Content analysis of documents evaluating behaviour of children in re-education centre

Abstrakt: Prebiehajúca reforma v systéme podpory a intervencie pre detí s poruchami správania má svoje vyústenie do vnútorných dokumentov v reedukačných centrách. Predkladaná štúdia si kladie za cieľ analyzovať hodnotiace systémy základného súboru. Ide o formálne porovnanie dokumentov z hľadiska cieľov, štruktúry textu. Výsledky štúdie naznačujú rôznorodosť v štruktúrovaní textu. Vnútorná kongruencia je ťažko uchopiteľná. Prevažuje hodnotenie správania detí pomocou bodovej stupnice v rozsahu plusových až mínusových bodov v dennom a týždňovom hodnotení. V závere rovnako zmieňujeme analýzu dokumentov a rozdiely medzi nimi.
Kľúčové slová: bodové hodnotenie, hodnotiaci systém, obsahová analýza dokumentu, reedukačné centrum.

Abstract: Ongoing reform within the system of support and intervention for children with conduct disorders has its outcomes in internal documents in re-education centres. Presented study aims to analyse evaluation systems from the core sample. There is a formal comparison of documents regarding to their goals, and text structure. The study results indicate variability in the text structuring. Internal congruence is hard to handle. In the daily and weekly evaluation prevails the behaviour evaluation based on the scoring chart within plus and minus points. Furthermore, in the concluding is mentioned contextual factor of the documents and differences among them.
Key words: point evaluation, evaluation system, re-education centre, document content analysis.

Úvod

Implementačné kroky v dokumente „Učiace sa Slovensko“ začleňuje reedukačné centrum ako špecifický typ zariadenia Systému prevencie, podpory a intervencie do 5 stupňa podpory (Burjan, Ftáčnik a kol. 2017). Jeho cieľom je poskytovanie komplexného poradenstva, starostlivosti a odborných služieb rodičom a deťom, v ktorých je dieťa a jeho rozvoj vnímané celostne, v kontexte rodinného prostredia a komunity, v ktorých žije, ako aj väzieb a vzťahov, ktoré sú pre neho kľúčové. Dieťa v procese prevýchovy mentálne i prakticky modifikuje denný režim, pretvára sústavu morálnych rozhodovacích pravidiel. Spätná odpoveď od autorít, rovesníkov je oporou v rozhodovaní sa a v konaní. Hodnotiaci systém je nástrojom v sebaregulácii dieťaťa, učí ho, aké formy správania sú akceptované (Hudečková 2006).

Stručná deskripcia reedukačných centier a umiestnených detí

Reedukačné centrum je špeciálnym výchovným zariadením, ktoré poskytuje deťom s poruchami správania výchovu a vzdelávanie zamerané na optimalizáciu ich psychosociálneho vývinu. Podľa § 120 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) reedukačné centrum zabezpečuje „výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie“ s cieľom návratu do sociálneho prostredia. Reedukačné centrum je určené pre deti od 12. roku života do ukončenia prípravy na povolanie. Deti sa prijímajú na základe žiadosti zákonného zástupcu, dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy, výchovného opatrenia alebo ústavnej starostlivosti (§ 100 školského zákona).

Prieskum dôvodov pre umiestnenie do reedukačných centier z rokov 2009 a 2010 ukázal najčastejšie dôvody pre umiestnenie do reedukačných centier ako je záškoláctvo, úteky z domu, nerešpektovanie pravidiel, alkohol, drogy, trestná činnosť aj psychiatrické problémy detí (Hudečková, Ondrušová, Bryndzák, Poláchová 2017). Náš prieskum z roku 2013 zistil podobné, resp. rovnaké príčiny umiestnenia do reedukačných centier (Kandráčová, Žolnová 2013), t. j. záškoláctvo a s tým spojené úteky z domu a túlanie sa s partiou, krádeže, užívanie psychotropných látok, agresívne správanie, nerešpektovanie autorít. Kumulácia prejavov porúch správania u detí býva jedným z dôvodov pre umiestnenie do špeciálneho výchovného zariadenia.

Organizačnou jednotkou je výchovná skupina s aktuálnym maximálnym počtom osem detí. Skupina môže mať charakter otvoreného, ochranného režimu, so zvýšenou starostlivosťou a skupina pre maloleté matky s deťmi. V súčasnosti sú vytvorené tri skupiny detí s ochranným režimom v dvoch centrách. V nich sú umiestnené deti, ktoré vykazujú agresivitu v správaní, znaky trestného činu poprípade jej recidívu. So zvýšenou zdravotnou starostlivosťou je evidovaných 26 výchovných skupín (Štatistická ročenka 2020). Prevýchovný proces využíva prostriedky denného režimu. Môžeme hovoriť o tzv. sprevádzaní dieťaťa etapou života. Súčasťou prevýchovy je plnenie školskej dochádzky a prípravy na povolanie. Vzdelávanie sa môže uskutočňovať formou individuálneho začlenenia do škôl mimo zariadenia alebo v školách, ktoré sú súčasťou reedukačných centier, ako sú základná škola, špeciálna základná škola, stredná odborná škola a odborné učilište. Cieľom edukácie je písomne deklarovať úroveň pracovných kompetencii pre výkon určitého povolania, dokončenie povinného školského vzdelávania, poprípade dokončenia ročníka v základnom vzdelávaní.

Výskumný problém, cieľ a otázky

Predkladaná štúdia nadväzuje na teoretické texty o prevýchove, ktorými sa zaoberali u nás (por. Škoviera 2007; Labáth 2009; Žolnová 2013; Lukšík, Škoviera, Hargašová, Fico 2017; Hudečková, Ondrušová, Bryndzák, Poláchová 2017). Autori poukazujú na hodnotiaci systém ako prostriedok hodnotenia správania detí, ktorý je formalizovaný do zástupných znakov (Labáth 2009). „Bodové hodnotenie slúži ako motivácia a spätná väzba pre dieťa“ (Hudečková, Ondrušová, Bryndzák, Poláchová 2017, s. 38). Význam a formy hodnotiaceho systému sú uvádzané v teoretickej prezentácii autorov.

Pre našu štúdiu nemáme žiadne údaje, ktoré by sa zaoberali analýzou hodnotiacich systémov v reedukačných centrách na Slovensku. Nadväzujeme na teoretické poznanie a definujeme hlavný cieľ štúdie, ktorý je: Analyzovať ukotvenie formálnej podoby hodnotenia detí v písomnom dokumente používanom v reedukačnom centre.

Z tohto cieľa nám vyplynuli výskumné otázky:

1. Aký je názov dokumentu na hodnotenie detí?
2. Aký cieľ má dokument plniť?
3. Aký je rozsah a rok aktualizácie dokumentu?
4. Ako je štruktúrovaný text dokumentu?

Výskumný súbor a metóda

Základným výskumným súborom sa stalo 13 interných dokumentov štátnych špeciálnych výchovných zariadení – reedukačné centrá. Dokumenty boli riaditeľmi reedukačných centier poslané na telefonické vyžiadanie. Zozbieraniu dokumentov predchádzalo vyhľadávanie dokumentov na webových stránkach zariadení. Verejne dostupný v rovnakom znení ako bol zaslaný bol v jednom centre. Jedno zariadenie ho v celom rozsahu uvádzalo, ako súčasť školského poriadku. Riaditelia niektorých zariadení (N=4) si neželali zverejňovanie dokumentu a priradenie reedukačného centra k nemu. Z tohto dôvodu neuvádzame konkrétne sídla reedukačných centier. Označenie reedukačných centier 1. až 13. v tabuľke je náhodne. Zber dokumentov prebiehal od septembra 2019 do februára 2020.

Výskumnou metódou bola zvolená obsahová analýza písomných dokumentov, ktorá má kvalitatívny a kvantitatívny aspekt deskriptívneho popisu trinástich interných hodnotiacich systémov reedukačných centier, ktoré sú analyzované pomocou formálnych charakteristík. Každý z trinástich dokumentov bol študovaný v kontexte výskumného cieľa a výskumných otázok. Deskripcia dokumentov je popísaná a sprehľadnená v tabuľke.

Výsledky

Nasledujúca časť štúdie si kladie za cieľ prezentovať výsledky analýzy dokumentov, ktoré hodnotia správanie detí v reedukačných zariadeniach a porovnať ich navzájom. Pozornosť je venovaná formálnej charakteristike dokumentov, ktorými sú názov, cieľ dokumentu, respektíve čo dokumentom respondenti sledujú, jej rozsah, platnosť a štruktúra textu.

Formálna charakteristika dokumentov

Naša štúdia popisuje a analyzuje trinásť dokumentov, ktorých účelom je deklarovanie v písomnej podobe hodnotenie správania sa detí v reedukačných podmienkach. Dokument je súčasťou interných predpisov. Jeho zostavovateľmi je pedagogická rada centra. Dokument sa po schválení radou stáva záväzný pre všetkých zamestnancov i deti. Zozbierané dáta boli zapracované do tabuľky.

Prvou výskumnou otázkou bolo analyzovať názov dokumentu na hodnotenie detí. Názov dokumentu bol vymedzený na úvodnej strane dokumentu, bol zvýraznený tučným a veľkým písmom. Dokument mal rôzne názvy. Najviac t. j. v deviatich centrách bol používaný názov dokumentu Hodnotiaci systém (hodnotenie žiakov, vnútorný systém hodnotenia, hodnotiaci poriadok). Hodnotiaci systém v sebe obsahoval ďalšie podnázvy Bodovací systém (bodovací poriadok, bodový hodnotiaci systém), ktorý bol vymedzený ako podnázov. V dvoch centrách dokument pomenúvali disciplinárnym poriadkom. V jednom centre bol disciplinárny poriadok súčasťou bodovacieho poriadku a v druhom súčasťou hodnotiaceho systému. V jednom zariadení je názov súbehom názvov Hodnotenie žiakov, Disciplinárny a bodovací poriadok. Názvy dokumentov používali kľúčové slová, ktorými boli: systém, hodnotenie, bodovanie, disciplína, poriadok.

Druhá výskumná otázka: Aký cieľ má dokument plniť? Kritériom bol výskyt slova cieľ resp. účel. Viacnásobný výskyt tohto slova sme v textoch nezaznamenali. Z trinásť dokumentoch sme u dvoch ani v úvode ani v texte neanalyzovali slovo cieľ. V ostatných sme ho nachádzali na začiatku dokumentu, alebo v časti bodového hodnotenia. Cieľ je vyjadrením toho, čo má dokument spĺňať, aký účel má sa nim dosiahnuť. Dokument v chápaní zostavovateľov je motivátorom, je podmienkou riadenia učebného procesu, realizovania odmien a trestov, určuje hranice správania, monitoruje úspešnosť aplikácie reedukačných a korekčných postupov, má normatívnu podobu, objektivizuje hodnotenie. Konkretizácia cieľa k dieťaťu je v šiestich dokumentoch vyjadrená, ako zlepšenie sebareflexie, sebakontroly, zodpovednosti, uvedomelej disciplíne, úcte k práci, sebakritike, k aktivite, eliminovanie negatívnych noriem v správaní. Vymedzenie cieľa vo vzťahu ku skupine detí je vyjadrený slovami: určuje spôsob spolunažívania, vedie k zdravej súťaživosti, k primeranej komunikácii, vytvára podmienky kolektívneho života, určuje hranice spolunažívania. Takto vymedzený cieľ bol uvádzaný v štyroch dokumentoch.

Aký je rozsah a rok aktualizácie dokumentu? Na túto výskumnú otázku sme hľadali odpoveď najprv v dokumentoch. Z 13 bol údaj o aktualizácii uvedený v štyroch dokumentoch. Dohľadávanie aktualizácie dokumentu sme robili cez webové stránky reedukačných centier v školskom poriadku a údaj sme analyzovali v troch poriadkoch. Ak táto informácia nebola dostupná, telefonicky sme oslovili vedenie centra. Avšak nie vždy sme boli úspešní. V týchto troch prípadoch uvádzame platnosť dokumentu číslom 0. Po jednom prípade šlo o dokument aktualizovaný od roku 2013, 2014. Od roku 2017 boli aktualizované 4 dokumenty a v 4 reedukačných centrách boli dokumenty aktualizované v roku 2019. Rozsah dokumentov bol od 6 strán po 30 strán. V dvoch prípadoch sme celé znenie dokumentu našli na webových stránkach zariadení, ako súčasť školského poriadku. Z tohto dôvodu sú čísla členenia textu autentické (reedukačné centrum pod číslom 11 a 13).

Štvrtou výskumnou otázkou sme chceli zistiť, ako je štruktúrovaný text dokumentu. Nadpisy a niektoré odseky boli zvýraznené tučne. Dokumenty v každom reedukačnom centre majú svoj jedinečný rozsah a rôzne štruktúrovaný text. Dokument prvého reedukačného centra v úvode vymedzilo a definovalo základný pojem – bodovací systém a pomenovalo skratky, s ktorými sa v dokumente pracovalo, ako sú reedukačné centrum, žiacka rada, polootvorená skupina žiakov, otvorená skupina žiakov, výchova mimo vyučovania, individuálny reedukačný program a výchovná skupina. Týmto sa líšil od ostatných dokumentov. V dvoch dokumentoch sú v úvode uvádzané práva a povinnosti detí. V 12 dokumentoch je súčasťou hodnotenia aj bodovací systém. V ich úvode je metodické usmernenie udeľovania bodov za správanie. Tieto body sú triedené na úsek školy, mimoškolskej činnosti (výchovy). Body sú triedené na priemerné, nadpriemerné a podpriemerné (drobné priestupky, závažné priestupky, najzávažnejšie priestupky). Za získaný počet bodov sú vymedzené formy odmien, resp. trestov. V bodových systémoch je uvádzaná možnosť získania mimoriadnej odmeny. Na základe bodov v štyroch dokumentoch je uvádzaná aj možnosť zaradenia sa do skupiny.

Možnosti zaraďovania detí do skupín:

• Žiacka rada, polootvorená skupina, otvorená skupina;
• Skupina a+, skupina a, skupina b, skupina c, skupina d;
• Adaptačný stupeň (prvý), druhý stupeň, tretí stupeň;
• Zlaté pásmo, žlté pásmo, zelené pásmo, červené pásmo, čierne pásmo.

V jednom dokumente je osobitne venovaná časť nedovolenému porušeniu pobytu. V dvoch dokumentoch sú v závere uvádzané pravidlá používania vlastného šatstva a celkový vzhľad, ktorý je v reedukačnom centre tolerovaný.

Vzhľadom k rôznym štruktúram dokumentov môžeme povedať, že v hodnotiacich systémoch dokumentov nachádzame líniu cieľ, resp. účel, metodický postup hodnotenia správania na úsekoch školy, mimoškolskej činnosti, formy bodového hodnotenia, odmeny, tresty, zaradenie do skupiny podľa získaných bodov, osobitné výchovné opatrenia (používanie vlastného šatstva, vzhľad, charakteristika úteku).
Porovnanie formálnych charakteristík hodnotiacich dokumentov správania detí v trinástich reedukačných centrách prehľadne zhrňuje nasledujúca tabuľka Formálne charakteristiky dokumentu (PDF, 630 kB).

Záver

Predkladaná štúdia si kladie za cieľ ukázať základné parametre dokumentu o hodnotení správania detí v reedukačnom centre.

Z analýzy dokumentov vyplynulo, že dokument na hodnotenie správania má rôznu formálnu podobu. Aj napriek rôznorodosti členenia textu nachádzame spoločné znaky. Ide o dokument hodnotiaci správanie detí v reedukačnom centre, ktorý využíva kombinovanú formu hodnotenia, ako je slovné a bodové hodnotenie. Text dokumentu vymedzuje postup a spôsob hodnotenia pozitívneho a nevhodného správania, zástupného do pozitívnych alebo mínusových bodov. Súčasťou dokumentu môže byť uvedenie práv a povinností detí a osobitosti hodnotenia.

Rôznorodosť vymedzených cieľov môže predikovať dôležitosť požiadaviek na cieľovú skupinu detí. Toto naše tvrdenie si žiada ďalšie skúmanie. Z analýzy konštatujeme, že ciele sú najviac smerované k samotnému dokumentu, menej k cieľovej skupine a to k jednotlivcovi alebo i skupine. Aktuálnosť dokumentu nám môže naznačovať, kedy bola pedagogickou radou reedukačného centra zrealizovaná posledná úprava obsahu systému hodnotenia. Vo všetkých prípadoch mali špeciálni pedagógovia voľnosť pri zostavovaní hodnotiaceho systému. Usudzujeme, že takáto voľnosť bude klásť dôraz na odbornosť tvorcov dokumentu a ich pružnosť reagovať na zloženie cieľovej skupiny detí.

Na základe poznaného navrhujeme bazálnu formálnu líniu hodnotiaceho systému pre slovno-bodový systém hodnotenia správania. Vymedzenie cieľa (čo sa má hodnotením správania u dieťaťa dosiahnuť) – metodický postup hodnotenia správania na vymedzených sociálnych úsekov (škola, výchova, správanie v noci, prázdniny) – bodové hodnotenie – formy odmien, trestov (mimoriadne odmeny) – metodický postup zaradenia do skupiny - osobitné opatrenia (práva a povinnosti dieťaťa, hodnotenie správania v izolácii, v ochrannej miestnosti, počas pobytu mimo centra) – dátum schválenia dokumentu pedagogickou radou.
Nastavená línia textu dokumentu má prispieť do diskusie o kvalite poskytovanej intervencie deťom, ktoré sú umiestnené do špeciálneho výchovného zariadenia.

Autorka: Mgr. Jarmila Žolnová, Ph.D.

Afiliácia: Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu VEGA 1/0684/19 - Evalvácia behaviorálnych intervencií v edukácii detí a žiakov s poruchami autistického spektra a inými vývinovými poruchami

Zoznam bibliografických odkazov

BURJAN, Vladimír - FTÁČNIK, Milan - JURÁŠ, Ivan - VANTUCH, Juraj - VIŠŇOVSKÝ, Emil - VOZÁR, Libor. 2017. Učiace sa Slovensko. [online]. Bratislava :MŠ VVaŠ SR [cit. 2020-03-24]. Dostupné na internete: .
HUDEČKOVÁ, Viera - ONDRUŠOVÁ, Zuzana - BRYNDZÁK, Pavel - POLÁCHOVÁ, Jana. 2017. Za dverami „Polepšovne“. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2017. 147 s. ISBN 978-80-8118-198-6.
HUDEČKOVÁ, Viera. 2006. Naše polepšovne v novom tisícročí. In Prevencia. ISSN 1336-6389, 2006, roč. 5, č. 1, s. 89-123.
KANDRÁČOVÁ, Zuzana - ŽOLNOVÁ, Jarmila. 2013. Príčiny umiestnenia mladistvých do reedukačného centra. In DUBAYOVÁ, Tatiana – ŽOLNOVÁ, Jarmila. Študent na ceste k praxi II. Zborník príspevkov zo Študentskej vedeckej konferencie v odbore špeciálna pedagogika a liečebná pedagogika 15. – 16. máj 2013. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-0840-5. s. 352-361.
LABÁTH, Vladimír. 2009. Východiská resocializácie porúch správania. Bratislava : Vydalo Občianske združenie Sociálna Práca., 2009. 69 s. ISBN 978-80-89185-32-0.
LUKŠÍK, Ivan (ed.) - ŠKOVIERA, Albín - HARGAŠOVÁ, Lucia - FICO, Milan. 2017. Kvalita života detí a mladých ľudí v ústavnej starostlivosti. Bratislava : Typi Universitatis Tyrnaviensis a VEDA, Vydavateľstvo SAV. ISBN: 978-80-568-0077-5.
ŠKOVIERA, Albín. 2007. Trendy náhradnej výchovy. Bratislava : PETRUS, 2007. 173 s. ISBN 978-80-89233-32-8.
Štatistická ročenka - špeciálne výchovné zariadenia [online]. Bratislava :MŠ VVaŠ SR [cit. 2020-03-06]. Dostupné na internete: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/sta....
Vyhláška 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach. [online]. Bratislava :MŠ VVaŠ SR [cit. 2020-05-20]. Dostupné na internete: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-323.
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.01.2020 do 30.06.2020 [cit. 2020-05-20]. Dostupné na internete: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-245.
ŽOLNOVÁ, Jarmila. 2013. Základy pedagogiky psychosociálne narušených. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2013. 104 s. ISBN 978-80-555-0842-9.