcu sa globálnu sociálnu situáciu a jej nezlepšovanie vznikla radikálna sociálna práca. Usiluje o spoločenské zmeny umožňujúce predchádzaniu negatívnych sociálnych udalostí. Sociálni pracovníci majú možnosť spoločným úsilím dosiahnuť udržateľné pozitívne zmeny. ICSW, IFSW a IASSW spoločne presadzujú napĺňanie globálnej sociálnej agendy.
Kľúčové slova: ICSW, neoliberalizmus, sociálna práca, sociálna spravodlivosť, sociálne zabezpečenie, sociálne investovanie, sociálny rozvoj, sociálna zmena.

Abstract: As response to worsening global social situation and not improving, the radical social work emerged. It efforts on social changes that allow to prevent negative social events. Social workers have opportunity by joint striving to reach sustainable positive changes. ICSW, IFSW and IAASW together advocate for fulfilling of the Global Social Agenda.
Keywords: ICSW, Neoliberalism, Social work, Social justice, Social protection, Social investment, Social development, Social change.

Úvod

Súčasný sociálny svet je poznačený hodnotovou krízou, ktorý sprevádza vleklá finančná kríza v hospodárskom živote. Menia sa hlavní hráči (veľmoci) ovplyvňujúci chod sveta. Skoré dosiahnutie limitov klasických energetických zdrojov a strata dôvery v neustály hospodársky rast mení ekonomické základy sveta. Ak by v Číne mali na obyvateľa toľko áut ako v USA, nemali by dosť klasického fosílneho paliva. Starnutie spoločnosti, spôsobené nerodením budúcich generácií, prináša výzvy v otázkach prežitia ľudstva. Slovensko má rodivosť horšiu aká bola vo vojnovom slovenskom štáte. Je teda vojna? Obyvatelia Zeme sú iba v priemere stále materiálne bohatší, avšak spokojnosť a dôstojnosť života klesá. Stráca sa spolupatričnosť a klesá potreba súdržnosti. Stále väčšie bohatstvo je v rukách malej hŕstky, ktorá ho nevie zmysluplne využiť. Preto vznikla umelo nezamestnanosť. Príliš bohatá menšina ľudstva sa rozhodla ísť cestou hedonizmu namiesto eudaimonie. Táto voľba v záverečnom dejstve zahubí aj ich samotných. Nikto totiž nežije na izolovanom ostrove. Nikto z nás už spravidla nevie dopestovať obilie na nasýtenie sa či konope na šatstvo, nedokáže priasť ani tkať. Iba konzumovať čoraz horší životný štýl. Pokrok a špecializácia nás priviedla k jedinej možnosti prežitia ktorou je spolupatričnosť. Sociálne nerovnosti a nespravodlivá spoločnosť nás vedú na cestu bez návratu. Sociálna práca čiastočne pochopila (predovšetkým v zahraničí), že nemôže čakať, ale musí sama v spolupráci s občianskou spoločnosťou začať aktívne konať v prospech obnovy spravodlivej spoločnosti. Vymieranie spôsobené starnutím, spôsobí skorý nedostatok aj sociálnych pracovníkov ale potom bude už neskoro. Nebude dosť obslužného personálu ani pre super bohatých, ale potom bude neskoro aj pre nich. Preto treba začať. Včera bolo neskoro. Nahradiť stratenú generáciu si vyžiada 30 rokov. To sa nedá urýchliť. Ľudská myseľ sa mení relatívne pomaly. Preto máme dnes iba možnosť znížiť a nie zvrátiť neodvratnú neradostnú budúcnosť. Možno sa nebude opakovať mega-katastrofa spôsobená pred 74 tisíc rokmi výbuchom vulkánu Toba na Sumatre. Vtedy takmer ľudstvo vymrelo. Zostalo len 1000 – 5000 jedincov. Ľudstvo prežilo a znovu zaľudnilo planétu iba vďaka vzájomnému komunikovaniu. Všetci ľudia na Zemi sú vlastne blízki príbuzný podľa DNA. Ďalší dôkaz nezmyslu xenofóbie.

MEDZINÁRODNÁ RADA PRE SOCIÁLNY ROZVOJ

V roku 1928 v júli v Paríži sa zišla pre 87 rokmi prvá Medzinárodná konferencia sociálnej práce (International Conference of Social Work (ICSW)). Toto stretnutie dalo základ rozvoja sociálnej práce na medzinárodnej úrovni. Priamym pokračovateľom tejto konferencie je súčasná Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW), ktorá tak patrí k vôbec najstarším mimovládnym organizáciám s neprerušenou kontinuitou, zameraných na podporu sociálneho rozvoja, sociálnej spravodlivosti a sociálnej prosperity kdekoľvek vo svete. Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj má zastúpenie pri Hospodárskej a sociálnej rade Organizácie Spojených národov v New Yorku, pri Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve, pri Rade Európy v Štrasburgu, pri Európskej komisii (Sociálnej Platforme) ale aj inde. Európska organizácia Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj (ICSW Europe) predstavuje samostatný právny subjekt, pričom ale rešpektuje spoločné ciele a základy globálnej organizácie (International Council, 2008). Názov organizácie je možno zle preložený do slovenčiny. Vychádza z jej hlavného poslania – sociálneho rozvoja, ktorý sa dostal definície sociálnej práci. Výraz „welfare“ je vo všeobecnosti značne široký a rôzne významový. Anglicky sa Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj volá „The International Council on Social Welfare“ (ICSW), po francúzsky „Le Conseil International d’Action Sociale“ (CIAS) a ešte napr. po španielsky to je „El Consejo Internacional del Bienestar Social“ (CIBS).

ICSW A SOCIÁLNA PRÁCA

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj je vo svojom vývoji úzko prepojená so sociálnou prácou, v rozmanitom kultúrnom aj ideologickom prostredí. Výrazne prispela k definovaniu a etablovaniu sociálnej práci pomocou stretávania sociálnych pracovníkov na medzinárodných konferenciách sociálnej práce. Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj si dala za cieľ zlepšiť ľudské podmienky a život ľudí vo vzťahu ku sociálno-ekonomickým neistotám. Dôraz kladie medzinárodná sociálna práca a sociálny rozvoj. Priamy predchodca Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj bola ako sme už uviedli vôbec 1. Medzinárodná konferencia sociálnej práce. Po dlhé roky požívala tento názov a anglickú skratku „ICSW“. Ako vôbec prvou prezidentkou ICSW sa stala Alica Masaryková, ktorá bola predsedníčkou Česko-slovenského červeného kríža. Je zaujímavé že až po vyše 80 rokoch je na čele ICSW Europe občan bývalého Česko-Slovenska.

Až o mnoho rokov neskôr sa „asociácia vzdelávateľov“ (Medzinárodná asociácia škôl a sociálnej práce (IAASW)) a „federácia profesionálov“ (Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW)) osamostatnili. Po dnes sa preto nazývajú ako „sesterské organizácie“, pretože majú spoločné základy a vzájomne sa neformálne oslovujú ak „Rada“, „Asociácia“ a „Federácia“. Dodnes sa medzinárodné konferencie sociálnej práce udržali v podobe spoločných globálnych konferencií (Hongkong 2012, Melbourne 2014, Soul 2016).

SOCIÁLNA PRÁCA ALEBO ROZVOJ?

V dôsledku predošlého vývoja, keď sa vyčlenili profesionáli (IFSW) a vzdelávatelia (IASSW) ICSW sa rozhodla vykročiť vlastnou cestou. Od roku 1966 zmenila svoj štatút a názov „Medzinárodná konferencia sociálnej práce“ na „Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (sociálne blaho)“ čo jej umožnilo ponechať si svoju predošlú skratku - ICSW. Výraz „konferencia“ („Conference“) nahradilo slovo „rada“ („Council“). Zásadná zmena bola v náhrade „sociálnej práce“ („Social Work“) „sociálnym blahom“ („Social Welfare“). ICSW dnes už nie je iba medzinárodným fórom pre diskusie sociálnych pracovníkov. Nový názov vyjadril narastajúcu diverzitu v jej aktivitách a vyššie politické zameranie tejto starej organizácie v novej dobe. ICSW je v súčasnosti globálnou, mimovládnou, apolitickou, nenáboženskou a neziskovou organizáciou. ICSW zastupuje záujmy širokého spektra národných a medzinárodných členských organizácií, ktoré sa usilujú o dosiahnutie pokroku v sociálnej spravodlivosti, v sociálnom rozvoji, v sociálnej práci a v sociálnej ochrane. Tu možno vidieť prvé úsilie o širšie riešenie príčin sociálnych problémov.

ODPORÚČANIE MOP Č. 202/2012

Je vcelku možné, že aj odbornej verejnosti unikla zásadná zmena v nazeraní na právo sociálneho zabezpečenia, ktoré sa udialo prijatím odporúčania o nároku na jeho minimálnu úroveň. Po roku 1948, keď vzniklo ľudské právo na sociálne zabezpečenie sa ľudstvo posunulo do inej roviny. Podpora sociálnej ochrany je ponímaná Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj ako jeden z pilierov sociálnej politiky zameranej na zabezpečenie univerzálneho prístupu k sociálnym službám. Finančné prostriedky vynaložené na sociálny rozvoj nie sú totiž vôbec žiadnou spotrebou ale nevyhnutnou investíciou pre ďalší život. Garantovaný základný príjem sa stal dnes jednou zo základných a naliehavých priorít úsilia Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj.

Dnes sme svedkami zásadného odklonu od univerzality a príklonu k adresnosti. Táto zmena nie je zákonitá ale logická pretože je výsledkom masívneho tlaku neoliberalizmu podporovaného medzinárodnými finančnými inštitúciami. Tento pohyb spôsobil v mnohých krajinách extrémne hospodárske, morálne a sociálne škody, ktoré sú ťažko napraviteľné. Nový impulz pre zvrátenie tohto trendu prinieslo „Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce číslo 202 o garantovanom minime sociálnej ochrany“, ktoré bolo jednomyseľne prijaté počas Medzinárodnej konferencie práce na jej 101. rokovaní v roku 2012 aj slovenskou delegáciou. Viac ako 80 medzinárodných mimovládnych organizácií aktívne pôsobí v „Globálnej koalícii za garantované sociálne minimum“. Tieto organizácie aktívnych ľudí spolu s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj, usilujú o zvyšovanie vedomia, o konsenzus k politikám, k prioritám a k monitorovaniu pokroku v oblasti garantovaného sociálneho minima.

ŠETRENIE NA SOCIÁLNOM ROZVOJI ZNAMENÁ HOSPODÁRSKY ÚPADOK

Príprava spoločnosti, predovšetkým pomocou sociálneho investovania, je cestou na predchádzanie ťažkostí a je podmienkou ekonomického rastu. Existuje priama úmera medzi použitými finančnými prostriedkami na sociálne zabezpečenie a nárastom miery zamestnanosti (Graf číslo 1). Tu je Slovensko vskutku extrémne negatívny príklad na škodu jeho obyvateľov. Zanedbané školstvo predvída budúce problémy so zamestnateľnosťou. Neexistencia predškolských zariadení znamená nízku zamestnanosť žien. Šetrenie na zdraví znamená nárast nutnosti vykladať prostriedky na príliš „chatrné“ staršie obyvateľstvo neskôr. Slovensko ma o 6 rokov kratšiu zdravú starobu oproti okolitým krajinám aj voči Česku. Pričom sa vie aj podľa OECD, že každý rok navyše v očakávanej dĺžke života automaticky zvyšuje HDP na obyvateľa v danom štáte. Prostriedky určené na sociálny rozvoj, nie sú určené na spotrebu (nie sú „prejedené“), sú to prostriedky na ďalší hospodársky rozvoj, je to investovanie. Toto bolo prijaté v rezolúcii MOP v roku 2000 na ktorej sa podieľal priamo v návrhovej komisii autor príspevku. O desať rokov s tým prišla konečne aj predošlá J. M. Barrosová Európska komisia vo svojom vyzdvihnutí významu sociálneho investovania. Súčasná nová komisia J. C. Junckera má však už iné ciele. Neustále konsolidovanie (šetrenie) nie je riešením, nie je cestou rozvoja, ale „pílením konára, na ktorom sedíme“. Politici trpia na krátkozrakosť volebného obdobia („myopia politikov“). Nezaujíma ich mnohokrát čo bude neskôr po ich volebnom období, to už sú obvykle v správnych radách firiem, ktorých záujmy predtým hájili. Okrem toho v praxi je obvyklé, že legislatívu (aj európsku) prijímajú politickí laici, ale zákony musia vykonávať sociálni profesionáli, ktorí aj preberajú priamu zodpovednosť za omyly zákonodarcov. Často sa takto dostávajú do dilemy, ako konať v najlepšom záujme užívateľa jeho služieb, ale ako pritom neporušiť zákon?

Graf č. 1 Vzťah sociálnych výdavkov voči miere zamestnanosti

Zdroj: Eurostat

Nezáujem vlád o riešenie problémov svojich voličov a mýtus o „prebytku“ zamestnancov v sociálnej sfére dokazuje ďalší bežný graf z dielne Eurostatu. Slovensko patrí k „unikátnym“ príkladom, kde počas krízy dokonca poklesol podiel pracujúcich v tomto sektore (Graf číslo 2). V období rastu nezamestnanosti, stresu, zhoršujúceho zdravia a sociálneho prostredia – pokles? Európska komisia opakovane poukazuje v európskom semestri na neriešenie nezamestnanosti, na nekvalitnú školskú výchovu a na problém zdravia. Odpoveď vlády? Máme iné priority. Každá vláda, ktorá by mala úprimný záujem o riešenie neduhov svojej spoločnosti, by veľmi rýchlo zistila, kde sú diery a kde je potrebné poskytnúť možnosť práce, ak by chcela mať zdravú a spokojnú populáciu.

Graf č. 2 Miera zamestnanosti v závislosti od podielu práce v zdravotníctve a v sociálnej oblasti

Zdroj: Eurostat
NEOLIBERALIZMUS V SOCIÁLNEJ PRÁCI

Média, školy, úrady, „osobnosti“, „nezávislé“ inštitúty bombardujú nevzdelanú aj vzdelanú populáciu neomylnou pravdou neoliberalizmu. Medzi najzávažnejšie nebezpečenstva možno zaradiť niektoré heslá, ktoré sú často predmetom záverečných prác a skúšok budúcich sociálnych pracovníkov na školách sociálnej práce (Harris, 2014).

Marketizácia (trhovosť) tvrdí, že trh je efektívnym a trhovosť by mala byť zavedená podľa možnosti do najväčšieho množstva aktivít sociálnej práci! Treba sa inšpirovať skúsenosťou komerčných firiem (napr. Tesco, Kaufland). Sociálne služby však nie je možné rozvíjať jednostranným znižovaním nákladov. Supermarkety nemôžu byť vzorom pre denné stacionáre.

Konzumerizácia podsúvajú tým že jednotlivci by mali byť zodpovední sami za seba viesť plne samostatný život! Takmer všetci nezamestnaní sa stali nezamestnanými nie z vlastnej viny. Nie je možné domnievať sa že to najlacnejšie riešenie je to najlepšie. Zisk, dosiahnutá marža nie je v súlade s ľudskými právami.

Manažerizácia žiada aby služby vo verejnom, dobrovoľnom sektore by mali manažované tak ako je to bežné v súkromnom ziskovom sektore! Ďalší omyl. Napr. sa zavádza kontrola využitia časohodín sociálnym pracovníkmi venovaným jednotlivým prípadom. Ale ľudia nie sú stroje, ktoré možno škatuľkovať. Toto by viedlo k zániku sociálnej práce vôbec.

TRESTANIE CHUDOBY V NEOLIBERALIZME

Namiesto solidarity sa udeľujú tresty. Rodiny sú trestané za to že majú deti. Nezamestnaní sú trestaní za to že sú nie z vlastnej viny nezamestnaní. Chudobní sú trestaní za to, že existuje fenomén dedenia chudoby. Existuje obrovský nepomer medzi podielom marginalizovaných skupín umiestnených v tzv. nápravne-výchovných zariadeniach a bežným obyvateľstvom. Ale ako vychovať chudobného a ako ho napraviť? Trestáme ho za svoje chyby. Neexistuje americký sen o možnosti usilovnou prácou sa vymaniť z chudoby ani v samotnom USA (tvrdí bývalý minister práce USA, Reich, 2014). Súčasné štáty sú paradoxne liberálno-paternalistické (Wacquant, 2001).

Liberálne sú voči biznisu a privilegovaným vrstvám do takej miery, že spôsobujú sociálnu nespravodlivosť a marginalizáciu.
Paternalistické a trestajúce sú voči tým čo sú dole, bez práce, poberajúcim sociálnu pomoc a snažiacim sa iba prežiť a zabudnúť pomocou bezduchej zábavy.

Obrovská sociálna neistota a sociálne (ne)zabezpečenie na Slovensku je spôsobené aj dereguláciou sociálnej sféry, nárastom neplnohodnotných foriem zamestnania, ktoré aj u nás vytvárajú pracujúcich žobrákov ako aj z dôvodu nezáujmu vlády o ľudí. Štát sa mení na žandára, ktorý ľudí trestá za to že sám zlyhal. Štát výrazne podporuje a je príčinou sociálnej nespravodlivosti a zníženej súdržnosti.

Riadenie občanov sa deje pomocou „ľavej ruky“ štátu (Bourdieu,1998), ktorú predstavuje vzdelávanie, verejné zdravie, sociálne zabezpečenie, sociálna pomoc a sociálne bývanie, kde sociálni pracovníci sú akoby pomocní policajti, je v súčasnosti vymenené za riadenie pomocou tzv. „pravej ruky“ štátu, ktorú predstavuje polícia, súdy a väzenský systém. To sa deje predovšetkým vo vzťahu k chudobným a najchudobnejším. Stredná trieda zaniká, alebo už zanikla. Neustále zdôrazňovanie nutnosti práva na bezpečnosť a istoty našimi pravičiarmi aj ľavičiarmi a zároveň prakticky odbúrané právo na prácu v jeho tradičnej podobe (práca na plný úväzok, dôstojnou mzdou a sociálnym zabezpečením), nárast záujmu, aj vo verejnosti trestať nezamestnaných za to že ich štát zbavil možnosti sa zamestnať, zdá sa byť užitočné pre vládnucu štátnu politickú vrstvu z dôvodu straty ich legitímnosti, pretože sa vzdali zodpovednosti za ekonomiku a aj za sociálnu oblasť, pretože to všetko odovzdali do súkromných rúk (privatizácia).

Všade ale aj u nás, sa vlády snažia znehodnotiť oprávnenosť aktivistov a občianskych sociálnych hnutí, ktorí sa snažia pomocou kolektívnej akcie zvrátiť súčasnú smrteľnú situáciu. Nielen represívne opatrenia a kriminalizácia sa uskutočňuje voči aktivistom za sociálne, ľudské a ekonomické práva. Vznikol nový štát, nový režim - liberálno-paternalistický. Naša sociálno-demokratická vláda je vrchovato a štedro liberálna voči tým čo sú na vrchole pyramídy majetkového bohatstva, čo neustále spôsobuje nárast sociálnej nerovnosti a marginalizáciu rizikových skupín ako sú napr. matky s deťmi. Paradoxne je však kruto paternalistický a trestajúci voči tým čo sú na spodku tejto pyramídy. Režim je trestajúci voči tým ktorých zbavil práce, ktorých vyhnal z normálneho dôstojného života, ktorým berie všetky sociálne istoty a mení ich na chudákov. Krásne sa tu spojila neviditeľná ruka trhu a železná päsť štátu. Štát sa svojou trestnou mocou prestal zaujímať o kriminálne živly, ale sa začal orientovať na tých ktorých dostal do ťaživej sociálnej situácie. Slovensko by hravo vyriešilo svoju nezamestnanosť, ak by trestalo za chudobu mierou ako je obvyklé napr. v USA. Miera viktimizácie (miera postihnutia občanov všetkou trestnou činnosťou, aj tou, ktorá nie je hlásená) je obdobná, iba miera uväznených je u nás o veľa nižšia. Tri najväčšie a klasické hrozby neoliberalizmu sú komercializácia, presadzovanie trhu a honba za ziskom v sociálnej oblasti. Tým štát flagrantne porušuje ľudské práva, ktoré nemožno takto v sociálnej oblasti realizovať.

PODSTATA CHUDOBY

Chudoba nie je rovnako ako nezamestnanosť večný a neriešiteľný problém. V zmysle odporúčania MOP 202/2012 je chudoba dôsledok nespravodlivej spoločnosti a nie nedostatku. V zmysle britského ekonomického klasika Johna Maynarda Keynesa (1883 – 1946) je nezamestnanosť systémová chyba. Teoreticky hlad a život bez práce je nezmysel. Ale prečo je to napriek tomu tak?

Francúzska deklarácia práv človeka a občana ešte z roku 1789 potvrdzuje že „Národné zhromaždenie uznáva a vyhlasuje, za prítomnosti a pod záštitou Najvyššej Bytosti, tieto práva človeka a občana: 1. Ľudia sa rodia a zostávajú slobodnými a rovnými vo svojich právach. Spoločenské rozdiely sa môžu zakladať iba na prospešnosti pre celok.“ A je to. V jednom z dielov úspešného kriminálneho seriálu hovoril poručík Kojak o opustenej nehnuteľnosti, ktorá keďže bola zanedbaná, patrila podľa neho logicky celej spoločnosti (mestu). Existovali civilizácie, ktoré pokladali nestaranie sa o majetok za hriech. Koľko my tu máme opustených nehnuteľností a nedokončených stavieb aj v centrách miest. Ľahké riešenie. Zaviesť také dane, že budú šťastní, keď sa bremena zbavia za 1 euro, ako bežný človek záväzku z kupónovej privatizácie. Iba príliš veľké rozdiely v spoločnosti spôsobujú chudobu a stratu práce. Nie je predsa morálne mať 14 malých prúdových lietadiel a jeden „Jumbojet“ iba pre seba. Malá skupinka ovládajúcich svet nemôže zodrať všetky topánky a ani zubné kefky. „Luxusný“ tovar na to nestačí, aby sme ich zbavili prebytočného majetku.

Od francúzskej buržoáznej revolúcie platí že účelom každého politického spoločenstva musí byť zachovanie prirodzených a neodňateľných práv človeka. Medzi tieto práva patria sloboda, právo na vlastníctvo s výnimkou verejného záujmu, bezpečnosť a právo na odpor proti útlaku.

Spoločnosť jestvuje na trojitej dohode solidarity. Prvou takouto “zmluvou” je dohoda medzi generáciami. Druhý „kontrakt“ sa uzatvoril medzi triedami. Tretím „kontraktom“ je zmluva regionálna medzi jednotlivými teritóriami.

Tieto tri zmluvy reprezentujú európsky spôsob života. Európska demokracia je výsledkom širokej dohody medzi kapitálom a prácou, ktorá spočíva na akceptovaní ekonomiky postavenej na súkromnej iniciatíve a sociálneho štátu, ktorý je redistribučný pri všetkých tu uvedených spoločenských zmluvách. V súčasnosti prebieha vývoj v posune mnohých úloh v oblasti redistribúcií na celoeurópske inštitúcie v rámci procesu európskeho zjednocovania.

SOCIÁLNA NESPRAVODLIVOSŤ

Vývoj za posledných sto rokov možno demonštrovať pomocou reťazového mosta s dvoma piliermi. Prvý pilier predstavuje mieru hromadenia majetku v rukách malej skupiny ľudí v období veľkej krízy (Great Depression) v 20. storočí. Neregulovanie, zánik odborového členstva a žiadne dane pre bohatých spôsobili nadvýrobu a následný nárast nezamestnanosti. Nasledovalo umiernené obdobie ukončené Reaganovou administratívou, ktorá zrušila akúkoľvek reguláciu a presadzovala ideu k návratu modly „trh všetkovyrieši“. Následkom toho je nárast druhého piliera. Došlo k poklesu prerozdeľovania a nárastu bohatstva úzkej skupiny. Nikdy by si nemohli poctivou prácou nahonobiť toľký majetok. Systém, ktorí si vytvorili im to umožnil a odobril.

RADIKÁLNA SOCIÁLNA PRÁCA

Konečne sa dostávame k radikálnej sociálnej práci, ktorá bola rozvinutá ako odozva k psychologicky orientovanej sociálnej práci zameranej na jednotlivé prípady (kauzy). Táto kauzálna sociálna práca dominovala v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. Škodlivé spoločenské zmeny, nemožnosť odstrániť ich príčiny a neustále opakovanie tých istých negatívnych sociálnych udalostí, vyvolali spoločenskú objednávku po radikálnej sociálnej práci. Na predošlú sociálnu prácu prívrženci radikálnej nazerajú ako na tú čo iba napomáha udržiavať systém, ale nič v zásade nerieši. Zvykli označovať sociálnych pracovníkov ako iba miernejšiu formu represívnych orgánov („softcops“). Táto forma sociálnej práce sa výrazne etablovala v anglo-saskom svete (napr. britská skupina „Social Work Action Network“ a jej Manifest z roku 2004). Je viacej politicky zameraná (Lavalette, 2012). Napr. Národná asociácia sociálnych pracovníkov priamo podporila sociálne hnutie „Occupy Wall Street“. Explicitne usiluje o základnú zmenu spoločnosti, nie iba o zmenu života jednotlivých osôb.

DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE Z MELBOURNE

Na spoločnej konferencii IFSW, IASSW a ICSW v Austrálii (Melbourne) bola v roku 2014 prijatá nová definícia sociálnej práce, ktorá je užitočná pre vysvetlenie radikálnej sociálnej práce.

„Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, ktorý podporuje sociálnu zmenu a rozvoj, sociálnu súdržnosť, posilnenie práv a slobôd ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. S pomocou teórií sociálnej práce, sociálnych vied, humanitných odborov a tradičných (pôvodných) poznatkov sociálna práca zapája ľudí a štruktúry do riešenia problémov života a do posilňovania sociálneho blaha.“

Vysvetlenie k tejto globálnej (celosvetovej) definícii (Hetteš, 2015) môže umožniť lepšie pochopenie základov koncepcií použitých v tejto definícii. Vysvetlenia sú zamerané na základné poslania v profesii sociálnej práce, na jej princípy, poznanie a prax.

Základné poslanie profesie sociálnej práce zahrňuje podporu sociálnej zmeny, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti a posilnenia práv a slobôd ľudí.
Sociálna práca je na prax orientovaná profesia a zároveň je aj vedeckou disciplínou. Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo prekážky pre ľudské blaho a rozvoj. Štrukturálne prekážky prispievajú k udržaniu nerovností, diskriminácii, k zneužívaniu a k útlaku. Rozvoj kritického vedomia pomocou štrukturálnych zdrojov útlaku a privilégií na základe príčin ako sú rasa, trieda, jazyk, náboženstvo, rod, zdravotné postihnutie, kultúra a sexuálna orientácia, rozvíjanie činností a stratégií za účelom riešenia inštitucionálnych a osobných prekážok, sú základom pre emancipačnú prax, ktorej cieľmi sú posilnenie práv a slobôd ľudí. Sociálna práca sa usiluje, v solidarite s tými čo sú znevýhodnení, znížiť chudobu, snaží sa oslobodiť marginalizovaných a utláčaných ľudí, podporuje sociálnu inklúziu a sociálnu súdržnosť.

Poslanie v oblasti sociálnej zmeny je založené na predpoklade, že sociálna práca koná vtedy keď daná situácia na úrovni jednotlivca, rodiny, malej skupiny, komunity, alebo spoločnosti je chápaná ako situácia, ktorá potrebuje zmenu alebo rozvoj. Je to akási forma uplatňovania zásady subsidiarity. Poslanie v oblasti rozvoja je podporované potrebou zmeniť štrukturálne podmienky, ktoré prispievajú k marginalizácii, k sociálnemu vylúčeniu a k utláčaniu (aktívna rola). Iniciatívy za spoločenskú zmenu akceptujú snahy ľudí na podporu práv ľudí a na dosiahnutie ekonomickej, environmentálnej a sociálnej spravodlivosti (Commentary, 2014).

Sociálna práca je rovnako zaviazaná udržiavať sociálnu stabilitu, pokiaľ jestvujúca stabilita nie je využívaná pre marginalizáciu, vylúčenie a útlak, ktorejkoľvek skupiny osôb (stabilizačná rola). Sociálna práca sa má aktívne zapojiť, alebo aspoň podporiť do takejto konkrétnej činnosti.

Sociálny rozvoj znamená stratégiu pre intervenovanie, pre dosiahnutia želaného cieľa a predstavuje aj politický rámec spolu s inými vedľajšími a hlavnými štruktúrami. Sociálny rozvoj založený na celostnom holistickom bio-psycho-sociálnom a duchovnom hodnotení, ktorý presahuje mikro a makro delenie, zahŕňa viacnásobné systémové úrovne, medzisektorovú a medziprofesijnú spoluprácu. Sociálny rozvoj je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj. Sociálny rozvoj uprednostňuje rozvoj sociálnych štruktúr a ekonomický rozvoj, ale nie v zmysle stereotypu - že iba ekonomický rozvoj je predpokladom sociálneho rozvoja.

Všeobecnou zásadou sociálnej práce je rešpektovanie neodobrateľnosti hodnôt a dôstojnosti ľudských bytostí, neškodenie, rešpektovanie odlišnosti a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti.

Podpora a dodržiavanie ľudských práv, sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Myšlienka kolektívnej zodpovednosti poukazuje na realitu, že ľudské práva jednotlivca môžu byť denne naplnené iba vtedy ak vezmeme na seba zodpovednosť jeden za druhého a aj zodpovednosť za spoločné životné prostredie. Sociálna práca zdôrazňuje význam tvorby vzájomných recipročných vzťahov medzi komunitami. Preto hlavné zameranie sociálnej práce musí byť podpora práv ľudí na každej úrovni a napomáhanie k riešeniam tam kde ľudia berú na seba zodpovednosť za spoločné blaho a rozvoj. Sociálna práca rešpektuje vzájomnú závislosť medzi ľuďmi a životným prostredím.

V niektorých prípadoch nekonanie zla a rešpektovanie diverzity môže byť v nesúlade s uznávanými hodnotami, napr. tam kde v mene užívanej kultúry sú práva, vrátane práva na život, práva menšín ako sú ženy, a inoverci porušované. Globálne štandardy vzdelávania a školenia v sociálnej práci (Global Standards, 2004) sa venujú komplexným problémom. Globálne štandardy podporujú normu, že sociálni pracovníci musia byť vzdelávaní v základných ľudských právach. Prístup sociálnych pracovníkov môže uľahčiť konštruktívnu konfrontáciu aj zmenu vtedy keď kultúrne hodnoty, presvedčenia a tradície porušujú základné ľudské práva. Keďže kultúra je sociálny konštrukt, ktorý sa dynamicky vyvíja, tak v nej je prirodzené že prebieha zmena aj vývoj. Konštruktívna konfrontácia a zmena môže byť usmernená. Pochopenie určitých kultúrnych hodnôt, presvedčení a tradícií pomocou kritického a reflexného priameho dialógu so skupinou zlepšuje úroveň ľudských práv.

Sociálna práca je medzi disciplinárna a aj super disciplinárna, vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Veda sa chápe v tomto kontexte v jej najzákladnejšom význame poznania. Sociálna práca neustále vytvára svoj teoretický základ a výskum. Využíva aj teórie iných humánnych vied vrátane (ale nie výlučne): komunitného rozvoja, sociálnej pedagogiky, administratívy, antropológie, ekológie, ekonomiky, vzdelávania, manažmentu, ošetrovania, psychiatrie, psychológie, verejného zdravia a sociológie. Unikátnosť výskumu a teórie sociálnej práce je v ich aplikovateľnosti a emancipatívnosti. Mnoho z výskumu a teórie sociálnej práce je konštruovanej v spolupráci s užívateľmi služieb v interaktívnom, dialógovom procese a preto je to v súlade so špecifickými prostrediami praxe.

Definícia akceptuje aj to že sociálna práca je formovaná nielen špecifickým praktickým prostredím a „západnými“ teóriami ale aj pôvodným (autochtónnym) poznaním, ktoré môže byť odlišné od trhového prístupu. Časť dedičstva kolonializmu vidieť v tom, že západné teórie a poznanie boli výlučne preferované. Pôvodné, tradičné, miestne poznanie bolo podceňované, znehodnocované a hegemonizované západnými teóriami a poznaním. Definícia sa snaží zastaviť a zvrátiť tento proces, tým že uznáva to, že pôvodné obyvateľstvo a kultúra v každom regióne, krajine a území má svoje vlastné unikátne hodnoty, spôsoby predávania poznania a že pôvodné poznanie prispelo nevyčísliteľným prínosom do vedy. Sociálna práca sa snaží napraviť historický západný kolonializmus a hegemóniu tým že poznáva a učí sa od pôvodného obyvateľstva na celom svete. Takto poznanie sociálnej práce je spoluvytvárané a formované pôvodným obyvateľstvom a toto poznanie bude viacej využívané v miestnom prostredí, ale aj v medzinárodnom kontexte.

Pôsobnosť a poslanie sociálnej práce sa týka činnosti ľudí v interaktivite s ich prostredím (okolím). Prostredie zahrňuje mnoho sociálnych systémov, v ktorých sú ľudia zapojení do prírodného geografického prostredia, ktoré má zásadný vplyv na život ľudí. Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života. Pokiaľ je to možné sociálna práca pracuje viac s ľuďmi než iba pre ľudí. V súlade s rozvojovou paradigmou sociálni pracovníci využívajú množstvo schopností, techník, stratégií, princípov a aktivít na rôznych systémových úrovniach s úmyslom stabilizácie systému, alebo so zámerom jeho zmeny.

Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií. Z emancipačnej perspektívy táto definícia podporuje stratégie sociálnej práce, ktoré sú zamerané na posilnenie nádejí ľudí, na sebaúctu, na kreatívny potenciál na konfrontovanie a odstránenie utlačovania a zdrojov nespravodlivosti. Takýmto prístupom sociálna práca spája v jeden celok mikro a makro úroveň, osobnú a politickú dimenziu svojho pôsobenia.

Holistické zameranie sociálnej práce je síce univerzálne, ale priority praxe sociálnej práce sú rôzne v jednotlivých krajinách. Menia sa v čase v závislosti od historických, kultúrnych, politických a sociálno-ekonomických podmienok.

Povinnosťou sociálnych pracovníkov vo svete je aby bránili, podporovali a realizovali hodnoty a zásady uvedené v tejto definícii. Definícia sociálnej práce bude mať význam iba vtedy keď sa terajší aj budúci sociálni pracovníci aktívne pripoja k jej hodnotám a k jej víziám.

V apríli 2011 IFSW plne odmietla dopady krízy na občana a neustále škrty ako nespravodlivé (2012, The social consequences) . Sociálna práca musí pomáhať riešiť kolektívne i individuálne problémy. Je nutné zachovať sa ako ľudia. Všetko je závislé od vôle a aktivity každého. Treba začať od seba a pomáhať si navzájom v tom ako dosiahnuť trvalo udržateľnú spoločnosť. To je odpoveď na otázku kedy bude dosiahnuté sociálne dobro.

CHARTA PRÁV SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV

Okrem povinností netreba zabúdať aj na práva sociálnych pracovníkov. Po mnoho rokoch usilovnej práce v celej Európe, Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov v Európe (IFSW Europe) so zadosťučinením predložila 6. 9. 2011 Chartu práv sociálnych pracovníkov („Charter of Rights for Social Workers“). Sociálni pracovníci vykonávajú rad významných úloh menom ostatnej spoločnosti, vrátane ochrany detí a ohrozených dospelých ľudí pred zneužívaním. Bojujú za práva jednotlivcov a skupín, ktorí sú na okraji a ktorí sú ohrozovaní nespravodlivosťou. Napriek tomu nie všetci z nich dostávajú primeranú podporu od svojich zamestnávateľov a od spoločnosti vo všeobecnosti, ktorá je nutná na vykonávanie tak pre spoločnosť významných a potrebných úloh.

Sociálni pracovníci majú právo na zdravé a bezpečné pracovisko, kde sa neobjavuje zneužívanie a diskriminácia v každej forme. Na Slovensku v najbežnejšej podobe z dôvodu veku, rodu a rasy. Sociálni pracovníci majú napomáhať posilňovať práva svojich klientov. Majú mať možnosť vyjadrovať sa k svojim problémom a podieľať sa aj na spoločných sociálnych akciách, teda vyjadrovať sa aj k problémom spoločnosti. Sociálni pracovníci musia mať právo rozvíjať svoju profesionalitu a mať zabezpečený kariérny rast na zlepšenie poskytovaných služieb. K tomu prispeje celoživotné vzdelávanie a možnosť vhodnej supervízie. V práci musia existovať jednoznačné pravidlá a kompetencie.

Na sociálnych pracovníkov môže byť naložené primerané množstvo práce, ktoré predíde nežiaducej prepracovanosti a vyhoreniu. Majú mať podmienky na zodpovednú, účinnú prácu s uplatňovaním zhodnocovania a zlepšovania doterajších postupov. Musí im byť umožnené pomáhať klientom v ich právach. Všetci sociálni pracovníci majú právo na združovanie sa a na primeranú pomoc a ochranu. Nutná je existencia profesionálnej organizácie, reprezentujúca ich záujmy a záujmy slušných postupov. V pracovných vzťahoch musia byť adekvátne pomery a primerané dôstojné odmeňovanie. Sociálni pracovníci musia mať právo vystupovať a radiť pri sociálnom rozvoji spoločnosti. Morálka (etické zásady) a ľudské práva musia byť chránené. Sociálni pracovníci konajúci v najlepšom záujme svojho klienta musia nájsť oporu a ochranu i za okolností, ktoré nie sú plne v súlade s platným zákonom, či so záujmami nadriadených, blízkych, alebo verejnej správy a miestnej politiky v danom čase a mieste.

POSUDZOVANIE SOCIÁLNEJ ZMENY

V novembri 2012 sa v Paríži dohodli tri „sesterské“ organizácie (ICSW, IFSW a IASSW) sa dohodli v súvislosti s Globálnou agendou pre sociálnu prácu a sociálny rozvoj na ustanovení „Observatória“ - na získavanie dôkazov o činnosti sociálnych pracovníkov, vzdelávateľov a rozvojových pracovníkov na jej realizácii. Dohodnuté boli tieto témy: podpora dôstojnosti a úcty k ľuďom, činnosti za účelom udržateľnosti životného prostredia a posilňovanie uznania významu ľudských vzťahov. Prierezovo je kladený dôraz na vhodné podmienky pre vzdelávanie a výkon praxe. V rámci Európy sa rozhodli regionálne organizácie globálnych organizátorov (ICSW Europe, EASSW a IFSW Europe), ktoré sú združené v rámci európskej siete pre sociálnu akciu (ENSACT) pripraviť európsku správu pre spoločnú konferenciu v Soule v roku 2016.

Európa patrí síce k relatívne bohatším kontinentom, ktorý je teraz cieľom mnohých zúfalých ľudí z tretieho sveta. No napriek tomu má svoje problémy z oslabenej kohézie. Zásada sociálnej inklúzie zostala mnohokrát iba rétorikou v Európskej únii. (Unequal Europe, 2015). Vzniká akýsi novodobý apartheid (žitie oddelene popri sebe), kde jednotlivé sociálne vrstvy sú úplne oddelené a nechápu jeden druhého. Spoločnosť trpí nárastom sociálnych rozdielov, intoleranciou, dedením chudoby a nízkou solidaritou. Napr. Slovensko je rádovo v prvej tridsiatke najrozvinutejších štátov sveta, ale o sto miest viac pozadu pokiaľ ide o spokojnosť a šťastie v živote. Európania sú relatívne bohatí, ale nie vždy šťastní. Známy je paradox spokojných roľníkov a nešťastných miliardárov (World Migration Report 2013).

ZÁVER

Problémy, ktoré sužujú túto civilizáciu sú riešiteľné. Len treba chcieť a žiadať zmenu. Sociálni pracovníci sa napr. stretávajú a snažia sa uľaviť ľuďom s chorobnou závislosťou. Ale ako je to účinne možné, ak spoločnosť prinajmenšom toleruje ak nie práve podporuje reklamu na drogy, hazardné herne či hracie automaty. Tu by mali byť oveľa viacej aktívni v teréne aj v politike za ich odstránenie.

V Európe je normálne trestať za solidaritu. Dokonca aj pomoc z humanitárnych dôvodov pre človeka v tiesni v prípade nelegálnych migrantov podľa smernice nie je legálna („Facilitation directive“ 2002/90/EC). Preto je vhodné podporiť spoločnú iniciatívu na riešenie tohto problému ani sa utiekať k nenávisti voči nešťastným ľuďom.

Zdravie ľudí je úzko prepojené s ich psychickým stavom a sociálnou pohodou. Psychosomatická príčina bola preukázaná. Ale ako možno zlepšiť zdravie ľudí ak slovenský štát nedá dostatočné prostriedky na sociálnu oblasť dáva iba 31% a na zdravie 40% európskeho priemeru? Prečo sa privatizujú zdravotné zariadenia. Súkromník chce prirodzene dosiahnuť zisk v zdravotnej poisťovni, v lekárni v nemocnici. Ako to ladí s ľudským právom na zdravie? Právo na zdravie znamená hospodárske, sociálne a kultúrne právo na univerzálnu minimálnu zdravotnú ochranu, na ktorú majú všetci právo. Nič sa nehovorí o zisku. Ak to nebude pre privátny sektor ziskové, tak kto má plniť toto právo?

Globálne ľudstvo nemá problémy so starnutím, ale so zmeneného demografického správania dôsledkom čoho začalo v mnohých regiónoch už teraz vymierať. Bez novej generácie nebude život. Prečo sú potom rodiny sú trestané ak sa im narodí dieťa. Totiž týmto rodinám nenahradí finančnú stratu spôsobenú prírastkom do rodiny.“ Aké sú skutočné príčiny nerodenia detí a krízy v rodine?

Ťaživá ekonomická situácia, nedostatok finančných prostriedkov stres, nezamestnanosť mladých ľudí, nestabilita zamestnania, pracovná preťaženosť, štát zrušil predškolské zariadenia, diskriminované sú ženy matky, problém s bývaním neexistencia dostupných bytov pre mladé rodiny (3% je nájomných)

Nezamestnanosť nie je problém večným. Nezamestnanosť ľudstvo spoznalo po zavedení priemyslovej výroby. Ďalší technologický pokrok si žiada stále menej rutinnej práce. Práca s ľuďmi tu však zostane večne. Ak budeme chápať za prácu iba to za čo sme dostali peniaze, tak spoločensky škodlivá činnosť bude naďalej vyzdvihovaná. Prečo nie ja za prácu pokladaná každá spoločensky užitočná a potrebná činnosť? Potom by otázka nezamestnanosti neexistovala.

Čo s tým má spoločné sociálna práca? V komentári k definícii sociálnej práci IFSW uvádza, že sociálna práca usiluje o zmenu a sociálny rozvoj či už na úrovni jednotlivca, rodiny, malej skupiny, komunity alebo spoločnosti. Sociálni pracovníci majú teda právo ale aj povinnosť usilovať o sociálnu zmenu spolu s ostatnými zložkami spoločnosti na každej úrovni.

Autor: Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Prezident Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj (ICSW Europe), Utrecht
Bibliografia

BOURDIEU, Pierre. 1999. Acts of Resistance: Against the Tyranny of the Market. Cambridge: Polity Press. 108 s. ISBN 1-56584-523-4.
Commentary Notes for the Global Definition of Social Work, 2014. IFSW, http://ifsw.org/get-involved/global-definition-of-social-work/, [cit. 2015-05-27].
Global Standards For Social Work Education And Training (2004), Prijaté valnými zhromaždeniami IASSW a IFSW v Adelaide, Austrália, 2004, 24 s., , [cit. 2015-05-27].
HARRIS, John. 2014. (Against) Neoliberal social work. University of Warwick, In Critical and Radical Social Work. Volume 2, No 1, s. 7–22, ISSN 2049 8675.
HETTEŠ, Miloslav. 2015. Ľudské práva a sociálna ochrana v sociálnej práci. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 242 s. ISBN: 978-80-8132-128-3.
Charter of Rights of Social Workers: International Federation of Social Workers – Europe, 2011, IFSW Europe, , [cit. 2015-05-27].
International Council on Social Welfare. 80 Years of History,2008. Rennes, EHESP, 151 s., ISBN 978-2-85952-980-2.
LAVALETTE, Michael.2012. Globalisation, austerity and social movements: Whose side are we on? In Argumentum, Vitória (ES, Brazil), Volume 4, No.2, s. 259-278, July/December 2012, ISSN 2176-9575.
REICH, Robert. 2014. How to Shrink Inequality. . [cit. 2015-05-27].
Social Consequences of the Financial Crisis. 2012. Final report from the Executive Committee on the Project, IFSW, 5 s., 13 apríl 2012, ifsw_44626-2. . [cit. 2015-05-27].
Sociálne investovanie. 2014. Zborník z konferencie, Hetteš, M., Krémer, B., Steck, P. (eds.), SKTS, Bratislava,114 s., ISBN 978-80971606-0-9.
Unequal Europe recommendations for a more caring EU. Final report of the High-level group on “Social Union”. Spring 2015. Brussels: Friends of Europe, 21 pp. [cit. 2015-05-27]. .
WACQUANT, Loïc, 2001. The Penalisation of Poverty and the Rise of Neo-Liberalism. Kluwer Academic Publishers, In European Journal on Criminal Policy and Research 9: s. 401–412
World Migration Report 2013, Migrant Well-being and Development.2013. International Organization on Migration, Geneva, 220 s. ISBN 978-92-9068-668-2.