Substitute family care – the length of the waiting for the perfect baby in the Prešov region
Abstrakt: Pestúnska starostlivosť a osvojenie ako dve z foriem rodinnej starostlivosti o maloleté dieťa na Slovensku umožňujú, aby dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo vlastnej, biologickej rodine, malo naplnené všetky svoje vývinové potreby v rodine náhradnej. Funkčná rodina má v našom sociokultúrnom prostredí nezastupiteľné miesto pre naplnenie vývinových potrieb dieťaťa v čo najvyššej možnej miere. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, určené pre sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti sa všemožne snažia nájsť pre každé z detí, ktoré to potrebuje, rodinu náhradnú. Narážajú však na zatiaľ neprekonaný problém, spočívajúci v predstave žiadateľa o dieťati, ktoré by bol ochotný do svojej rodiny prijať.
Žiadatelia, ktorí majú záujem stať sa pestúnmi alebo osvojiteľmi, majú v prevažnej miere požiadavku na dieťa nie iného etnika, zdravé a čo najmladšie. V dôsledku toho čakajú dlhé roky v zozname žiadateľov a sú nedočkaví a frustrovaní.
Kľúčové slová: Náhradná rodinná starostlivosť, pestúnska starostlivosť, adopcia, prehľad detí, zoznam žiadateľov, diskrepancia.

Abstract: Foster care and adoption, as two of the forms of family care for the minor child in Slovakia, allow a child who cannot grow in his/her own biological family to have all his/her development needs fulfilled in a foster family. The functional family occupies an irreplaceable place in our socio-cultural environment for the filling of the development needs of the child in the highest possible measure. Offices of Labour, Social Affairs and Family, designed for the mediation of the substitute family care, make every effort to find a foster family for each of the children who need it. They face, however, a so-far insurmountable problem, lying in the applicant’s idea of the child he/she would be willing to accept into his/her family.
Applicants who are interested in becoming foster parents or adoptive parents mostly require a child of a non-other ethnicity, healthy, and as young as possible. As a result, they wait on the list of applicants for long years and they get impatient and frustrated.
Key words: Substitute family care, foster care, adoption, overview of the children, list of applicants, discrepancy.

Foto: Peter Marek (2018)

Úvod

Právny systém Slovenskej republiky pozná niekoľko foriem náhradnej rodinnej starostlivosti ďalej len „NRS“), z ktorých aplikáciu dvoch, pestúnskej starostlivosti a osvojenia, majú v kompetencii Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, určené pre sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti (ďalej len „určený ÚPSVaR). Pre účely sprostredkovania NRS vedú určené ÚPSVaRy prehľady detí, ktorým je potrebné NRS sprostredkovať a tiež zoznamy žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Existujúca skladba detí, ktoré náhradnú rodinu potrebujú a predstavy žiadateľov o pestúnsku starostlivosť, resp. osvojenie sú vo výraznej diskrepancii. Dôsledkom je, že detské domovy sú stále plné detí a žiadatelia o NRS čakajú čím ďalej, tým dlhšie za svojím vytúženým dieťaťom.

Zámerom tohto príspevku je poukázať na už vzniknuvšiu a ďalej sa prehlbujúcu, pre znevýhodnené deti neprospešnú, situáciu, ale aj zamyslieť sa nad možnosťami, ako zmeniť nepomer medzi žiadateľmi a deťmi v prospech čakajúcich detí .

Pestúnska starostlivosť a osvojenie ako formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Náhradná rodinná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SPODaSK“), zahŕňa pestúnsku starostlivosť a osvojenie (adopciu). Na rozdiel od zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý osvojenie, resp. adopciu za náhradnú rodinnú starostlivosť nepovažuje. Podľa tvorcu zákona o rodine s osvojením súvisia natoľko odlišné právne dôsledky pre dieťa, že osvojenie dieťaťa nepovažoval za vhodné subsumovať pod formy náhradnej rodinnej starostlivosti. Zákon o SPODaSK však pričlenil osvojenie k náhradnej rodinnej starostlivosti spolu s pestúnskou starostlivosťou, nakoľko pestúnska starostlivosť i osvojenie sú principiálne spojené niektorými zákonnými podmienkami, za akých môžu nastať.

Sprostredkovanie pestúnskej starostlivosti a osvojenia je originálnou pôsobnosťou určených Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých je na území SR na uvedený účel, podľa počtu krajov, osem. Zákon o SPODaSK stanovuje podmienky pre zapísanie dieťaťa do prehľadu a pre zapísanie záujemcu o NRS do zoznamu žiadateľov, teda nevyhnutné predpoklady, ktoré sprostredkovaniu NRS predchádzajú.

Prehľad detí

Každý určený ÚPSVaR, pre účely sprostredkovania NRS deťom, ktoré bolo nevyhnutné vyňať z prostredia ich biologickej rodiny, vedie už spomínaný prehľad týchto detí. Deti sa dostávajú do prehľadu určeného ÚPSVaR nahlásením orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sú súčasťou každého Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v SR. Nahlásenie dieťaťa je výsledkom sociálnej práce s rodinou dieťaťa, kedy kompetentný sociálny pracovník spolu so zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené konštatujú, že dieťa nemôže zostať, resp. vrátiť sa v krátkom čase do biologickej rodiny a nie je nik dieťaťu blízky, ktorý by starostlivosť o neho prevzal.

V súčasnej dobe je kladený dôraz na právo dieťaťa vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa ho týkajú, ak je vzhľadom na svoj vek a mentálnu vyspelosť schopné vec pochopiť a vyjadriť svoj názor. Názor detí na náhradnú rodinnú starostlivosť nie je jednoznačný. Z predkladaných správ o psychickom vývine dieťaťa zisťujeme, že nie všetky deti, zvlášť staršie, vyjadrujú záujem nadviazať kontakt s potenciálnou náhradnou rodinou. Niektoré deti si počas dlhých rokov ústavnej starostlivosti na systém zvykli, majú svoje názory, návyky, rodiaci sa životný štýl a na sprostredkovanie NRS vyjadrujú negatívny názor. Niekedy je u starších detí záujem o NRS spojený s predstavou väčšej osobnej slobody a ako prax v Prešovskom kraji ukázala, vo väčšine prípadov sprostredkovanie NRS deťom v pubertálnom a adolescentnom veku nebolo úspešné. Na druhej strane, mnohé deti vnímajú možnosť nájsť „svoju rodinu“ s nádejou a očakávaniami, avšak predstavy žiadateľov odsúvajú nádej a očakávania detí starších ako cca 6-7 rokov do fiktívnej roviny.

V prehľade určeného ÚPSVaR Prešov je aktuálne vedených 206 detí, ktorým NRS nebola sprostredkovaná. Sú to deti vo viac ako 95% znevýhodnené etnicky, vekovo, zdravotne a príslušnosťou k súrodeneckej skupine. Prehľad zahŕňa všetky vekové kategórie detí, pričom 157 detí z celkového počtu sa nachádza v súrodeneckých dvojiciach, trojiciach, až po sedemčlennú súrodeneckú skupinu, ako zobrazuje tabuľka:

Tabuľka č. 1: Deti nachádzajúce sa v prehľade Prešovského kraja

Legenda:
A: dieťa osvojiteľné, vhodné do adopcie
PS: dieťa vhodné do pestúnskej starostlivosti
Zoznam žiadateľov

Pre účely sprostredkovania NRS deťom, ktoré to potrebujú, vedie určený ÚPSVaR zoznam žiadateľov o NRS. Zoznam žiadateľov je jeden a sú v ňom vedení žiadatelia s rôznou motiváciou, majúci záujem o vykonávanie pestúnskej starostlivosti aj o osvojenie, o deti od veku novorodenca po cca mladší školský vek (aj keď v prehľade sú deti aj krátko pred dovŕšením dospelosti).

Prvoradou úlohou určeného ÚPSVaR je nájsť deťom, ktoré vedie v prehľade, stabilné a funkčné rodiny, ktoré im budú schopné naplniť všetky ich vývinové potreby. Táto úloha je však výrazne limitovaná motiváciou žiadateľov, ich predstavou o dieťati, ktorému by boli ochotní otvoriť svoj domov a náruč.

Žiadatelia svoju predstavu o dieťati, úzko súvisiacu s ich motiváciou, upresňujú v priebehu prípravy na NRS, ktorú sú povinní absolvovať v rozsahu najmenej 26 hodín a ak majú záujem o medzištátne osvojenie, najmenej v rozsahu 30 hodín. Príprava im sprostredkúva právne informácie o odlišnostiach jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti, o ich dôsledkoch a podmienkach ich právneho priestoru, o právach a povinnostiach biologických rodičov i náhradných rodičov, o vývinových potrebách detí jednotlivých vekových kategórií, maladaptívnych formách správania sa detí z detských domovov, o spôsoboch ako reagovať na vývinové anomálie detí, ktoré sú tak na hereditárnom, ako aj na sociálnom podklade. Žiadatelia získavajú aj ďalšie informácie a odpovede na otázky, ktoré ich v súvislosti s problematikou zaujímajú. Sú podrobení psychodiagnostike, zo záverov ktorej poznávajú svoje silné i slabé stránky a najmä poznatky, ako ich využiť v prospech prijatého dieťaťa. Počas prípravy môže dôjsť k zmene priorít a predstave o dieťati, stáva sa to však zriedka.

V súvislosti s potrebou hľadania náhradných rodín deťom, ktoré to potrebujú a súvisiacim vedením zoznamu žiadateľov nadobúdame poznatok, aký veľký je počet bezdetných manželstiev, ktoré natoľko túžia po dieťati, že sú ochotné vstúpiť do procesu zapísania do zoznamu žiadateľov a sprostredkovania vzťahu s cudzím dieťaťom. Domnievame sa, že manželia, ktorí sa rozhodnú riešiť bezdetnosť aj adopciou, tvoria len menšinu všetkých bezdetných párov nielen Prešovského kraja, ale aj v rámci celej SR. Motiváciou týchto žiadateľov je preto získať dieťa, ktoré by sa čo najviac približovalo predstave o vlastnom, biologickom dieťati.

Takto motivovaní žiadatelia nemenia svoju predstavu, poznajú skladbu detí v detských domovoch, nad osudom detí vyjadria poľutovanie, ale to je všetko. Málo si uvedomujú, že účelom vedenia zoznamu žiadateľov je sprostredkovať NRS deťom, ktoré sú vedené v prehľade a v prípade, ak by tento zanikol, zanikol by aj zoznam žiadateľov.

V zozname žiadateľov o NRS v Prešovskom kraji je aktuálne právoplatne zapísaných 174 žiadateľov. Neporovnateľne prevláda počet žiadateľov o osvojenie dieťaťa, ktorých je 150. Traja z nich deklarujú pripravenosť prijať znevýhodnené dieťa, a to etnicky. Počet žiadateľov o vykonávanie pestúnskej starostlivosti je 14, tých, ktorí zvolili obe formy NRS je 10. Je potrebné spresniť, že z uvádzaného počtu žiadateľov o osvojenie je 27 takých, ktorí už mali dieťatko sprostredkované a čakajú za rozsudkami súdov, ktoré ich ustanovia rodičmi. Z počtu žiadateľov o výkon pestúnskej starostlivosti je 12 takých, ktorým už bolo dieťa tiež sprostredkované a čakajú za rozhodnutím súdu o jeho zverení do ich pestúnskej starostlivosti.

Tabuľka č. 2: Počet žiadateľov Prešovského kraja

Legenda: A: žiadatelia o osvojenie, PS: žiadatelia o PS
Graf č. 1: Počet žiadateľov Prešovského kraja

Legenda: Ž: žiadatelia, A+: sprostredkovaná A, PS+: sprostredkovaná PS
O vytúžených deťoch a dĺžke čakania

Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť v Prešovskom kraji boli vždy pred prípravou, resp. počas prípravy na NRS informovaní o rôznych dĺžkach „čakania za dieťaťom,“ a to v závislosti od predstavy, akú o dieťati majú. Toto praktické opatrenie má s neustále sa predlžujúcou dobou čakania čím ďalej, tým väčší význam. Je najjednoduchším spôsobom ako predchádzať vážnym prejavom nespokojnosti zo strany žiadateľov, ktorých jedinou prioritou je mať dieťa podľa svojich predstáv, a to najlepšie hneď. V úvodných stretnutiach s nami paradoxne poukazujú na to, že detské domovy sú plné detí. Po informáciách o skladbe našich detí v detských domovoch sú nútení pracovať s myšlienkou dlhého čakania, zmeny svojej predstavy, vyrovnaním sa so skutočnosťou, že dieťa mať nebudú alebo sa objavujú pokusy dostať sa k dieťaťu nie zákonným spôsobom.

Tí žiadatelia, ktorí sa pre niektoré z detí, nachádzajúce sa v prehľade, rozhodli, sú na rôznych miestach zoznamu žiadateľov, a to najmä v jeho druhej polovici. Doba, počas ktorej čakali za dieťaťom, nebola relatívne dlhá. Do jedného roka, niektorí do dvoch až troch rokov od zapísania do zoznamu žiadateľov mali dieťatko sprostredkované tí, ktorí sa rozhodli prijať dieťa etnicky znevýhodnené, a to tak do pestúnskej starostlivosti, ako aj do osvojenia, dlhšie tí, ktorí mali záujem výlučne o dievčatko.

Spomenuli sme výrazne prevládajúci počet žiadateľov o osvojenie, a to o osvojenie dieťaťa majoritného, čo najnižšieho veku, najlepšie novorodenca. Žiadatelia, ktorí zotrvali na tejto svojej predstave o osvojiteľnom majoritnom dieťatku do jedného roka veku, čakali za ním šesť až sedem rokov. Bolo tomu tak ešte na prelome rokov 2017 - 2018, dnes už ani to nie je pravda. Aktuálne žiadateľom, ktorí sú v zozname v poradí, začal plynúť ôsmy rok čakania na dieťa. Dávno uplynula doba, kedy si každý mohol adoptovať, koho chcel. Stačilo len vyhlásiť to na agore (námestie) pred zhromaždením občanov, z kameňa, z ktorého sa vyhlasovalo. Adoptívny rodič mal súčasne povinnosť dať svojej hetairii (v starovekom Grécku súkromné politické združenie, ktorého členovia uctievali spoločné kulty a vzájomne sa podporovali) obetný dobytok a konvicu vína (Valachovič, 2003). Dnes sú podmienky osvojiteľnosti dieťaťa a jeho následného osvojenia prísne vymedzené, zohľadňujúce medzinárodné dohovory, implementované do právneho systému SR.

Osem rokov čakať za túžobne očakávaným dieťatkom je naozaj veľmi dlhá doba. Niektorým žiadateľom sa medzitým predsa len podarí naplniť rolu rodiča prirodzeným spôsobom. Iným však ubiehajú roky v napätí, či sa im ich túžba naplní v ich vekovo prijateľnom období. Žiadateľov, ktorí sú rozhodnutí čakať za vytúženým dieťaťom, pravdepodobne v ich rozhodnutí neovplyvníme a len čas ukáže, ako sa ich situácia v zozname žiadateľov bude vyvíjať ďalej. Snáď pokroky v zdravotníctve časom znížia vysoký počet nechtiac bezdetných manželov.

O znevýhodnených deťoch

Za znevýhodnenie u dieťaťa možno považovať najmä kombináciu viacerých nasledujúcich znevýhodnení, etnickú príslušnosť, príslušnosť k súrodeneckej skupine, vyšší vek, zdravotné znevýhodnenie, pričom uvedené poradie odráža aj mieru znevýhodnenia od najvyššej po relatívne najnižšiu. V záujme našich detí v detských domovoch je pokúšať sa hľadať a následne aplikovať spôsoby ako „objaviť“ a motivovať fyzické osoby stať sa pestúnmi bez ohľadu na akékoľvek znevýhodnenia dieťaťa, vnímať dieťa také aké je, a to s jediným cieľom poskytnúť mu všetko, čo pomôže dosiahnuť strop jeho fyzických i psychických možností a pripraví ho pre jeho životnú cestu.

Profesionálne rodičovstvo, ktoré je súčasťou ústavnej starostlivosti o dieťa, umožnilo, aby všetky deti minimálne do šiestich rokov veku vyrastali v rodine, zažívali výhody individuálnej starostlivosti, spoznávali funkčný rodinný život, rolu matky, otca, vnímali a pochopili súrodenectvo, starorodičovstvo a pod. Napriek tomu je to stále forma ústavnej starostlivosti, prejavujúca sa negatívne napr. v čase čerpania dovolenky profesionálneho rodiča, počas ktorej býva dieťa premiestnené do inej profesionálnej rodiny alebo do skupiny detského domova. Dovŕšením plnoletosti dieťaťa, ktoré sa spravidla v šiestich rokoch veku vracia z profesionálnej rodiny do kolektívu detského domova, ústavná starostlivosť končí a mladý dospelý má šťastie, ak sa mu podarí úspešne založiť si svoju vlastnú rodinu a začleniť sa do pracovného života.

Každému dieťaťu, bez ohľadu na vek, pohlavie, etnickú príslušnosť alebo iné špecifiká, ktoré prejavuje záujem mať svoju pestúnsku alebo osvojiteľskú rodinu (ak nemôže mať svoju vlastnú), malo by byť preto vyhovené, a to v jeho najlepšom záujme. Naše úvahy smerujú k intenzívnejšiemu vyhľadávaniu pestúnskych rodín, ochotných venovať svoju starostlivosť vekovo, zdravotne či etnicky znevýhodneným deťom. Profesionálne rodičovstvo, ktoré poskytuje starostlivosť najmä znevýhodneným deťom, sa už na území SR etablovalo, sprostredkovalo okoliu, v ktorom profesionálne rodiny žijú, aj iný pohľad na deti v náhradnej starostlivosti, nakoľko deti sú vedené k rešpektovaniu a dodržiavaniu očakávaných spôsobov života.

S výkonom profesionálneho rodičovstva sú spojené benefity zápočtu rokov do dôchodku, odvodov do poisťovní, stály príjem, podporná sieť odborníkov, ohodnotená pracovná pozícia. Podpora pestúnskych rodín zďaleka taká intenzívna nie je. Ani čo sa týka hmotného zabezpečenia ani morálneho ohodnotenia. Od pestúna sa naopak očakáva, aby preukázal solventnosť a súčasne, s vlastným pracovným vyťažením, aj schopnosť postarať sa o všetky materiálne i nemateriálne potreby znevýhodneného dieťaťa, často s poruchami správania, fyzickými či psychickými ťažkosťami. Motivácia stať sa pestúnom znevýhodneného dieťaťa je tak veľmi nízka. Ohodnotenie pestúna sumou, aká je vyčlenená na každé dieťa v detskom domove spolu s ostatnými benefitmi profesionálnych rodičov by mohlo byť dostatočne motivačné, aby bolo možné konštatovať, že, ak aj nie všetky deti z detských domovov, ale prevažná väčšina z nich má svoju rodinu. Máme názor, že žiadny zo spomínaných benefitov nebude pre potenciálnych pestúnov prioritne motivačný, nakoľko náročnosť práce s prevažne staršími znevýhodnenými deťmi je neporovnateľne prevládajúca.

Záver

So sprostredkovaním náhradnej rodinnej starostlivosti sa spája veľa náročných chvíľ, ale aj veľa nádherných – bonusových – situácií, keď adoptívni rodičia prídu už so „svojím“ dieťatkom podeliť sa s nami so šťastím, ktoré prežívajú alebo prídu pestúnski rodičia hrdo predstaviť nové úspechy zvereného dieťaťa.

Na pozícii sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti deťom, ktoré to potrebuje, nemôže byť väčším bonusom, ako úspešné spojenie dieťaťa s náhradnými rodičmi. Ďalším bonusom je úspešné biologické rodičovstvo každého manželského páru zo zoznamu žiadateľov. Prianím je, aby oboch bolo čo najviac. Aby malo každé dieťa svoju rodinu a každý, kto túži, svoje dieťa.

Autor: Mgr. Otília Hažírová
Autorka príspevku je pracovníčkou ÚPSVaR Prešov, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Prešove
Použitá literatúra:

1. Valachovič, Pavol. 2003. Zákonníky starovekých národov. Bratislava: Univerzita Komenského, 50 strán, ISBN 802231787X
2.Zákon NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov