Social intelligence and coping strategies for challenging work situations in the context of medical practice

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami v kontexte zvládania náročných pracovných situácií v lekárskej praxi. Výskumnú vzorku tvorili lekári pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Boli použité štandardizované meracia nástroje MESI a CSI, prostredníctvom ktorých boli dáta spracované neparametrickou korelačou analýzou Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky odhalili viacero štatisticky významných negatívnych vzťahov medzi sledovanými premennými. Zistené negatívne korelácie medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou a sociálnou iritabilitou) naznačujú, že vyššia miera sociálnych kompetencií je spojená s menšou tendenciou spoliehať sa na externé sociálne zdroje pri zvládaní záťaže. Negatívny vzťah medzi vyhýbaním sa a sociálnou iritabilitou poukazuje na možný krátkodobý regulačný efekt tejto stratégie na sociálne napätie. Zistenia podporujú teoretické poznatky o prepojení sociálnej inteligencie s adaptívnymi mechanizmami zvládania stresu, pričom podčiarkujú význam rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií u zdravotníckych pracovníkov. Štúdia prináša nové údaje o vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a copingom a má praktické implikácie pre psychologickú podporu a edukáciu v zdravotníckej praxi.
Kľúčové slová: lekárska profesia, náročné situácie, sociálna inteligencia, zvládanie,

Abstract: The aim of the study was to analyze the relationship between social intelligence and preferred coping strategies in the context of coping with challenging work situations in medical practice. The research sample consisted of doctors working in healthcare facilities in Slovakia. Standardized MESI and CSI measurement tools were used, and the data were processed using Spearman's correlation coefficient nonparametric correlation analysis. The results revealed several statistically significant negative relationships between the variables studied. The negative correlations found between the strategy of seeking social support and all factors of social intelligence (empathy, manipulation, and social irritability) suggest that a higher level of social competence is associated with a lower tendency to rely on external social resources when coping with stress. The negative relationship between avoidance and social irritability points to a possible short-term regulatory effect of this strategy on social tension. The findings support theoretical knowledge about the link between social intelligence and adaptive stress coping mechanisms, while underscoring the importance of developing social and emotional competencies in healthcare professionals. The study provides new data on the relationship between social intelligence and coping and has practical implications for psychological support and education in healthcare practice.
Key words: medical profession, challenging situations, social intelligence, coping,

Úvod do problematiky

Kľúčovou charakteristikou lekárskej profesie je schopnosť efektívnej tímovej spolupráce, keďže poskytovanie vysoko kvalitnej a odbornej zdravotnej starostlivosti je čiastočne determinované schopnosťou pracovať v multidisciplinárnych tímoch. Efektívne fungovanie v kolektíve, pri ktorom spolupráca vedie k dosahovaniu stanovených cieľov, si vyžaduje rozvinuté sociálne kompetencie. Tento sociálny aspekt pracovného prostredia zahŕňa pojem sociálnej inteligencie, ktorá predstavuje súbor rozvinutých spoločenských schopností umožňujúcich jedincovi úspešne orientovať sa a pôsobiť v sociálnych interakciách.

Koncept sociálnej inteligencie prvýkrát formuloval Thorndike v roku 1920, keď ju charakterizoval ako schopnosť porozumieť mužom, ženám, chlapcom a dievčatám, riadiť ich a správať sa rozumne v medziľudských vzťahoch. Morin (2020) zdôrazňuje, že sociálna inteligencia nie je vrodenou dispozíciou, ale súborom kompetencií, ktoré sa rozvíjajú v priebehu života jednotlivca. Za sociálne inteligentnú osobu považuje tú, ktorá dokáže adekvátne interpretovať emocionálne a sociálne prejavy druhých, viesť kultivované a zmysluplné rozhovory a zároveň pôsobiť sebavedomo aj v situáciách zahŕňajúcich väčšie sociálne skupiny. Tento autor zároveň uvádza, že takto vybavení jedinci disponujú interpersonálnymi zručnosťami uľahčujúcimi nadväzovanie, udržiavanie a ďalšie rozvíjanie prosociálnych medziľudských vzťahov, ako aj realizáciu efektívnej komunikácie. Frankovský a Birknerová (2017) poukazujú na to, že sociálna inteligencia sa výraznejšie prejavuje skôr v praktickej rovine, ako v teoretickom konceptualizovaní. Ide teda o konštrukt, ktorého úroveň je možné identifikovať predovšetkým prostredníctvom pozorovania správania v konkrétnych interpersonálnych situáciách a v kontexte riešenia náročných sociálnych podnetov.

Zdravotnícke prostredie je charakteristické vysokou mierou záťaže a frekvenciou komplikovaných situácií, ktoré vyžadujú aktiváciu širokého spektra sociálnych a interpersonálnych kompetencií pracovníkov. Doolittle (2021) uvádza, že stratégie zvládania predstavujú súbor kognitívnych a behaviorálnych mechanizmov, ktoré jednotlivci uplatňujú pri strese. Tieto stratégie možno rozlišovať na funkčné, teda pozitívne (napr. aktívne hľadanie riešení, orientácia na problém) a dysfunkčné, teda negatívne (napr. vyhýbanie sa problémom). Empirické zistenia v oblasti zvládania záťaže u zdravotníckych pracovníkov potvrdzujú, že pozitívne stratégie prispievajú k redukcii pracovného stresu, kým negatívne stratégie sú významným rizikovým faktorom pre rozvoj syndrómu vyhorenia a iných psychických či somatických ťažkostí. Zhu a kol. (2022) upozorňujú, že voľbu stratégií zvládania významne ovplyvňujú individuálne rozdiely, medzi ktoré patria aj osobnostné charakteristiky. Autori zároveň konštatujú, že napríklad neuroticizmus – jedna z dimenzií modelu Big Five, definovaná zvýšenou emocionálnou nestabilitou, tendenciou k prežívaniu úzkosti a náchylnosťou k negatívnym afektom – môže zvyšovať subjektívne vnímanie stresu. Tento mechanizmus následne oslabuje efektívnosť uplatňovaných stratégií zvládania záťaže.

Metodológia výskumu a výskumná vzorka

Realizovaná štúdia mala opisný, prierezový a kvantitatívny dizajn a bola zameraná na analýzu vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a schopnosťou zvládať náročné situácie v lekárskej profesii. Zber údajov prebiehal v období od januára do apríla 2024. Výskumný súbor tvorilo 145 lekárov pôsobiacich v rôznych zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky, ktorí vyjadrili informovaný súhlas s účasťou na výskume. Priemerný vek respondentov bol 31 rokov, priemerná celková dĺžka odbornej praxe predstavovala 5,73 roka a priemerná dĺžka praxe na súčasnom pracovisku dosahovala 4,02 roka. Výskum bol realizovaný v súlade s etickými zásadami Helsinskej deklarácie. Účastníci boli pred začiatkom zberu údajov oboznámení s cieľmi, priebehom a významom štúdie. Účasť vo výskume bola dobrovoľná a bez poskytnutia finančnej či materiálnej kompenzácie. Respondentom bola zabezpečená anonymita a dôvernosť spracovania získaných údajov, ktoré boli využité výlučne na výskumné účely.

V rámci výskumu boli použité štandardizované psychodiagnostické nástroje – dotazník MESI (Measurement of Social Intelligence) a dotazník CSI (Coping Strategy Indicator). Tieto nástroje boli doplnené o položky zisťujúce základné sociodemografické a pracovné charakteristiky respondentov, konkrétne vek, pohlavie, dosiahnuté vzdelanie, celkovú dĺžku odbornej praxe, dĺžku praxe na aktuálnom pracovisku, typ pracoviska, charakter zmenovej prevádzky a typ organizácie, ktoré boli zisťované prostredníctvom samostatnej časti výskumného nástroja.

Dotazník MESI pozostáva z 21 položiek hodnotených na päťbodovej škále (0 – nikdy, 4 – veľmi často). Položky sú zamerané na tri faktory sociálnej inteligencie identifikované autormi Frankovským a Birknerovou (2014): manipulácia (schopnosť ovplyvňovať druhých), empatia a sociálna iritabilita.

Dotazník CSI – Coping Strategy Indicator (Amirkhan, 1990) obsahuje 33 položiek, ktoré sa vzťahujú k rôznym spôsobom zvládania záťažových situácií. Respondenti si v úvodnej časti dotazníka vybavili a stručne opísali konkrétnu náročnú situáciu, ku ktorej sa následne viazali jednotlivé položky. Dotazník je členený do troch subškál reprezentujúcich stratégie zvládania stresu: vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému a vyhýbanie sa. Odpovede respondentov boli zaznamenávané na štvorbodovej Likertovej škále (1 – áno, 2 – skôr áno, 3 – skôr nie, 4 – nie).

Zozbierané údaje boli štatisticky spracované a analyzované pomocou softvérov PSPP verzia 25 a Microsoft Excel. V rámci deskriptívnej štatistiky boli aplikované frekvenčné a opisné štatistické metódy, konkrétne absolútne a relatívne početnosti (N, %), miery centrálnej tendencie vyjadrené aritmetickým priemerom (M), miera variability prostredníctvom smerodajnej odchýlky (SD), ako aj minimálne a maximálne hodnoty sledovaných premenných. Na overenie vzťahov medzi premennými bola v rámci bivariačnej analýzy použitá neparametrická štatistická metóda Spearmanov korelačný koeficient. Štatistické vyhodnotenie výsledkov bolo realizované pri hladine štatistickej významnosti α = 0,05.

Analýza vzťahu atribútov sociálnej inteligencie a spôsobov zvládania

Cieľom analýzy bolo posúdiť vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými stratégiami zvládania náročných situácií. Na overenie vzťahov medzi sledovanými premennými bol použitý neparametrický Spearmanov korelačný koeficient. Ako uvádza tabuľka 1, boli identifikované viaceré štatisticky významné negatívne korelácie.

Záporný štatisticky významný vzťah bol zistený medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie, konkrétne empatiou (r = −0,173; p < 0,05), manipuláciou (r = −0,339; p < 0,01) a sociálnou iritabilitou (r = −0,378; p < 0,01). Uvedené zistenia naznačujú, že so zvyšujúcou sa mierou potreby sociálnej opory dochádza k poklesu úrovne manipulácie a sociálnej iritability.

Ďalšie štatisticky významné negatívne korelácie boli zaznamenané medzi stratégiou riešenia problému a faktormi sociálnej inteligencie, konkrétne manipuláciou (r = −0,291; p < 0,01) a sociálnou iritabilitou (r = −0,445; p < 0,01). Tieto výsledky poukazujú na skutočnosť, že jedinci s vyššou orientáciou na aktívne riešenie problémov vykazujú nižšiu mieru manipulatívneho správania a sociálnej iritability.

Štatisticky významný negatívny vzťah bol identifikovaný aj medzi stratégiou vyhýbania sa a sociálnou iritabilitou (r = −0,291; p < 0,01), čo naznačuje, že respondenti preferujúci stratégiu vyhýbania sa náročným situáciám majú tendenciu k nižšej úrovni sociálnej iritability.

Tabuľka 1. Korelačná analýza medzi mierou sociálnej inteligencie a spôsobmi zvládania náročných situácií

**. Correlation is significant at the 0.01 level (2-tailed).
*. Correlation is significant at the 0.05 level (2-tailed).

Diskusia

Výsledky našej analýzy ukázali viacero významných negatívnych korelácií medzi jednotlivými faktormi sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami, čo poskytuje dôležité poznatky o tom, ako zdravotnícki pracovníci pristupujú k riešeniu náročných interpersonálnych situácií. Zistenia naznačujú, že vyššia miera sociálnej inteligencie je spojená s redukciou využívania tých copingových prístupov, ktoré sa opierajú o využívanie pomoci z externého prostredia alebo naznačujú tendenciu k pasivite.

Negatívny signifikantný vzťah medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými hodnotenými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou, sociálnou iritabilitou) naznačuje, že jedinci s vyššími sociálnymi kompetenciami vykazujú menšiu potrebu aktívne vyhľadávať podporu v záťažových situáciách. Toto zistenie je v súlade s poznatkami o úlohe sociálnej inteligencie pri odolnosti voči stresu, podľa ktorých socio emocionálne kompetencie zvyšujú autonómiu a znižujú záťaž vyplývajúcu zo sociálnej podpory (Troneci, Shabsigh, 2022). Zároveň možno predpokladať, že jedinci s vyššou sociálnou inteligenciou disponujú adaptívnejšími mechanizmami regulácie emócií, ktoré im umožňujú efektívnejšie zvládať náročné situácie bez explicitnej potreby externej pomoci.

Významné negatívne korelácie medzi stratégiou riešenia problému a faktormi manipulácie a sociálnej iritability naznačujú, že respondenti inklinujúci k aktívnemu zvládaniu záťaže vykazujú nižšiu tendenciu k manipulačným stratégiám či podráždenosti v sociálnej interakcii. Tento vzťah podporujú teoretické modely, podľa ktorých adaptívne copingové stratégie — najmä orientácia na riešenie problémov — sú prepojené s efektívnejšou emocionálnou a kognitívnou reguláciou a stabilnejším sociálnym fungovaním (Theodoratou & Argyrides, 2024). Tieto mechanizmy sú osobitne významné v zdravotníckom prostredí, kde aktívne riešenie problémov prispieva k efektívnej klinickej praxi a k prevencii preťaženia.

Zaujímavým zistením je negatívny vzťah medzi stratégiou vyhýbania sa a sociálnou iritabilitou. Hoci je vyhýbanie tradične považované za maladaptívny coping, naše výsledky naznačujú, že respondenti, ktorí túto stratégiu preferujú, nemusia byť tak náchylní na sociálnu iritabilitu. Možným vysvetlením je, že vyhýbanie sa môže krátkodobo redukovať sociálnu tenziu, a tým aj prejavy podráždenosti. Podobnú dynamiku opisujú štúdie venujúce sa úlohe osobnostných čŕt a copingových mechanizmov: napríklad neuroticizmus je silne spojený s maladaptívnym copingom a sociálnou dysreguláciou (Yusoff et al., 2021), avšak úroveň iritability môže byť modulovaná aj ďalšími faktormi, ako je úroveň emocionálnej inteligencie či miera psychickej záťaže.

Celkové výsledky korešpondujú s literatúrou, ktorá poukazuje na dôležitú úlohu individuálnych rozdielov pri regulácii stresu a sociálneho správania. Oussi a Bouvet (2023) preukázali, že neuroticizmus v kombinácii s maladaptívnymi copingovými stratégiami predikuje zvýšenú symptomatológiu úzkostných porúch prostredníctvom zhoršenej regulácie emócií. Podobne Liu et al. (2023) zdôrazňujú dôležitú úlohu pozitívnych copingových štýlov ako mediátorov schopnosti zvládať sociálne stresory. Tieto poznatky potvrdzujú, že kvalita copingových stratégií má zásadný vplyv na sociálne fungovanie a celkovú psychickú odolnosť.

Záver

V kontexte našej štúdie je možné uvažovať v tom zmysle, že vyššia sociálna inteligencia súvisí s adaptívnejšími prístupmi k zvládaniu záťaže — vrátane nižšej tendencie k manipulatívnemu správaniu, sociálnej iritabilite či prehnanému vyhľadávaniu sociálnej podpory. Zároveň naše zistenia poukazujú na existenciu komplexného vzťahu medzi sociálnymi kompetenciami a copingovými stratégiami, keďže aj tradične negatívne stratégie, ako vyhýbanie sa, môžu byť v určitých kontextoch spojené so zníženou sociálnou tenziou. Tieto výsledky majú praktické implikácie pre rozvoj programov psychologickej podpory a tréningu sociálnych zručností u zdravotníckych pracovníkov. Posilnenie sociálnej a emocionálnej inteligencie by mohlo prispieť k efektívnejšiemu zvládaniu pracovnej záťaže, redukcii konfliktov a zlepšeniu profesionálneho fungovania v náročnom klinickom prostredí.

Autorka: PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

AMIRKHAN, H. James. 1990. Factor analytically derived measure of coping: The coping strategy indicator. In Journal of Personality and Social Psychology. ISSN 1066-1074, 1990, roč. 59, č. 5, s. 168-172.

DOOLITTLE, R, Benjamin. 2021. Association of burnout with emotional coping strategies, friendship, and institutional support among internal medicine physicians. In Journal of Clinical Psychology in Medical Settings ISSN 1573-3572, 2021, roč. 28, s. 361–367.

FRANKOVSKÝ, Miroslav. – BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2014. Detecting Social Intelligence by MESI Methodology Psychometric Characteristics. In Individual and Society. ISSN 1335-3608, roč. 17, č.1, s. 89-97.

FRANKOVSKÝ, Miroslav. – BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2017. Sociálna inteligencia – významná osobnostná charakteristika manažéra a coping. Prešov : Bookman. 2017. 206 s. ISBN 978-80-8165-172-4.

LIU, Fang. – WANG, Nianxin. – CHEN, Liang. 2023. Neuroticism and positive coping style as mediators of the association between childhood psychological maltreatment and social anxiety. In Current Psychology, ISSN 1936-4733, 2023, roč. 42, s. 10935–10944.

MORIN, Amy. 2020. How to Increase Your Social Intelligence. [online]. [cit. 2026-01-19]. Dostupné na internete: https://www.verywellmind.com/what-is-social-intelligence-4163839.

OUSSÍ, Abdellah. – BOUVET, Cyrille. 2024. Cognitive and emotional vulnerability to panic disorder: Presenting an integrative model. In Current Psychology. ISSN 1936-4733, roč. 43, s. 10316-10329.

THEODORATOU, Maria. – ARGYRIDES, Marios. 2024. Neuropsychological Insights into Coping Strategies: Integrating Theory and Practice in Clinical and Therapeutic Contexts. In Psychiatry International. ISSN 2673-5318, roč. 5, č. 1, s. 53–73.

THORNDIKE, E. L. 1920. Intelligence and its use. In Harper’s Magazine. ISSN 0017 789X, roč. 140, s. 227–235.

TRONECI, C. Lizica. – SHABSIGH, Ridwan. 2022. Soft Skills, Emotional and Social Intelligence, and Resilience. In: SHABSIGH, R. (ed.) Health Crisis Management in Acute Care Hospitals. Cham: Springer. 2022.

YUSOFF, S. B. MUHAMAD. – HADIE, S. N. H Yusoff. – YASIN, A. M. Mohd. 2021. The roles of emotional intelligence, neuroticism, and academic stress on the relationship between psychological distress and burnout in medical students. In BMC Medical Education. ISSN 1472-6920, roč. 21, č. 293.

ZHU, Ximei et al. 2022. The effect of perceived stress on cognition is mediated by personality and the underlying neural mechanism. In Translational Psychiatry. ISSN 2158-3188. roč.12, č. 199.