HEXACO Personality Traits as Predictors of Humor Styles in the Healthcare Context

Abstrakt: Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať vzťahy medzi osobnostnými črtami modelu HEXACO a štýlmi humoru v kontexte zdravotníckej komunikácie, s dôrazom na interakciu medzi zubnými lekármi a pacientmi. Napriek rastúcemu záujmu o úlohu humoru v zdravotníctve zostávajú mechanizmy, prostredníctvom ktorých osobnostné charakteristiky ovplyvňujú jeho využívanie v asymetrických interakciách, nedostatočne preskúmané. Originalita štúdie spočíva v skúmaní týchto vzťahov v špecifickej populácii zubných lekárov a ich pacientov, ktorá bola v doterajšom výskume zastúpená len okrajovo.

Výskumný súbor tvorilo 204 participantov (103 zubných lekárov a 101 pacientov), ktorí vyplnili dotazníky HEXACO-60 a Humor Styles Questionnaire. Dáta boli analyzované pomocou komparačnej a hierarchickej regresnej analýzy.

Výsledky komparačnej analýzy ukázali, že zubní lekári dosahovali signifikantne vyššie skóre v afiliatívnom humore, extraverzii a svedomitosti, zatiaľ čo pacienti vykazovali vyššie skóre v sebaponižujúcom humore. Regresná analýza preukázala, že extraverzia predstavuje robustný prediktor adaptívnych foriem humoru (afiliatívny a sebaposilňujúci), zatiaľ čo agresívny humor bol konzistentne negatívne spojený s prívetivosťou a poctivosťou–pokorou. Sebaponižujúci humor vykazoval pozitívny vzťah s prívetivosťou a negatívny so svedomitosťou. Regresné modely naznačili, že osobnostné dimenzie vysvetľujú významnú časť variability štýlov humoru, najmä v prípade afiliatívneho humoru.

Štúdia rozširuje existujúce poznatky o vzťahu medzi osobnosťou a humorom tým, že aplikuje model HEXACO na málo preskúmanú oblasť zdravotníckej komunikácie a poukazuje na význam osobnostne podmienených komunikačných stratégií v interakcii zdravotník–pacient. Zistenia majú implikácie pre vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, rozvoj komunikačných zručností a podporu efektívnej interpersonálnej komunikácie v klinickej praxi.
Kľúčové slová: HEXACO, štýly humoru, osobnosť, humor v zdravotníctve

Abstract: The aim of this study was to examine the relationships between HEXACO personality traits and humor styles in the context of healthcare communication, with a particular focus on interactions between dentists and patients. Despite the growing interest in the role of humor in healthcare, the mechanisms through which personality characteristics influence the use of humor in asymmetrical interactions remain insufficiently understood. The originality of the study lies in examining these relationships within the specific population of dentists and their patients, a context that has received only limited attention in previous research.

The research sample consisted of 204 participants (103 dentists and 101 patients) who completed the HEXACO-60 and the Humor Styles Questionnaire (HSQ). Data were analyzed using comparative and hierarchical regression analyses.

The comparative analysis revealed that dentists scored significantly higher in affiliative humor, extraversion, and conscientiousness, whereas patients reported significantly higher levels of self-defeating humor. Hierarchical regression analyses demonstrated that extraversion was a robust predictor of adaptive humor styles (affiliative and self-enhancing), whereas aggressive humor was consistently negatively associated with agreeableness and honesty–humility. Self-defeating humor was positively associated with agreeableness and negatively associated with conscientiousness. The regression models indicated that personality traits explained a substantial proportion of the variance in humor styles, particularly in affiliative humor.

This study extends the existing literature by applying the HEXACO model to the underexplored field of healthcare communication and highlights the importance of personality-based communication strategies in dentist–patient interactions. The findings have practical implications for the education of healthcare professionals, the development of communication skills, and the promotion of effective interpersonal communication in clinical practice.
Keywords: HEXACO, humor styles, personality, humor in healthcare

Úvod

Humor predstavuje komplexný sociálny a psychologický fenomén, ktorý zohráva významnú úlohu v interpersonálnej komunikácii a regulácii sociálnych vzťahov. V každodenných interakciách slúži humor ako nástroj facilitácie komunikácie, budovania vzťahov a zvládania záťažových situácií (Martin, 2007; Ruch & Heintz, 2016; Galloway, 2023). Empirické štúdie poukazujú na to, že humor môže podporovať sociálnu kohéziu, znižovať napätie a prispievať k pozitívnemu emocionálnemu prežívaniu (Kuiper, 2012).

V kontexte zdravotníctva nadobúda humor špecifický význam, keďže interakcia medzi zdravotníkom a pacientom je charakteristická asymetriou rolí, zvýšenou mierou stresu a citlivosťou na komunikačné signály. Výskum ukazuje, že vhodne použitý humor môže prispieť k znižovaniu úzkosti pacientov, zlepšeniu spokojnosti so zdravotnou starostlivosťou a posilneniu dôvery v zdravotníka (Dean & Major, 2008; Schöpf et al., 2017). Naopak, nevhodný alebo necitlivý humor môže viesť k narušeniu terapeutického vzťahu a negatívnemu hodnoteniu komunikácie (Wanzer et al., 2005; Hardy, 2020).

Súčasný výskum zdôrazňuje, že humor nie je homogénny konštrukt, ale pozostáva z viacerých štýlov s odlišnými funkciami a dôsledkami. Model Humor Styles Questionnaire (HSQ) rozlišuje štyri základné štýly humoru: afiliatívny, sebaposilňujúci, agresívny a sebaponižujúci (Martin et al., 2003). Afiliatívny humor predstavuje využívanie humoru na budovanie a upevňovanie medziľudských vzťahov a vytváranie pozitívnej sociálnej atmosféry. Sebaposilňujúci humor označuje schopnosť využívať humor ako stratégiu zvládania stresových situácií a udržiavania pozitívneho pohľadu na život. Naopak, agresívny humor zahŕňa zosmiešňovanie, iróniu alebo sarkazmus namierený voči druhým osobám, zatiaľ čo sebaponižujúci humor spočíva v znevažovaní seba samého s cieľom získať prijatie alebo pobaviť ostatných. Prvé dva štýly sú považované za adaptívne, zatiaľ čo agresívny a sebaponižujúci humor predstavujú maladaptívne formy humoru (Martin et al., 2003). Meta-analytické zistenia naznačujú, že adaptívne štýly humoru sú spojené s pozitívnym psychosociálnym fungovaním, zatiaľ čo maladaptívne štýly môžu súvisieť s interpersonálnymi problémami a nižšou kvalitou vzťahov (Plessen et al., 2020; Jiang et al., 2020; Ruch & Heintz, 2013).

Jedným z kľúčových determinantov využívania humoru je osobnosť. Osobnostné črty predstavujú relatívne stabilné dispozície, ktoré ovplyvňujú správanie jednotlivca naprieč situáciami (Ashton & Lee, 2014). Jedným z najvýznamnejších modelov osobnosti súčasnej diferenciálnej psychológie je model HEXACO, ktorý opisuje osobnosť prostredníctvom šiestich dimenzií: poctivosť–pokora (Honesty–Humility), charakterizujúca férovosť, úprimnosť a skromnosť; emocionalita (Emotionality), zahŕňajúca tendenciu prežívať strach, úzkosť a citovú väzbu; extraverzia (Extraversion), odrážajúca sociabilitu, energiu a pozitívnu emocionalitu; prívetivosť (Agreeableness), opisujúca tolerantnosť, zhovievavosť a ochotu odpúšťať; svedomitosť (Conscientiousness), charakterizujúca organizovanosť, disciplínu a zodpovednosť; a otvorenosť voči skúsenostiam (Openness to Experience), vyjadrujúca intelektuálnu zvedavosť, kreativitu a otvorenosť novým podnetom (Ashton & Lee, 2007; Lee & Ashton, 2016).

Doterajší výskum poukazuje na význam jednotlivých dimenzií modelu HEXACO pri vysvetľovaní individuálnych rozdielov v štýloch humoru. Adaptívne formy humoru bývajú spojené predovšetkým s vyššou extraverziou, otvorenosťou voči skúsenostiam a svedomitosťou, zatiaľ čo maladaptívne formy humoru súvisia najmä s nižšou prívetivosťou, nižšou poctivosťou–pokorou a vyššou mierou antagonizmu (Vernon et al., 2008; Mendiburo-Seguel et al., 2015; Plessen et al., 2020; Čekrlija et al., 2023). Osobitnú pozornosť si pritom zasluhuje dimenzia poctivosť–pokora, ktorá predstavuje špecifický prínos modelu HEXACO oproti tradičným modelom osobnosti. Táto dimenzia zachytáva tendenciu jednotlivca správať sa férovo, skromne a nevyužívať druhých vo vlastný prospech (Ashton & Lee, 2007; Lee & Ashton, 2016). Výskumy naznačujú, že zohráva významnú úlohu pri vysvetľovaní sociálne citlivých foriem správania vrátane agresívneho humoru. Nízke skóre v poctivosti–pokore je spojené s vyššou mierou manipulácie, antagonizmu a tendenciou využívať humor na úkor druhých (Zettler et al., 2020; Lobbestael & Freund, 2021; García et al., 2024).Model HEXACO predstavuje rozšírenie tradičných modelov osobnosti o dimenziu poctivosť–pokora, ktorá zachytáva tendenciu k férovosti, skromnosti a nevyužívaniu druhých (Ashton & Lee, 2007; Lee & Ashton, 2016). Táto dimenzia sa ukazuje ako kľúčová pri vysvetľovaní sociálne citlivých foriem správania vrátane agresívneho humoru (Zettler et al., 2020). Nízke skóre v poctivosti–pokore je spojené s vyššou mierou manipulácie a antagonizmu, čo môže predstavovať predispozíciu k využívaniu humoru na úkor druhých (Lobbestael & Freund, 2021; García et al., 2024).

Napriek rastúcemu počtu štúdií skúmajúcich vzťah medzi osobnosťou a humorom zostáva výskum založený na modeli HEXACO relatívne obmedzený, najmä v špecifických kontextoch, ako je zdravotnícke prostredie. Niektoré novšie štúdie naznačujú, že humor môže zohrávať významnú úlohu aj v pracovnom fungovaní zdravotníckych pracovníkov a ich interakcii s pacientmi (Raecke et al., 2022; Leñero-Cirujano et al., 2024; Fang et al., 2024).

Cieľom tejto štúdie je preto preskúmať prediktívny význam osobnostných čŕt modelu HEXACO pre jednotlivé štýly humoru v súbore zubných lekárov a pacientov.

Metódy

Výskumný súbor a postup

Výskumný súbor tvorilo 204 participantov, z toho 103 zubných lekárov a 101 pacientov zubných ambulancií. Účastníci boli do štúdie zaradení na základe dobrovoľnej účasti a pred zapojením boli informovaní o cieľoch výskumu. Účasť bola anonymná a respondenti mali možnosť kedykoľvek ukončiť vyplňovanie dotazníka.

Zber dát prebiehal v období od apríla do októbra 2025 prostredníctvom online distribúcie dotazníkov. Dotazníky boli šírené najmä prostredníctvom sociálnych sietí a odborných skupín. Respondenti vyplňovali dotazníky individuálne v elektronickej forme. Pred samotným vyplnením dotazníkov poskytli účastníci základné sociodemografické údaje. Následne vyplnili výskumné nástroje v pevne stanovenom poradí: HEXACO-60 a Humor Styles Questionnaire. Po kontrole dát boli do analýzy zahrnuté len kompletné odpovede. Dáta boli spracované v štatistickom softvéri IBM SPSS Statistics 26, pričom pred analýzou boli prekódované reverzné položky.

Výskumné nástroje

Humor Styles Questionnaire (HSQ)

Štýly humoru boli merané pomocou dotazníka Humor Styles Questionnaire (Martin et al., 2003), ktorý pozostáva z 32 položiek rozdelených do štyroch subškál: afiliatívny, sebaposilňujúci, agresívny a sebaponižujúci humor. Respondenti hodnotili jednotlivé položky na 7-bodovej Likertovej škále (1 = rozhodne nesúhlasím, 7 = rozhodne súhlasím).

Vnútorná konzistencia škál bola hodnotená pomocou Cronbachovho koeficientu alfa, pričom dosiahla nasledovné hodnoty: afiliatívny humor (α = 0,88), sebaposilňujúci humor (α = 0,83), agresívny humor (α = 0,83) a sebaponižujúci humor (α = 0,77).

HEXACO-60
Osobnostné črty boli zisťované pomocou dotazníka HEXACO-60 (Ashton & Lee, 2009), ktorý meria šesť dimenzií osobnosti: poctivosť–pokora, emocionalita, extraverzia, prívetivosť, svedomitosť a otvorenosť voči skúsenostiam. Dotazník obsahuje 60 položiek hodnotených na 5-bodovej Likertovej škále.

Hodnoty Cronbachovho alfa pre jednotlivé dimenzie boli: poctivosť–pokora (α = 0,81), emocionalita (α = 0,88), extraverzia (α = 0,84), prívetivosť (α = 0,84), svedomitosť (α = 0,88) a otvorenosť voči skúsenostiam (α = 0,71).

Sociodemografické údaje
Zisťované boli premenné: vek, pohlavie, profesijný status (zubný lekár/pacient) a rodinný stav.

Štatistická analýza

Štatistická analýza bola realizovaná v programe IBM SPSS Statistics 26. Na porovnanie rozdielov medzi skupinami bol použitý t-test pre nezávislé výbery. Na posúdenie prediktívneho významu osobnostných čŕt pre jednotlivé štýly humoru bola použitá Hierarchická lineárna regresná analýza. Premenné boli do modelu zaradzované postupne. Štatistická významnosť bola posudzovaná na hladine p < 0,05.

Ethics statement
Výskum bol realizovaný v súlade s etickými štandardmi deklarácie Helsinki. Všetci účastníci poskytli informovaný súhlas pred zapojením do výskumu.

Výsledky

Komparácia skupín

Na posúdenie rozdielov medzi zubnými lekármi a pacientmi bol použitý t-test pre nezávislé výbery. Zistil sa štatisticky významný rozdiel v afiliatívnom humore, t(202) = 2.65, p = .010, d = 0.37, pričom zubní lekári dosahovali vyššie skóre (M = 44.27, SD = 7.52) v porovnaní s pacientmi (M = 40.97, SD = 10.08).
Významný rozdiel bol identifikovaný aj v sebaponižujúcom humore, t(202) = -2.58, p = .011, d = 0.36, kde pacienti dosahovali vyššie hodnoty (M = 27.53, SD = 7.49) než zubní lekári (M = 24.64, SD = 8.51).
Rozdiely v sebaposilňujúcom a agresívnom humore neboli štatisticky významné (p > .05).
V oblasti osobnostných dimenzií sa preukázali významné rozdiely v extraverzii, t(202) = 4.43, p < .001, d = 0.63, a svedomitosti, t(202) = 4.07, p < .001, d = 0.57, pričom zubní lekári dosahovali vyššie skóre v oboch dimenziách. Rozdiely v ostatných dimenziách modelu HEXACO neboli štatisticky významné.

Tab 1. Rozdiely medzi zubnými lekármi a pacientmi

Regresná analýza

Hierarchická lineárna regresná analýza bola použitá na identifikáciu prediktorov jednotlivých štýlov humoru.
V prípade afiliatívneho humoru bol model štatisticky významný (R² = .47), pričom ako významné prediktory sa ukázali extraverzia (β = .58; p < .001), otvorenosť voči skúsenostiam (β = .21; p = .002) a svedomitosť (β = -.15; p = .017). Sociodemografické premenné mali menší príspevok.
Sebaposilňujúci humor bol významne predikovaný extraverziou (β = .47; p < .001) a poctivosťou–pokorou (β = -.14; p = .028), pričom model vysvetľoval približne 30 % variability.
Agresívny humor bol negatívne predikovaný prívetivosťou (β = -.34; p < .001), poctivosťou–pokorou (β = -.28; p < .001) a emocionalitou (β = -.21; p = .001). Model vysvetľoval približne 41 % variability.
Sebaponižujúci humor bol pozitívne predikovaný prívetivosťou (β = .30; p = .003) a negatívne svedomitosťou (β = -.11; p = .012), pričom model vysvetľoval približne 14 % variability.

Tab. 2 Regresná analýza – prediktory humoru

Diskusia

Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať rozdiely v štýloch humoru a osobnostných črtách modelu HEXACO medzi zubnými lekármi a pacientmi, ako aj identifikovať osobnostné prediktory jednotlivých štýlov humoru. Získané výsledky naznačujú, že využívanie humoru predstavuje relatívne stabilný prejav správania, ktorý je úzko prepojený s osobnostnou štruktúrou jednotlivca. Zároveň poukazujú na existenciu určitých rozdielov medzi zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi, ktoré môžu odrážať špecifiká ich sociálnych rolí a interpersonálnych skúseností.

Jedným z významných zistení tejto štúdie boli rozdiely medzi zubnými lekármi a pacientmi v niektorých skúmaných premenných. Zubní lekári dosahovali vyššie skóre v afiliatívnom humore, extraverzii a svedomitosti, zatiaľ čo pacienti vykazovali vyššie hodnoty v sebaponižujúcom humore. Tieto výsledky možno interpretovať v kontexte profesijných požiadaviek zdravotníckych pracovníkov, ktoré zahŕňajú efektívnu komunikáciu, schopnosť budovať dôveru a vytvárať pozitívnu atmosféru počas kontaktu s pacientom. Afiliatívny humor predstavuje sociálne adaptívny spôsob využívania humoru, ktorého cieľom je upevňovanie medziľudských vzťahov a zmierňovanie napätia (Martin et al., 2003). V zdravotníckom prostredí môže vhodne využitý humor prispievať k redukcii úzkosti pacientov, zlepšeniu komunikácie a posilneniu terapeutického vzťahu (Dean & Major, 2008; Schöpf et al., 2017).

Vyššie skóre zubných lekárov v extraverzii a svedomitosti korešponduje s charakteristikami, ktoré sú často spájané s úspešným výkonom zdravotníckych profesií. Extravertní jedinci bývajú sociálne aktívnejší, otvorenejší komunikácii a lepšie nadväzujú interpersonálne vzťahy, zatiaľ čo svedomitosť je spájaná so zodpovednosťou, organizovanosťou a vyššou mierou sebakontroly (Ashton & Lee, 2007; Lee & Ashton, 2016). Možno predpokladať, že práve tieto charakteristiky predstavujú významné predpoklady efektívnej komunikácie medzi zdravotníkom a pacientom. Skutočnosť, že rozdiely sa nepreukázali vo všetkých dimenziách modelu HEXACO, zároveň naznačuje, že osobnostné charakteristiky zubných lekárov a pacientov sú si vo viacerých oblastiach relatívne podobné a odlišnosti sa týkajú najmä čŕt súvisiacich so sociálnou interakciou a profesionálnym fungovaním.

Naopak, vyššie skóre pacientov v sebaponižujúcom humore možno interpretovať ako jednu z možných stratégií zvládania sociálneho napätia alebo stresu spojeného s návštevou zdravotníckeho zariadenia. Sebaponižujúci humor môže krátkodobo uľahčovať sociálnu interakciu a podporovať prijatie jednotlivca skupinou, avšak jeho častejšie využívanie býva spájané s menej priaznivým psychologickým fungovaním a nižším sebahodnotením (Jiang et al., 2020; Di Fabio et al., 2023). Z tohto pohľadu môže predstavovať určitú adaptačnú stratégiu, ktorá síce podporuje sociálnu akceptáciu, avšak nemusí byť z dlhodobého hľadiska optimálna.

Významným prínosom štúdie sú výsledky regresných analýz, ktoré poukázali na prediktívny význam osobnostných čŕt modelu HEXACO pre jednotlivé štýly humoru. Najvyššia miera vysvetlenej variability bola zaznamenaná pri afiliatívnom humore, čo naznačuje, že adaptívne formy humoru sú vo významnej miere zakotvené v osobnostnej štruktúre jednotlivca. Dominantnú úlohu zohrávala predovšetkým extraverzia, pričom významný príspevok mali aj otvorenosť voči skúsenostiam a svedomitosť. Tento výsledok je v súlade s predchádzajúcimi výskumami, ktoré poukazujú na to, že extravertní jedinci využívajú humor ako prirodzený nástroj sociálnej interakcie a budovania medziľudských vzťahov (Martin et al., 2003; Vernon et al., 2008; Plessen et al., 2020).

Význam otvorenosti voči skúsenostiam pri afiliatívnom humore možno vysvetliť tým, že humor si vyžaduje schopnosť tvorivého myslenia, reinterpretácie situácií a vytvárania nových asociácií. Tieto charakteristiky sú typické pre jedincov s vyššou mierou otvorenosti a podporujú chápanie humoru ako komplexného kognitívno-emocionálneho procesu (Galloway, 2023; Samfira, 2023). Zároveň sa ukázalo, že svedomitosť pozitívne prispieva k adaptívnym formám humoru, čo naznačuje, že efektívne využívanie humoru môže byť spojené aj s vyššou mierou sebaregulácie a zodpovedného sociálneho správania.

Naopak, agresívny humor bol významne predikovaný nižšou prívetivosťou, nižšou poctivosťou–pokorou a nižšou emocionalitou. Tieto výsledky podporujú predpoklad, že maladaptívne formy humoru súvisia s antagonizmom, nižšou empatiou a oslabenou citlivosťou voči potrebám druhých. V rámci modelu HEXACO zohráva osobitnú úlohu dimenzia poctivosť–pokora, ktorá reflektuje férovosť, skromnosť a rešpekt voči ostatným (Ashton & Lee, 2007). Jedinci s nižším skóre v tejto dimenzii môžu využívať humor ako prostriedok dominancie alebo sociálneho znehodnocovania druhých, čo je v súlade so štúdiami spájajúcimi agresívny humor s temnými črtami osobnosti (Lobbestael & Freund, 2021; García et al., 2024).

Pri sebaponižujúcom humore sa ako významné prediktory ukázali vyššia prívetivosť a nižšia svedomitosť. Tento výsledok naznačuje, že sebaponižujúci humor môže plniť funkciu sociálneho prispôsobenia a udržiavania harmonických medziľudských vzťahov, avšak zároveň môže odrážať nižšiu mieru sebaregulácie a tendenciu uprednostňovať potreby druhých pred vlastnými. Podobné interpretácie uvádzajú aj novšie práce, ktoré poukazujú na ambivalentnú povahu tohto štýlu humoru (Di Fabio et al., 2023).

Z praktického hľadiska majú tieto výsledky významné implikácie pre zdravotnícke prostredie. Humor predstavuje významný komunikačný nástroj, ktorý môže ovplyvniť kvalitu vzťahu medzi zdravotníkom a pacientom. Vhodné využívanie adaptívnych foriem humoru môže prispieť k redukcii stresu, zvýšeniu spokojnosti pacienta a posilneniu dôvery voči zdravotníckemu pracovníkovi (Dean & Major, 2008; Schöpf et al., 2017). Výsledky tejto štúdie naznačujú, že spôsob využívania humoru môže byť do značnej miery podmienený osobnostnými charakteristikami jednotlivca, čo otvára priestor pre rozvoj komunikačných zručností a vzdelávacích programov zameraných na efektívnu interakciu s pacientom.

Z teoretického hľadiska štúdia prispieva k rozšíreniu existujúceho poznania tým, že aplikuje model HEXACO na problematiku humoru v zdravotníckom prostredí. Väčšina predchádzajúcich štúdií vychádzala z modelu Big Five, pričom dimenzia poctivosť–pokora zostávala často opomínaná. Zaradenie tejto dimenzie umožňuje lepšie porozumieť sociálnym a etickým aspektom využívania humoru a poskytuje komplexnejší pohľad na individuálne rozdiely v komunikačnom správaní.

Napriek svojim prínosom má štúdia aj viaceré limitácie. Prierezový dizajn neumožňuje formulovať kauzálne závery a použitie sebaposudzovacích nástrojov môže byť ovplyvnené sociálne žiaducim odpovedaním. Špecifickosť výskumného súboru zároveň obmedzuje generalizáciu výsledkov na širšiu populáciu. Budúci výskum by sa mal zamerať na longitudinálne dizajny, experimentálne prístupy a analýzu humoru v reálnych interakciách medzi zdravotníkmi a pacientmi.

Táto štúdia tak rozširuje existujúce poznatky o vzťahu medzi osobnosťou a humorom a zároveň poukazuje na význam modelu HEXACO pri vysvetľovaní individuálnych rozdielov vo využívaní humoru v zdravotníckom prostredí. Výsledky naznačujú, že osobnostné charakteristiky môžu významne ovplyvňovať komunikačné stratégie jednotlivcov, čo môže mať praktický význam pre skvalitňovanie vzťahu medzi zdravotníkom a pacientom a pre rozvoj efektívnej komunikácie v klinickej praxi.

Záver

Táto štúdia sa zamerala na analýzu vzťahov medzi osobnostnými črtami modelu HEXACO a jednotlivými štýlmi humoru v kontexte zubných lekárov a pacientov. Výsledky jednoznačne poukazujú na to, že využívanie humoru je systematicky prepojené s osobnostným profilom jednotlivca a predstavuje relatívne stabilný behaviorálny prejav.

Zistenia naznačujú, že adaptívne formy humoru sú úzko spojené najmä s extraverziou a otvorenosťou voči skúsenostiam, zatiaľ čo maladaptívne formy humoru súvisia s nižšou mierou prosociálnych osobnostných čŕt, predovšetkým prívetivosti a poctivosti–pokory. Humor tak možno chápať ako špecifický prejav osobnosti, ktorý reflektuje základné dispozičné charakteristiky jednotlivca.

Z praktického hľadiska majú tieto zistenia významné implikácie pre zdravotnícke prostredie. Spôsob využívania humoru v interakcii medzi zdravotníkom a pacientom môže byť do určitej miery predvídateľný na základe osobnostného profilu zdravotníka. Hoci samotné osobnostné črty nie je možné priamo meniť, ich poznanie môže prispieť k rozvoju efektívnejších komunikačných stratégií a k citlivejšiemu využívaniu humoru v klinickej praxi.

Zároveň výsledky poukazujú na potenciál modelu HEXACO ako vhodného teoretického rámca pre výskum humoru, keďže umožňuje komplexnejšie zachytiť sociálne relevantné aspekty správania. Kombinácia jednotlivých osobnostných dimenzií tak poskytuje hlbšie porozumenie individuálnych rozdielov v využívaní humoru.

Budúci výskum by sa mal zamerať na dynamiku humoru v reálnych interakciách, ako aj na jeho dlhodobé dôsledky pre kvalitu komunikácie a vzťah medzi zdravotníkom a pacientom.

Autori:
Mgr. Alexandra Winková, MBA
Mgr. Róbert Ďurka, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

1. Ashton, M. C., & Lee, K. (2007). Empirical, theoretical, and practical advantages of the HEXACO model of personality structure. Personality and Social Psychology Review, 11(2), 150–166. https://doi.org/10.1177/1088868306294907

2. Ashton, M. C., & Lee, K. (2009). The HEXACO–60: A Short Measure of the Major Dimensions of Personality. Journal of Personality Assessment, 91(4), 340–345.
https://doi.org/10.1080/00223890902935878

3. Ashton, M. C., Lee, K., & de Vries, R. E. (2014). The HEXACO honesty-humility, agreeableness, and emotionality factors: A review of research and theory. Personality and Social Psychology Review, 18(2), 139–152. https://doi.org/10.1177/1088868314523838

4. Čekrlija, Đ., Schermer, J. A., & Mrđa, P. (2023). Beyond humor styles: the nature of humor types and differences in basic personality traits from Zuckerman's Alternative Five-Factor Model. Current Issues in Personality Psychology, 12(1), 1–10. https://doi.org/10.5114/cipp/159941

5. Čekrlija, D., Mrđa, P., Vujaković, L., Aluja, A., Relationship between humor styles and alternative five factors of personality, Personality and Individual Differences, Volume 194, 2022, 111625, ISSN 0191-8869, https://doi.org/10.1016/j.paid.2022.111625.

6. Dean, R. A., & Major, J. E. (2008). From critical care to comfort care: the sustaining value of humour. Journal of Clinical Nursing, 17(8), 1088–1095. https://doi.org/10.1111/j.1365-2702.2007.02090.x

7. Di Fabio, A., & Duradoni, M. (2020). Humor Styles as New Resources in a Primary Preventive Perspective: Reducing Resistance to Change for Negotiation. International Journal of Environmental Research and Public Health, 17(7), 2485. https://doi.org/10.3390/ijerph17072485

8. Di Fabio, A., Gori, A., & Svicher, A. (2023). Relationships between Humor Styles and the Big Five Personality Traits in Workers: A Network Analysis. International Journal of Environmental Research and Public Health, 20(2), 1008. https://doi.org/10.3390/ijerph20021008

9. Fang, C., Fan, S., Chen, D., Zhou, Y., & Fan, W. (2024). The relation between humor styles and nurse burnout: a cross-sectional study in China. Frontiers in Public Health, 12. https://doi.org/10.3389/fpubh.2024.1414871

10. Galloway, G. (2023). The Humor Styles Questionnaire: a critique of scale construct validity and recommendations regarding individual differences in style profiles. Humor: International Journal of Humor Research, 36(4), 631–649. https://doi.org/10.1515/humor-2023-0086

11. García, L. F., Cuevas, L., Escorial, S., Balada, F., García, Ó., & Aluja, A. (2024). Re-exploring the relationships of humor styles with dark triad and self-esteem using structural equation modelling. Personality and Individual Differences, 221, 112563. https://doi.org/10.1016/j.paid.2024.112563

12. Hardy C. (2020). Humor and sympathy in medical practice. Medicine, Health Care, and Philosophy, 23(2), 179–190. https://doi.org/10.1007/s11019-019-09928-0

13. Jiang, F., Lu, S., Jiang, T., & Jia, H. (2020). Does the Relation Between Humor Styles and Subjective Well-Being Vary Across Culture and Age? A Meta-Analysis. Frontiers in Psychology, 11, 2213. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.02213

14. Kuiper, N., (2012). Humor and Resiliency: Towards a Process Model of Coping and Growth. Europe’s Journal of Psychology. 8. 475-491. https://doi.org/10.5964/ejop.v8i3.464

15. Lee, K., & Ashton, M. C. (2016). Psychometric properties of the HEXACO-100. Assessment, 25(5), 543–556. https://doi.org/10.1177/1073191116659134

16. Leñero-Cirujano, M., Moro-Tejedor, M. N., Torres-González, J. I., González-Ordi, H., & Gómez-Higuera, J. (2024). Humor Styles in Healthcare Professionals: A Correlational Study. Holistic Nursing Practice, 38(4), 194–201. https://doi.org/10.1097/HNP.0000000000000651

17. Lobbestael, J., & Freund, V. L. (2021). Humor in Dark Personalities: An Empirical Study on the Link Between Four Humor Styles and the Distinct Subfactors of Psychopathy and Narcissism. Frontiers in Psychology, 12, 548450. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.548450

18. Martin, R. A., Puhlik-Doris, P., Larsen, G., Gray, J., & Weir, K. (2003). Individual differences in uses of humor and their relation to psychological well-being: Development of the Humor Styles Questionnaire. Journal of Research in Personality, 37(1), 48–75. https://doi.org/10.1016/s0092-6566(02)00534-2

19. Martin, R. A. (2007). The psychology of humor: An integrative approach. Elsevier.
https://doi.org/10.1016/B978-012372564-6/50024-1

20. Mendiburo-Seguel, A., Páez, D., & Martínez-Sánchez, F. (2015). Humor styles and personality: A meta-analysis of the relation between humor styles and the Big Five personality traits. Scandinavian Journal of Psychology, 56(3), 335–340. https://doi.org/10.1111/sjop.12209

21. Plessen, C. Y., Franken, F. R., Ster, C., Schmid, R. R., Wolfmayr, C., Mayer, A.-M., Sobisch, M., Kathofer, M., Rattner, K., Kotlyar, E., Maierwieser, R. J., & Tran, U. S. (2020). Humor styles and personality: A systematic review and meta-analysis on the relations between humor styles and the big five personality traits. Personality and Individual Differences, 154(1), 109676. https://doi.org/10.1016/j.paid.2019.109676

22. Raecke, J., & Proyer, R. T. (2022). Humor as a Multifaceted Resource in Healthcare: An Initial Qualitative Analysis of Perceived Functions and Conditions of Medical Assistants' Use of Humor in their Everyday Work and Education. International Journal of Applied Positive Psychology, 7(3), 397–418. https://doi.org/10.1007/s41042-022-00074-2

23. Ruch, W., & Heintz, S. (2016). The German version of the Humor Styles Questionnaire: Psychometric properties and overlap with other styles of humor. Europe’s Journal of Psychology, 12(3), 434–455. https://doi.org/10.5964/ejop.v12i3.1116

24. Ruch, Willibald & Heintz, Sonja. (2013). Humour styles, personality and psychological well-being: What’s humour got to do with it?. European Journal of Humour Research. 1. 1-24. 10.7592/ejhr2013.1.4.ruch.

25. Samfira, E. M., & Samfira, I. (2023). The relationship between humour types, assertiveness, self-efficacy, personality, and perfectionism in pre-service teachers. The European Journal of Humour Research, 11(3), 145-165. https://doi.org/10.7592/EJHR.2023.11.3.824

26. Schöpf, A. C., Martin, G. S., & Keating, M. A. (2017). Humor as a Communication Strategy in Provider-Patient Communication in a Chronic Care Setting. Qualitative Health Research, 27(3), 374–390. https://doi.org/10.1177/1049732315620773

27. Vernon, Philip & Martin, Rod & Schermer, Julie & Mackie, Ashley. (2008). A behavioral genetic investigation of humor styles and their correlations with the Big-5 personality dimensions. Personality and Individual Differences. 44. https://doi.org/10.1016/j.paid.2007.11.003

28. Veselka, Livia & Schermer, Julie & Martin, Rod & Cherkas, Lynn & Spector, Tim & Vernon, Philip. (2010). A Behavioral Genetic Study of Relationships Between Humor Styles And The Six HEXACO Personality Factors. Europe’s Journal of Psychology. 6. 9-33. 10.5964/ejop.v6i3.206.

29. Wanzer, M., Booth-Butterfield, M., & Booth-Butterfield, S. (2005). "If we didn't use humor, we'd cry": humorous coping communication in health care settings. Journal of Health Communication, 10(2), 105–125. https://doi.org/10.1080/10810730590915092

30. Zettler, Ingo & Thielmann, Isabel & Hilbig, Benjamin & Moshagen, Morten. (2020). The Nomological Net of the HEXACO Model of Personality: A Large-Scale Meta-Analytic Investigation. Perspectives on Psychological Science. 15. 723-760. https://doi.org/10.1177/1745691619895036