Deportation of Ruthenians from Poland to the unknown

Abstrakt: Rusíni sú národnostnou menšinou, ktorá je roztrúsená po celom svete. Svoje najväčšie zastúpenie má v štátoch ako je Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Srbsko, Chorvátsko a Rumunsko. Osídľovať oblasti dnešného Poľska a Slovenska začali od polovici 15. storočia. Ide o národnostnú menšinu, ktorá ma vlastnú kultúru, jazyk, tradície, symboly a byzantský obrad. ¹ Na území Poľska žijú Lemkovia. Tento pojem je označením pre tamojšiu rusínsku národnostnú menšinu. Častokrát sa v Poľsku nazývali a nazývajú ako Lemkovia alebo Rusíni. V tejto kazuistike ich budeme označovať obomi názvami. Počas svojej histórie boli tri vysídľujúce deportácie Rusínov. Medzi najznámejšie deportácie patrí akcia Visla. Tá nedemokratickým a neľudským spôsobom urýchlila asimiláciu tejto menšiny. Cieľom tejto akcie bola aj likvidácia tamojšej Gréckokatolíckej cirkvi. Táto deportácia do „neznáma“ spôsobila nemálo existenčným problémov v živote samotných Rusínov a ich rodín.
Kľúčové slová: Akcia Visla. Deportácia. Cirkev. Lemkovia. Rusíni.

Abstract: Ruthenians are a national minority that is scattered around the world. It has its largest representation in countries such as Slovakia, Poland, Ukraine, Serbia, Croatia and Romania. Settlement of the areas of today's Poland and Slovakia began in the middle of the 15th century. It is a national minority that has its own culture, language, traditions, symbols and Byzantine rite. ¹Lemkos live in Poland. This term is a designation for the Ruthenian national minority there. They were often called and referred to in Poland as Lemkos or Ruthenians. In this case study, we will refer to them by both names. During their history, there have been three displaced deportations of Ruthenians. The Visla event is one of the most famous deportations. It accelerated the assimilation of this minority in an undemocratic and inhuman way. The aim of this event was also the liquidation of the local Greek Catholic Church. This deportation into the "unknown" caused many existential problems in the lives of the Ruthenians themselves and their families.
Key words: Action Wisła. Deportation. Church. Lemkos. Ruthenians.

Kresba: Rusínská idyla - František Zvěřina (1858) Zdroj: Webumenia.sk

Rusíni na lemkovine

Rusíni z Poľska odjakživa žili na svojej „lemkovine“ ² Bolo to približne na území dnešného Malopoľského a Malokarpatského vojvodstva, ³ teda juhovýchodnej časti Poľska v blízkosti hraníc so Slovenskom. Celé územie na ktorom žili sa rozprestieralo nad slovenskou hranicou a nad slovenskými mestami od Starej Ľubovne po Medzilaborce. Pojem Rusín v Poľsku nebol nijako zvlášť evidovaný a nebol predmetom akéhosi sčítavania ľudí. ⁴

Rusíni žijúci pri poľsko - slovenských hraniciach sa vzájomne stretávali z oboch strán štátov. Ich jazyk bol spoločný. Neexistovali v ňom nejaké veľké odchýlky. Obchodovali spolu a udržiavali medzi sebou kontakty. Bolo to ešte pred 2. svetovou vojnou. Kontakty si udržali aj počas vojny i krátko po nej. Spoločne sa zúčastňovali aj kresťanských púti, a ak bolo treba, tak si aj vzájomne poskytovali ubytovanie. Nebolo výnimkou, že sa Rusíni, ako zo slovenskej, tak i z poľskej strany vzájomne spájali v manželských zväzkoch. Spoločne s Ukrajincami v Poľsku boli prevažne súčasťou Gréckokatolíckej cirkvi.

2. svetová vojna

Počas 2. svetovej vojny na lemkovskom území bojovala ukrajinská povstalecká armáda, ⁵ ktorá zvádzala boje o tento región. Poľská vláda sa usilovala chrániť svoju zvrchovanosť. Rusínov pripojila k ukrajinskej národnosti. Vytvorila tak jeden národnostný celok, spojením dvoch rozdielnych národov. Tento národ „ukrajinský“ mal byť vysťahovaný. Cieľom bolo zabrániť prípadným opakovaným bojom, ktoré by narušovali celistvosť Poľska. Samotní Lemkovia sa tak stali obeťou vtedajšej národnostnej politiky štátu. Je potrebné uviesť, že Rusíni nepodporovali nijaké ozbrojené akcie, ktoré by ohrozovali mier, či zvrchovanosť štátu. Neboli ani súčasťou ukrajinskej povstaleckej armády. Aj napriek tomu došlo k tragickým udalostiam v histórii Rusínov – Lemkov. Týmito udalosťami boli tri deportácie, kvôli ktorým spoločne s Ukrajincami⁶ boli násilím vysídlení.

Deportácia Rusínov a akcia Visla

Samotná deportácia Lemkov bola rozdelená do troch fáz.⁷
1. deportácia bola od r. 1940. Išlo o ich deportáciu do ZSSR. Odňala až 15 % ľudí rusínskej menšiny ešte v čase 2. svetovej vojny.
2. fáza deportácie sa konala v rokoch 1945 - 1946. Bola silnejšia, ako tá prvá a znova viedla do ZSSR. Odňala až 60-70% Rusínov, ktorí žili na „lemkovine“.
3. fáza deportácie bola zvaná ako Akcia Visla. Išlo o poslednú a historicky najznámejšiu fázu deportácie tejto národnostnej menšiny. Lemkovia, spoločne s Ukrajincami boli vysídlení na západné územie Poľska. Teda na miesta, odkiaľ najskôr boli po vojne nútene vysťahovaní Nemci. Na dané miesta najskôr prišli Poliaci zo ZSSR, ktorí tam boli umiestnení hneď po vojne. Aby neboli „sami“, nasťahovali tam aj deportovaných. Akciou Visla bola deportovaná zvyšná časť Rusínov.

Prvé dve deportácie boli založené na „dobrovoľnosti.“ V skutočnosti neboli dobrovoľné. „Podľa zmluvy poľskej vlády a ZSSR z roku 1944 mala byť ukrajinská menšina z Poľska deportovaná do ZSSR a zo ZSSR sa mali obyvatelia poľskej a židovskej národnosti presídliť do Poľska.“ (Šmigeľ, Syrný; 2004) Ľudia boli nútení vysťahovať sa. Agitátori, ktorí prichádzali medzi ľudí, presviedčali, že v Sovietskom zväze sa im bude žiť ľahšie a že daná situácia v Poľsku je zlá, keďže je vojna. „Počas druhej deportácie, v roku 1945, hneď po prechode z frontu, chodili po domoch ruskí agenti a naliehali na odchod do Ruska. „Tu sú hory – tam roviny. Toto je zlá pôda. Tam sú krásne zeme.“ Vraveli.“ ⁸ (Bogacz, 2019, s. 113) Niektorí Rusíni sa dali presvedčiť. Celá deportácia bola predovšetkým násilná a založená na presviedčaní s vyhrážkami.

Akcia Visla už bola deportáciou na západ Poľska. Oficiálnym motívom tejto akcie bolo pozbavenie ukrajinskej povstaleckej armády od jej členskej základne a jedla. Natíska sa tak otázka, či tu išlo o zaľudnenie postnemeckých oblastí, na ktoré nútene prichádzali nový osadníci. (porov. Bogacz, 2019, s. 8) Je potrebné doplniť, že touto deportáciou išlo o narušenie národného princípu – rozbiť skupinu Rusínov a urýchliť tak ich asimiláciu. Keďže ich život bol úzko spätý aj s náboženstvom, predmetom deportácie bola likvidácia tamojšej Gréckokatolíckej cirkvi. „V tomto priestore Gréckokatolícka cirkev, ako reprezentantka ukrajinskej národnosti v Poľsku, predstavovala pre komunistickú vládu isté nebezpečenstvo. To vyplývalo najmä s jeho spätosťou s Vatikánom.“ (Kuzmová, 2010, s. 2) „Okrem iného pre oficiálnu vládnu politiku reprezentovala táto cirkev ukrajinskú národnosť.“ (Kuzmová, 2010, s. 1) A daná národnosť bola zložená aj z Rusínov...

Už pred uskutočnením „akcie Visla“ zaznievali hlásenia a informácie pre verejnosť, aby sa prichystali na odchod. Bolo treba sa pobaliť na cestu. Niektorí ľudia tomu uverili. Pripravovali si jedlo, veď čo ak by mali vycestovať. Ľudia vopred si prichystali zemiaky, ktoré si napiekli a ďalšie potraviny. Keď prišla poľská armáda, ktorá mala na starosti ich dobro za „lepšími zajtrajškami“, vyskočili na vozy, ktoré si sami zaobstarali a mali ich dopraviť na vlaky. Tie ich už transportovali do neznáma. V celom tom neorganizovanom chaose si ľudia brali svoje gazdovstvo, najmä domáce zvieratá - kone, hovädzí dobytok a hydinu. Časť zvierat ako kačky a psy ostali doma na lemkovštine spoločne s poľnohospodárskymi nástrojmi. „Akciou Visla bolo vyvezených 20 – 25 tis. Lemkov.“ ⁹ (Bogacz, 2019, s. 8) Lemkovina touto akciou bola odľudnená.

Cesta do neznáma

Armáda vyháňala Rusínov z domu, na ktorých neskôr čakal vlak. Ľudia si nestihli nabrať toľko veľa jedla na celý čas cestovania. Predsa, na dlhú neznámu cestu ho potrebovali viac. Okrem iného boli mesiace máj a jún. Počas nich bolo horúco. Ľudia nasadli na vlaky, ktoré nemali osobné vozne. Boli to vozne slúžiace na transport tovaru. V týchto vozňoch žilo veľa ľudí i rodín spoločne so svojimi zvieratami a potravinami, ktoré si v tej rýchlosti stihli nabaliť. Do jedného vozňa sa zmestili veľké dve rodiny, s dobytkom i batožinami. Hygienicky išlo o mimoriadne nevhodné bývanie. Zápach dobytka, pokazené zapáchajúce mäso ako desiata na dlhú cestu, nedostatočná hygiena... a navyše, cesta bola pridlhá.

Často sa stávalo, že vlaky zastavovali na dlhý čas. Jedna cesta trvala aj dva týždne. Keď sa zastavili, Lemkovia hľadali vodu pre seba a dobytok. Chudoba kričala z tejto neľahkej cesty. Keď vychádzali z vlaku, na poliach hľadali hocičo, len aby bolo čo – to na jedenie pre nich a zvieratá. Niektorí Poliaci sa zachovali veľmi ľudsky. Cítili, že sa niečo deje a ide o nespravodlivosť. Deportovaným poskytli nejakú obživu. Iní sa zas báli, že im z polí niečo vezmú a preto Rusínov vyháňali.

Rodiny Lemkov boli počas transportu vystavené veľkým skúškam. Rodičia s deťmi išli vlakom len po istý úsek. Potom deti boli oddelené od rodičov. Vysadili ich na nákladné autá, odkiaľ boli prevezené na ďalšie miesta. Až neskôr rodičia boli dopravení do vlakových staníc, na miesta, kde ich čakali ich vlastné deti. To zapríčinilo pre nich veľkú traumu. Samé ostali „čakať“ rodičov aj so zvieratami. Bol to pre nich šok. Nepoznali svet. Istý čas ostali v cudzích mestách bez rodičov.

Aby toho nebolo málo, zriadili sa zatýkacie tábory. Takýto tábor sa nachádzal napr. v Jaworzne. Spísalo sa to, kto bol deportovaný. Spomedzi nich si vyhľadali ľudí z inteligencie. Išlo o učiteľov, kňazov, vyššie postavených, ktorí mohli byť politicky „nebezpeční“. Štátna bezpečnosť ich zatkla a internovala do táborov. Boli zatknutí, vyšetrovaní a odlúčení od svojich rodín. Často ak sa niektorí po rokoch vrátili späť, bolo to krátko pred ich koncom života. Boli zničení tábormi, ktoré im podlomili zdravie. Nie každý z nich mal šťastie nájsť svoju rodinu, pretože nemálo z nich zahynulo v táboroch.

Lemkovia na „konečnej“ museli prechádzať z miesta na miesto a hľadať si bývanie. Dostávali sa len do miest, kde žilo viac ľudí. Ubytovali sa v gazdovských domoch, alebo v domoch kde žilo viac rodín. Dobytok, ktorí si Lemkovia vzali so sebou počas deportácie akciou Visla im slúžil v gazdovstvách, kde prišli. „Tlačili“ sa v domčekoch na nových miestach, kde žilo viac rodín. Deportovaní na nových miestach neboli vítaní. Častokrát dochádzalo ku konfliktom. Niektorí sa usídlili aj na družstvách. Budovať domy si ihneď nemohli, keď nemali prostriedky na ich stavbu.

Miesta, ktoré boli akciou Visla na lemkovine opustené boli sprístupnené pre Poliakov. Tí si mohli vybrať lepšie miesto. Boli to Poliaci z okolia lemkoviny alebo aj od oblastí miest Zakopane, Nowy Targ. V daných oblastiach žilo viac ľudí, preto im bolo jednoduchšie nájsť svoje gazdovstvo na lemkovine.

Až po 10 rokoch od akcie Visla, v r. 1957, bolo umožnené Lemkom sa vrátiť. Nebolo to ľahké. Častokrát to bolo aj nemožné. Tí, ktorí sa chceli vrátiť, si mali spočiatku odkúpiť vlastné gazdovstvo od štátu a potom ešte od osadníkov, ktorí sa nasťahovali na dané miesto. Bolo potrebné nanovo obrábať poľnohospodársku pôdu, pretože dané pozemky boli častokrát zarastené. Poliaci na nich dlhodobo negazdovali. Naspäť, na svoje pôvodne miesto sa vrátilo len málo Lemkov. Ďalší Rusíni si hľadali nové miesta, v ktorých by sa dalo usídliť a žiť.

Následky akciou Visla

Deportácia Rusínov spôsobila obrovské škody. Traumy detí, krivdy na ľuďoch, majetkové straty, straty zdravia či života v sústreďovacích táboroch, odsťahovanie z rodného kraja, hlad, chudoba, nevhodné bývanie na nových miestach, medziľudské konflikty, násilná asimilácia i rozdelenie rodín, nesenie viny za protikomunistické postoje ukrajinskej povstaleckej armády, neskoršie zlé bývanie, strata domova i sociálneho kontaktu s vlastnými,... Okrem iného boli zapísaní ako Ukrajinci, teda ako národ do ktorého nikdy nepatrili.

Lemkovia boli roztrúsení po celom Poľsku. Platil princíp, že 1 dedina môže mať maximálne 3 rusínske rodiny. Neskôr sa pre Lemkov otvorili ukrajinské školy, aby boli poukrajinčení. Tí, ktorí boli deportovaní počas prvých dvoch deportácií do ZSSR sa nikdy nevrátili. A tých, ktorí boli deportovaní akciou Visla, sa na svoju lemkovskú zemľu vrátilo málo. Až po rokoch si mohli Lemkovia niečo budovať. Nebolo to ľahké. Bolo treba prosiť vládu, aby niečo dostali. Keď sa im podarilo niečo dostať, dostali to v menšom, alebo niečo čo bolo v dezolátnom stave, či ukradnuté. A tak sa sťahovali aj do ďalších oblastí Poľska, podľa toho, kto si čo našiel na bývanie, alebo ak sa naskytla nejaká pracovná príležitosť.

Dnešná situácia Lemkov v Poľsku

V roku 2001 bol Rusínky jazyk – lemkowština kodifikovaný. Dnes Rusíni v Poľsku majú svoju gramatiku a vlastný slovník. Na základných a stredných školách, prebieha výučba rusínskeho jazyka. Lemkovština bola kedysi prirodzená súčasť života poľských Rusínov. Dnes sa až tak často nepoužíva.

V súčasnosti sa prekladajú knihy do rusínskeho jazyka, medzi ktorými patria aj známe tituly. Niektorí mladí ľudia v Poľsku sa cítia ako Rusíni, aj keď ich nie je veľa. Mávajú folklórne skupiny, v ktorých sa tancujú. Sú na vysokej úrovni (Kičera). Taktiež existujú aj ľudové skupiny, ktoré hrajú známe ľudové rusínske piesne, ktoré zaznievajú na spoločenských akciách. V Poľsku fungujú až 2 rusínske rádia. Jedno z nich je iba internetové, druhé má aj vlastnú frekvenciu. Rádio s vlastnou frekvenciou je možné si naladiť v okolí Lemkoviny, Gorlíc a v „cudzine“ – teda na zemi, kde boli násilne deportovaní Rusíni. Aj tam je možné počúvať rusínske rádio. Tam, kde frekvencia už nestačí, na pomoc prichádza internet, ktorí umožňuje ho počúvať aj ďalším.

Každý rok sa usporadúvajú kultúrne a folklórne akcie. Veľmi známymi sú aj „Watry“ festivaly rusínskych súborov. Usporadúvajú sa napr. v Zdyni, Michalowi, Lugoch atď. Umožňuje sa tak stretnúť Rusínom, ich potomkom, mladým a ďalším.

Lemkovský jazyk oproti Rusínčine na Slovensku, ktorý je tiež v kodifikovanej podobe je o niečo rozdielny. V čase keď boli kontakty medzi Rusínmi z oboch strán štátov a prechádzalo sa cez hranice, existovalo veľa spoločných slov. Časom sa mnohými vplyvmi začali tieto rusínske jazyky od seba v niečom odlišovať. Nejde však o veľké odchýlky, ktoré by spôsobili jazykovú bariéru.

Niektoré obce v Poľsku sú evidované aj ako rusínske obce. Existuje možnosť aj dvojazyčných označení názvy obcí, ak o tom rozhodne miestna samospráva. Zákon to umožňuje. V súčasnosti sú to obce ako napr. Kunkova, Gladyšiv, Biľanka, Novyca, Ždynia, Konečna.

Každoročne sa koná lemkovská púť v čase letných prázdnin. Umožňuje tak stretnutie veriacich Rusínov, Poliakov a Slovákov. V lete prichádzajú Lemkovia, ktorí si pozerajú miesta, odkiaľ pochádzali ich predkovia, teda tam, kde sú ich korene. Taktiež na púti sú aj ďalší, ktorí nežijú tým národným princípom, pretože tá púť je na pamiatku inej púte kde Rusínky z Poľska išli do Gaboltova, do slovenskej časti. Pri návrate domov na lemkovinu sa im na hore Jawor pár metrov od poľsko-slovenskej hranice sa zjavila Bohorodička. Samotná púť vrcholí na hore Jawor, ktorého chrám je v bezprostrednej blízkosti slovenských hraníc. Na týchto pútiach sa zúčastňujú ľudia aj zo Slovenska, ktorí nemajú rusínske korene.

Záver

V súčasnosti podľa posledného ščítania ľudu z r. 2011 sa k rusínskej národnostnej menšine v Poľsku hlási 10 500 obyvateľov. ¹⁰ Poľská ústava garantuje poľským občanom patriacim k národnostným a etnickým menšinám slobodu udržiavať a rozvíjať svoj vlastný jazyk, udržiavať zvyky a tradície a rozvíjať svoju vlastnú kultúru. (porov. čl. 35 poľskej ústavy). Platí to aj pre tamojších Rusínov, ktorým v minulosti boli takéto práva odopreté. Aj napriek deportáciám Rusínov, ktoré urýchlili ich asimiláciu, dnes nechýbajú snahy ju zastaviť alebo aspoň čiastočne regulovať. Čas ukáže ako to všetko dopadne a aká bude budúcnosť Rusínov - Lemkov. Je preto úlohou štátov umožňovať národnostným menšinám, žijúcich na ich území, slobodu rozvíjať vlastný jazyk, udržiavať si vlastné zvyky a tradície pri nenarúšaní demokratického zriadenia a zvrchovanosti štátu.

Autor: PhDr. JUDr. PhDr. Stanislav Bujda, PhD

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BOGACZ, J.: Co można zabrać w ciągu godziny. Wspomnienia mieszkańców Krynicy i okolic. Krynica-Zdrój : Uniwersytet Rolniczy, im Krakow, 2019. 120 s. ISBN 978-83-954184-1-9. KUZMOVÁ, D.: Gréckokatolícka cirkev v povojnovom Poľsku 1945 – 1947. In: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec2/subor/29.pdf (25. 5. 2021, 19:00)
Šmigeľ, M. – Syrný, M.: Dve strany ukrajinského nacionalizmu. In: http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2004smigelsyrny1112 (20. 5. 2021, 15:30)
Konstytucja Rzeczypospolitej Polskiej, Dz.U. 1997, NR 78 poz. 483
https://stat.gov.pl/files/gfx/portalinformacyjny/pl/defaultaktualnosci/5... (15. 6. 2021, 17:00)

¹ Ide o gréckokatolíckych a pravoslávnych veriacich, ktorí sv. liturgie mávajú v byzantskom obrade.
² Územie, ktoré obývali Rusíni v Poľsku.
³ Vojvodstvo je označenie pre vyšší územný celok v Poľsku.
⁴ Až po r. 1945 boli akési ščítania v Poľsku, pričom nerozlišovali Ukrajincov a Rusínov.
⁵ Tieto vojenské jednotky vystupovali ako tretia vojenská sila, hrajúca na obe strany. Ich cieľom bolo neskôr získať samostatný Ukrajinský štát nezávislý od ZSSR. Čakali na vojnový konflikt, ktorý sa mal udiať medzi Sovietskym zväzom a víťaznými štátmi západu po 2. svetovej vojne. Západ im mal nakoniec pomôcť vybojovať si vlastný štát.
⁶ Bolo jednoduchšie vysťahovať národnostnú menšinu, ktorá oproti väčšine Poliakov bola počtom malá, aj keď v lemkovskej oblasti predstavovala majoritu.
⁷ Najviac deportovaných Rusínov bolo na východ Európy.
⁸ Preložil Stanislav Bujda.
⁹ Preložil Stanislav Bujda.
¹⁰ https://stat.gov.pl/files/gfx/portalinformacyjny/pl/defaultaktualnosci/5...