Prevention of Cyberaggression by strengthening Self-image and Self-esteem in Screenagers?

Abstrakt: Screenageri sú súčasní tínedžeri, ktorí ovládajú počítače, smartfóny a i.; a trávia čas prehliadaním internetu, hraním hier alebo konverzáciou prostredníctvom sociálnych médií. Opisujú platformy sociálnych médií ako kľúčový nástroj na spájanie a udržiavanie vzťahov, tvorivosť a spoznávanie iných kultúr a národov. Ich používanie môže ovplyvniť sebapoňatie, sebaobraz a identitu screenagerov, tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom smere. Negatívne ovplyvnenie sebapoňatia, sebaobrazu a sebaúcty, ako aj permanentne prebiehajúci proces sociálneho porovnávania sa na sociálnych sieťach, môže viesť ku kyberagresii a kyberšikanovaniu, prípadne odkazovať na viktimizáciu. Poznanie psychosociálnych súvislostí, ktoré vyplývajú z digitálneho prostredia, je kľúčové pri prevencii kyberagresie, ktorú – ako sa javí – je možné realizovať posilňovaním sebaobrazu a sebaúcty u screenagerov. Jedným z návrhov posilňovania sebaúcty a silných stránok osobnosti je preventívna stratégia/metodika CYBER, ktorú autorky v závere popisujú.
Kľúčové slová: kyberagresia, screenager, sebapoňatie, sebaúcta, sociálne médiá, sociálne porovnávanie, prevencia

Abstract: Screenagers are the teenagers who have an aptitude for computers, smartphones, etc., and spend time browsing the internet, playing games or chatting via social media. They consider social media platforms the key tool for building and keeping relationships, creativity and discovering other cultures and nations. The use of social media can affect screenagers´self-concept, self-image and identity in both positive and negative way. Negative impact of self-concept, self-image and self-esteem, as well as constantly ongoing process of social compariosn on social networks can lead to cyberaggression and cyberbullying, or indicate victimization. Identifying psychosocial relations from digital environment is essential for preventing cyberaggresion that (apparently) can be induced by stimulating screenagers´self-image and self-esteem. The suggestions on how to stimulate self-respect and individual´s strenghts include preventative strategy/CYBER methodology discussed in more detail in the final part.
Key words: cyber-aggression, screenager, self-concept, self-esteem, social media, social comparison, prevention

Úvod

Sociálne médiá majú vplyv na osobnosť dospievajúceho. Vzhľadom k tomu, že v literatúre neexistuje jednotné vymedzenie súčasnej generácie, jej pomenovania a vekového ohraničenia (viď generácia Z, Post-Millenniali, iGenerácia, digitálni domorodci), na označenie dospievajúcich volíme termín screenager, ktorý – podľa nás – spoľahlivo charakterizuje dnešnú generáciu. Digitálna éra, pandémia COVID-19 s dištančným vzdelávaním, vojnový konflikt a ostatné spoločenské a ekonomické dosahy sa bez rozdielu dotkli každého človeka society 21. storočia. Obzvlášť ohrozenou skupinou sú screenageri, ktorí ešte viac času trávia používaním sociálnych médií (sociálne siete – Facebook, Twitter, Pokec, ako aj stránky určené na uverejňovanie fotografií a videí – Instagram, YouTube a pod.), odkiaľ sa dozvedajú nielen rôzne informácie, ale zároveň sú konfrontovaní s ostatnými užívateľmi, kamarátmi a rovesníkmi, follovermi (sledovateľmi svojich profilov a statusov). Komunikácia prostredníctom sociálnych sietí môže byť na jednej strane obohacujúca, na druhej strane pôsobením viacerých faktorov môže spochybniť sebapoňatie a sebaobraz dospievajúceho, viesť k poklesu sebavedomia a sebaúcty. Zámerom príspevku je informovať o vplyve sociálnych médií na sebapoňatie a sebaúctu screenagera a informovať o návrhu metodiky preventívnej stratégie CYBER zameranej na prevenciu kyberagresie, a to o. i. aj posilňovaním sebaúcty u screenagerov.

Sociálne médiá a ich vplyv na sebapoňatie a sebaúctu screenagera

Dnešné deti a dospievajúci žijú paralelne dva svety, skutočnú offline realitu a pre nich bezprostredný online svet. Z dôvodu frekvencie, s akou koexistujú v kyber-priestore a používajú sociálne médiá, dochádza k experimentovaniu s vlastnou identitou. Jedným z komponentov rozvíjania vlastnej osobnosti je sebapoňatie (self-concept), ktoré možno chápať ako vnímanie seba samého, ktoré sa formuje pod vplyvom ľudí, atribútov vlastného správania a posilnením z prostredia (Chen, Garcia, Fuentes, et al. 2020). Sebapoňatie zohráva dôležitú úlohu v zdravom vývine dospievajúcich, je ovplyvnené a ovplyvňuje sociálne správanie a medziľudské vzťahy počas detstva a dospievania (Fanti, Henrich 2014). Počas kreovania sebapoňatia, sebaobrazu a identity sú screenageri náchylní jednak k väčšiemu sebauvedomeniu, s čím súvisí aj sebaúcta, ale aj podľahnutiu vplyvu rovesníkov a médií, predovšetkým internetu (Sebastian, Burnett a Blakemore, 2008). V súčasnosti je koncept sebapoňatia determinovaný pôsobením sociálnych médií. Ich používanie zmenilo možnosti sebaprezentovania sa v digitálnom prostredí. Expanzia digitálnych médií a s nimi vytváranie online profilov na sociálnych sieťach umožnili dospievajúcim ešte viac experimentovať so svojou identitou a jednotlivými aspektmi svojho „ja“. Screenageri trávia určitý čas na sociálnych sieťach aktualizáciou svojich profilov a uverejňovaním príspevkov. Prezentujú svoju identitu cez fotografie, zážitky, záujmy a pod. Zároveň si prehliadajú profily a fotografie rovesníkov, čo vedie k neustálemu porovnávaniu. Ostatní sa stávajú ich sledovateľmi – follovermi, čím ovplyvňujú (vedome aj nevedome) vnímanie jednotlivca o sebe samom.

V kontexte sociálnych médií môžu:

1. komentáre a hodnotenia (lajky) signalizovať indikátory spätnej väzby, čím sa sociálne médiá stávajú meradlami obľúbenosti alebo neobľúbenosti, sympatií – antipatií, prijatia – odmietania a pod. Dospievajúcim sa tak dostáva pozitívneho alebo negatívneho hodnotenia. Kým pozitívna spätná väzba posilňuje sebaobraz a sebaúctu, negatívna spätná väzba ich znižuje a môže byť indikátorom posmievania, ponižovania, odmietania jednotlivca, čo môže zasa súvisieť s kyberagresiou, prípadne až kyberšikanovaním. Ak dochádza k sociálnej stigme – diskriminácii jednotlivca na základe kultúry, vzťahu, národnosti, vlastností, ale aj komunikovaných názorov v online prostredí – mení sa sebapoňatie a sociálna identita dospievajúcich (Macionis, Geber, 2010).
2. Profily iných môžu byť použité ako prostriedok porovnávania sa, na čo odkazuje Festingerova teória sociálneho porovnávania. Podľa teórie ide o komparáciu vlastných schopností, zručností a svojho „ja“ s inými tak, aby sa vytvoril úsudok o sebe samom, čím sa kreuje sebapoňatie. Teória zároveň kategorizuje tri druhy sociálneho porovnávania:
• vzostupné sociálne porovnávanie sa je realizované s osobami, o ktorých si človek myslí, že sú nejakým spôsobom lepší ako on. Dané porovnávanie spôsobuje pocity menejcennosti a uzavretosti;
• sociálne porovnávanie smerom nadol, kedy dochádza k porovnávaniu sa s osobami, ktoré sú na tom horšie, čo spôsobuje pocity sebavedomia;
• laterálne sociálne porovnávanie sa s niekým, koho považujeme za „rovného“ v rôznych oblastiach.

V dôsledku toho, k akému porovnávaniu prichádza, dospievajúci sa môže cítiť podráždene, frustrovane, menejcenne, alebo naopak, zvyšuje sa jeho sebavedomie a sebaúcta. Screenageri, ktorí praktizujú vzostupné porovnávanie v rámci sociálnych médií, môžu mať nižšie sebavedomie a sebaúctu. Napríklad pri prezeraní profilov, na ktorých rovesníci uverejňujú príspevky o zdravých stravovacích návykoch, športových aktivitách a úspechoch, zábavných spoločenských udalostiach a i. Naopak, pri prezeraní profilov rovesníkov s menším počtom priateľov a úspechov (porovnávanie smerom nadol) vzrastá ich sebaúcta a sebavedomie (Valkenburg, et al. 2021).

Vybrané výskumy sebaúcty a kyberagresie

Utváranie identity v online prostredí umožňuje reakcie na tie aspekty sebaobrazu, ktoré môžu objasniť alebo spochybniť mienku dospievajúcich o tom kto sú, akí sú a ako sú vnímaní inými. Negatívne interakcie v digitálnom prostredí môžu do značnej miery ovplyvniť sebaobraz, ako aj mieru sebaúcty a sebavedomia dospievajúcich. Uvedené psychosociálne premenné môžu korelovať s výskytom kyberagresie, kyberšikanovania a kyberviktimizácie, ako sa ukázalo výskumom Brewera a Kerslakeho (2015), ktorí upozornili na to, že sebaúcta bola významným individuálnym prediktorom viktimizácie a páchania kyberšikanovania, keďže dospievajúci vo veku 16 – 18 rokov s nízkou sebaúctou preukazovali skúsenosť s kyberšikanovaním. O niečo neskôr realizovali výskum Wendt, Appel-Silva et al. (2018) na vzorke 454 brazílskych adolescentov, kde sa preukázalo, že kybernetická agresia a viktimizácia sú spojené s depresiou a kyberagresia významne korelovala s nízkou mierou sebaúcty u adolescentov.

Metaanalýza autorov Lei, Mao, Cheong et al. (2019) identifikovala prostredníctvom 61 článkov s 49406 respondentmi silnú koreláciou medzi sebaúctou a kyberšikanovaním. Taktiež sa preukázalo, že tento vzťah sýtia faktory ako je veľkosť vzorky, vek respondentov a kultúrne špecifiká. Korelácia medzi sebaúctou a kyberšikanovaním sa preukázala silnejšia v štúdiách, ktoré využili Rosenbergovú škálu sebaúcty (RSES), a slabšia v štúdiách, ktoré použili iné výskumné nástroje. Výskum Rodrígueza-Hidalgo et al. (2020) upozornil na to (N = 24943; Španielsko = 14 206 a Ekvádor = 10 737; priemerný vek = 13,92; SD = 1,30, dievčatá = 49,9 %), že k viktimizácií v kyberpriestore dochádza v súvislosti s nízkou mierou sebaúcty, sebapodceňovaním, nedostatočnými komunikačnými a vzťahovými zručnosťami, ako aj nízkou mierou asertivity a neschopnosťou riešiť konflikty. Nízka úroveň sebaúcty môže spôsobiť vytvorenie nerealistického obrazu ideálneho „ja“ a môže byť spúšťačom online ohrození, nakoľko virtuálne prostredie je súčasťou života detí a dospievajúcich.

Hoci sa odvolávame len na vybrané zahraničné štúdie, je zrejmé, že problematika kybernetickej agresie vo vzťahu k sebaúcte je v zahraničí dlhodobo skúmaná. V Slovenskej republike autorky Valihorová, Holáková a Milánová (2017) skúmali na vzorke 183 stredoškolákov (priemerný vek 16,6 roka) vzťah medzi sebaúctou a kyberšikanovaním u dospievajúcich. Preukázalo sa, že sebaúcta (v domácom, školskom, rovesníckom self) bola individuálnym prediktorom zapojenia do kyberšikanovania v role obete a sebaúcta (v školskom self) bola prediktorom pri zapojení žiaka do kyberšikanovania v role agresora. Tí, ktorí mali nízku mieru sebaúcty sa častejšie zapájali do kyberšikanovania. Novším výskumom Zošákovej (2022) pod vedením prof. Niklovej, sa preukázalo (N = 693 žiakov, 414 dievčat a 223 chlapcov, priemerný vek = 16,63 roka), že z hľadiska pohlavia majú súčasní screenageri nižšiu sebaúctu ako screenagerky. Výskumom sa nepotvrdila korelácia medzi používaním sociálnej siete Instagram a sebaúctou respondentov, čo však nebolo skúmané z genderového hľadiska.

Metodika CYBER ako prevencia kyberagresie

Výskumné zistenia majú významný prínos pre pedagogicko-psychologickú a sociálno-pedagogickú teóriu a prax, vrátane návrhu prevencie kyberagresie. Vychádzajúc z teoretickej a empirickej platformy skúmanej problematiky navrhujeme pri prevencii kyberagresie v sociálno-výchovnej, špeciálno-pedagogickej a psychologickej praxi podporovať sociálno-emocionálnu výchovu, a to za účelom: eliminovať negatívne sebahodnotenie, stimulovať rozvoj afektívnej a kognitívnej empatie, podporovať asertívne správanie a schopnosť riešiť konflikty. Uvedené ciele sme pretavili do návrhu preventívnej stratégie/metodiky založenej na akronyme CYBER, ktorá – podobne ako model tvorivo-humanistickej výchovy Zelinu (2011) je inšpiráciou nových výchovných perspektív. Teoretickým fundamentom modelu/systému CYBER je rešpektovanie nonkognitívnych funkcií a stratégií:

1. C (ang. cognitive) kognitivízácie
2. Y (ang. You, yourself) sebapoňatia, sebaobrazu a sebaúcty
3. B (ang. Behaviour) správania a komunikácie
4. E (ang. Emotion) emocionalizácie
5. R (ang. Resilio) reziliencie – odolnosti,
   ktoré sme následne rozpracovali do cieľov:

C (ang. cognitive) kognitivizácia – naučiť jednotlivca poznávať, myslieť, riešiť konflikty, rozvíjať kritické myslenie, naučiť rozlišovať skutočnosti od fikcie, identifikovať manipulatívne techniky v kyberprostredí, poznať nástrahy kyberpriestoru a ich riziká a dôsledky, naučiť brániť sa nástrahám kyberpriestoru, vedieť vyhľadávať a selektovať informácie
Y (ang. You, yourself) sebapoňatie, sebaobraz a sebaúcta – cieľom je naučiť dieťa a dospievajúceho utvárať/formovať pozitívny sebaobraz, naučiť rozlíšiť medzi pozitívnym a negatívnym sebaobrazom, vedieť si vážiť seba samého (t j. uznať a uvedomiť si svoju hodnotu – prijať sa taký, aký som), vedieť prijať zodpovednosť za rozvoj vlastných talentov a naučiť rozvíjať svoje talenty, uvedomiť si „kto som“, „aký som“ a „ako sa prijímam“, porozumieť vlastným myšlienkam a pocitom.
B (ang. Behaviour) správanie a komunikácia – naučiť jednotlivca rozvíjať prosociálne správanie, ako aj rozvíjať zručnosti pre spoluprácu a komunikáciu s inými, rozvíjať schopnosť pomáhať a vytvárať progresívne medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálno-emocionálne zručnosti, a vedieť konštruktívne a kreatívne riešiť konflikty
E (ang. Emotive) emocionalizácia – cieľom je naučiť jednotlivca rozvíjať city, vedieť komunikovať emócie, vedieť regulovať negatívne emócie a prežívanie a rozvíjať empatiu, vrátane afektívnej a kognitívnej empatie
R (ang. Resilio) odolnosť – zámerom je u detí a dospievajúcich rozvíjať schopnosť prekonávať prekážky, efektívne riešiť konflikty v reálnom prostredí a online prostredí, rozvíjať stratégie zvládania záťažových situácií, rozvíjať úctu k sebe a druhým, rozvíjať schopnosť interpretovať prekážky ako príležitosti pre učenie a rast a naučiť jednotlivcov vedieť porozumieť sebe samým.

Záver

Uvedená metodika je súčasťou riešenia projektu KEGA (e-)Prevencia kyberagresie u generácie Z, ktorá po dopracovaní bude slúžiť ako nástroj primárnej prevencie kyberagresie pedagogickým a odborným zamestnancom škôl a školských zariadení. Apriori bude metodika určená sociálnych pedagógom, školským psychológom, špeciálnym pedagógom, ale aj vychovávateľom a učiteľom pri ich sociálno-výchovnej práci s deťmi a žiakmi. Usudzujeme, že posilňovanie sebaúcty, sebaobrazu a sebaidentity screenagerov sa odrazí na ich sociálno-emocionálnych zručnostiach, pri rozvíjaní vzťahových kompetencií, ako aj schopnosti prekonávať prekážky a vidieť ich ako príležitosti pre sebarealizáciu a vlastnú formáciu osobnosti. Predpokladom rozvíjania sebaúcty, sebaobrazu a sebaponímania jednotlivca je jednak spolupráca medzi pomáhajúcimi profesiami, vrátane podporného školského tímu, ako aj dlhodobá realizácia aktivít a činností stimulujúcich pozitívne aspekty osobnosti screenagera, tak po kognitívnej, afektívnej ako aj psychomotorickej stránke.

Autorky:
doc. PaedDr. Katarína Hollá, PhD.
Mgr. Kristína Bielčiková
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Katedra pedagogiky PF

Použitá literatúra

BREWER, G., KERSLAKE, J. (2015). Cyberbullying, self-esteem, empathy and loneliness. Computers in Human Behavior, 48, 255–260. https://doi.org/10.1016/j.chb.2015.01.073

FANTI K.A., HENRICH C.C. (2014). Effects of Self-Esteem and Narcissism on Bullying and Victimization during Early Adolescence. J. Early Adolesc. 2014;35:5–29. doi: 10.1177/0272431613519498.
CHEN, F., GARCIA, O. F., FUENTES, M. C. et al. (2020). Self-Concept in China: Validation of the Chinese Version of the Five-Factor Self-Concept (AF5) Questionnaire. In Symmetry vol. 12, no. 5 ISSN 2073-8994. Dostupné z: doi:10.3390/sym12050798.

MACIONIS, J. J. AND GERBER, L. M., (2010). Sociology, Seventh Canadian Edition, Pearson Education, Canada.

LEI, H., MAO, W., CHEONG, CH.M. et al. (2019). The relationship between self-esteem and cyberbullying: A meta-analysis of children and youth students. Current Psychology https://doi.org/10.1007/s12144-019-00407-6.

RODRÍGUEZ-HIDALGO, A.J., PANTALEÓN, I., DIOS, I., FALLA, D. (2020) Fear of COVID-19, Stress, and Anxiety in University Undergraduate Students: A Predictive Model for Depression Front Psychol. 2020; 11: 591797. doi: 10.3389/fpsyg.2020.591797

VALIHOROVÁ, M., HOLÁKOVÁ, B., MILANOVÁ, M. (2017). Školský psychológ a podpora sebaúcty pri prevencii výskytu kyberšikany. In Školský psychológ / Školní psycholog roč. 18, č. 1, s. 94 – 101. ISSN: 2695-0154. Dostupné z: https://journals.muni.cz/skolnipsycholog/article/view/12187

VALKENBURG, P.M., VAN DRIEL, I., BEYENS, I. (2021) The associations of active and passive social media use with well-being: A critical scoping review. New Media and Society. https://doi.org/10.1177/14614448211065425.

WENDT, W.G., APPEL-SILVA, M., KOVAS, Y., BLONIEWSKI, T. (2019). Links Between Cyberbullying, Depression And Self-Esteem In A Sample Of Brazilian Adolescents. In S. Malykh, & E. Nikulchev (Eds.), Psychology and Education - ICPE 2018, vol 49. European Proceedings of Social and Behavioural Sciences (pp. 782-793). Future Academy. https://doi.org/10.15405/epsbs.2018.11.02.90

ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: Iris. 230 s. ISBN: 80-967013-4-7
ZOŠÁKOVÁ, K. (2022). Virtuálne ohrozenia stredoškolskej mládeže v 21. storočí a možnosti ich prevencie v školskom prostredí. DIZERTAČNÁ PRÁCA. BANSKÁ BYSTRICA : UNIVERZITA MATEJA BELA.