Nedávno Medzinárodný záchranný výbor uverejnil zoznam desiatich nízkopríjmových krajín, ktoré v roku 2019 budú čeliť humanitárnej kríze. Práve tieto štáty sú už teraz zdrojom dvoch tretín utečencov a utečeniek na našej planéte. Je medzi nimi i Jemen, ktorý sa zmieta už štyri roky vo vojne. Netreba lamentovať nad „utečeneckou krízou“ na sociálnych sieťach, ale snažiť sa jemenským rodinám reálne pomáhať.

Jemenská kríza - foto UN news

Manažment rizík je súčasťou strategického riadenia aj plánovania každej úspešnej organizácie, nevynímajúc ani organizácie poskytujúcej sociálne služby. Manažment rizík máme spracovaný v učebných osnovách pre manažérov kvality z pohľadu riadenia kvality. Pracovný život v zariadeniach sociálnych služieb nám však ukazuje naliehavú potrebu prípravy a vzdelávania nielen top manažmentu v tejto oblasti, ale aj stredného a nižšieho odborného personálu, ktorý zodpovedá za príjem klienta, a alebo je v priamom kontakte s klientom.

Tou témou som sa začala zaoberať v roku 2010. Keď sme ju otvorili na odbornej konferencii v Skalici, dúfala som, že sa otvorí priestor pre odbornú diskusiu. Havarijné stavy v zariadeniach sociálnych služieb a z nich vyplývajúce riziká sa riešia priebežne podľa finančných kapacít poskytovateľov a samotných zriaďovateľov. Riziká môžu spôsobiť nielen škody na majetku, ale aj na živote. Cenu ľudského života definujeme ako peňažnú čiastku, ktorú je spoločnosť ochotná vynaložiť na záchranu ľudského života. (Procházková,2010) Často sa vyhovárame na to, že nie sú peniaze. Ale riadenie rizík nestojí a ani nepadá na financiách. Riadenie rizík je aj záležitosťou ľudských zdrojov. Tam, kde nevieme získať financie, tam je potrebné použiť odborné vedomosti, zručnosti aj spôsobilosť všetkých zúčastnených pracovníkov. Samotný zákon o sociálnych službách 448/2008 Z.z. nám predkladá povinnosť riadiť riziká. Naši dlhoroční klienti nás požiadali pripraviť vzdelávací modul k danej problematike.

Foto: Peter Senko (2006)

Dvanásť mesiacov realizovala rozvojové projekty, ktoré dávajú albánskym deťom z vylúčených komunít vzdelanie, a teda i šancu na lepší život. Viac zo svojich zážitkov a skúseností z ročného pobytu v Albánsku priblížila rozvojová dobrovoľníčka – Veronika Zimová.

Už dlho držala v hlave plán – v budúcnosti pracovať v oblasti humanitárnej a rozvojovej spolupráce. Preto bolo dobrovoľníctvo pre Veroniku logickým medzistupňom medzi univerzitou a terénnou prácou v tzv. rozvojovom svete. Po štúdiu medzinárodných vzťahov teda zareagovala na aktuálne výzvy dobrovoľníckych pozícií od organizácie ADRA Slovensko. Po úspešnom pohovore nasledovala povinná stáž v bratislavskej kancelárii vysielajúcej organizácie, predodchodový tréning a oboznámenie sa s očakávaniami i úlohami od hosťujúcej ADRA Albánsko.

Pohľad do vnútrozemia Albánska

Dnešná doba, ako každá iná, je plná ľudí, ktorí sú chorí na tele, aj na duši, ľudí, ktorí sú osamelí, chudobní, závislí, bez domova, ľudí, ktorí sú starí a ľudí, ktorí zomierajú. Je to doba, ktorú môžeme označiť dobou individualizmu. Môžeme ju však vnímať aj z druhej strany – ako dobu, ktorá nám poskytuje množstvo príležitostí na preukazovanie konkrétnych skutkov milosrdenstva.

Táto publikácia vznikla so zámerom podeliť sa o osobné skúsenosti získané v priebehu našej práce. Kniha vznikla na základe viacročných praktických skúseností. Autori jednotlivých kapitol sú ľudia pracujúci s rôznymi cieľovými skupinami, ako sú rodiny v núdzi, osamelé matky s deťmi v krízových centrách, závislí ľudia, seniori a zomierajúci.

Social context fulfillment and selfrealization of seniors today
Abstrakt: V príspevku venujeme pozornosť profesijnému uplatneniu a sebarealizácii seniorov v sociálnom kontexte dneška.
Kľúčové slová: Profesijné uplatnenie. Sebarealizácia seniorov.

Abstract: The attention is paid to the professional fulfillment and selfrealization of seniors in the social context today.
Key words: Professional fulfilment. Selfrealization of seniors.

Pomáhať núdznym v oblastiach, ktoré sa zmietajú v humanitárnej kríze, možno i formou vysielania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok priamo na miesta, postihnuté vojnou, zemetrasením či tajfúnom. Samotnému vyslaniu však predchádza dôsledná príprava, na ktorej si ADRA Slovensko dáva mimoriadne záležať.

EU Aid volunteers - pripravení na svoju misiu

Do dobrovoľníckej iniciatívy „EU Aid volunteers“, ktorú pred časom spustila Európska komisia, sa zapojila ako prvá slovenská mimovládka aj humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko. Bol to logický krok, keďže sa budovaniu zmysluplného dobrovoľníctva doma, ale i vo svete dlhodobo venuje. Doteraz pripravovala mladých ľudí na svoje „misie“ do tzv. rozvojových krajín. Nedávno svoje portfólio rozšírila o manažment humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Projektová manažérka ADRA Slovensko, Alena Horváthová, v rozhovore približuje, ako vyzerá celá príprava na takýto dobrovoľnícky pobyt v krajine, sužovanej humanitárnou krízou.

Porucha ADHD je najčastejšie diagnostikovanou poruchou u detí. V knihe chceme poukázať na jej prejavy u detí a tiež na dôsledky nesprávnej výchovy. Výchova detí s poruchou ADHD je veľmi náročná a zaťažujúca. Správanie dieťaťa vplýva negatívne na celú rodinu, preto je dôležité, aby rodičia mali dostatok vedomostí o tejto poruche. Motívom k napísaniu monografie je osobná skúsenosť autorky s výchovou dieťaťa s ADHD.

Čo sa dozviete v knihe?
Máte nepozorné alebo hyperaktívne dieťa?
Má problémy v škole a neviete si s tým rady?
Ako sa naučiť zvládať náročnú výchovu dieťaťa s ADHD?
A čo súrodenci?
Viete, že takéto dieťa má okrem problémov aj mimoriadne schopnosti a talenty?
Viete, že hyperaktivita má aj svoje klady?

FRIDLOVA, K. 2015. Bazální stimulace pro pečující, terapeuty, logopedy a speciální pedagogy. Praktická příručka pro pracující v sociálních službách, dlouhodobé péči a ve speciálních školách. Asociace poskytovatelů sociálních služeb ČR 2015. Kleinwächter: Frýdek-Místek 216 s. ISBN 978-80-904668-9-0

Publikácia je výsledkom dlhoročných praktických skúseností autorky s konceptom bazálnej stimulácie. Mala by byť uceleným návodom na implementáciu konceptu do terapeutickej alebo ošetrovateľskej praxe. Autorka uvádza: „Bazálna stimulácia je koncept, ktorý sa neustále vyvíja, prispôsobuje sa novým výsledkom vedeckého výskumu, potrebám praxe, meniacej sa dynamike spoločnosti a tiež s tým súvisiacou starostlivosťou.“ Táto publikácia je spísaná na podklade súčasných téz autorov konceptu a zahraničných kolegov – odborníkov, ktorí koncept rozvíjajú v rôznych oblastiach od starostlivosti o nezrelých novorodencov, osoby s postihnutím, v intenzívnej starostlivosti o osoby s neuromuskulárnymi deficitmi až po starostlivosť o seniorov a paliatívnu starostlivosť. V publikácii sú zahrnuté aj osobné skúsenosti autorky s konceptom z pohľadu ošetrujúceho, pedagóga, certifikovaného lektora a supervízora konceptu. Ďalším materiálom na napísanie publikácie sú poznatky od zahraničných kolegov, ktorí boli prvými certifikovanými lektormi konceptu a dnes sú sami autormi odborných publikácií.

VAREČKOVÁ, Ľubica, (2018). Potreba výučby jazykov v sociálnej oblasti. České Budějovice: Vysoká škola technická a ekonomická v Českých Budějovicích. 130 s. ISBN 978-80-7468-133-2.

PaedDr. Ľubica Varečková, PhD., předložila k posouzení odborný rukopis monografie s názvem Potreba výučby jazykov v sociálnej oblasti (2018). Autorka se v monografii věnuje problematice vzdělávací politiky se zaměřením na jazykové vzdělávání v oboru sociální služby a poradenství. Vstup Slovenské republiky do Evropské unie a s tím související změny ve společnosti, globalizace a rozsáhlé migrační pohyby v současné době ovlivňují změny požadavků na každého jedince, a to nejen v osobním, ale i profesním životě. Zvýšené nároky se týkají, mimo jiné, i pracovníků v pomáhajících profesích, které se odrážejí v kladených nárocích na odbornost, kvalitu vykonané práce, doplňování kvalifikace, ale i do oblasti jazykových znalostí a dovedností.

Sheltered workshop and sheltered workplace as form of social assistance to citizens with heavy disabilities in Slovakia and Poland
Abstrakt: Dospelí uspokojujú svoju potrebu sebarealizácie v pracovnej oblasti. Často sa stáva, že zdravotné postihnutie znižuje príležitosť nájsť si prácu. Osobná kríza sa vyskytne napríklad vtedy, keď takýto človek nastúpi do zamestnania. Je preto veľmi dôležité vytvoriť podmienky pre vytvorenie chránených dielní a chránených pracovísk pre občanov so zdravotným postihnutím ako nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku a v Poľsku.
Kľúčové slová: Chránená dielňa, zdravotné postihnutie, zriadenie odbornej činnosti, zamestnanie.

Abstract: Adults satisfy their need for self-fulfillment in the professional area. It often happens that disability reduces one's opportunities to find a job. An identity crisis occurs, for example, when a person takes up a job. It is therefore very important to create conditions for the establishment of sheltered workshops and sheltered workplaces for citizens with disabilities as employment policy instruments in Slovakia and Poland.
Key words: Protected workshop, disability, professional activity establishment, employment.

Foto: www.pexels.com

Hospice and Palliative Care in the Republic of Poland
Hospicová a paliatívna starostlivosť v Poľskej republike
Abstrakt: Známkou modernej civilizácie je pokrok, modernosť, úspech na stále lepší a pohodlnejší život. Rovnako po celé stáročia aj teraz je dôležitá účasť človeka v jeho zdraví, chorobe, pri nevyliečiteľných ochoreniach a smrti. Autorka v príspevku definuje paliatívnu a hospicovú starostlivosť v Poľskej republike. Popisuje multidisciplinárny tím tejto starostlivosti, klienta, rodinu a podporné skupinu.
Klúčové slová: zdravie, choroba, smrť, starostlivosť, zomieranie, terminálne štádium.

Abstract: Hospice and palliative care in the Republic of Poland Progress, modernity, success, and ever better and more comfortable life are the signs of modern civilization. Just as throughout the centuries, participation of people with regards to their health and disease, terminal illnesses, and death is important at the present time as well. The author of the article defines palliative and hospice care in the Republic of Poland. She describes a multidisciplinary team delivering this care, as well as clients, family, and support groups.
Keywords: health, disease, death, care, dying, terminal stage.

Abstract: Particular challenges and barriers stand in the way of both community engagement and involvement in Slovakia. Looking more closely to a practice of community work in neighborhoods and communities (built very often by disadvantaged groups), these barriers significantly affects community development work and its function. Community organizations with their community centers play a critical role in building linkages among people and giving voice to vulnerable groups. In this paper the principles of community work in Slovakia are identified and community development challenges are analysed. Based on that, particular facilitators as potential solutions can be proposed to overcome those barriers.

Key words: community development, community centers, disadvantaged groups, civil society, community, participation, Slovakia

On the frontier of Europe and Asia lays a country that has become a praised tourist destination during the last decade. Economy is backing up from a soviet dead end, civil society is striving for democratization, EU cooperation has been clearly carved into local notion and project banners. An unaware tourist may think of war as long gone, however, it has left behind 290 000 internally displaced people. This number corresponds to the population of Iceland.

Inside the IDP re-settlement in Tserovani

O humanitárnom dobrovoľníctve s pridanou hodnotou v post-konfliktných krajinách
Humanitárne dobrovoľníctvo: zasiahnuť všade tam, kde si prírodná katastrofa či spoločenský konflikt intervenciu vyžaduje

Slovenská humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko oslavuje tento rok dvadsaťpäť rokov svojej existencie. Dlhodobo sa venuje budovaniu zmysluplného dobrovoľníctva doma, ale pripravuje a vysiela aj globálnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky do tzv. rozvojových krajín. Od roku 2017 je zapojená do európskeho projektu ‘Humanitarian volunteering management – HVM‘, teda manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Hlavný donor projektu, Európska komisia, svojím sloganom: „We care. We act.“, vyjadruje jeho cieľ dostatočne jasne – treba zasahovať všade tam, kde si prírodná katastrofa či spoločenský konflikt intervenciu vyžaduje.

Ako celý proces prípravy, manažmentu a udržateľnosti humanitárneho dobrovoľníctva, ale aj samotného výberu mladých ľudí na takúto misiu prebieha (a v čom je unikátny tento projekt oproti iným organizáciám), sa dozviete z rozhovoru s Danielom Kabom – riaditeľom organizácie ADRA Slovensko.

Daniel Kaba počas prezentácie o aktivitách ADRA Slovensko

Although cooperatives are efficient structures for small-scale producers, they are perceived very negatively in the post-Soviet countries. Instead of the democratization, sovereignty and economic benefits, Soviet cooperatives (or kolkhozes), delivered rather land grabbing and nationalization of private sector. While European or North-American cooperatives were centres of thriving economic life, Soviet kolkhoz was a tool for five-year planning and economic regulation. Is it even possible to work with the idea of cooperatives in such environment? Yes! Georgia is the case where “modern” cooperatives are flourishing with proper campaigning and advocacy.

Agricultural project of People in Need NGO in Terjola region in Georgia