Professional autonomy of nurses as an integral part of nursing practice

Abstrakt:
Východiská: Profesijná autonómia sestier predstavuje významný predpoklad samostatného rozhodovania, uplatňovania odborných kompetencií a efektívneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Cieľ: Analyzovať mieru profesijnej autonómie sestier v jednotlivých dimenziách ošetrovateľskej praxe.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 143 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom skrátenej verzie štandardizovanej škály Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS) obsahujúcej 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber dát prebiehal formou online dotazníka v období február - marec 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky.
Výsledky: Celkové priemerné skóre škály DPBS dosiahlo hodnotu x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo indikuje priaznivú mieru profesijnej autonómie. Vyššie hodnoty boli zaznamenané v dimenziách ocenenie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), nižšie v dimenziách splnomocnenie (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08), pričom vyššie hodnoty sa viazali na osobnú zodpovednosť a sebadôveru a nižšie na organizačné aspekty výkonu praxe.
Záver: Uplatňovanie profesijnej autonómie sestier je významne podmienené pracovným prostredím. Systematická podpora samostatného rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a redukcia administratívnych bariér môžu prispieť k posilňovaniu autonómneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Kľúčové slová: profesijná autonómia, sestry, ošetrovateľská prax, kompetencie, pracovné prostredie

Abstract:
Background: Professional autonomy of nurses represents an important prerequisite for independent decision-making, the application of professional competencies, and the effective delivery of nursing practice.
Objective: To analyse the level of professional autonomy of nurses across individual dimensions of nursing practice.
Methodology: The study sample consisted of 143 nurses. Data were collected using a shortened version of the standardized Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), comprising 28 items across four dimensions. Data collection was conducted through an online questionnaire between February and March 2025. The data were analysed using descriptive statistics.
Results: The overall mean score of the DPBS reached x̄ = 1.79 (SD = 0,36), indicating a favourable level of professional autonomy. Lower mean scores (reflecting higher autonomy) were observed in the dimensions of appreciation (x̄ = 1.31) and readiness (x̄ = 1.58), while higher scores (indicating lower autonomy) were found in empowerment (x̄ = 2.00) and actualization (x̄ = 2.08). Higher autonomy was mainly associated with personal responsibility and professional self-confidence, whereas lower autonomy related primarily to organisational aspects of practice.
Conclusion: The implementation of professional autonomy among nurses is significantly influenced by the work environment. Systematic support for independent decision-making, clear definition of competencies, and reduction of administrative barriers may contribute to strengthening autonomous nursing practice.
Keywords: professional autonomy, nurses, nursing practice, competencies, work environment

Social intelligence and coping strategies for challenging work situations in the context of medical practice

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami v kontexte zvládania náročných pracovných situácií v lekárskej praxi. Výskumnú vzorku tvorili lekári pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Boli použité štandardizované meracia nástroje MESI a CSI, prostredníctvom ktorých boli dáta spracované neparametrickou korelačou analýzou Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky odhalili viacero štatisticky významných negatívnych vzťahov medzi sledovanými premennými. Zistené negatívne korelácie medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou a sociálnou iritabilitou) naznačujú, že vyššia miera sociálnych kompetencií je spojená s menšou tendenciou spoliehať sa na externé sociálne zdroje pri zvládaní záťaže. Negatívny vzťah medzi vyhýbaním sa a sociálnou iritabilitou poukazuje na možný krátkodobý regulačný efekt tejto stratégie na sociálne napätie. Zistenia podporujú teoretické poznatky o prepojení sociálnej inteligencie s adaptívnymi mechanizmami zvládania stresu, pričom podčiarkujú význam rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií u zdravotníckych pracovníkov. Štúdia prináša nové údaje o vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a copingom a má praktické implikácie pre psychologickú podporu a edukáciu v zdravotníckej praxi.
Kľúčové slová: lekárska profesia, náročné situácie, sociálna inteligencia, zvládanie,

Abstract: The aim of the study was to analyze the relationship between social intelligence and preferred coping strategies in the context of coping with challenging work situations in medical practice. The research sample consisted of doctors working in healthcare facilities in Slovakia. Standardized MESI and CSI measurement tools were used, and the data were processed using Spearman's correlation coefficient nonparametric correlation analysis. The results revealed several statistically significant negative relationships between the variables studied. The negative correlations found between the strategy of seeking social support and all factors of social intelligence (empathy, manipulation, and social irritability) suggest that a higher level of social competence is associated with a lower tendency to rely on external social resources when coping with stress. The negative relationship between avoidance and social irritability points to a possible short-term regulatory effect of this strategy on social tension. The findings support theoretical knowledge about the link between social intelligence and adaptive stress coping mechanisms, while underscoring the importance of developing social and emotional competencies in healthcare professionals. The study provides new data on the relationship between social intelligence and coping and has practical implications for psychological support and education in healthcare practice.
Key words: medical profession, challenging situations, social intelligence, coping,

Artificial Intelligence Adoption in Social Work: The Role of Age, Digital Literacy, and Practice Context

Abstrakt: Umelá inteligencia (AI) sa stáva dôležitou súčasťou digitálnej transformácie verejných služieb vrátane sociálnej práce, pričom prináša potenciál pre zvýšenie efektivity, podporu rozhodovania a zlepšenie dostupnosti služieb, ale zároveň otvára etické a organizačné otázky. Cieľom výskumu bolo analyzovať, do akej miery individuálne a kontextové faktory sociálnych pracovníkov – vek, digitálna gramotnosť, pracovné prostredie a veková štruktúra klientely – ovplyvňujú využívanie AI a úroveň skúseností s jej aplikáciou v praxi. Výskum bol realizovaný ako kvantitatívny prierezový dizajn prostredníctvom štruktúrovaného online dotazníka na vzorke 110 sociálnych pracovníkov. Na overenie hypotéz boli použité korelačné ukazovatele, regresná analýza a t-test; pre hypotézu týkajúcu sa veku klientely bola aplikovaná deskriptívna a trendová analýza na čiastkovej vzorke 72 respondentov (bez medzigeneračnej kategórie). Výsledky potvrdili, že digitálna gramotnosť je najsilnejším prediktorom využívania AI (r = 0,76; β = 0,73) a vyšší vek sociálnych pracovníkov súvisí s nižšou mierou adopcie (r = −0,50; β = −0,07). Sociálni pracovníci v mestskom prostredí využívali AI významne častejšie ako pracovníci na vidieku (p < 0,0001). Zároveň sa preukázal výrazný negatívny trend medzi vekom klientely a úrovňou skúseností s AI (ρ = −0,56; τ = −0,46; p < 0,001), pričom pracovníci pracujúci so seniormi deklarovali najnižšie skúsenosti. Zistenia poukazujú na potrebu systematického rozvoja digitálnych a AI kompetencií v sociálnej práci, so zameraním na regióny a oblasti praxe s nižšou mierou digitalizácie, pri súčasnom rešpektovaní etických princípov ochrany dôstojnosti, autonómie a dôvernosti klientov.
Kľúčové slová: umelá inteligencia; sociálna práca; digitálna gramotnosť; AI gramotnosť

Abstract: Artificial intelligence (AI) is becoming an increasingly important component of the digital transformation of public services, including social work. While it offers potential gains in efficiency, decision support, and service accessibility, it simultaneously raises ethical, organizational, and structural challenges. This study aimed to examine how individual and contextual factors—specifically social workers’ age, digital literacy, practice setting (urban vs. rural), and the age profile of the client population—relate to AI adoption and professional experience with AI in social work practice. A quantitative cross-sectional design was employed using a structured online questionnaire administered to 110 social workers. Hypotheses were tested using correlation analysis, linear regression, and an independent-samples t-test; for the client-age hypothesis, descriptive and trend-based analyses were conducted on a subsample of 72 respondents (excluding the intergenerational category due to the lack of ordinal ordering). Results confirmed that digital literacy was the strongest predictor of AI adoption (r = 0.76; β = 0.73), while higher age was associated with lower AI use (r = −0.50; β = −0.07). Social workers in urban settings reported significantly more frequent AI use than those in rural areas (p < 0.0001). A pronounced negative trend was also found between client age and social workers’ AI experience (ρ = −0.56; τ = −0.46; p < 0.001), with the lowest levels of experience reported by practitioners working primarily with older adults. The findings underscore the need for systematic development of digital and AI competencies across social work, with targeted support for regions and practice areas with lower levels of digitalization, while ensuring that AI implementation remains aligned with ethical principles safeguarding client dignity, autonomy, and confidentiality.
Key words: artificial intelligence; social work; digital literacy; AI literacy

Performance motivationof nurses in the context of providing nursing care

Abstrakt: Výkonová motivácia predstavuje významný psychologický faktor ovplyvňujúci pracovné správanie, angažovanosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti u sestier. Cieľom štúdie bolo analyzovať výkonovú motiváciu sestier pracujúcich v slovenských zdravotníckych zariadeniach a preskúmať jej vzťah k veku, úrovni dosiahnutého vzdelania a dĺžke odbornej praxe. Výskum bol realizovaný formou opisnej prierezovej štúdie v období od decembra 2024 do februára 2025. Výskumnú vzorku tvorilo 100 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát bol použitý Dotazník motivácie výkonu (D M V), ktorý hodnotí štyri aspekty výkonovej motivácie. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky a korelačnej analýzy. Najvyššie priemerné skóre bolo zaznamenané v aspekte vytrvalosti v práci (M = 4,02) a ašpiračnej úrovne (M = 3,97), čo poukazuje na výraznú výkonovú orientáciu sestier. Bol zistený štatisticky významný negatívny vzťah medzi vekom a časovou orientáciou do budúcnosti (r = -,277, p = 0,005). Vzťahy medzi výkonovou motiváciou a úrovňou vzdelania, či dĺžkou odbornej praxe sa nepreukázali ako štatisticky významné. Zistenia naznačujú, že sestry vykazujú vysokú mieru výkonovej motivácie, pričom vek ovplyvňuje najmä aspekt časovej orientácie do budúcnosti.
Kľúčové slová: výkonová motivácia, sestry, vek, časová orientácia do budúcnosti, starnutie pracovnej sily

Abstract: Performance motivation is an important psychological factor influencing work behavior, commitment, and the quality of healthcare provided by nurses. The aim of the study was to analyze the performance motivation of nurses working in Slovak healthcare facilities and to examine its relationship to age, level of education, and length of professional experience. The research was conducted in the form of a descriptive cross-sectional study between December 2024 and February 2025. The research sample consisted of 100 nurses working in healthcare facilities in Slovakia. The Performance Motivation Questionnaire (PMQ), which assesses four aspects of performance motivation, was used to collect data. The data obtained were processed using descriptive statistics and correlation analysis. The highest average scores were recorded in the aspects of perseverance at work (M = 4.02) and aspiration level (M = 3.97), which indicates a strong performance orientation among nurses. A statistically significant negative relationship was found between age and time orientation to the future (r = -,277, p = 0.005). The relationships between performance motivation and level of education or length of professional experience were not found to be statistically significant. The findings suggest that nurses show a high degree of performance motivation, with age mainly influencing the aspect of time orientation towards the future.
Key words: performance motivation, nurses, age, future orientation, aging workforce

"Who am I when I'm not working?" Loss of work identity as an overlooked psychosocial consequence of unemployment

Abstrakt: Článok sa zameriava na psychosociálne dôsledky nezamestnanosti so zvláštnym dôrazom na stratu pracovnej identity a jej dopad na každodenný život jedincov. Na základe kvalitatívneho výskumu so vzorkou 10 participantov – 6 nezamestnaných osôb a 4 zamestnaných odborníkov poskytujúcich mentoring a podporu – boli analyzované subjektívne skúsenosti a perspektívy účastníkov. Výskum využil trojstupňové kódovanie (otvorené, axiálne a selektívne), ktoré umožnilo identifikovať hlavné témy zahŕňajúce narušenie dennej štruktúry, pokles sebahodnotenia, pocity hanby a sociálnu izoláciu, stratu zmyslu a pracovnej identity, profesionálnu frustráciu, ako aj rozličné adaptívne stratégie na zvládanie týchto situácií. Selektívne kódovanie umožnilo vytvoriť paradigmatický model rekonštrukcie pracovnej identity, ktorý prepája psychosociálne mechanizmy so stratégiami adaptácie a zdôrazňuje dynamický proces jej znovuobnovenia. Výsledky poukazujú na význam integrácie psychosociálneho prístupu do politík trhu práce a intervencií zameraných na návratnosť do zamestnania.
Kľúčové slová: nezamestnanosť, pracovná identita, psychosociálne dôsledky, kvalitatívny výskum, adaptívne stratégie, mentoring

Abstract: The article focuses on the psychosocial consequences of unemployment, with particular emphasis on the loss of work identity and its impact on individuals’ daily lives. Based on a qualitative study involving 10 participants – 6 unemployed individuals and 4 employed professionals providing mentoring and support – the research analyzed subjective experiences and perspectives. Using a three-stage coding process (open, axial, and selective), the study identified key themes such as disruption of daily structure, decreased self-esteem, feelings of shame and social isolation, loss of meaning and work identity, and adaptive coping strategies. Selective coding resulted in a paradigmatic model of work identity reconstruction, highlighting the dynamic process of restoring work identity through psychosocial support and mentoring.
Keywords: unemployment, work identity, psychosocial consequences, qualitative research, adaptive strategies, mentoring

Quality of life in people diagnosed with schizophrenia

Abstrakt: Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike.
Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.
Kľúčové slová: Kognitívne funkcie, Kognitívny deficit, Kvalita života, Schizofrénia

Abstract: Schizophrenia is a very serious mental illness whose etiology is not fully understood. It is characterized by disturbances in thinking, perception, and emotion. There are several described forms of schizophrenia, each of which has common features. One of them is cognitive impairment, which plays a significant role in a person's daily life. Cognitive deficit remains one of the biggest challenges in the treatment of schizophrenia, as no precise approach to its treatment has yet been established. The main deficiencies appear mainly in executive functions, attention, episodic memory, and psychomotor skills.
The study compared the quality of life of schizophrenics and a control group consisting of healthy people without a psychiatric diagnosis. The research findings confirm a significant relationship between cognitive deficits and quality of life, with quality of life declining significantly as cognitive deficits increase. The research did not confirm statistically significant differences in the quality of life of schizophrenics and the control group. The results do not demonstrate a significant difference in self-assessment of quality of life and cognitive functions in both schizophrenics and healthy people. The results also showed no relationship between age and quality of life.
Key words: Cognitive functions, Cognitive deficit, Quality of life, Schizophrenia

Nutritional recommendations and their implementation in patients with phenylketonuria

Abstrakt: Fenylketonúria je najčastejšie sa vyskytujúca porucha metabolizmu aminokyselín. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, liečba ktorého je celoživotná a vyžaduje dodržiavanie individuálnej diéty s obmedzením príjmu bielkovín. Zdravotná gramotnosť rodičov, ale aj samotného pacienta zohráva kľúčovú úlohu v oblasti manažmentu ochorenia, prevencie vzniku komplikácií a zlepšovania kvality života pacienta.
Kľúčové slová: Fenylketonúria. Zdravotná gramotnosť. Nízkobielkovinová diéta. Selfmonitoring.

Summary: Phenylketonuria most often occurs as a disorder of amino acid metabolism. It is an incurable disease, the treatment of which is lifelong and permanent treatment with limited intake. Health literacy of parents, but also of the patient himself, plays a key role in the management of diseases, prevention of complications and improvement of the patient's quality of life.
Keywords: Phenylketonuria. Health literacy. Low-protein diet. Self-monitoring.

Effects of a High-Protein Diet on Human Health – A Systematic Review of the Literature

Abstrakt: Diéty s vysokým obsahom bielkovín predstavujú významnú výživovú intervenciu v kontexte regulácie telesnej hmotnosti, optimalizácie telesného zloženia a ovplyvňovania metabolického zdravia dospelej populácie. Zvýšený príjem bielkovín je v odborných štúdiách asociovaný so zlepšením svalovej proteosyntézy, inzulínovej senzitivity a niektorých kardiometabolických ukazovateľov, avšak zároveň pretrvávajú diskusie o jeho dlhodobých účinkoch na renálnu funkciu, kardiovaskulárny systém a črevný mikrobióm. Predkladaná práca systematicky syntetizuje aktuálne vedecké dôkazy o zdravotných účinkoch vysokoproteínovej diéty u zdravých dospelých a jedincov s nadváhou alebo obezitou, so zameraním na zmeny telesného zloženia, metabolické parametre, funkciu obličiek, kardiovaskulárne riziko a moduláciu črevnej mikrobioty. Osobitná pozornosť je venovaná rozdielom v účinkoch v závislosti od zdroja bielkovín, úrovne ich príjmu a celkového nutričného kontextu stravy. Príspevok poukazuje na to, že primerane zvýšený príjem bielkovín v rámci vyváženej výživy je u väčšiny zdravých jedincov bezpečný a môže mať priaznivý vplyv na metabolické zdravie, pričom zdôrazňuje potrebu individualizovaného prístupu pri osobách s existujúcimi chronickými ochoreniami.
Kľúčové slová: metabolizmus, telesná hmotnosť, výživa, vysokoproteínová diéta, zdravie.

Abstract: High-protein diets represent a significant nutritional intervention in the context of body weight regulation, optimization of body composition, and modulation of metabolic health in the adult population. Increased protein intake has been associated in scientific studies with improvements in muscle protein synthesis, insulin sensitivity, and selected cardiometabolic markers; however, ongoing debate persists regarding its long-term effects on renal function, the cardiovascular system, and the gut microbiome. The present work systematically synthesizes current scientific evidence on the health effects of high-protein diets in healthy adults and individuals with overweight or obesity, with a particular focus on changes in body composition, metabolic parameters, kidney function, cardiovascular risk, and modulation of the gut microbiota. Special attention is given to differences in effects according to protein source, level of intake, and the overall nutritional context of the diet. The findings indicate that a moderately increased protein intake within a balanced dietary pattern is safe for most healthy individuals and may confer beneficial effects on metabolic health, while emphasizing the necessity of an individualized approach in populations with existing chronic conditions.
Keywords: metabolism, body weight, nutrition, high-protein diet, health.

Assessment of nurse manager's roles according to mintzberg's theory by nurses of the "Z" generation cohort

Abstrakt:
Úvod: Mintzberg rozdelil desať manažérskych rolí do troch kategórií: interpersonálne, informačné a rozhodovacie.
Cieľ: Zistiť preferencie vo vnímaní manažérskych rolí u sestier generačnej kohorty „Z“.
Súbor a metodika: Kvalitatívna štúdia bola realizovaná v období september – október 2025 na vzorke 47 sestier generácie Z. Boli použité metódy focus group a rozhovory.
Výsledky: Kvalitatívna analýza štúdie potvrdila, že za najdôležitejšiu rolu v kategórii interpersonálnych rolí považovali sestry rolu vodcu (n=42); v kategórii informačných rolí dominovala rola monitora (n=23) a z rozhodovacích rolí sestry preferovali rolu riešiteľa (n=36).
Záver: Výsledky štúdie reflektujú charakteristiky a preferencie sestier generačnej kohorty „Z“, ktoré je možné využiť nielen vo vysokoškolskom vzdelávaní, ale najmä vo vedení a strategickom nasledovníctve v manažmente v ošetrovateľstve.
Kľúčové slová: Generácia Z. Manažérky. Mintzbergova teória. Roly.

Abstract:
Introduction: Mintzberg divided ten managerial roles into three categories: interpersonal, informational, and decision-making.
Objective: To find out preferences in the perception of managerial roles among nurses of the “Z” generation cohort.
Sample and Methods: The qualitative study was carried out in the period September - October 2025 on a sample of 47 nurses of generation Z. The methods of focus groups and interviews were used.
Results: The qualitative analysis of the study confirmed that the most important role in the category of interpersonal roles was considered by nurses to be the role of Leader (n=42); in the information role category, the role of Monitor dominated (n=23), and among decisional roles, nurses preferred the role of Disturbance Handler (n=36).
Conclusion: The results of the study reflect the characteristics and preferences of nurses of the generational cohort “Z”, which can be used not only in higher education, but especially in leadership and strategic succession in nursing management.
Keywords: Generation Z. Managers. Mintzberg´s Theory. Roles.

The importance of digital health literacy for physical activation of seniors

Abstrakt: Zdravotná gramotnosť je kľúčovým predpokladom aktívneho prístupu seniorov k zdraviu a významne ovplyvňuje ich schopnosť realizovať preventívne a liečebné opatrenia. Telesná aktivizácia patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické postupy, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, kognitívne funkcie a kvalitu života seniorov. Pravidelná pohybová aktivita prispieva k prevencii pádov, spomaľuje rozvoj sarkopénie a podporuje sebestačnosť.
Výskumné zistenia potvrdzujú, že v ošetrovateľskej praxi sa najčastejšie využívajú metódy pohybovej terapie a aktivizácie. Významným faktorom podpory pohybovej aktivity je aj digitálna zdravotná gramotnosť, ktorá seniorom umožňuje využívať moderné technológie – aplikácie, nositeľné zariadenia či online programy – na sledovanie a realizáciu cvičení. Rovnako aj štúdie, ktoré sú v článku prezentované preukazujú pozitívny vzťah medzi vyššou digitálnou gramotnosťou a úrovňou fyzickej aktivity. Zvýrazňujú však aj faktory, ktoré na rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti v oblasti telesnej aktivácie pôsobia negatívne. K najčastejším patrí zlý zdravotný stav, zmeny v zmyslových a kognitívnych funkciách, nevyhovujúca socio-ekonomická situácia, neochota seniorov využívať moderné technológie, ale aj nedostatočná podpora zo strany spoločnosti.
Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zlepšovanie digitálnych zručností seniorov predstavuje perspektívnu stratégiu pre podporu zdravia, prevencie a aktívneho starnutia.
Kľúčové slová: Cvičebné programy. Digitálna zdravotná gramotnosť. Digitálne nástroje a pomôcky. Nefarmakologická metóda. Senior. Telesná aktivizácia

Abstract: Health literacy is a key prerequisite for an active approach to health by seniors and significantly influences their ability to implement preventive and therapeutic measures. Physical activation is one of the most effective non-pharmacological procedures that improve physical fitness, psychological well-being, cognitive functions and quality of life of seniors. Regular physical activity contributes to the prevention of falls, slows the development of sarcopenia and supports self-sufficiency. Research findings confirm that the methods of physical therapy and activation are most often used in nursing practice. A significant factor in supporting physical activity is also digital health literacy, which allows seniors to use modern technologies – applications, wearable devices or online programs – to monitor and perform exercises. Similarly, the studies presented in the article demonstrate a positive relationship between higher digital literacy and the level of physical activity. However, they also highlight factors that have a negative effect on the development of digital health literacy in the area of physical activation. The most common include poor health, changes in sensory and cognitive functions, unfavorable socio-economic situation, reluctance of seniors to use modern technologies, but also insufficient support from society. In general, however, we can state that improving the digital skills of seniors represents a promising strategy for promoting health, prevention and active aging.
Keywords: Exercise programs. Digital health literacy. Digital tools and aids. Non-pharmacological method. Senior. Physical activation

The relationship between emotional intelligence and personal well-being among university students

Abstrakt: Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť so životom, študenti, subjektívne prežívanie

Abstract: This study examines the relationship between the level of emotional intelligence (EI) of university students and their subjectively perceived personal well-being. Emotional intelligence, defined as the ability to recognize, regulate, and effectively use emotions in interpersonal relationships, plays a key role in an individual's mental health and adaptability. The aim of the study was to determine the extent to which individual EI factors (e.g., assessment of one's own emotions and the emotions of others, use of emotions, and regulation of emotions) correlate with the level of personal well-being, which includes aspects such as satisfaction with life, standard of living, health, achieved goals, relationships, security, community, and certainty about the future. The findings were obtained using bivariate analysis, which was performed using a nonparametric statistical method—Spearman's coefficient. The study confirmed the existence of statistically significant relationships between emotional intelligence factors and personal well-being. The results showed that subjectively perceived personal well-being is most significantly influenced by three factors of emotional intelligence – the ability to assess, use, and regulate one's own emotions. These components have been shown to be key to maintaining mental balance, life satisfaction, and overall personal well-being. The results may contribute to a better understanding of the importance of emotional competencies in the academic environment and support the development of programs to promote mental health among university students.
Keywords: emotional intelligence, personal well-being, life satisfaction, students, subjective experience

Emotional intelligence and its connection to personal well-being in an academic environment

Abstrakt: Emocionálna inteligencia predstavuje schopnosť riadiť sa s vlastnými emóciami, ako aj rozumieť emóciám iných ľudí. Pochopenie a správne využívanie, spolu s vnímaním pocitov druhých, podporuje zlepšenie medziľudských vzťahov a prispieva k zvýšeniu osobnej pohody. Cieľ tejto štúdie bolo zmerať úroveň emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov škôl a poukázať na význam rozvoja emocionálnych zručností pre ich psychickú odolnosť a životnú spokojnosť. V rámci výskumu 82 študentov vysokých škôl vyplnilo štandardizované dotazníky WLEIS na hodnotenie emocionálnej inteligencie a IOP na meranie osobnej pohody. Analýza jednotlivých prvkov bola vykonaná pomocou deskriptívnych štatistických metód. Schopnosť využívať správne emócie má najmä význam pri zvládaní náročných životných situácií, čo je v konečnom dôsledku
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť, študenti

Abstract: Emotional intelligence is the ability to manage one's own emotions and understand the emotions of others. Understanding emotions and using them appropriately, together with perceiving the feelings of others, promotes improved interpersonal relationships and contributes to increased personal well-being. The aim of this study was to measure the level of emotional intelligence and personal well-being of school students and to emphasize the importance of developing emotional skills for their mental resilience and life satisfaction. As part of the research, 82 university students completed standardized WLEIS questionnaires to assess emotional intelligence and IOP questionnaires to measure personal well-being. The analysis of individual elements was performed using descriptive statistical methods. The ability to use emotions appropriately is particularly important in coping with difficult life situations, which ultimately.
Key words: emotional intelligence, personal well-being, satisfaction, students

The Impact of ADHD Symptoms on Quality of Life in Adults - A Quantitative Analysis of Five Life Domains

Abstrakt: Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) sa u dospelých často prejavuje spôsobom, ktorý výrazne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie, kvalitu života a osobné prežívanie spokojnosti. Cieľom tejto kvantitatívnej štúdie je preskúmať, ako prejavy ADHD narúšajú život dospelých jednotlivcov v piatich vybraných oblastiach: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz.
Ako výskumnú metódu zberu dát sme použili štandardizovaný nástroj DIVA-5. Výskumnej vzorky sa zúčastnilo 83 dospelých respondentov s diagnostikovanou poruchou ADHD (subtyp kombinovaný). Dáta boli spracované pomocou overených štatistických postupov, deskriptívnej a korelačnej analýzy. Výsledky naznačujú, že početnosť príznakov nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity má vplyv na narušenie subjektívne vnímanej pohody, potvrdila sa slabá korelácia. Avšak nepotvrdil sa vplyv veku či pohlavia na úmeru narušenia sledovaných oblastí. Analýza ukázala, že problémy sa šírili rovnomerne do všetkých sledovaných oblastí, ktoré respondenti označili ako narušené. Neexistovala žiadna konkrétna oblasť s výraznejším narušením v porovnaní s ostatnými. Zistenia môžu slúžiť ako východisko pre rozšírenie porozumenia o dopadoch ADHD v dospelosti a pre budúci vývoj cielenej podpory tejto skupiny ľudí.
Kľúčové slová: ADHD, dospelosť, kvalita života, osobná pohoda

Abstract: Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD) in adults often manifests in ways that significantly affect their daily functioning, quality of life, and personal sense of well-being. The aim of this quantitative study is to examine how ADHD symptoms disrupt the lives of adults across five selected domains: work and education, relationships and/or family, social contacts, leisure/hobbies, and self-esteem/self-image.
For data collection, the standardized instrument DIVA-5 was used. The research sample consisted of 83 adult respondents diagnosed with ADHD (combined subtype). Data were analyzed using validated statistical procedures, including descriptive and correlational analysis. The results suggest that the frequency of symptoms of inattention, hyperactivity, and impulsivity influences the disruption of subjectively perceived well-being, with a weak correlation confirmed. However, no significant effect of age or gender on the extent of impairment across the observed domains was found. The analysis showed that difficulties were evenly distributed across all the assessed domains identified by respondents as impaired, with no single domain being more severely affected than the others. These findings may serve as a basis for expanding understanding of the impact of ADHD in adulthood and for the future development of targeted support for this population.
Key words: ADHD, adulthood, quality of life, well-being

Comprehensive Perspective on the Reintegration of the Unemployed: Motivational Mechanisms, Barriers, and Interventions of Job Placement Agents.

Abstrakt: Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálny jav s výraznými ekonomickými, psychologickými a spoločenskými dôsledkami. Hoci štatistiky naznačujú pokles celkovej miery nezamestnanosti, významná časť populácie zostáva dlhodobo bez práce a čelí prekážkam pri opätovnej integrácii na trh práce. Príspevok sa zameriava na skúmanie motivácie a bariér nezamestnaných z pohľadu agentov voľných pracovných miest, ktorí sprostredkovávajú kontakt medzi uchádzačmi a zamestnávateľmi. Na základe pilotného kvalitatívneho výskumu, realizovaného prostredníctvom kazuistík konkrétnych prípadov uchádzačov, sa identifikovali tri kľúčové oblasti týkajúce sa procesu reintegrácie: individuálne motivačné faktory uchádzačov, subjektívne a objektívne bariéry a spôsoby, akými agenti voľných pracovných miest prispievajú k sprostredkovaniu zamestnania. Analýza ukázala, že motivácia nezamestnaných je výsledkom interakcie ekonomických (napr. potreba finančnej stability), sociálnych (podpora okolia) a psychologických faktorov (sebavedomie, predchádzajúce skúsenosti). Bariéry zahŕňajú nedostatok kvalifikácie, zdravotné obmedzenia, rodinné povinnosti či rezignáciu po opakovaných neúspechoch. Diskusia výsledkov je zasadená do kontextu zahraničných štúdií a poskytuje praktické odporúčania pre služby zamestnanosti, vrátane individuálne prispôsobených intervencií a efektívnej spolupráce medzi agentmi, uchádzačmi o zamestnanie, čo zvyšuje úspešnosť reintegrácie na trh práce.
Kľúčové slová: nezamestnanosť, motivácia, bariéry, agent voľných pracovných miest, reintegrácia

Abstract: Unemployment represents a complex social phenomenon with significant economic, psychological, and societal consequences. Although statistics indicate a decline in overall unemployment rates, a considerable portion of the population remains long-term unemployed and faces barriers to reintegration into the labor market. This article focuses on examining the motivation and barriers of unemployed individuals from the perspective of employment agency officers, who mediate contact between job seekers and employers. Based on a pilot qualitative study conducted through case studies of specific job seekers, three key areas related to the reintegration process were identified: individual motivational factors of job seekers, subjective and objective barriers, and the ways in which employment agency officers contribute to job placement. The analysis revealed that the motivation of unemployed individuals results from the interaction of economic factors (e.g., the need for financial stability), social factors (e.g., support from the environment), and psychological factors (e.g., self-confidence, previous experiences). Barriers include lack of qualifications, health limitations, family responsibilities, and resignation following repeated failures. The discussion situates the findings within the context of international studies and provides practical recommendations for employment services, including individually tailored interventions and effective collaboration between agency officers and job seekers, which enhances the success of labor market reintegration.
Keywords: unemployment, motivation, barriers, employment agency officers, reintegration

Abstract: The paper is focused on the preparation of university students for work with people with mental disorders. The aim of the research was to determine on what to focus in the forming of university social work students for work with people with mental disorders. We have conducted the research in the qualitative methodology. The research set consisted of 18 Slovak and Czech organizations or services, which are primarily focused on work with clients with mental disorders. The results describe the necessary professional and personality prerequisites, as well as the need for practice.
Key words: Mental disorders. Professional prerequisites. Personality prerequisites. Forming of students. Social work.